Reset 14 - Zmierenie so Sakurou?

Keď Naruto odišiel do kancelárie, aby vybavil potrebné veci, Ayame sa práve vrátila. Hneď sa dala do práce a ja som sa zatvorila v izbe. Spratala som dôkazy o tom, že tu bol ranený Sasuke a vyšla som von z domu. Musím sa s ním porozprávať, vyriešiť to. Nevedela som čo mám robiť. Napadlo ma, či nie je u Naruta. Vedela som, že to bude riskantné, ale musela som ho nájsť. Keď som sa dostala do budovy Hokage, zastala som pred dverami, pretože som počula v Narutovej kancelárii ruch. Bol to Sasuke a Naruto. Zatajila som dych.
,,Sasuke, nastali nejaké komplikácie, kým som tu nebol?“ spýtal sa Naruto. Počula som ako niečo prekladal na stole. Asi papiere.
,,Bola tu skupina ninjov zo zvučnej, ktorý chceli Hinatu napadnúť, ale zneškodnil som ich. Pred tým som ich vypočul, a aj o vodcu som sa už postaral.“
,,Kedy si sa o neho postaral?“ spýtal sa Naruto šokovane.
,,Bol s nimi. Žiadne nebezpečenstvo jej už nehrozí.“ Uistil ho Sasuke, načo si Naruto oddychol.
,,Dobre. Ďakujem. A čo robila Hinata celé dni?“ spýtal sa ho, pri čom sa ma pýtal to isté! Čo mi neverí?
,,Vybavovala svadobné šaty a trávila deň ako každý iný ninja. Trénovala. Ale predpokladám, že to ti povedala aj ona, nie?“ v jeho hlase sa ozvala otázka, ktorú som počula iba ja. Chcel vedieť, či som mu to nepovedala.
,,Iste. Len som chcel vedieť, či sa nestalo ešte niečo, pretože o tom, že na ňu chceli zaútočiť mi nepovedala.“ Obhajoval sa Naruto.
,,Dobre. Mal by som už ísť, pretože Hinata ťa čaká na chodbe. Cítim jej chakru.“ Povedal Sasuke a Naruto zrejme prikývol. Ja som cúvla od dverí a naprázdno som preglgla. Sasuke vyšiel z kancelárie a kráčal smerom ku mne.
,,Musíme sa porozprávať.“ Naznačila som ústami. Videla som, že pochopil, ale ani sa na mňa nepozrel. Ovial ma chlad a chytala ma panika. Nechce sa so mnou rozprávať. Bola to len hra? Skúšal ma? Prešiel okolo mňa, a zmizol za rohom. Chvíľu mi trvalo než som sa ukľudnila a odhodlala sa ísť za Narutom. Ten sa tváril akoby sa o mne pred tým nerozprávali.
,,Hinata, čo tu robíš? Veď pred chvíľou som od teba odišiel.“ Povedal prekvapeným hlasom. Z vrecka som vytiahla vizitku a podala som mu ju.
,,Zabudla som ti to dať. Máš sa tam zastaviť aj s družbom, kvôli oblekom.“
,,A družička bude kto?“ spýtal sa so záujmom, keď si bral kartičku z mojich rúk.
,,Vybrala som Ino, ak ti to nebude vadiť.“ Povedala som opatrne, a zahľadela som sa ponad jeho hlavu.
,,Iste, nevadí mi to-“
,,Naruto!“ do kancelárie vtrhla banda troch ninjov. Zvrtla som sa na päte a hľadela som na Konohamara, ktorý sa potkol o šálu a zvalil sa na zem.
,,Čo sa deje?“ spýtal sa Naruto a vyskočil zo stoličky.
,,Konečne si sa vrátil! Celá Konoha o tom hovorí! Samozrejme! Chceme konečne misiu, lebo to čo nám dával Kakashi a Shizune bolo niečo otrasné!“ sťažoval sa Konohamaru a ja som pomalým krokom vyšla z miestnosti. Nechcela som ich vyrušovať. A aj tak, mala som naliehavejšie veci na srdci. Musím sa s ním porozprávať nech to stojí čo to stojí.
Vyšla som z budovy a rozhliadala sa dokola. Netušila som kde ho mám hľadať. Šla som sa pozrieť na cvičisko, ale nenašla som ho tam. Bola som v parku, v reštaurácii až som nakoniec prešla celú Konohu. A potom ma to napadlo. Čo ak je u neho doma? Vydala som sa tým smerom, keď som zrazu zbadala Sakuru, ako kráča oproti mne. Vyzerala sklesnuto. A v tom som sa začala cítiť previnilo. Ona miluje Sasukeho a ja som sa s ním zaplietla. Ona ale bola s Narutom. V hlave sa mi ozval dotieravý hlások, ktorý mi hovoril, že sme si kvit. Pokrútila som hlavou, aby som tú myšlienku vytrepala z hlavy. Zastala som a počkala, kým príde bližšie. Zbadala ma a zastala aj ona. Potom sa váhavým krokom vydala ku mne.
,,Sakura-san.“ Pozdravila som zdvorilo načo mi ona odzdravila.
,,Chcela by som sa s tebou porozprávať.“ Šepla som a rozhliadla sa. Nachádzali sme sa na najrušnejšej ulici.
,,Áno?“ spýtala sa váhavo a premerala si ma.
,,Ale radšej niekde osamote.“ Prikývla, otočila sa a viedla ma do jednej z tmavších uličiek s ošarpanými budovami. Zastali sme na prostriedku. Otočila sa ku mne a pohľadom ma vyzývala, aby som začala. Zhlboka som sa nadýchla.
..Vieš... nechcem sa s tebou vídať a vedieť, že už to nie je ako kedysi. To čo sa stalo, stalo sa. Situácia sa zmenila a ja ti nechcem nič vyčítať. Naruto mi to všetko vysvetlil, a uznávam, ľudia chybujú. Tiež chybujem... Ja by som len bola veľmi rada, keby sme sa mohli opäť baviť tak ako pred tým.“ Vysúkala som zo seba a pri tom som hrabala špičkou topánky do zeme. Sakura dlho nič nehovorila a tak som sa na ňu pozrela. Vyzerala byť dosť vyšokovaná.
,,Hinata, naozaj som toto nečakala... ja... budem rada, ak to bude medzi nami opäť také ako pred tým. Ja len... je mi to ľúto, čo sa stalo... ja...“ zasekla sa a v očiach sa jej zaleskli slzy. Usmiala som sa na ňu, aby som jej ukázala, že je všetko v poriadku. Prehodili sme ešte pár slov, a rozišli sme sa. Vybrala som sa teda k Sasukemu. Čím bližšie som bola k jeho domu, tým ťažšie sa mi dýchalo a nohy sa odmietali hýbať. Prekonala som tie nepríjemné pocity, ktoré kričali, že tam ísť nemám a vliezla som do výťahu. Pocit úzkosti, strachu, bolesti... tieto pocity som mala keď som naposledy našla Naruta so Sakurou. Zhlboka som sa nadýchla a dodávala si odvahy. Výťah ohlásil, že som na poslednom poschodí. Otvorili sa dvere a vyšla som na chodbu. Zazvonila som na zvonček a čakala. Po pár sekundách sa odomkli dvere a otvorili. Vo dverách stál Sasuke s rozopnutou bielou košeľou a v bielych trojštvrťových nohaviciach. Vlasy mal na všetky strany akoby len teraz vstal z postele. Pozrel sa na mňa a mlčal. A ja som tiež mlčala. Vyrážal mi dych a zároveň sa mi nohy klepali od strachu z jeho chladného odstupu.
,,Čo tu chceš?“ spýtal sa po chvíli keď som sa nedonútila vykoktať ani jednu hlásku.
,,Chc-cem sa s te-b-bou porozp-rávať...“ ledva zo mňa vychádzal hlas. Potichu som si odkašľala. Sasuke si zajel do vlasov a oprel sa o zárubňu.
,,O čom?“ ozval sa a nadvihol obočie, akoby sme sa my nemali o čom rozprávať.
,,No predsa o nás....“ zasekla som sa a zmĺkla som. Čo vlastne chcem riešiť? Za Naruta sa vydám tak či tak a to čo sa stalo nie je podstatné, no prečo mám pocit, že to musím vyriešiť? Mohla som to ignorovať. Mala som.
,,Hinata, nechaj to tak... to sú len úlety, a mrzí ma, že som to nechal zájsť až tak ďaleko.“ Vyrovnal sa a zahľadel sa na mňa. Mala som pocit, akoby som sa zmenšila. Prikývla som a otočila sa. Počula som ako zatvoril dvere. Stlačila som tlačidlo PRÍZEMIE a zviezla sa dolu. Ruky sa mi klepali a nepríjemne sa mi točila hlava. Vyšla som na ulicu a pomalým krokom som sa vydala do dediny. Nemalo by ma to škrieť, proste to bol len úlet. Ako povedal. Udialo sa čo sa udialo a ja to nezmením. No mala som v sebe neskutočný zmätok. Mala som chuť otočiť sa a vrátiť sa za ním. Niečo mu povedať, možno mu vynadať. V tom mi niekto zakryl oči. Zamrzla som.
,,Naruto?“ spýtala som sa potichu a začala som ohmatávať tie ruky.
,,Ja viem, že ti chýba snúbenec.“ Začala sa smiať Ino a zložila ruky. Otočila som sa k nej a pousmiala som sa.
,,Bola som vybaviť tie šaty, už mi ich robia, a ty si máš ísť vyskúšať tie tvoje. A aj Naruto by tam mal ísť s družbom. Inak, kto bude družba a svedok?“ spýtala sa.
,,No družbu ani svedka nemáme vybratého. Ty si aj družička aj svedok, tak by bolo lepšie, keby bol len jeden. O tom sa však musím s Narutom porozprávať.“ Pokrčila som plecami a v tom som zbadala, že Ino pozerá niekam do diaľky za moju hlavu.
,,My o vlkovi, a...“ otočila som sa zbadala, ako Naruto kráča k nám cez preplnenú ulicu.
Prišiel až ku mne a objal ma.
,,Hinata, musím ísť vybaviť tie obleky, pretože dnes mi do kancelárie pár minút po tom čo som sa dohádal s Konohamarom vtrhla milá pani návrhárka.“ Pretočil očami načo sa Ino začala smiať.
,,Tak Naruto, Hinata, ja vás nechám teda.“ Žmurkla na nás a už sa aj ponáhľala do kvetinárstva. Vzdychla som si.
,,Ino mi pripomenula, že nemáme vybraného svedka ani družbu. Rada by som bola, keby tieto funkcie zastávala jedna osoba, a ňu som poverila obomi.“ Pozrela som sa na neho a až teraz som si uvedomila, aký je vysoký. Ešte chvíľu tak na neho budem pozerať a bude ma bolieť krk.
,,Rád by som vybral na túto funkciu Sasukeho, keďže je môj najlepší priateľ.“ Zazubil sa a čakal na moju reakciu. Oblial ma studený pot.
,,Si si tým istý?“ spýtala som sa a trochu rozpačito som sa rozhliadala.
,,Samozrejme, veď je to najlepší priateľ.“ Zopakoval. Nemohla som namietať a ja som to vedela. Ja som si tiež vybrala Ino sama.
,,No tak fajn.“ Nevedela som čo mám k tomu viac povedať. Zdvihol ruku a zapravil mi prameň vlasov, ktorý mi spadol do tváre. Na prázdno som prehltla.
,,Ideš so mnou za ním prosím?“ zahľadel sa mi do očí a usmial sa. Rýchlo som uhla. Veď teraz som odtiaľ odišla po dosť nepríjemnej konverzácii!
,,No...“ premýšľala som ako sa z toho vyvlečiem.
,,Prosím.“ Zašepkal a pritiahol si ma k sebe. Na ulici plnej ľudí! Cítila som pohľady všetkých tých ľudí. Nechcela som tam ísť, ale nemohla som ani riskovať, že by mu to nejakým nedopatrením Sasuke povedal, čo sa stalo a tak som prikývla. Chytil ma za ruku a viedol ma k nemu do bytu. Myslela som si, že sa každú chvíľu rozplačem.
Opäť sme stáli pred jeho bytom, ale tentoraz zvonil Naruto. Sasuke otvoril a zatváril sa dosť prekvapene, keď nás zbadal. Vyhýbala som sa pohľadu na neho.
,,Sasuke, môžeme sa s tebou porozprávať?“ spýtal sa Naruto s vážnym výrazom. Sasuke nič nehovoril, len na pozeral. Cítila som jeho pohľad na sebe. Asi si myslí, že som to Narutovi povedala ja, keďže Naruto je taký vážny.
,,Sasuke, prosím ťa, kde je toaleta?“ z obývačky vyšla Sakura s úsmevom od ucha k uchu a vo mne sa prebral akýsi netvor, ktorý kričal aby som po nej skočila a zabila ju. OKAMŽITE!
,,Och, Hinata, Naruto, ahojte.“ Povedala s úsmevom, ale stále stála na mieste.
Sasuke sa otočil k nej a odstúpil od dverí, aby nás nechal prejsť.
,,Doľava.“ Sakura sa v tom momente vybrala do tých dverí a zmizla. Sasuke nás zaviedol do kuchyne. Hneď som sa pozrela. Boli tam dva poháre práve čerstvo urobeného čaju.
,,Dáte si niečo?“ spýtal sa Sasuke, asi sa snažil tváriť pohostinne. Naruto pokrútil hlavou.
Sasuke sa pozrel na mňa.
,,Nie.“ Mala som chuť na neho skríknuť, ani sama som nevedela čo, ale zmohla som sa iba na zašepkanie. S Narutom sme si sadli na jednu pohovku a Sasuke si sadol oproti nám.
,,Tak, o čom ste sa chceli porozprávať?“ spýtal sa Sasuke, ale ja som mlčala. Sakura sa k nám pridala a sadla si vedľa Sasukeho. Príliš blízko akoby mala a zapozerala sa na Naruta.
Naruto sa nervózne ošil a potom sa usmial.
,,S Hinatou by sme boli radi, keby si bol náš svedok aj družba zároveň.“ Povedal a ja som sa celý čas pozerala na muchu, ktorá opakovane vrážala do skla. V tom som cítila, ako sa Naruto ku mne natiahol, chytil mi ruku a pobozkal ma na líce. Sčervenala som. A v tom sa Sakura ešte viac nahla k Sasukemu.