Hokageho muž - VIII.

Sakura stále nemohla pochopiť, čo sa to deje. Lepšie povedané, sčasti nechápala, sčasti nechcela tomu uveriť. Sedela na bráne, ktorou vstupujú ľudia do Konohy, a myslela si, že uvidí Naruta. Ako vyjde z lesa a príde za ňou. Až teraz si uvedomila, čo pre ňu znamenal. Čakala. Nevydržala však dlho. Bola hladná, tak sa išla najesť.
V Ichiraku nebolo plno. Sedel tam iba jeden človek. Mal na sebe oblečený dlhý hnedý habit. Jedol ramen. Konkrétne, tretiu porciu. Prišiel tam Sasuke. Sadol si o dve stoličky od tohto cudzinca. Objednal si ramen. Po chvíli mu ho dedo doniesol a začal jesť. Už chcel na toho cudzinca prehovoriť, ale prišla Sakura.
„Ahoj, Sasuke."
„Ahoj."
Sakura sa zvedavo pozrela na toho cudzinca.
„Jeden ramen," povedala.
„Si v poriadku?"
„Áno. Prečo sa pýtaš?"
„Len tak. Keď som ťa videl naposledy, tak si sedela na bráne a plakala si."
Sakura nehovorila, len jedla.
„Prečo sa nestaráte o Hinatu? Tá mala Naruta rada. Veď od smútku preplakala celú noc."
„O ňu sa starajú Neji a Kiba. Aj keď..."
„Aj keď čo?"
„Si pod ochranou, tak by si si mohla robiť čo chceš."
Sakura neodpovedala a jedla ďalej.
Neznámy cudzinec zaplatil. Zodvihol a nenápadne dal Sasukemu do vrecka lístok s odkazom tak, aby ho Sakura nevidela. Neúspešne. Všimla si toho, ale nedala na sebe nič vedieť. Cudzinec odišiel. Sasuke dojedol svoju misku, zaplatil a dal sa na odchod.
„Ja už musím." povedal a odišiel.
„Niečo určite tají," myslela si.
Preto dojedla svoju večeru a začala ho sledovať.
Sasuke vytiahol lístok a prečítal si odkaz:

Vydal sa teda tam.

Sasuke pomalým krokom cez ulice smeroval na miesto stretnutia. Ulice sa hemžili ľuďmi. Takže bolo pre Sakuru ťažké ho sledovať. Sasuke si myslel, že ho nikto nesleduje, tak sa nesnažil zamaskovať. Dobre pre Sakuru, ktorá sa zmenila pomocou Henge, aby ju Sasuke nespoznal. Vydarilo sa. Sasuke prišiel na plošinu, ktorá bola nad hlavami Hokage. Sakura sa skryla v kroví.
„Zaujímalo by ma, kto to bol," povedala, mysliac na toho zahaleného muža. Muža? Mohla to byť aj žena. Nevedela rozoznať pohlavie.
Onedlho tam ten cudzinec prišiel. Sám.
„Si tu sám?"
„Áno."
„Nikto ťa nesledoval?"
„Nie."
„Dobre," povedal a dal si dole kapucu.
Sakura mu nevidela do tváre, ale iba jeho vlasy. Mali zlatú farbu.
„Prečo si sa chcel stretnúť?"
„Ide o Danza."
„A čo s ním?"
„Má niečo v pláne, ale nevieme čo."
„Nevieme?"
„Áno. Pridal som sa do istej skupinky ninjov."
„Niečo ako Akatsuki?"
„Dalo by sa to aj tak povedať. Ale nie s takými plánmi, aké majú oni. Žijeme v tieni. Okrem teba o nás nikto nevie."
„Kto sú členovia?"
„Máme päť členov okrem mňa. Ja som šiesti."
„Ja som sa pýtal, kto sú členovia?"
„Nemôžem ti to povedať."
„Prečo?"
„Lebo by si tomu neuveril."
„Prečo by som tomu neuveril?"
„Lebo sú oficiálne mŕtvy."

Sakura moc toho nepočula. Hovorili veľmi potichu. Ale aj tak, hlas toho cudzinca sa jej zdal povedomý.
„Kde som ho len počula."

Sasuke sa ďalej rozprával s cudzincom. Ale nie dlho.
„Ja už musím ísť. Volajú ma."
„Ako sa s tebou spojím?"
Cudzinec vytiahol kunai. Na ňom bol znak, ktorý znamenal Privolanie.
„Je to špeciálne vytvorený kunai. Vlož do neho chakru a je keď budem môcť, tak prídem. Keď sa budeš chcieť porozprávať, tak vlož iba trochu chakry. Keď budeš potrebovať pomoc v boji, tak čo to dá."
Sasuke prikývol, že chápe. Cudzinec sa dal na odchod.
„Nabudúce sa uisti, že ťa nikto nesledoval. Nejaká žena je schovaná v kroví."
Sasuke sa tam pozrel sharinganom a naozaj tam bola. Premiestnil sa za ňu.
„Čo tu robíš?"
Sakura sa naľakala.
„Kto to bol?"
„Keby som ti povedal, tak by si mi neverila."
„Prečo?"
„Lebo."
Sasuke sa dal na odchod.
„Čo si počula?"
„Skoro nič. Hovorili ste veľmi potichu. Avšak, jeho hlas sa mi zdal povedomý."
„To preto, lebo ho poznáš."
„Nehovor mi, že..."
„Nie, nie je to Naruto. Ten je mŕtvy."
„Tak potom neviem."
Sakura, ešte smutnejšia, odišla domov. Opäť mala svoju zlú náladu a cítila obrovský smútok. Ale už nie taký, ako keď sa dozvedela, že je mŕtvy.

Na druhý deň ráno si ju, Sasukeho, Saia, ktorý bol náhrada za Naruta a Kakashiho.
„Vy štyria pôjdete na misiu."
V miestnosti bolo ticho. Nikto ju nepočúval.
Tsunade si povzdychla.
„Včera mi prišiel list. V ňom bolo napísané, kde sa nachádza úkryt Akatsuki. Chcem, aby ste to išli preskúmať."
„Ten list bol od koho?" pýtala sa Sakura.
„Stále dúfa, že Naruto žije," myslel si Kakashi.
„Neviem. Podpísalo sa tam šesť rôznych ľudí a iba prvým písmenom svojho mena."
Kakashi si zobral ten list do rúk a prečítal si to.
„Nemám tušenie, kto by to mohol byť."
„Vyrážate o dve hodiny."
Všetci prikývli a rozutekali sa.

V jednom z úkrytov Akatsuki bolo rušno.
„Už to bude Pein?"
„Chvíľočku."
Onedlho pred nimi stáli znovuzrodení Deidara a Kakuzu.
„Konečne živý, un."
„Ako tak vidím, tak Akatsuki nemá peniaze, keď ma oživili."
„Zase len peniaze, peniaze a peniaze."
„Drž hubu, Hidan!" okríkol ho Kakuzu.
„Každopádne, by som rád privítal medzi nami nového člena."
Z tieňa vystúpila postava.
„Jeho meno je Takeo," Pein ho predstavil.
Bol to muž strednej postavy a mladšieho veku. V tento deň oslavuje dvadsať rokov. Na sebe mal už oblečený plášť Akatsuki. Pod ním len dlhé, čierne nohavice a modré tričko. Akej farby mal trenky, neviem. Líca a čelo mal málinko prepadnuté. Na nose mal jazvu. Jeho prenikavé červené oči ti videla až do duše. Na hlave mal veľkú plešinu. Mal len dva vlasy ako Homer Simpson.
„Aké má schopnosti?"
„Uvidíš v boji," odpovedal Pein a hneď rozdal niekoľko rozkazom: „Tobi, Seiji a Takeo pôjdu pre Kabuta."
„Prečo traja?"
„Už určite zistili, že oživujeme našich bývalých členov a získavame nových. Takže chodiť vo dvojiciach nie je najlepší nápad."
Pein mal pravdu. Tsunade už vedela, že telo Kakuza bolo ukradnuté z márnice.

Sai, Sasuke a Sakura už čakali Kakashiho pri bráne. Sakura stále rozmýšľala s kým sa mohol stretnúť Sasuke. Napadol ju Naruto. Ale to si len priala. Ako druhý ju napadol ten muž s maskou, ktorého stretla na jej poslednej misii. Mohol by to byť on, ale prečo by sa tak obliekal. Navyše teraz nemal masku, ale tú by mohol nosiť len na misie.
„Dobre. Vyrážame!" rozkázal Kakashi.
Dali sa do pohybu. Namierili si to na sever-severozápad. Najskôr bežali po zemi. Potom presedlali na svoj spôsob pohybu. Poskakovaním po stromoch im cesta trvala kratšie.
Bolo ticho. Nikto nevydal ani hlásku. Ticho sa snažil prerušiť Kakashi.
„Takže..."
Nikto nevyjavoval ani známku pozornosti.
Kakashi rozmýšľal čo povedať, aby ich zaujal.
„Mám pre vás dobrú správu. Naruto je živý."
Sakura a Sai sa na neho hneď otočila.
„Vážne?"
„Nie. Len som nevedel, ako vás upútať."
Sakura sklopila hlavu.
Kakashi si všimol, že Sasuke na to nezareagoval.
„Že by niečo vedel?" premýšľal a prehrával si Tsunadine slová: „Sasuke vie veľa. O Narutovi, o všetkom. Vôbec ho neprekvapilo, že ten prívesok obsahoval Narutovu chakru. Vlastne to vedel, ale aj tak sa tomu nečudoval. Podľa mňa vie niečo dôležité."
„Potrebujem prebrať nejaké záležitosti ohľadne misie."
„Aké?"
„Ako budeme postupovať pri strete s Akatsuki."
Všetci už dávali pozor.
„Oni chodia vždy v dvojčlenných tímoch. Preto sa musíme rozdeliť na dva tímy. Ja budem so Sakurou. Sasuke, ty budeš so Saiom."
Nikto neprotestoval.
„Našou hlavnou úlohou je overiť pravdivosť informácii. Ak to je pravdivé, pripravte sa, že v tom úkryte ich bude viac."
„Ale aj nemusí," povedal Sasuke.
„Máš pravdu, nemusí. Ale musíme byť pripravený. Ak budú traja, tak Sakura bude bojovať spolu so Saiom. Ak budú štyria, alebo viac, tak ja so Sasukem získame pre vás čas."
„Prečo práve vy?" pýtal sa Sai.
„Sakurine bojové schopnosti nie sú oslnivé. Ona je skôr medik. Takže, pri boji jeden na jedného toho moc nezmôže. A ty tiež nie Sai. Akatsuki sú ešte nad tvoju ligu."

Všetci súhlasili. Kakashi si zavolal Sasukeho k sebe. Obidvaja spomalili, aby boli ďalej od Sakury a Saia.
„Teraz mi povedz pravdu."
„Nie je čo povedať."
„S kým si sa to včera stretol?"
„Ja som sa s nikým nestretol."
„Sakura hovorila...."
„Sakura hovorila. Ona cíti taký smútok za Narutom, že si začína myslieť, že je nažive."
„Teraz to nechám tak, ale večer sa porozprávame."
Sasuke na sucho prehltol. Kakashi už začal niečo tušiť. Večer prišli do nejakej dediny.