Reset 15 - Konečné rozhodnutie

Pozrela som sa na Naruta, pretože som nevedela kam sa mám dívať. Hľadel na mňa tými modrými očami a usmieval sa na mňa. Začínala som pociťovať uvolnenie, ani som nevedela prečo. V tele sa mi rozlialo akési teplo a nervozita zo mňa opadla. Usmiala som sa na neho a viac som sa k nemu prisunula. Potom som sa zadívala na Sasukeho, ktorý nás pozoroval tmavými očami a stále neodpovedal. Sakura si prehodila vlasy dozadu a usmiala sa. Zrazu som zbadala ako položila ruku na Sasukeho nohu. Ten nereagoval, iba sa na nás pozeral. Zjavne mu to nevadilo! Znovu som začala pociťovať hnev. Po tom všetkom čo mi hovoril, potom čo mi vravel, že Sakuru nechce, po toľkých razoch čo ju odmietol je teraz s ňou?!
,,Ako si prajete.“ Trochu naklonil hlavu dopredu na znak súhlasu a potom sa pozrel na Sakuru. Sklopil pohľad na svoju nohu, kde mala položenú ruku, chytil jej ju a pomaly sa postavil. Ani som si to neuvedomila, ale stála som aj ja. Ako som zbadala, že chytil jej ruku, potrebovala som vypadnúť, a to hneď pretože som sa bála, že ma premôže plač alebo hnev. Jedno z toho určite. No a teraz sme stáli naproti sebe. Sasuke nadvihol obočie a pustil Sakurinu ruku. Všetci sa na mňa spýtavo pozerali, ani ja som nechápala kedy som dala telu povel k tomu aby konalo.
,,Toaleta... potrebujem ísť na toaletu.“ Zašepkala som a vybrala som sa do tých dverí kam šla Sakura pred tým. Vošla som do chodby kde sa nachádzali ďalšie troje dvere. Nakukla som do jedných, ale tam bola veľká kúpeľňa zariadená v hnedom a pieskovom interiéri. V druhých bola toaleta. Konečne som ju našla. V tých posledných bola určite Sasukeho izba, a hoci ma lákalo nazrieť tam, vedela som, že nesmiem, nebolo to slušné a okrem toho som mala strach. Vošla som na toaletu a oprela som sa o stenu. Chvíľu som sa to snažila rozdýchať. Nechcela som sa tam vrátiť, nechcela som ich vidieť spolu.
,,Hinata, pre Boha spamätaj sa! Nemáš prečo žiarliť!“ šepkala som si pre seba potichu a snažila sa ukľudniť. Nemám prečo pociťovať žiarlivosť. Mám byť s Narutom a hoci som so Sasukem bola, ale to nič neznamenalo. Veď sme sa iba pobozkali. Ľudia sa bozkávajú s hocikým na celom svete každú chvíľu. Ale ja som sa bozkávala už ako sľúbená žena niekomu inému. Zahryzla som si do jazyka, aby som nezanadávala, no v tom momente mi prebehla hlavou myšlienka, na ktorú som nemala pomyslieť ani v tých najodvážnejších snoch. Na zlomok sekundy som si priala, aby som bola sľúbená Sasukemu. Nie! Nad čím to rozmýšľam?! Je to nereálne. Ja a Sasuke Uchiha by sme spolu nikdy nemohli byť. Už len naše rozdielne povahy, náš život, už len to nejde k sebe. Sme úplne iný! Ja patrím k Narutovi a idem sa za neho vydávať. Niet cesty späť. Zabudnem na všetko čo sa stalo posledných pár dní. Prstom som si prešla po perách a v hlave sa mi vynorilo ako ma dnes ráno bozkával. Bolo to také nereálne, naozaj to bolo len zopár hodín dozadu? Potriasla som hlavou. Mala som chuť vraziť si facku.
Mala by som sa tam vrátiť. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Vyšla som z toalety a vošla do kúpeľne umyť si ruky a skontrolovať či mám normálny výraz. Vyzerala som celkom normálne, ale oči som mala trochu zvlhnuté. Pretrela som si ich a znovu sa pozrela do zrkadla. A zrazu tam bol Sasuke! Vo dverách stál Sasuke a ja som videla v odraze toho obrovského zrkadla, že na mňa hľadí. Nebola som schopná sa pohnúť. Civela som na neho a sledovala ako vošiel do kúpeľne a zatvoril za sebou dvere. Až teraz som si uvedomila, že má na sebe stále tú bielu košeľu, ale tentoraz zapnutú - zrejme kvôli tomu obväzu, nech to nik nevidí - a biele trojštvrťové nohavice. Prešiel za mňa, ruky položil na umývadlo a oprel sa tak, že mi znemožnil únik. Z oboch strán som mala jeho ruky. Snažila som sa ovládnuť splašené srdce, nech toľko nebuší. Bála som sa, že to bude počuť. Kolená sa mi začínali pomaly klepať. Zhlboka sa nadýchol a zadržal vzduch. Potom sa pousmial. Celý čas sme na seba pozerali v odraze zrkadla.
,,Takže mám byť váš svedok?“ spýtal sa potichu, takmer zasyčal. Naskákala mi husia koža. Nemala som z neho strach, ale aj tak z neho vychádzala akási zlomyseľnosť, sama som nevedela identifikovať čo presne to bolo.
,,B-bol to Narutov náp-ad. Si jeho najlepší priateľ. “ Zašepkala som potichu a chcela som sklopiť pohľad, no nešlo to. V odraze som videla ako civím na Sasukeho a to ma štvalo, no nedokázala som ovládnuť svoj výraz.
Naklonil sa ku mne až k uchu a znovu sa usmial.
,,Iste. Ja viem.“ Ovanul ma jeho teplý dych. Privrela som oči. Nevedela som čo mám robiť.
,,Čo to robíš?“ spýtala som sa potichu, keď som sa odvážila prehovoriť. Zrazu sa odklonil a prešiel ku skrinke. Vytiahol stadial tabletku. Vedela som čo je to zač. Na utíšenie bolesti. Ešte stále ho bolela tá rana.
,,Mala by si už ísť. Naruto ťa očakáva.“ Chcela som niečo odseknúť a domáhať sa odpovede, ale pozrel sa na mňa tým pohľadom, ktorý mi jasne vravel, aby som bola ticho a radšej ho poslúchla. A tak som sa otočila a šla som do obývačky. Keď som tam vošla, bolo tam ticho. Ani Naruto, ani Sakura nič nehovorili, iba sa na seba pozerali. Ich pohľady však neboli kľudné. Asi to medzi nimi ešte stále nie je v poriadku po tom čo sa vtedy stalo. Ešte si to nevyjasniii. Zbadali ma a hneď sa to napätie uvoľnilo. Naruto ku mne priskočil a oblapili ma jeho ruky. Pritisol si ma k sebe a znovu sa usmial.
,,Hin, mali by sme už ísť.“ Zamrmlal mi do vlasov. Prikývla som, pretože aj ja som stadiaľ chcela už odísť. Vyrovnal sa a zložil ruky. V tej chvíli sa zjavil Sasuke. Naruto sa na neho pozrel a chytil ma za ruku. Preplietol si so mnou prsty a až potom prehovoril.
,,Už pôjdeme. Sasuke sme teda dohodnutý. O hodinu sa vidíme pred budovou Hokage a pôjdeme k nej.“ Sasuke na to iba prikývol a sadol si opäť na pohovku vedľa Sakury.
,,Sasuke, majte sa.“ Pozdravil Naruto a ja som len zakývala. Keď sme vyšli z bytu, všetko zo mňa opadlo. Cítila som však strašnú prázdnotu.
Vyšli sme na ulicu a mlčky sme kráčali. Naruto zmenil smer, a nešiel k budove Hokage, ale do jedného z parkov, kde bol kľud. Sadol si na lavičku a stiahol si ma na kolená. Cítila som sa tak previnilo keď som sa pozrela do jeho očí. Hľadel na mňa a zvráštil obočie.
,,Deje sa niečo?“ spýtala som sa ho a ani som nechcela počuť odpoveď. Mlčal a už som začínala byť nervózna.
,,Ale nie...“ odpovedal mi po hodnej chvíli.
,,Vyzeráš utrápene.“ Zašepkala som a sklopila pohľad na svoje kolená.
,,To skôr ty vyzeráš utrápene.“ Odpovedal rýchlo a zahľadel sa niekam do diaľky.
,,Naozaj?“ spýtala som sa prekvapene a snažila sa dať svoj výraz do normálu. Asi mi to nevyšlo tak, ako som si predstavovala.
,,Uhmm.“ Prikývol a pozrel sa na mňa s miernym úsmevom.
,,Čo ťa trápi?“ vyhrkol ďalšiu otázku skôr ako som stihla dačo povedať. Nechcela som mu povedať o Sasukem, nemohla som.
,,Ty a Sakura ste si to ešte nevyriešili. Mali by ste si niekde sadnúť a pozhovárať sa. Cítila som tú napätú atmosféru. Je vám to zrejme nepríjemné byť spolu v jednej miestnosti, ale naozaj by som bola rada, keby medzi vami bolo všetko v poriadku. Čo sa stalo, stalo sa.“ Nevedela som si vymyslieť nič lepšie a tak som začala s týmto. Naruto zamrzol. Cítila som ako prestal dýchať a opäť zvrtol hlavu smerom do parku.
,,Už tam niet čo riešiť. Snažili sme sa to vyriešiť keď som šiel na to stretnutie. Musel som si jej team zobrať ako doprovod.“ Priznal a stále sa na mňa nepozeral. Znovu ma u srdca dačo bodlo. Žiarlivosť. Bola som zo seba zmätená. Tak čo chcem? Sasukeho, alebo Naruta? Nemôžem mať oboch...
,,Hej viem... môj bodyguard sa nechtiac preriekol.“ Odrazu pre mňa bolo ťažké vysloviť jeho meno. Zatlačila som túto myšlienku do úzadia a povedala som si, že tomu sa budem venovať neskôr.
,,Ale vyriešili ste to nie?“ spýtala som sa ho, pretože som sa bála, že sa hocijako prezradím. Naruto si ma zložil z kolien a postavil sa. Otočil sa na mňa, usmial sa a zobral moju tvár do svojich dlaní. Naprázdno som prehltla. Vedela som, čo bude nasledovať.
,,Iste.“ Zašepkal a ešte mi chvíľu pozeral do očí. Potom sa pomaly naklonil ku mne a pobozkal ma. Až po chvíli som si uvedomila, že musím zatvoriť oči. Jedným prstom ma hladil po líci a pritláčal svoje pery na tie moje ešte náruživejšie, až by som povedala že násilne. Chcel ma donútiť k odpovedi, a až teraz som si uvedomila, že som len nečinne stála a tak som ho objala a opätovala som mu bozk. Ruky premiestnil na moje boky a pritiahol si ma jemne k sebe. Vo vnútri mňa sa zaplo topenie a začalo mi byť horúco. Odtrhol sa príliš skoro, skôr ako by sa mal. Usmial sa na mňa a rýchlo mi dal ešte jednu pusu.
,,Musím už ísť Hin. Vidíme sa neskôr.“ Zašepkal a zmizol. Chvíľu som stála a hľadela na miesto, kde som ho videla. Bože... zbláznim sa! Zvalila som sa na lavičku a rozplakala som sa. Nevedela som čo sa to so mnou deje. Bozkávala som sa s Narutom a cítila som sa úžasne. Bozkávala som sa so Sasukem a bola som šťastnejšia ako hocikedy pred tým. Čo mám robiť?! Vydávam sa za Naruta. Budem žiť s ním. A pokiaľ mám pri ňom takéto pocity, i keď som si myslela, že sú hlboko pochované, znamená to, že ten vzťah bude naplnený. Na druhej strane, Sasuke ma neskutočne priťahuje, nikdy ma tak nepriťahoval, nikdy som o neho nejavila záujem, a túžim byť jeho. Pokrútila som hlavou. Na Sasukem nezáleží. Je to len chémia medzi nami. Okrem toho, on mi dal najavo ako to je. Presne tak... už je len Naruto. A bude len Naruto. To chvíľkové opantanie Sasukem zahodím, a už sa k nemu vracať nebudem. Nemá to zmysel. O pár dní sa vydávam za Naruta. Vyskočila som na nohy keď som si uvedomila tú skutočnosť. Musím ísť na skúšku šiat! Takmer som zabudla! Rozbehla som sa za tetou.
Vtrhla som do domu bez zaklopania, ani som si to neuvedomila. Teta nadvihla obočie.
,,Práve včas.“ Povedala s úsmevom a odložila čaj, ktorý držala v ruke. Zaviedla ma do miestnosti kde pracovali krajčírky a šili. Sedela som pri nich a rozprávala som sa s nimi aj s návrhárkou a tetou. Vypila som medzičasom dva čaje, keď ma zrazu teta schytila za ruku a zaviedla do nejakej miestnosti. Podala mi šaty a pomohla mi obliecť si ich. Zaviedla ma do zrkadlovej miestnosti a postavila som sa na akýsi podstavec. Šaty mi boli pridlhé, tak merala koľko mi z nich odoberú.
,,Výborne.“ Pochvaľovali si. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Musela som uznať, že tie šaty boli naozaj krásne. Niekto zaklopal a otvorili sa dvere.
,,Ami-sama, môžem vás poprosiť na chvíľu?“ ozvala sa akási žena. Zrejme sekretárka.
,,Iste, hneď som tam. Hinata, zlatko, počkaj sekundu.“ A rýchlo vybehla z miestnosti. Vzdychla som si. Zostala som tu sama. Opät som sa na seba pozrela do zrkadla. Ešte mi hlavou nestihla prejsť ani jedna myšlienka, keď sa znovu otvorili dvere. Otočila som sa tým smerom a zbadala som Sasukeho. Stál vo dverách, a chvíľu vyzeral zmätene, očividne nechcel vojsť do tejto miestnosti. Potom sa na mňa zadíval a len na mňa hľadel. Ani jedno slovo nepovedal. Okamžite som očervenala a mala som pocit, že asi spadnem z toho podstavca. Na jeho tvári sa objavil šok. Asi si až teraz uvedomil, že som to ja a v svadobných šatách. Hľadeli sme na seba, ani jeden nevydal hlásky. Za ním sa objavila teta.
,,Čo tu robíte?“ spýtala sa prekvapene, načo sa Sasuke na ňu otočil.
,,Zmýlil som si dvere. Ospravedlňujem sa.“ Prehodil ľahostajne a vydal sa von. Sklopila som pohľad k zemi .
,,Ženích je vo vedľajších dverách.“ Upozornila ho a zatvorila dvere. Prešla ku mne a rozhorčene si vzdychla.
,,No, ešte že to nebol ženích. To prináša smolu.“ Skonštatovala a začala dokončovať úpravy. Hľadela som na miesto kde stál Sasuke a v hlave mi dunelo. Skôr by som povedala, že moje vnútro vykrikovalo jeho meno. Zhlboka som sa nadýchla, zadržala som dych a potom vydýchla. Je koniec. Na ničom inom už nezáleží, iba na mne a Narutovi. V hlave sa mi vynoril obraz mňa a Naruta s dvomi maličkými deťmi. Budeme mať spolu malé deti. Budúcich vynikajúcich ninjov. Pocítila som nadšenie.
,,Tešíš sa na svadbu?“ ozvala sa teta Ami. Pozrela som sa na ňu. Cez tú nariasenú sukňu som ju ledva videla.
,,Veľmi.“ Usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.