Hokageho muž - VII.

Ďalší deň ráno. Slnko práve vychádzalo. Celá príroda sa prebúdzalo zo spánku. V Konohe to začalo ožívať. Ulice sa začali zapĺňať ľudmi. Každý z nich mal dobrú náladu. Nikto netušil, čo ešte príde.
„Tsunade-sama! Tsunade-sama!" Shizune sa ponáhľala.
„Čo sa deje?"
„Prišla správa z Oblačnej. Vraj je naliehavá."
„No, pozrieme sa, čo od nás Raikage chce."
Tsunade čítala ten list. Postupne jej dobrá nálada sa menila na zlú. Obsahom listu bola prekvapená. Začala plakať.
„Prečo?" pýtala sa.
„Čo sa deje, Tsunade-sama."
„Naruto...je mŕtvy."
„Čo?"
„Zavolaj tím Kakashi. Mali by o tom vedieť prvý."
„Dobre."
Onedlho tu bol nastúpený celý tím Kakashi. Teda tu boli Kakashi, Sasuke, ktorého prepustili z nemocnice, kvôli tomuto, Sakura a Sai. Tsunade sa tvárila smutne.
„Čo sa deje?"
„Čítaj, Kakashi," povedala a podala mu list.

V miestnosti zavládla ešte smutnejšia nálada ako bola. Aj slzy boli. Sakura to nevydržala, padla na kolená a začala plakať. Niesla to najťažšie zo všetkým. Divné však bolo Sasukeho správanie. Akoby ho to nezaujímalo. O Saiovi ani nehovorím. Aj keď ten nemá žiadne emócie.
„Ako je to možné?"
„Neviem, Sakura."
„Vie sa, kto to bol?" pýtal sa Kakashi.
Sasuke mu odpovedal: „Bol to Pein. Vodca Akatsuki."
„Ale ako?"
„Bol to ťažký boj a dosť nevyrovnaný. Dvaja proti šiestim."
„Šiestim?"
„Áno. Ovládal nejaké jutsu a to mu umožňovalo ovládať ďalších ľudí, alebo také niečo. Navyše mali rinnegan a to všetci. Navyše zdieľali svoje zorné pole. Čo videl jeden, videli všetci."
„Každopádne, máte voľno. Povedzte to ostatným v dedine. Mali by to vedieť."
Odchádzali.

„Sasuke. Ty tu ešte zostaň."
Sasuke tu zostal.
„Shizune ty choď tiež."
„Rozkaz!"
V miestnosti zostal len Sasuke a Tsunade. Tsunade vytiahla fľašu saké a dva poháriky. Sasuke odmietol, tak Tsunade pila priamo z fľaše.
„Nechceš mi niečo povedať, Sasuke?"
„Nie."
„Tak dobre. O všetkom, čo tu zaznie, nesmieš nikomu povedať," Tsunade dala dôraz na nikomu.
„Dobre."
„Môj starý otec, Prvý Hokage, po tom, ako sa stal Hokage, vytvoril veľmi tajnú funkciu. Zastávať ju mohol jeden človek. Podliehala prísnemu utajeniu. Vedeli o nej len ten dotyčný a hokage. Ten muž sa stal Hokageho mužom. Bol to hlavný ochranca Hokageho a tiež celej Konohy. Jeho úlohou bolo zabezpečiť bezpečnosť Konohy. Keď uniesli niekoho významného, musel ho priviesť späť. Likvidoval nukeninov, ninjov, ktorí boli oproti obyčajným jouninom oveľa silnejší. Mal tiež za úlohu zabiť banditov, ktorí by ohrozovali dôležitých ľudí, ktorí smerovali do alebo z Konohy. Ale len na území Ohnivej zemi. V čase vojen mal za úlohu špehovať ostatné dediny, či chystajú útok a podobne. V poslednom čase aj Akatsuki a informovať o všetkom Hokage."
„Počkajte! To ma ako Naruto vybral za svojho nástupcu?"
Tsunade spozornela.
„Ako o tom vieš?"
„Naruto mi o tom hovoril. Aj niečo spomínal, že ak by zomrel, tak pôjde na jeho miesto. Ale ja som myslel, že žartuje."
„Zdá sa, že to myslel vážne."
Tsunade vytiahla zo šuplíka prívesok Prvého, ktorý patril Narutovi.
„Raikage poslal späť aj tento prívesok. Podľa Narutovho želania, ju mám odovzdať Sakure. Toto bude tvoja prvá úloha."
Sasuke si ho zobral. O týždeň sem prídi. Dostaneš svoju prvú misiu.

Konohou sa šírila táto smutná správa. Naozaj smutná. Niektorí boli radi, že Naruto zomrel.
„Počul si to?"
„Áno. Konečne zomrel," bolo počuť ulicami.
Keď toto hocikto, kto poznal Naruta, počul, tak ho to ranilo ešte viac.

Sasuke odišiel a zamieril si to k Sakure. Ešte sa neodvážil ísť uličkami Konohy, tak si na seba masku ANBU.
Prišiel k Sakurinmu domu. Zaklopal. Nikto neotváral. Znova zaklopal. Po chvíli otvorila Sakura. Sasuke si dal dole masku.
„Čo chceš, Sasuke? A prečo máš tú masku?"
„Radšej by som sa rozprával v súkromí."
Vošiel dovnútra. Nikto nebol doma. Sakura ho zaviedla do svojej izby. Posadili sa na posteľ. Sakura vyzerala zničenie. Ale tak isto vyzerala Hinata.
„Čo teda chceš?"
„Viem, že to bude pre teba ťažké, ale..."
Sasuke vytiahol z vrecka Narutov prívesok.
„Ale to je Narutov..."
„Áno, je. A jeho posledným želaním je, aby si ho nosila."
„Ale prečo ja?"
„On ťa mal vždy rád. Tak preto."
Sakura si ho teda dala na krk.
„Nechaj ma o samote," povedala Sakura.
Sasuke odišiel.

Naši piati neznámi sa stretli opäť. Tentoraz na hraniciach Ohnivej zeme a Riečnej zeme. Stretnutie mali v malom drevenom domčeku na úpätí jednej hory. Tentoraz sa stretli všetci.
„Sensei, nechceli ste nám predstaviť nového člena?"
„Áno."
Do miestnosti vstúpil neznámy mladík. Netrúfam si odhadnúť, koľko mal rokov, ale určite nemal ani osemnásť.
„Ako som povedal, je to tvoj syn."
„Ahoj, som...." meno som prepočul, ale oni nie.
„Nejaké významné schopnosti. Pýtam sa len preto, lebo chcem vedieť, či nám bude užitočný."
„Už len to, že o nás vedel a sám ma vyhľadal, aj keď som oficiálne mŕtvy, hovorí o jeho schopnostiam."
„To nestačí," povedal vodca tejto skupinky.
„Hovorí sa, že syn by mal byť podobný svojmu otcovi. Myslím, že je to pravda."
„Tak dobre, sensei."
„Ale je to zaujímavé. Aj keď ste otec a syn, obidvaja ste boli moji žiaci."
„Nuž, dožili ste sa vysokého veku."
„Ale až tak vysokého ako Tsuchikage alebo Uchiha Madara nie."
„Madara. Je ešte nažive?" pýtal sa jeden z nich.
„Pomáhal pri vyvražďovaní svojho klanu. Ovládal Štvrtého Mizukageho a ešte pred desiatimi rokmi som sa s ním stretol. Ale odvtedy som o ňom nepočul," povedal ďalší.

Na druhý deň ráno sa išla Sakura prejsť do lesa. Chcela zahnať chmúrne myšlienky, ktoré ju trápili. Prechádzala v lese popri Konohe. Počúvala štebot vtákov, nechala sa unášať krásami prírody. Nepremýšľala o tom, čo sa stalo. Až úplne zabudla, že už je od Konohy vzdialená niekoľko kilometrov. Sasuke ju sledoval. Dostal to ako rozkaz od Tsunade, lebo sa bála, aby Sakura nespravila nejakú hlúposť. Ani nespravila.
Jediné, čo sa stalo bolo, že ju prepadli. Prepadla ju skupinka troch ninjov.
„Tak, dievčatko. Teraz ťa zabijeme."
Sakura chcela utiecť, ale nešlo to. Bola spútaná v genjutsu. Sasuke jej neišiel pomôcť.
„Tak, ako je upravený ten prívesok?" pýtal sa Sasuke.
Jeden z tých ninjov sa priblížil k Sakure. Pomaly vytiahol katanu z púzdra. Priložil ju ku krku. Napriahol sa a...
Z prívesku od Naruta začala unikať chakra. Naberala tvar človeka. Táto chakra zastavila útok.
„Čože?"
„Naruto?"
Chakra nabrala podobu Naruta. Ochladilo sa. Chakra v Narutovej podobe zložila ruky. Objavil sa snežný drak a pozabíjal všetkých ninjov. Keď bola Sakura v bezpečí, tak chakra zmizla v prívesku.
Sakura bola v šoku. Nechápala to. Okamžite sa vracala do Konohy za Tsunade, aby jej o tom povedala.
Sasuke spravil to isté.

„Takže hovoríš, že je to také isté ako u teba."
„Áno, Tsunade-sama."
„Zaujímavé. Aj keď je Naruto po smrti, tak neprestane prekvapovať."
Do miestnosti vstúpila Sakura.
„Tsunade-sama. Neuveríte, čo sa stalo."
„Ja to už viem."
„Ako to?"
„Prikázala som Sasukemu, aby ťa sledoval. Bála som sa, aby sa ti nič nestalo."
„Aha."
„Ale prečo Sasuke nezasiahol, keď videl, že ma napadli?"
U Tsunade to vzbudilo podozrenie. Sasuke odvrátil zrak. Onedlho sa dal na odchod.
„Sasuke! Stoj!" prikázala Tsunade.
„Pokiaľ bude mať ten prívesok, tak bude v bezpečí. Aspoň tak to Naruto hovoril."
Sasuke odišiel. Sakura na neho nechápavo pozerala.
„Máš svojho anjela strážneho."
Sakura znova chytila depresiu. Aj keď ju Naruto nie je, tak ju chráni. Ako keby toho nebola schopná. Navyše jej ho to pripomenulo."
Sasuke prišiel domov. Na stole našiel nejakú správu.
„Zajtra. Ichiraku. O siedmej večer."