Svojej lásky sa nevzdám 3.časť: Na vlastnú päsť

Akonáhle večer padol súmrak, Konohou prebehla tmavá postava. Už podľa toho zakrádania bolo jasné, že to čo robí, chce udržať v tajnosti. Prikŕčajúc sa v tieňoch a vyhýbaním sa každému oku, dobehla Sakura až ku hlavnej bráne.
„Musím ešte chvíľu počkať, kým budú hliadky zatvárať bránu.“ Behalo jej hlavou. „Za toto by ma Tsunade asi zabila, ale nemôžem to nechať len tak plávať. Nie, nemôžem len tak sedieť a čakať, kým mi oznámia, že Sasuke je zajatcom, rukojemníkom alebo nedajbože mŕtvy. Musím zistiť čo sa stalo a Sasukeho zachrániť. Nevzdám sa svojej lásky, na ktorú som tak dlho čakala. Nedovolím, aby my ho ktokoľvek opäť na dlhú dobu zobral.“
Keď odbilo deväť, nastala Sakurina chvíľa.
„Hliadky sa teraz budú sústrediť na zatvorenie brány a nevšimnú si ma, keď vyleziem po múre.“ Opakovala si v duchu svoj plán. „ďakujem Kakashi- sensei že ste nás vtedy učili to lezenie po stromoch. Dnes mi to rozhodne pomôže.“
Keď konečne zliezla na druhej strane, povedala si: „Tak a je to. A nikto si ma ani nevšimol. Teraz len nemôžem ostať tu. Pôjdem teraz aspoň hodinu a potom si oddýchnem. Sasuke, ja ťa nájdem.“ Povedala si ešte v duchu, dotknúc sa prívesku, čo jej dal.
Na ďalší deň Sakura dorazila až na miesto, kde sa v onen osudný deň stretli jej priatelia s neznámymi shinobi z trávnatej. Mala v pláne najprv pohľadať nejaké stopy po zápase, ale na tretí daň a po silnom daždi tam toho veľa neostalo. Už od rozhovoru s Ino Sakure nedala pokoj jedna vec. Prečo na Sasukeho útočili najmenej. Podľa nej bol Sasuke tým najsilnejším v týme a takých by sa predsa nepriateľ chcel zbaviť čím skôr nie. Silno pochybovala o tom, že by sa to Ine len zdalo. Verila tomu čo Ino videla, ale nenachádzala v tom žiadne súvislosti ani logiku. Všetky možné dôvody ktoré jej napadli, hovorili za presný opak konania ninjov z trávnatej. Keď ani po dlhšej dobe nič nenašla, rozhodla sa, že pôjde pozrieť do najbližšej dediny, kde si podľa možnosti nájde aj miesto na prenocovanie. No ešte pred tým, ako sa vybrala ďalej, odložila pásku aj puzdro na shurikeny do tašky, čo mala so sebou. Chcela totiž pôsobiť nenápadne a splynúť z davom. Keď došla do Dediny, akurát tam vládol čulý ruch. Nakoľko bola už od rána na nohách, spravila si prestávku v najbližšom podniku. Akonáhle tam vošla, všetky oči sa upreli na ňu.
„čo všetci tak zízajú?“ Pomyslela si, keď kráčala ku voľnému stolíku. „Čo v tejto dedine ešte nevideli dievča?“
Sotva čo si sadla, už sa pri naj objavil akísi chalan a pýtal sa: „Čao kočka. Máš tu miesto?“
Keďže Sakura potrebovala zistiť čokoľvek, tak len kývla hlavou aj keď nie veľmi nadšene.
„Čo robí také pekné dievča ako ty v tomto zapadákove. Nevyzeráš totiž, žeby si bola odtiaľto.“ Snažil sa ten chalan nadviazať konverzáciu.
„Len tadiaľ prechádzam. Idem navštíviť vzdialenú rodinu.“ Zaklamala ružovovláska.
„Ešte som ti to nepovedal, ale vyzeráš fakt sexi.“ Balil ju ten prísediaci a Sakura už naňho začínala mať nervy. „Páni, to je ale pekný kúsok čo ti visí na krku.“ Rozprával ten chalan ďalej, čumiac na jej prívesok. „Dúfam, že ho nemáš od priateľa.“
„A čo je vlastne teba do toho?“ Povedala už mierne podráždená Sakura.
„Nooo, mojej segre by sa taký páčil. Chcel som len vedieť odkiaľ ho máš.“ Povedal, ale keď videl sakurin výraz, tak vynechal v rozprávaní tú časť, v ktorej sa chcel stať jej priateľom.
„To ti asi neporadím. Dostala som ho .... od rodičov.“ Klamala opäť Sakura a začínala vymýšľať výhovorku, aby mohla ísť preč. Nie len že nič nezistila, ale sa ju ešte aj ten magor pokúšal očariť, pričom bráni tomu, aby počula, o čom sa zhovárajú ľudia pri iných stoloch.
Vtom sa rozleteli dvere a podnikom sa ozvalo kričanie: „NORIKO! Ja viem že tu si ty jeden malý príživník. Prestaň sa flákať a vylez!“
Chalan sediaci oproti Sakure viditeľne pobledol, mierne sa posunul smerom pod stôl a povzychol si: „To snáď nie. Jak ma tu segra našla."
Sakura pozrela cez plece na to dievča a vyškrtla aj poslednú malú možnosť, že jej ten chalan o prívesku hovoril pravdu. Rázne pochybovala o tom, že by sa tomuto dievčaťu mohol páčiť akýkoľvek šperk, nieto ešte s ružovým kamienkom.
„Tak tu teda si. Tak ja sa sústredím na misiu a ty zas obťažuješ dievčatá?“ Oborila sa na Norika jeho staršia sestra.
„Ale no tak, Nichi, sestrička. Dobre vieš, že ja som sa Ninjom stať nechcel. Dotlačila si ma do toho ty a rodičia. Prečo by som JA nemohol viesť normálny život bez všetkých tých ninja opletačiek a misií?“
„Opäť vymýšľaš?! Prestaň sa už sťažovať a poď!“ ťahala Nichi svojho mladšieho brata von.
Sakura to celé sledovala s nemým úžasom, no najviac ju prekvapilo, že obaja súrodenci sú ninjovia. Konečne mala aspoň niečo. Vtom sa ku nej Nichi obrátila a povedala: „Prepáč, že ťa môj brat otravoval. Je to ešte len decko a behá za každou babou ktorú vidí. „
„A ty snáď nebeháš za všetkými možnými chalanmi?“ Chcel protestovať Noriko, za čo si od sestry vyslúžil poriadnu ranu päsťou.
„V tom je rozdiel. Mňa totiž všetci chcú.“
„Ale aj to len preto, že....“ Ďalšia rana a ku tomu ešte aj výhražné zasyčanie cez zuby.
„Už som ti x ráz hovorila, aby si o mojom súkromnom živote nerozprával kade komu.“
Potom obaja vyšli von. Respektíve, Nichi svojho brata vytiahla von.
Sakura vybehla za nimi a ani nepočkala na svoju objednávku. Tí dvaja boli jej jediné vodítko, ktorého sa mohla chytiť. Chcela ich sledovať tak dlho, ako to len šlo. Okrem toho sa jej na nich niečo nepozdávalo.
„Aj keď je to len málo pravdepodobné,“ rozmýšľala, „je tu istá, hoci len minimálna šanca, že takto zistím niečo o Sasukem.“

Zatiaľ v Konohe:
„Čože?! Sakura Zmizla?!“ Tsunade skoro zúrila. „A hľadala si ju úplne všade?“
„Nooo...keď sa tak zamyslím,“ jachtal Shizune, „asi som sa nepozrela v nemocnici.“
„To hádam nie je pravda. Mám snáď vôkol seba amatérov? Asi hej. Radšej pôjdem do tej nemocnice aj ja. A ty by si pre svoje dobro mala dúfať, že tam naozaj nebude.“
„A- Ahoj Ino. Ako sa máš?“ Opäť koktala Shizune.
„Tsunade- sama, Shizune- senpai, čo hľadáte?“ Pozerala Ino na nečakanú návštevu.
„Nebola tu dnes náhodou Sakura?“ Spustila Tsunade priamo.
„Nie, nebola. Ale včera áno.
„A nepovedal ti nič?“ Vypytovala sa ďalej hokáge.
„Len sme sa tak rozprávali. Čo my mala povedať?“ Stále nechápala mladá kunoichi.
„Nejaké plány náhodou nemala.“
„Skúsim si spomenúť, ale nezdá sa mi. Posledné čo mi povedala bolo, že za chvíľu budem v poriadku a že Sasuke bude určite tiež v pohode. Mohli by ste mi povedať, čo sa stalo?“
„Tak moje obavy sa predsa splnili.“ Povzdychla si piata. „Sakura sa vydala sama hľadať Sasukeho. Ja to dievča asi zabijem.“
„Čo?!“ Ostal Ino s otvorenými ústami.
„Ako si môžete byť tak istá Tsunade- sama?“ Vyhŕkla jej tmavovlasá spoločníčka.
„Povedala to predsa Ine.“
„A kedy to povedala?“ Nechápali teraz už obe.
„Povedala predsa, že Sasuke BUDE v poriadku. Tým dala jasne najavo, čo mieni spraviť.“
„Ako to, že mi to nenapadlo?“ Nadávala si Ino v duchu i keď navonok nedala nič vedieť.
„No to nie. Ako mohla konať tak hlúpo a skratovo?“ Divila sa tomu aj Shizune.
Tsunade už nehovorila nič. Len sa dívala z okna kamsi do diaľky a premýšľala: „Bude lepšie, ak upovedomím skupinu, ktorá tam je. Sakura by ešte mohla mať poriadne problémy. Ak ich už, pravdaže, nemá.“

Opäť raz pre tých zvedavejších dávam aj pár slov z ďalšej časti. Upozorňujem, nič nové vám nepovedia.