Narutov návrat I. - chuuninská skúška 01.

Sakura ma po dlhej dobe deň voľna a tak sa prechádza po Konohe už od rána. Pozrie si pár obchodov s oblečením a nakoniec si ešte dôjde kúpiť par shurikenov a kunaii. Okolo obeda už mala všetko čo potrebovala a aj to čo nie, uvedomila si že je hladná a zastaví sa v Ichiraku: „Dobrý deň Ayame, jeden rámen prosím.“
Ayame: „Jedna miska rámenu, nech sa páči.“ a položí misku pred Sakuru.
„Itadakimasu!“ povie a pustí sa do toho s chuťou. „Hmmm, čo asi tak teraz Naruto robí? Už je to päť rokov čo odišiel s Jiraya-sama, už by sa snáď mohol vrátiť,“ povzdychne si.

Pred bránou Konohy
Kotetsu: „Izumo niekto sa blíži.“
„Priateľ či nepriateľ?“
„Neviem sú zahalený, oznámime to Hokage-sama?“
„Chvíľu počkáme, ale pre istotu nachystám správu.“
Keď už sú cudzinci niekoľko metrov od brány: „Kto ste?!“
„Izumo Kamizuki, Kotetsu Hagane dlho sme vás hľadali. Konečne sa môžeme pomstiť,“ povedal jeden z neznámych hlbokým hlasom.
„Č-Č-Čo o-od n-n-nás ch-chcete?“ koktal Izumo. Jeden cudzinec naťahoval ruky za ním a... rýchlo si dal dole kapucňu.
„N-Naruto-kun?!“ zvolali obaja začudovane a zo značnou úľavou si vydýchli. No hneď ako prekonali zdesenie im navrela na čele žilka.
„Gomen, ale to som si nemohol nechať ujsť,“ zaškeril sa Naruto. Izumo spoločne s Kotetsom už však naháňali smejúceho sa Naruta, ktorý pred nimi utekal do kolečka.
„Toto mi tak strašne chýbalo, konečne si môžem oddýchnuť. Naruto! Idem sa kochať krásou domova,“ oznámil sannin a tiež si dal dole kapucňu.
„No jasne, určite ide špehovať do kúpeľov!“ zamrmlal si pre seba Naruto, „No nič, tiež sa poberiem, už mi celkom vyhladlo,“ a opustil strážcov brány.

Pred stánkom Ichiraku.
„Jeden extra rámen, starček!“
Sakura sa zarazila a otočila sa. „Och, ahoj Konohamaru, Moegi, Udon.“
„A tiež tri rámeny tuto, dúfam kolegom, alebo si nedáte?“ ukázal na trojicu.
„Naruto-niichan!“ skričal Konohamaru spolu zo svojím tímom.
„Naruto?“ prešla Sakura pohľadom ďalej od skupinky.
„Sakura-chan?“
„Ty si sa ale zme...,“ nedopovedala Sakura.
„Naruto-niichan, priprav sa na svoju porážku.“ povedal pokojným hlasom Konohamaru „Kage bunshin no jutsu! Henge no jutsu!“ objavil sa klon Konohamaru ho schytil a zmenil sa na kunai hodil ho po Narutovi a ten len pozeral zo širokým úsmevom na tvári „Kai!“ zvolal opäť Konohamaru a kunai sa premenil na veľmi sporo odetú slečnu, vlastne nebola oblečená vôbec len tie najnutnejšie miesta zakrývali obláčiky ktoré sa však vietor snažil odfúknuť.
Naruta to prekvapilo, ale stačil sa zohnúť a “kunai“ cez neho preletel a rozplynul sa v dym.

„Toto na mňa už neplatí,“ povedal potichu avšak zreteľne Naruto, „Ja už som s toho vyrástol,“ a doširoka sa usmial.
„Vyzerá to že vyspel aj inak ako fyzicky,“ pomyslela si Sakura.
„Konohamaru-kun“ ozvalo sa za Konohamarom, ten sa otočil a na miesto svojich tímových partnerov videl dva krásky ako mu ukazujú svoje vnady (samozrejme cenzurované mráčikmi xD)
„SHANAROOOOOOOOO!!!“ počul krik a hneď po tom tvrdú ránu, to je posledne čo si Konohamaru pamätal než upadol do ríše snov.
Klony vedľa Konohamara miznú.
Po chvíli sa prebudil a pár metrov od seba videl ako sa Naruto ťažko dvíha z čerstvo pooranej zeme. „Naruto-niichan č-čo sa to stalo?“
Ten sa len usmeje a odpovie: „Aaaaaaale nevšimol som si vlak čo tu prechádzal... hmmm vlak uprostred Konohy...“ ihneď vyskočil a pozrel sa smerom odkiaľ “rýchlik“ prišiel, keď uvidel “len“ Sakuru hneď mu to došlo a spomenul si na boj s babčou Tsunade.
„Ta brutálna sila, asi budeme uskutočňovať náš súboj pred niekým iným,“ pomyslel si Naruto a otrepal sa, „a dosť ďaleko od nej,“ pomohol Konohamarovi a pozval ho na rámen.
„Čo sa vlastne stalo Udonovi a Moegi? Takto sa chovať som ich ešte nevidel?“ spýtal sa začudovane.
„Pššššt!“ výhražne ho utíšil Naruto, „Ak nás začuje,“ nenápadne ukázal na Sakuru, „tak je po nás.“
„On sa vážne nezmenil,“ mrmlala si Sakura popod nos a už dojedala rámen.
Tak ešte raz a šeptajúc Konohamaru zopakoval otázku.
„No vieš akosi som teraz rýchlejší a... no... ako by som to...“ ošíval sa, „proste uvažujem viac dopredu ako kedysi... a tak som vytvoril klony kým si mal dym zo svojho klona pred sebou. Dvoch aby odviedli tvojich kamarátov a dvoch som zmenil na nich... no a zvyšok si domyslíš, nie?“
„Naruto?“
„Hm Sakura-chan?“
„Dúfam že som ti to v hlave pomohla urovnať a keď sa nabudúce stretneme nebudem nútená túto procedúru zopakovať,“ povedala z výrazom v očiach ktorí Narutovi ešte dlho nedal spávať. A potom odišla.
Naruto dojedol svoju piatu misku rámenu a rozhodol sa že pôjde za babčou Tsunade a tak aj spravil. Prišiel pred kanceláriu hokage na nič nečakal, prudko otvoril dvere a skričal: „Tak som tu babi Tsunade!“
„Shizune! Ihneď choď do kúpeľov a odkáž Jiray-ovi že za chvíľu tam pôjdem relaxovať a keď ho tam nájdem šmírovať tak si zaspomíname na staré časy,“ a zlovestne sa usmiala až Naruta striaslo.
„Takže už si konečne späť, mam to brať tak že tréning priniesol nejaké ovocie?“
„Bábi Tsunade to si myslíš že by som sa vrátil keby nie?!“ povedal zo šibalským úsmevom.
„Dobre tak si ťa vyskúšam. Okrem teba a Hinaty je každý vo vašom veku už chuunin alebo jounin, Gaara je dokonca Kazekage a o týždeň sa bude konať chuuninská skúška.“
„Hinata ja stále genin?! Ako je to možné?“ spýtal sa začudovane Naruto.
„Nech ti o tom povie sama ak bude chcieť.“
Narutovi až teraz docvaklo, „A Gaara je Kazekage?“ zatváril sa smutne.
„Ja s nim neprehrajem!“ zvolal po chvíľke.
„Nie je chuuninská skúška založená na tímovej práci? Trojčlenného tímu?“ spýtal sa obvyklým elánom.
„To síce je, ale snáď sa nebojíš, veľký Naruto Uzumaki, budúci hokage?!“
„Báť sa... to som už niekde počul, bohužiaľ si nepamätám zmysel toho slova,“ uškrnul sa Naruto.
„Dobre tak máš udelenú výnimku, Iruka-sensei alebo Shikamaru ti vysvetlia kam máš ísť.“ Naruto sa na ňu divne pozrel.
„Áno Shikamaru...má to celé na starosť,“ usmiala sa piata.
„Tak ja teda idem!“ a zmizol vo víre lístia.
„Zdá sa že dospel,“ pomyslela si.

„Hmmm... kde by len mohla byť?“ spýtal sa v duchu Naruto.
Po asi hodinovom hľadaní ju našiel oddychovať opretú o kmeň stromu.
„Ahoj Hinata!“ kričal na ňu už z diaľky.
„N-naruto-kun,“ zmohla sa len a sčervenala.
„Počul som že si stále genin.“
Hinatina tvar sklesle ovisla „Teraz to vie už aj on a bude si o mne myslieť, že ktovie aké som nemehlo...“ pomyslela si.
„Tak som myslel,“ pokračoval „no či by si nešla so mnou na chuuninskú skúšku? Babi Tsunade mi síce povedala že ju môžem robiť sám, ale to by som sa nudil a okrem toho nechcem aby si ostala geninom,“ zazubil sa Naruto.
„J-Ja n-neviem Naruto-kun,“ koktala prekvapený otázkou.
„Tak si to teda do zajtra rozmysli a prídeš mi povedať ako si sa rozhodla,“ len čo to dopovedal zostal po ňom iba zvírený prach a lístie.
„On ma chce do tímu!“ potešila sa v duchu Hinata.