Narutov návrat I. - chuuninská skúška 20. (špeciál)

Hľadisko celé napäté čakalo kým súperi zaujmú svoje miesta. Po tom čo predviedli v prvom kole nebolo divu. Obaja si vstup vychutnávali.
Chudák ten Kukuruku či ako sa volá. Roztiahol ústa do úsmevu. Keď s ním skončím, budú miskami naberať piesok a preosievať z neho jeho popol alebo ho nechajú rozfúknuť po okolí. Títo všetci. Pozrel na divákov. Budú ho oplakávať a ľutovať, ale nie dlho, bude to trvať len chvíľku. Budú oslavovať mňa, to poprie ich smútok. V hlave sa mu rozlieval hlasitý smiech, jeho predstava o víťazstve bola jasná. To sa mi bude páčiť. Úsmev sa mu rozšíril a lačným pohľadom sledoval svojho súpera. Došiel k Nejimu, vychutnával si jasot publika a zdokonaľoval svoje úvahy o osude protivníka.
„Áno, som to ja. Ja! Vidíte ma?“ Vykrikoval mladý Sarutobi a poskakoval cestou k Raituovi.
Musím o tom povedať dvojičkám až ich vyvolám. Proti Narutovi ich vyvolám už pred zápasom aby si to užili. Zastal a s úškrnom sa díval na svojho súpera.

„Tak som zvedavý s akou stratégiou sa vytasí teraz,“ tváril sa ako keď malé nedočkavé dieťa hľadí na darček.
Eh? Asuma-sensei, naivný? Odkedy sa narodil Sumamaru má zmeny povahy, no pravdupovediac je skôr ako tehotná ženská, ale toto? Stal a ohromene sa díval na svojho senseia.
„Sleduj, Shikamaru. Nebude s ním ľahké hrať Shogi, nemyslíš?“ nepoľavoval zo svojho nadšenia.
„No... ehm... áno,“ odpovedal zmätene.
„Sensei?“ pýtala sa podlízavo, keď videla ako sa tvári. Teraz mám šancu. Potmehúdsky sa usmiala.
„Nie,“ oznámil ako by čítal myšlienky.
„Ale-“
„Povedal som nie, Raki,“ pokojne odolával Nara.
Kso! Mala som ešte chvíľu počkať, určite by som zas niečo zistila. V duchu sa karhala.

Súperi na seba hľadeli a kútikom oči sledovali mladého Hyuugu. Videl to, svoj byakugan počas tretej časti chuuninskej skúšky ani na chvíľu nevypol, ako proktor si to nemohol dovoliť.
Bolo zbytočné niečo hovoriť, na odštartovanie zápasu iba kývol hlavou.
Protivníci sa na seba usmiali. Zatiaľ čo u Raitua nebolo vidno žiadny pohyb, Konohamaru na nič nečakal a pohol rukami. Shimuro ho pozorne sledoval. Sarutobiho ruky menili tvar, niektoré prsty zatváral do pästi a iné vystieral. To všetko kvôli ninjutsu, ktoré využíval dosť často aby tieto pohyby vykonával automaticky, bez zložitého uvažovania.
Keď si Raitu uvedomil o čo mu ide, rozhodol sa pre protiútok. Odrazil sa.
Jeho protivník dokončil pohyby a skrížil prsty oboch rúk.
„Kage bunshin no ju-“ nedokončil, keď ho zasiahol lakeť súpera. Nohami za sebou v tvrdej zemi zanechával dva plytké brázdy. Na nohách sa držal len vďaka svojej tímovej partnerke. Vďaka nej a jej nekonečným útokom pri trénovaní taijutsu si vypestoval schopnosť udržať sa na nohách aj po tvrdých úderoch. Chakra, trénovali ako sa pomocou nej udržať na rozličných povrchoch. Iný by považovali za zbytočnosť prichytávať sa o zem, ale preňho bolo dôležité sa udržať na nohách za každú cenu. Bola to jeho cesta ninji, ak sa chce stať Hokage, ak chcel prekonať Naruta, nemohol si dovoliť padnúť pred nikým, preto sa naučil čakať a prijať úder v akejkoľvek situácii.
Arigato Moegi. S úškrnom pozrel na svojho súpera.
Čo? Jeho telom preletel elektrický náboj. Padol na kolená a predychával to.
„Ako?“ tváril sa nechápavo. Zasiahol ma do brucha, som si istý, že som ten úder ustál, ale čo ten kŕč?
„Nedovolím ti použiť tvoj trik,“ lačne sa naňho usmial, „Je mi jedno ako to robíš a čo to dokáže. Takto to je zábavnejšie,“ oznámil mu. Pekne sa s ním pohrám a potom ho upečiem. Jeho tvár pripomínala šialenca, ktorého práve napadla neodolateľná myšlienka.
„Nedovolím... Nikomu nedovolím...“ pomaly vstával Konohamaru a v očiach sa mu zračila rozhodnosť, ktorú cítil. Opäť skrížil prsty.
„Hra začína,“ zvolal Raitu natešene keď videl, že sa jeho protivník opäť pokúša o to isté.
Teraz bez bonusu. Rozhodol sa, skočil a jeho päsť zasiahla súperovu tvár, tentoraz bez kekkei genkai.
Sarutobi znova nohami vryl ryhu do zeme, ale tentoraz sa na nich udržal.
„Zdá sa, že už som odolný,“ uškrnul sa.
„Keď mi nedovolíš klony, tak to spravím inak,“ rozbehol sa na svojho súpera s napriahnutou päsťou. Shimuro sa postavil do obranného postoju a pokojne ho sledoval.
Klasický útok zúfalcov. To bude sranda.
Bol už celkom blízko keď sa v behu otočil bokom, získal tak dostatočnú odstredivú silu, skočil.
„Čo?“ čudoval sa jeho súper keď naňho zaútočil zhora. Sakra, uťahuje si zo mňa. Nebolo času vyhnúť sa, zvolil protiútok. Ich päste sa stretli. Konohamara kvôli sile úderu svojho súpera dopadol ďalej ako predpokladal. Obaja stáli a hľadeli na seba.
„Zas?“ nechápal keď ním znovu prešiel elektrický šok a on padol na kolená.
„Takže si odolný, čo?“ smial sa jeho protivník. Chcel som ho síce spáliť naraz, ale so mnou sa nikto zahrávať nebude.
Mladý Sarutobi nečakal na nič a opäť sa bezhlavo vrhol do útoku, znova a znova. Všetky však dopadli rovnako.
Ako to, že sú niektoré údery obyčajné a niektoré mi pôsobia kŕče? Kládol si tu otázku nevediac odpoveď.

„No tak, Konohamaru,“ slovne ho podporoval, „Už nemusíš hrať blbého. Ukáž ako si dospel.“
Asuma-sensei. Smutne naňho pozrel Shikamaru. Úprimne ho ľutoval.
„Ukáž svoju stratégiu.“
„Stratégiu?“
„Samozrejme, veď som ti vravel, že som ho naučil rozmýšľať dopredu. Určite má nejakú stratégiu, ktorou nás ohúri,“ vytrvalo trval na svojom.
Stratégiu? Prečo mám také tušenie, že ak nejakú aj mal tak všetky svoje nápady vyčerpal v prvom kole. Uvažoval, ale nahlas sa to neodvážil povedať.
„Ideš, ideš!“ povzbudzoval ho Asuma.
Zase priamy útok? Otrávene konštatoval Nara.

Zase sa škerí. Takže ďalší ‘prekvapujúci útok’. Upozornil sa. Bolo to očividné. Ako je možné, že sa stal ninjom s tak očividným znakom jeho útokov? Skrčil sa do obranného postoja a čakal čo spraví tentoraz.
Jeho súper sa tesne pred ním otočil na bok, ale neskočil, šmýkal sa. Chcel ho potknúť alebo zasiahnuť zospodu. Shimuro však odskočil a v momente keď bol Sarutobi na mieste kde pred chvíľou stál, kopol. Zasiahol mu chrbát. Pri dotyku bolo vidno malé iskrenie, ktoré si však takmer nikto nevšimol. Konohamara odhodilo pár metrov. Ostal ležať na bruchu.
„Myslel som si, že sa s tebou zabavím viac, ale je to nuda. Skončím to,“ oznámil mu Raitu. Pekne si ho usmažím. Neschovával lačný výraz a pomaly sa približoval. Pravú ruku mu čoraz viac oblizovali maličké bleskové výboje.
Neji spozornel.
„Kage bunshin no Jutsu!“ bolo počuť výkrik. Na Raitua zaútočili dvaja na vlas podobný súperi zatiaľ čo tretí sa pomaly dvíhal zo zeme.
Prvého zneškodnil pripravenou pravačkou.
„PUF!“ ozvalo sa keď klon zmizol.
„To je všetko na čo sa zmôžeš? Sklamal si ma. Sunshin no jutsu,“ šepol a zjavil sa pri zdvíhajúcom sa protivníkovi.
Jeho pravá ruka pulzovala akoby naberala energiu z ovzdušia. Malé blesky, ktoré z nej šľahali boli už teraz badateľné voľným okom. Začal tvoriť pečate.
Akoby sa nabíjala. Sakra to je nebezpečné! Upozornil sa Konohamaru, ale nevládal nič spraviť.
Sakra! To nestihnem. Proktor Hyuuga už bežal aby sa snažil zabrániť tomu na čo sa Shimuro chystal.
„Raiton: Jibeshi!“ zvolal Raitu keď položil ruku na súperovu hlavu.
V aréne sa ozval obrovský úder ako po dopade blesku. Miesto kde stáli súperi ožiarilo silné svetlo, tlaková vlna, ktorá vznikla menila ráz prostredia na nepoznanie, celé okolie zakrývala pôda, ktorá sa teraz nachádzala vo vzduchu tak, že zakrývala polovicu arény.
„Kuchiose no jutsu!“
Vzduch sa očistil a divákom sa naskytol pohľad na menší kráter pri ktorom stál Shimuro. Doprevádzala ho popraskaná zem, pozostatky po jeho útoku.
Čo? To bol len klon? A ja som si tú techniku šetril na koniec, tak pekný záver to mohol byť, ale on to skazil. Hneval sa.
„Hmmm, nakoniec si predsa len zaujímavejší ako vyzeráš. Takže si prišiel na to ako fungujú moje útoky?“ spytoval sa ho.
„Eh... nie,“ úškrn mu zaplňoval tvár, „len som čakal kým ma svojim divným útokom zasiahneš tak aby som dopadol chrbtom k tebe, aby si nevidel na moje ruky.“ Potom som vyvolal klony aby som ťa zaujali kým vyvolám dvojičky. Vyšlo to. Dopovedal si pre seba.
„To si myslíš, že ti pri boji pomôže nejaké domáce zvieratko?“ smial sa genin z bleskovej, „Len kvôli tomu si pripravoval všetky tie klony? To si to rovno mohol vyvolať bez nich,“ smial sa z neho.
„No... ehm... to je pravda,“ zasmial sa aj Konohamaru.
„Ahoj Kon,“ pozdravili ho, „ Zdá sa, že sa zabávaš bez nás,“ konštatovali urazene, keď sa pozerali na účinky Raituovho útoku.
„Zdravím, prepáčte, ale on mi nedovolil vás vyvolať,“ ospravedlňoval sa s úsmevom.
„Ty si si privolal opice?“ zasmial sa keď uvidel jeho privolané zvieratá.
„Čože? On,“ obaja opičí súrodenci ukazovali na svojho súpera, „nám odoprel zábavu?“
„Áno,“ prikývol.
„Prečo?“ čudovali sa.
„Chcel sa hrať iba so mnou alebo niečo také, veľmi som ho nepočúval,“ zaškeril sa, „ale ja som sa nevzdal a nakoniec som vás privolal,“ zaujal hrdinský postoj.
„Trikrát hurá Konovi!“ skríkla Enea.
„Hurá! Hurá! Hurá!“ vyvolávali dvojičky.
„Oh, ďakujem, ďakujem,“ ukláňal sa Sarutobi.

„To je super!“ neovládol sa Naruto, „Musím to naučiť aj moje žabky,“ rozhodol sa. „Konohamaru je lepší ako som predpokladal.“
Takže tiež dokáže privolávať, ale žaby. Snáď mi to pomôže. Usmiala sa Hanabi.

Hehe, takže sa dnes bude podávať uškvarený genin a príloha budú mierne prepečené opičky, už sa teším. Usmieval sa Shimuro. Na nič nečakal, vytiahol zvitok a privolal si svoj luk. Kým sa jeho protivník rozprával, vzal šíp napol tetivu a a vyčkával na vhodný okamžik.
Teraz na teba mieri. Kedy vystrelí? Ja som taká nedočkavá. Úplne sa teším až ho odrazím. Kon, nemohol by si ho popohnať? Spytovala sa Enea.
Potom by to už nebolo prekvapenie. Usmial sa na ňu Enam.
Tiež pravda. Opätovala mu úsmev.
Myslím, že čaká až sa naňho pozrieš. Oznámil Enam.
To aby som ho nenechal čakať. Na tvári sa mu pohrával úškrn. Pomaly otáčal hlavu k súperovi.
Teraz. Upozornil keď ich súper vystrelil.
Opičky zmizli, mladý Sarutobi dvihol ľavačku akoby držal štít, šíp sa odrazil.
Au! To je ten útok, o ktorom si hovoril? Telom mi prešiel kŕč. Pýtala sa Enea.
Konohamaru padol na kolená. Áno. To je on.
Síce si zareagoval trochu neskôr, ale zdá sa, že si to nevšimol. Čo je to za útok Enea?
Nie som si istá, čo keby si si ho vyskúšal sám? Potom by mi to buď potvrdíš alebo nie. Odpovedala mu.
To znie dobre. Pripojil sa shinobi.
No môže to byť zábava, prečo nie? Súhlasil Enam.
Obyčajný šíp odrazil, ale bleskový nie, len trvalo dlhšie kým to pocítil. Takže odrazí iba fyzické útoky, to mu je celkom na nič. Opekaný genin, opekaný genin! Skandoval v duchu.
Opäť šípom natiahol tetivu a vystrelil. Jeho súper sa tentokrát bránil pravačkou a znova odrazil len fyzický šíp.
Tak čo ty na to? Spytovala sa Enea.
Je to pekná sila. Vydýchaval.
Ale čo to je? Pýtal sa mladý Sarutobi.
Ja myslím, že do toho pridal bleskový útok.
Pravda, bleskové šípi doprevádzajú fyzické a zrejme má bleskovú podstatu, ktorú môže pridávať do svojich útokov. To vysvetľuje prečo nás to tak zraňuje. Súhlasil Enam.
Zemná podstata je voči bleskovej v nevýhode. Doplnila.
Čo spravíme? Improvizácia?
To by šlo. S úsmevom sa zhodli dvojičky.
„Myslím, že je čas ťa trochu popohnať,“ rozhodol Raitu a začal vyťahovať šíp za šípom, ktoré strieľal rovnako rýchlo ako sa v tulci míňali.
Konohamaru vstal, odrazil sa a vyhýbal sa šípom cestou k svojmu súperovi. Nemohol si dovoliť aby ho nejaký zasiahol.
„Kage bunshin no jutsu!“ zvolal a objavili sa ďalšie dva jeho kópie. Rozdelili sa a útočili každý z inej strany.
„Shunsin no jutsu,“ zašepkal po tom čo svoj luk uchopil ako meč. Objavil sa pred jedným súperom, nastavil meč a on mu vletel priamo do cesty.
„PUF!“ klon zmizol.
Otočil sa a ohnal sa mečom. Zasiahol ďalší klon, ktorý sa vyparil.
Enam. „Hando!“
Ruka? Ktorá? Vlastne je to jedno keď ho zasiahnem. Usmial sa, jeho ruky sa pohybovali akoby okolo svojho majiteľa opisovali kruh, keďže bol pravák snažil sa zasiahnuť jeho ľavú stranu. Meč preťal vzduch a zapichol sa Konohamarovi do boku. Ten akoby bolesť necítil udrel svojho protivníka pravačkou do tváre. Raitu sa ešte nestihol spamätať z toho, že jeho útok neúčinkuje a sila úderu ho odhodila nabok, meč pevne zvieral v ruke aj keď mu zem drela ruku.
Jeho sila sa zväčšila len tým, že oslovil časť svojho tela a navyše naňho neúčinkoval môj útok. Čo sú to za opice? Ako fungujú? Pražené budú celkom chutné. Neodpustil si pripomenúť svoj scenár.
Môžem vyraziť? Si v poriadku?
Áno, ten bleskový útok v meči bol dosť silný, ale už som v poriadku, poďme. Odpovedala Enea.
Rozbehol sa na súpera.
Enam katana. „Hando,“ v pravej ruke sa mu zaleskla zbraň, o ktorú požiadal.
Do r**i! To mi nedá ani chvíľu pokoj?
„Raiton: ShugoToku ,“ predtým ako Sarutobiho meč zasiahol svoj cieľ sa mu do cesty postavil štít.
Pozor! Varovala. Je bleskový!
Neskoro. Katana zasiahla štít. Ozval sa ohlušujúci rachot. Nebol to stret obyčajných zbraní, preto ten zvuk ohromil mnohých v hľadisku, okolo súperov sa rozvíril prach. Nebolo možné popierať silu štítu, napriek tomu sa po pár sekundách rozpadol. Konohamaru dokončil svoj úder no na prázdno, už v rukách nedržal katanu. Zmizla rovnako rýchlo ako sa objavila. Odskočil.
Si v poriadku Enam? Pýtal sa shinobi.
Áno. Prepáč bolo to na mňa priveľa. Ospravedlňoval sa. Musíš chvíľu počkať kým ma znovu budeš môcť použiť.
Čo ty Enea?
Ja som v poriadku. Zdá sa, že nemá silu používať pravú ruku. Mečom vôbec nezaútočil. Reagovala.
My sme na tom podobne. Síce môžem používať svoju pravú ruku, ale bez Enama ho nedostanem. Uvažoval Sarutobi.
Tak použi mňa, keď nemôže pohnúť pravou rukou tak si pokojne môžeš odkryť ľavú stranu. Nadhodila.
Dobre. Súhlasil.
„Ideme na to.“
Nad čím uvažuje? Mal ma znova napadnúť, veď som na zemi a oslabený. Lepšie pre mňa. Pomaly vstával kým jeho súper sa naňho rozbehol.
Enea wakizashi. „Hando!“ zvolal Konohamaru, napriahol sa, vyskočil a zaútočil zhora.
Znova ruka? To je jedno spravím si to po svojom, nebudem sa sústrediť na to čo robí popol. Usmial sa Shimuro.
Z ničoho nič sa jeho súperovi v ľavej ruke zaleskla wakizashi. Na nič nečakal, schytil meč, ktorý stále zvieral pravačkou do neranenej ruky. Keď už bol jeho súper dostatočne blízko ozval sa svistot čepele prerážajúcej si cestu k svojmu cieľu.
Sakra! Stihol zo seba vydať chvíľu predtým ako ho meč zasiahol. Odhodilo ho to na bok, v ľavej ruke kŕčovito držal dýku a pravou si držal krvavé zranenie.

„Tak už vieš naše mená, ešte musíš vedieť ako vlastne bojujeme,“ oznamoval Enam.
Boli na čistinke, z ktorej mali rozhľad na široké okolie tak aby vedeli keby sa niekto priblížil. Rozprávali sa o tajomstve, ktoré nikto nesmie vedieť. Zmenší sa tým riziko, že sa to dozvedia nepriatelia, to by znamenal ľahký koniec ich shinobiho.
„To predsa viem,“ povedal nadšene, „Ja vám oznámim čo máte použiť a kde sa máte objaviť. Vy to splníte.“
„No to je pravda, ale nie je to všetko,“ usmievala sa Enea.
„Tak čo ešte?“ nechápal mladý Sarutobi.
„Problém je v tom, že máš po dva končatiny,“ zasmial sa Enam.
„Eh?“ nechápal.
„Tak napríklad oznámiš aby sa Enea objavila na pravej ruke ako kópia,“ začal.
„No, no, presne tak,“ prikyvoval shinobi.
„Ale to je chyba.“
„Prečo?“ čudoval sa.
„Lebo Enea ja typ ‘Tichý zabijak‘ a navyše útočí a bráni len na ľavej strane,“ vysvetlil mu.
„Nechápem,“ priznal sa, „Čo znamená tichý zabijak? A prečo útočí na ľavej strane?“
„No... to... ona je presvedčená, že najlepšie útoky sú tie, ktoré nikto nevidí, preto sa mení len na malé tiché zbrane ako napríklad wakizashi, s tým tiež súvisí to, že jej patrí ľavá strana. Málokto očakáva, že naňho zaútočí ľavák,“ objasnil mu jej teóriu.
„Aha a ty?“
„On je typ ‘Urob čo najväčšie zranenia a smej sa’,“ oznámila mu Enea.
„Čo?“
„V podstate mu je jedno na ktorej strane je, ale kvôli mne si zvykol byť vpravo. Útočí pokiaľ možno ako najväčšia zbraň, ktorá spôsobí ťažké zranenia aby sa mohol smiať zraneným nepriateľom,“ vysvetlila.
„Aha, tak to je potom môj typ,“ uškrnul sa Sarutobi, „A obrana?“
„To nám oznamovať nemusíš, robíme to automaticky, samozrejme keď nás nevyužívaš ako zbrane. Takže keď ma využiješ na útok tvoja ľavá strana bude bez obrany, budeš odkrytý,“ osvetlila mu.

Si v poriadku? Spytovala sa Enea.
Áno, nejako som... Ako ty Enam? Enam?
Teraz môžem pokojne povedať, že ma viac baví pravá strana. Usmial sa.
Si zranený! Všimla si. Musíme sa vrátiť. Prepáč Kon, ale toto je vážne.
To je v poriadku aj tak by som už viac s tým bokom nezmohol. Odobril jej a dvojičky zmizli.
„Teraz si ťa vychutnám,“ lačne sa usmieval Shimuro keď sa pomaly blížil ku Konohamarovi a okolie ľavej ruky mu osvetľovali malé modré blesky, jeho chakrová podstata sa zobrazovala.
„Pečený shinobi s vyprážanými opičkami,“ kráčal s fanatickým úsmevom.
Napriahoval ruku s úmyslom ublížiť a jeho súper naňho už len bezmocne hľadel.
„Žiadne klony, žiadne náhrady, nemáš šancu,“ jeho šialený výraz sa dostával na povrch.
„Raiton: Jibeshi!“ zvolal, ale jeho ruka, ktorá už mala držať hlavu svojho súpera, bola na poslednú chvíľu odstrčená proktorom.
Ešteže táto situácia nenastala predtým. Tentoraz som to stihol. Spokojne si vydýchol.
„Víťaz je Shimuro Raitu!“ zvolal Neji.
Po chvíli ticha sa ozval jasot. Súboj, ktorý videli diváci prekonal ich očakávania, potleskom a skandovaním odprevádzali zraneného ninju.
„Ďalší zápas Hyuuga Hanabi a Uzumaki Naruto,“ ozvalo sa s tribún keď utíchlo nadšenie.