Hokageho muž - XXIV.

Celý tím sa dostal do dediny, kde sa mal konať festival. Aj sa konal, ale prišli už neskoro. Kolotoče a stánky boli ešte na miestach, ale obchodníci sa balili.
„Hmm. Čakal som niečo veľkolepejšie," povedal Naruto.
„A čo si čakal, keď prídeme na koniec," povedala Sakura.
Kakashi sa rozhliadal. Vytiahol z kapsy fotku. Pozorne si ju prezrel a začal hľadať toho obchodníka. Trvalo mu to hodinu, ale predsa ho našiel.
„Hej, tam je."
Všetci sa pozreli na to miesto. Bol to veľmi mladý muž. Sotva by mohol mať dvadsať.
„Ako to, že je taký mladý?"
„To je jeho syn. Myslím toho vedľa."
„Aha!"
No, zakríkli to. ten obchodník mal zhruba štyridsaťpäť rokov. Vysoký a chudý. Vo vlasoch mal snáď tony gélu a to isté platilo aj o jeho fúzoch pod nosom. Celý bol oblečený v bielom obleku a podopieral sa paličkou. Ale skôr to bola len ozdoba. Vlasy mal čiernej farby, oči boli jasné zelené. Pokožka mal nezdravú bielu.
„To je hnus," povedala Sakura.
„Dajte si pozor! Prichádzajú ninjovia s Kamennej.
Všetci si okamžite schovali čelenky Listovej. Kakashi mal cez oko danú pirátsku pásku. Kakashi si sadol na lavičku a čítal si knižku. Naruto si spolu so Sakurou sadli do reštaurácie a predstierali, že sú zamilovaný pár.
„Prečo práve Naruto?" pýtala sa sama seba Sakura.
Sasuke nevedel, čo má robiť. Potom si všimol novinový stánok. Okamžite si išiel kúpiť noviny. Potom si sadol na lavičku na druhej strane ulice od Kakashiho a začal ich čítať. Všetci mali upretý zrak na toho obchodníka.

K obchodníkovi prišli dvaja ninjovia s Kamennej. Oblečené mali klasické oblečenie z ich dediny. Obidvaja muži boli rovnakej výšky. Aj vyzerali rovnako. Ibaže jeden bol holohlavý a druhý mal dlhšie vlasy a dlhé fúzy.
„Hmm. To je divná dvojica."
Prišli k obchodníkovi. Začali sa rozprávať. Bohužiaľ pre nich, veľmi potichu. Obchodník vytiahol dve truhlice a podal im ich. Dlhé boli asi päťdesiat centimetrov, široké asi tridsať centimetrov a vysoké asi tak. Ninjovia nimi zatriasli. Bol počuť zvuk mincí.
„To je náš cieľ."
Kakashi pomaly vstal a vydal smerom k nim. Ninjovia odišli. Našťastie pre Kakashiho išli tam, odkiaľ prišli, takže nemusel meniť smer cesty. Stále si čítal a smeroval po nich.
Naruto, Sasuke aj Sakura sa zišli uprostred ulice.
„A čo teraz?"
„Vy pôjdete za Kakashim-senseiom. Ja budem snažiť presvedčiť, aby ten obchodník prišiel do Oblačnej. Alebo niekde poblíž," povedal Naruto.
„Ale..."
„Choďte!" rozkázal.
„Nebuď zase panovačný," povedal Sasuke.
Hneď potom sa okamžite dal so Sakurou na cestu.

Ninjovia sa dostali mimo dediny. Pokojne kráčali smerom do Kamennej. Kakashi sa ich držal ako kliešť a popritom si čítal svoju knižku. Ninjovia sa zrazu vyparili. Kakashi okamžite sklonil ruku s knižkou. V tej chvíli k nemu priškočili a položili mu kunaie ku krku.
„Kto si?"
„A čo chceš?"
Kakashi neodpovedal.
„No viete. Doba je ťažká a Oblačná tak isto potrebuje peniaze."
„Oblačná?"
Okamžite tie kunaie vrazili Kakashimu do krku. Kakashi sa premenil na kus dreva a objavil sa o päť metrov ďalej. Na hlave mal čelenku Listovej.
„Hovoril si Oblačná? Veď máš čelenku Listovej. Prečo by si nás potom napádal. Veď sme spojenci."
„Braček. Pozri sa na neho lepšie. To je Hatake Kakashi."
„O to lepšie. Tsuchikage nás odmení, keď privedieme jeho hlavu."
„Ale..."
„Doton: Doryuu Taiga."
Holohlavý okamžite zaútočil. Kakashi vyskočil. Druhý muž nemal na výber a pridal sa k útoku.
„Katon: Karyuu Endan."
„Suiton: Suiryuudan."
Kakashi porazil oheň a zmietol obidvoch nepriateľov.
„Ty šmejd..."
Obidvaja sa postavili. Zrazu sa ocitli v inom svete. Obidvaja sa ocitli na kríži. V rukách a nohách mali zapichnuté klince. Pred nimi stál nejaký druhý muž a v rukách mal dve katany. Prepichol im bok. Obidvaja zakričali bolesťou. Zrazu sa tam objavili tisíckrát a Sasuke im tisíckrát prepichol bok. Sasuke potom zrušil Tsukuyomi. Boli v bezvedomí.
Keď sa prebudili, boli priviazaní ku stromu a na tele mali nejakú pečať.
„Čo sa to deje?"
„Pustite nás!"
„Upokojte sa. Len sa chcem s vami porozprávať," povedal Kakashi.
„S tebou určite."
Sasuke prišiel k nim.
„Tsukuyomi."
Obidvaja sa dostali do iného sveta.
„Zase?"
„Tak, čo mi poviete?"
Tentoraz sa tam objavili miliónkrát.
„Môžete tu stráviť desať rokov a toto sa bude opakovať donekonečna. Avšak, v skutočnom svete to bude trvať iba pár sekúnd. Potom nebudete schopný boja niekoľko mesiacov. Tak nám povedzte niečo o Aliancii."

Naruto prišiel ku obchodníkovi.
„Máme už zatvorené."
„Nie som tu kvôli tomu."
„A kvôli čomu?"
„Prišiel som vás požiadať, či by ste neprišli do nejakej dediny v Bleskovej zemi. Zabezpečíme vám ochranu. Za to nám dáte časť vášho zisku."
„Ha! Nemyslite si, že som včerajší. Myslíš si, že neviem ako je to vo vašom svete ninjov? Teraz je tu vojna medzi Oblačnou, Alianciou a Akatsuki. Chcete teraz mierne oslabiť Kamennú na váš úkor. Už nemáte peniaze."
„My nepotrebujem peniaze. Viem o mieste, kde ich je toľko, že si to nebudete vedieť predstaviť. Je to na území Aliancie. Ale máte pravdu, chceme oslabiť Kamennú. Nebude mať peniaze, nebudú mať potom za čo kúpiť zbrane a nebudú si môcť najať po prípade žoldnierov. Ale porozmýšľajte. Myslíte si, že si tie peniaze Kamenná zaslúži."
„Nerozumiem."
„Nedali ste im nejako moc?"
„Nie."
„Vážne? A čo pre vás spravili?"
Obchodník mlčal.
„Okrem toho, že vám poskytli ochranu od vášho domova až sem? V pohode na vás niekto mohol zaútočiť tu. Ako ja. Mám možnosť. Vaši ochrancovia sú už v tejto chvíli na cestu na oný svet a vaše peniaze máme vy."
„To nie je možné."
„Hovorte si čo chcete, ale ani štyria ninjovia nemôžu stačiť na dvoch ninjov so sharinganom. Ja vám ponúkam ochranu od momentu, kedy opustíte dom, až po chvíľu, kedy sa do neho chránite. To znamená, že minimálne dvaja ninjovia budú s vami na trhu, spať s vami v hoteli. Stále budú s vami."
„Lákavá ponuka. Ale čo ak prehráte. Mňa zabijú, že som vám pomáhal."
„To sa nemusíte báť. Do tejto vojny vstúpili ďalšie dve strany. Takže to bude dlhá vojna. Tak, aká bude vaša odpoveď?"
„Nie! Môj život mi je cennejší!"
„Kuchiyose no Jutsu."
Obchodník padol na zem a začal sa báť.
„To...to...to je..."
Ozval sa hrozný rev.
„Áno, je to Kyuubi."
„Ale ten patrí Listovej."
„Aj patrí. Som ninja Listovej, ale ušiel a plánujem zabiť Danza. Potom sa vrátim do Listovej. Ale pokiaľ tam bude on, tak nie."
Kyuubi tam nebol v plnej veľkosti. Bol o niečo väčší ako Kibov pes.
„Tak dobre."
„Som rád. Zostaňte v tejto dedine. O týždeň si vás vyhľadám a premiestnime vás do Oblačnej."
Obchodník len prikývol.