Svojej lásky sa nevzdám 2.časť: Ino rozpráva

Za oknami sa zablyslo a zahrmelo.
„Sakura,“ ozvala sa po chvíli ticha Tsunade „Sasuke sa nevrátil. Je nezvestný.“
„Čože?“ zašepkala ticho Sakura a nohy sa jej zachveli.
„Skupina, ktorá mala striedať, od nich dostala správu o pomoc a urýchlene sa za nimi vydala. Našli ich v takom stave, v akom sú teraz. Všetkých, až na Sasukeho. Ten tam nikde nebol. Je mi to ľúto.“ Takto jej Tsunade v skratke porozprávala to, čo sama vedela. Nechcela však svoju študentku vystrašiť, a tak radšej nespomenula najhoršiu možnosť. Sakura v tej chvíli už na nič nečakala a s očami plnými sĺz vybehla z budovy priamo do najväčšieho dažďa. Veľké kvapky vody jej zmáčali vlasy aj tvár a ona len bežala a bežala stále ďalej. Zastavila sa až pod jej a Sasukeho stromom, zhodou okolností čerešňou. Ďalej už behať nevládala. Podlomili sa jej kolená a ona tam na mokrej ceste sedela a jej vzlyky bolo počuť aj cez zúriacu búrku.
„Sasuke, prečo si mi vtedy klamal? Vtedy, keď si sa vrátil do Konohy a my sme sa po dlhom čase stretli na tomto mieste. V ten deň si my povedal, že už nikdy nedovolíš, aby som bola smutná či sklamaná. Tvrdil si mi že sa ku mne vždy vrátiš, nech už by si bol kdekoľvek. Sasuke, splň prosím ten sľub.....prosím.“
Na ďalšie ráno sa Sakura zobudila u seba doma. Nepamätala si však, ako sa tam dostala. Posledné, na čo si pamätala, bolo že sedí na mokrej ceste. Tá správa jej musela spôsobiť ťažký šok. Nemala dnes na nič chuť. Akurát sa obliekla a rozhodla sa ísť pozrieť Saia, Naruta a Ino do nemocnice. Mala šťastie, že sama občas pracovala v nemocnici, pretože inak by ju ku jej tímovým partnerom nepustili. Ležali totiž vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Sakura pri nich chvíľu ostala stáť a potom šla ešte za Ino. Ju našla v oveľa lepšom stave.
„Ahoj Ino. Ako sa máš?“
„Lepšie ako včera, ale ani to nie je nijaká výhra.“
„čo sa to vám tam prepána stalo?“ Nechápal Sakura „Veď v takom zložení, v akom ste boli, ste boli dosť silná skupina.“
Tu jej kamarátka sklopila zrak a len ticho riekla: „Sakura prepáč.“
„Začo sa ospravedlňuješ?“
„Je to aj moja chyba že sa stalo to čo sa stalo.“
„Ako to?“
„Radšej ti poviem, ako to celé bolo.“

„Ako dobre že dnes dôjde tá skupina, ktorú sme tu nahrádzali.“ Sršal optimizmom Naruto.
„Máš pravdu. Tento týždeň sa mi už zdá byť dlhý. Neviem sa dočkať, jak dorazíme domov. Súhlasila aj Ino, čo sa nestávalo veľmi často.
„Prestaňte sa vykecávať a radšej kontrolujte okolie!“ Zavelil Sasuke, no aj na ňom bolo vidno, že sa teší domov.
Ako ďalej prebiehali lesom, zrazu len Sai spozornel: „Sasuke, myslím že nás niekto sleduje.“
„Ja viem Sai. Už je to dobrú chvíľku. Majte sa radšej na pozo...“ Nestihol dopovedať, lebo sa na nich vyrútilo asi desať ľudí. Podľa pásky to boli shinobi z Trávnatej a vyzeralo to tak, že neboli spokojný s tým, že sa tu Konožská štvorica pohybuje.
„Ino pozor!“ Vykríkol Sai a v poslednej chvíli odrazil kunai, čo odzadu letel k blondínke.
„Vďaka Sai.“ Usmiala sa, pričom ďalej pokračovala v odrážaní útokov nepriateľa.
„Možno s tým nebudeš súhlasiť,“ začal Sai „ale podľa mňa by si sa mala stiahnúť a ukryť.“
„Ani náhodou. Chcem vám pomôcť“ Vyhŕkla okamžite.
„Sai má pravdu.“ Pridal sa aj Sasuke. „Si medik a keď zrania teba, tak sme v keli. Použi svoju techniku výmeny mysle na niekoho z nich a potom odnes svoje telo niekam ďalej. Tak ťa nebudú prenasledovať. My ti budeme kryť chrbát.“
„Len nám potom povedz či si to naozaj ty. Aby sme si ťa nepomýlili“ Zažartoval Naruto.
„Teraz Ino. Choď!“ Zavolal Sai na znamenie, že môžu previesť plán na jej únik.

„A to si už potom, ako si sa stiahla, ďalej nič nerobila?“ Opýtala sa kamarátky ružovovláska.
„Ale kdeže, práve naopak. Napísala som správu o pomoc, použila tú istú techniku na akéhosi sokola, čo tadiaľ práve prelietal a takýmto štýlom doručila správu tej skupine čo mala prísť.“
„Ale ako si potom došla ku tým zraneniam.?“
„Keď som doručila správu, vrátila som sa do svojho tela a bežala za nimi. Sai už bol vtedy mimo, no Sasuke s Narutom stále bojovali. Naruto už očividne veľmi nevládal. Pokúsila som sa dostať Saia do bezpečia, aby som ho mohla ošetriť, ale všimli si ma. Musela som sa im postaviť. Ešte než ma dostali, všimla som si, ako sa Naruto zrútil k zemi. Zrejme ho zasiahli. Neviem ani kedy tí ninjovia odišli. Posledné čo si potom pamätám je, ako sa nado mnou skláňal niekto zo striedacej skupiny a neskôr som sa už zobudila tu v nemocnici. Tu mi aj oznámili, čo je s ostatnými.“ Keď Ino dorozprávala znova len sklopila hlavu a plačlivo šepla: „Sakura mrzí ma to. Keby som vtedy bola ostala, možno by to nebolo skončilo takto.
„Nemáš sa za čo ospravedlňovať Ino.“ Utešovala ju kamarátka. „Bol to rozkaz. A okrem toho, keby si tam bola ostala možno by si skončila ešte horšie. Podľa mňa Sai vedel, že to tak nejak skončí, a snažil sa ťa len ochrániť“
„Myslíš?“ Pozrela na ňu Ino a snažila sa zastaviť príval sĺz.
„Som si istá. Nespomenieš si ešte na niečo? Kľudne aj zvláštne.“
„No niečo možno mám, aj keď to bol zrejme len dojem. Za celý čas strávený pri boji sa mi zdalo, akoby tí ninjovia útočili na všetkých okrem Sasukeho. Teda, myslím tvrdý útok. Bolo to akoby mu nechceli nič spraviť. Ale je to dosť nelogické. Asi sa mi to fakt len zdalo.“
Vtom ich prerušil hlas zdravotnej sestry: „prepáčte, ale teraz nie sú návštevné hodiny.“ Povedala no potom si všimla kto sedí pri Ino a hneď zmenila tón: „O Sakura, to si ty? Prepáč nevšimla som si ťa.“
„To je v poriadku. Aj tak som už bola na odchode.“ Usmiala sa Sakura a ešte sa obrátila ku Ine: „Zanedlho budeš v poriadku. Hlavne nemaj výčitky. Aj Sasuke bude určite v poriadku.“
Po týchto slovách opustila miestnosť, no oči jej akosi zvláštne žiarili. Na čo asi myslela?