Narutov návrat I. - chuuninská skúška 21. (špeciál)

Upozornenie

To s tučným písmom to je myšlienka v spomienke... nevedel som ako ju zvýrazniť tak aby ste zistili, že je to myšlienka, keďže celá spomienka je v kurzíve... snáď ste ma pochopili

„Ďalší zápas, Hyuuga Hanabi a Uzumaki Naruto.“
Súperi sa na seba pozreli. Ešte pred chvíľou stáli a sledovali zápas, zápas po ktorom mal nasledovať ten ich. Nastal čas.
„Môžeš ísť so mnou?“ spýtala sa mladšia zo sestier Hyuuga. Nečakala na odpoveď a odchádzala z čakárne dvermi.
„Dobr-... uhm,“ prikývol a nasledoval ju. Mal v úmysle tam dôjsť čo najskôr a mať to už za sebou. Jednoducho by vyskočil cez okno, ktorým sledovali zápasy svojich súperov, ale Hanabi s ním zrejme chcela o niečom rozprávať.
„Ehm... Chcela si niečo?“ spýtal sa priamo keď ju dobehol.
„Áno,“ odpovedala stručne.
S čím začnem? Uvažovala.
Chvíľu bolo ticho. Hanabi premýšľala ako položiť svoju otázku a Naruto čakal čo z nej vypadne.
„Môžem vedieť čo?“ boli už skoro pri schodoch takže už mali za sebou tretinu cesty do arény.
„Záleží ti na mojej sestre však?“ začala.
„Áno, veľmi.“
Dúfam, že dosť na môj plán.
„Veľmi? Takže si kvôli nej ochotný spraviť čokoľvek?“
„Áno,“ Naruto nechápal k čomu mieri.
„Ako určite vieš, v minulom kole som sa zranila.“
„Uhm,“ prikývol.
„Síce ma ošetrili, ale na úplne zahojenie potrebujem viac času, chápeš?“
Eh? Hovorí o svojom zranení? Síce som o ňom vedel, ale takto mi to pripomínať pred zápasom? Chce aby som ju šetril?
„Nie tak úplne,“ priznal, „Naznačuješ mi, že ti nemám útočiť na rameno?“
„Naznačujem ti aby si ma nechal vyhrať,“ oznámila mu bez okolkov.
„Čo?“
„Počul si dobre, chcem aby si ma nechal vyhrať.“
„A teraz vážne; čo chceš?“
„Počuj, ak ti na Hinate naozaj záleží a nechceš ju zraniť alebo nebodaj niečo viac, tak ma necháš vyhrať.“
„To myslíš vážne? Ako by som jej ublížil tým, že ťa porazím?“
„Určite ti povedala čo sa jej stalo,“ začala.
„Áno,“ odpovedal váhavo.
„Aj to čo sa stalo keď prehrala vo svojej prvej chuuninskej skúške?“
„Áno,“ povzdychol.
„Tak aby si to chápal úplne tak ti vysvetlím, čo sa stane ak prehrám. Zúčastnila som sa tejto chuuninskej skúšky pretože som bola radou uznaná za pripravenú. Ak sklamem a prehrám, nielen, že už sa nebudem môcť zúčastniť ďalšej skúšky, ale rovnako už nikto z našej rodiny nebude môcť byť hlavou klanu. Moju sestru to zarmúti a rada ju navyše obviní z ovplyvnenia mojej osobnosti a úsudku. To značí, že jej dajú za vinu moju prehru. Čo znamená, že ju za to stihne trest, možno sa ju dokonca pokúsia zabiť,“ dokončila svoje vysvetľovanie.
To nemôžem dovoliť, ale prisahal som. Prisahal som, že sa stanem Hokage, že sa zaňho pomstím, že skoncujem s Akatsuki za akúkoľvek cenu, ale toto? Nemôžem sa vzdať hneď na začiatku svojej cesty, nemôžem prehrať, nemôžem ohroziť Hin a ani jej sestru. Čo mám robiť? Nenapadalo ho žiadne východisko.
Už boli približne v polovici cesty do arény.

„Takže si sa rozhodla ísť na chuuninskú skúšku aj keď vieš, že nie si pripravená,“ nepýtal sa, iba chladne konštatoval.
„Hai.“
„Vieš čo ťa čaká keď neuspeješ?“
„Hai,“ prikývla.
Čo sa stane? Nechápala Hanabi. Schovávala sa a počúvala za rohom. V kuchyni sedel otec a rozprával sa s jej sestrou.
„U-už nikdy sa nebudem môcť zúčastniť chuuninskej skúšky,“ odpovedala trochu roztrasene.
„A?“
„A-a,“ nadýchla sa, „A stratím právo stať sa v-vodcom klanu,“ dopovedala smutne.
„Tak si odlož ruksak a choď trénovať.“
„N-Nie.“
„Ešte stále si to nepochopila? Nemôžeš vyhrať a nenavrávaj si, že to zmeníš.“
„J-ja viem, ale chcem pomôcť,“ odvrátila sa a utiekla.
„Otče?“ ozvala sa keď už bol v kuchyni iba otec.
„Áno Hanabi?“
„Prečo Hin nemá šancu?“
„Lebo je slabá, ešte nepochopila pravidlá boja.“
„Pravidlá boja?“
„Áno, vyhrá iba ten kto potlačí svoje city, takže ona nemá šancu,“ snažil sa poučiť aspoň svoju mladšiu dcéru.
„Ten kto potlačí svoje city...“ zopakovala šeptom.

„Musím uspieť tam, kde ona nie, musím sa stať vodkyňou klanu,“ priam z nej sršal chlad, „Ona je slabá, ja využijem všetky prostriedky, aby som dosiahla svoj cieľ, všetky,“ zdôraznila. „Predstavujem si to takto; aby každý veril, že ťa porazím férovo, bez cudzieho zásahu, budeš na mňa útočiť normálne. Môžeš mi aj spôsobiť zranenia, ale len také aby som ťa s nimi dokázala poraziť,“ zoznamovala ho so svojim plánom. „Keď už uznám, že boj trvá dosť dlho dám ti znamenie, určite pochopíš kedy to bude, potom zaútočíš na moje zranené rameno. Nie, tomu by nikto neveril. Každý si myslí, že si džentlmen takže by si nikdy na moje zranenie nezaútočil. Skúsiš to z druhej strany, zľava a vtedy ťa dorazím. Nepýtaj sa ako, prehráš tak ti to môže byť jedno,“ dokončila chladne.
Vyšli z chodby do arény a privítal ich rev divákov.
Toto, že je Hinatina sestra? Je chladná. Má pravdu, nemôžem jej dovoliť prehrať, ale tiež si nemôžem dovoliť nevyhrať to. Čo mám robiť? Uvažoval celou cestou k Nejimu.
„Pripravený?“ spýtal sa proktor, keď sa postavili proti sebe. Obaja prikývli.
„Tak začnite.“
„Yawaraka Hirate no Jutsu!“ zvolala mladšia zo sestier Hyuuga a neúprosne začala protivníka zasypávať ranami svojho jemného umenia dlane.
Narutovi nezostávalo nič iné ako uhýbať, nevedel čo má robiť.
Nemôžem prehrať, ale tiež nemôžem dovoliť aby prehrala ona a skončila tak ako Hin. Čo mám robiť? V tomto som nikdy nebol dobrý, cítim sa ako politik. Pousmial sa a uhol ďalšiemu z mnoha výpadov.
On sa mi smeje? Ovládol ju hnev.
Zaútočila dlaňou s úmyslom zasiahnuť súperovu hlavu, ten ako mnohokrát predtým uhol, ale pri ľavom uchu cítil silnejší závan chakry ako to bolo pri predchádzajúcich útokoch. Neostalo len pri tom, už počas výpadu pravačkou nenechala ľavú ruku nečinnú, zaútočila ňou na trup. Ani tento úder však netrafil svoj cieľ, Naruto akoby si v poslednej chvíli spomenul, že sa má vyhnúť a len tak-tak to stihol.
Mám ťa!
„Souja Hakke Kuushou!“ zvrtla sa vľavo a oba jej dlane spoločne splnili svoju úlohu. Rukami otočenými proti sebe a vystretými dlaňami zasiahla Narutovú hruď, čo spoločne s nahromadenou chakrou spôsobilo jej protivníkovi ťažké zranenie.
„PUF!“
Klon? Ako? Kedy? Čudovala sa.
„No tak, kde si? Vylez!“ skríkla, „Byakugan,“ šepla a pri očiach jej navreli žilky, prehľadávala arénu. Tam na strome!
Čo mám spraviť? Prečo ja? Prečo to nemôže byť obyčajný súboj, už aj tak je to ťažké, že je to jej sestra, ale nie, to by bolo zrejme priľahké. Ona sa do toho ešte musí zamiešať tradícia klanu a musím si vybrať komu mám ublížiť. Kašlem na to, budem tu sedieť a nech sa to vyrieši samo. Ťukol si do čela a držal na ňom prst akoby ukazoval na nepriateľa. Až na niečo prídeš, tak mi povedz. Dodal a vražedným pohľadom pozeral do neznáma.
Čo to robí? On si tam sadol? Celý Naruto, stále neprestáva prekvapovať okolie. Usmial sa Neji.
„Takže sa so mnou nechceš hrať?!“ zvolala naňho s úškrnom. Hrať...

„Oci?“ oslovila ho.
„Áno, Hanabi?“
„Pôjdeme sa spolu hrať?“ opýtala sa s úsmevom.
„Prepáč, nemôžem,“ odpovedal, ale veľmi ju nevnímal. Niečo ho zaujímalo viac ako otázka svojej mladšej dcéry.
„Ale ja chcem ísť vonku! Prečo so mnou nemôžeš ísť?!“ dievčatko od hnevu dupalo svojimi malými nožičkami.
„Musím trénovať tvoju sestru,“ odpovedal priamo, už bolo jasné kde sa upriamuje jeho pozornosť.
„Hin?! Prečo sa vždy hráš iba s ňou? To nemá vlastných kamarátov? To je nespravodlivé!“ zakričala dotknuto.
„Ale my sa nehráme,“ smutne oponoval, „Čo keby si dnešok strávila s kamarátkami?“ navrhol a utešujúco sa na ňu usmial.
„Vždy sa hrám s kamarátkami, ale ja sa chcem hrať s tebou!“ zatínala pästičky, bolo na nej vidieť, že ju ovláda hnev.
„Dnes to nejde,“ oznámil jej s kamenným výrazom.
„Už sa s tebou nikdy nebudem chcieť hrať. Nikdy!“ otočila sa utekala. Zanechávala za sebou iba slzy, ktoré akoby sa zastavili v čase, nehybne sa vznášali vo vzduchu a odrážali slnečné lúče.
Behala s plných síl, neotáčala sa a nemyslela na nič iné ako sa odtiaľ dostať čo najďalej.
Keď už bola na pokraji svojich síl uvedomila si, že je uprostred prázdnej lúky niekde v lese ďaleko od svojej rodnej dediny, od svojho otca, od všetkého. Sadla si na skalu, ktorá oddeľovala lúku a jazierko. Hľadela ako malý prúd potôčika vyráža naprieč svojmu osudu, vrhá sa zo skaly a každá jedna kvapka kruto dopadá na hladinu jazierka. Spolu s nimi dopadali aj iné kvapky, slané. Mladé čiernovlasé dievčatko plakalo, nechcela to v sebe držať, sedela tam a z očí sa jej rinuli slzy bolesti. Vstala.
„Nenávidím ťa!“ hľadela priamo na vodopád, ale z jej mysli sa vynáral iný obraz.
„Počuješ? Nenávidím ťa!“ zopakovala o čo si hlasnejšie, pridal sa obraz ďalšej osoby. „A Aby ste obaja vedeli, ja nemám kamarátky!“ zakričala z plného hrdla, „Nemám sa s kým hrať!“ Zobrala malý kamienok, ktorý našla neďaleko a z celej sily ho hodila do vodopádu, obraz zmizol. Čupla si. Po tomto odhalení sa necítila o nič lepšie, čo ju znova donútilo k slzám.

Rozbehla sa smerom k stromu na ktorom sedel Uzumaki, vytiahla shurikeny a hodila ich po ňom.
„Tak dobre, dobre, keď inak nedáš,“ povedal otrávene. Zatiaľ čo sa budem brániť tak niečo vymysli! Nenosím ťa so sebou predsa nadarmo. Hovoril svojmu mozgu. Hneď ako zoskočil zo stromu, aby sa vyhol shurikenom, ho zamestnala Hanabi, ktorá naňho tentoraz útočila kunaiom. Jej pravá ruka akoby sa objavila odnikiaľ a ako had rýchlo siahala po svojej obeti. Jej súper sa stihol ohnúť jej zbrani, no napriek tomu pocítil ako mu na líci vyrástla rezná rana. Chakrová zbraň. Uvedomil si. Čo takto si pokecať? Možno prestane bojovať.
„Nedá sa to spraviť nejako inak? Vieš, ja potrebujem túto skúšku vyhrať,“ začal.
„Nie,“ uzemnila ho a neprestala útočiť.
„Eh...?“ zatváril sa zmätene, nevedel ako má pokračovať. Prečo chceš toľko vyhrať? Nie, to je blbá otázka, na ňu už odpoveď viem. Čo keby... Nie, to by ju asi viac naštvalo. Nedá sa to spraviť inak? Nie, to som sa už pýtal. Už viem! Uvažoval počas toho ako sa bránil.
„Ani sa o to nepokúsiš? Viem, že to môže znieť divne, ale Hin by si priala aby som vyhral ja,“ vysypal zo seba.
„To myslíš vážne?“ od prekvapenia prestala útočiť a len tak stála na mieste.

Opäť sedela na skale, obľúbila si to miesto. Od hádky prešli týždne počas ktorých sa ani s jedným z nich nerozprávala. Stále si tu hádku pamätala, už však nebola nahnevaná, rozmýšľala ako si otca uchvatnúť len pre seba.
„Mám to!“ zvolala a náhle vstala. „Keď sa so mnou nechceš hrať tak budem trénovať a budem trénovať viac ako Hin. Ja budem s tebou tráviť viac času,“ rozhodla sa.

„No, áno,“ odpovedal jej trochu rozpačito, „a určite by sa potešil aj tvoj otec.“ Keď to vyjde. „Ja viem, že to znie... eh, ako to povedať... trocha ako pritiahnuté za vlasy, ale je to tak,“ vykoktal sa.
„Nehovor o mojom otcovi! A myslíš, že to spravím kvôli Hin? Ja som potlačila svoje pocity, ale aj tak ma nemá rád toľko ako ju. Ona svoje city dáva najavo a predsa je obľúbenejšia, predsa ju má radšej ako mňa! Spôsobila mu kopu problémov, ale on akoby bol slepý a nevidel nikoho okrem nej! Ona je jeho miláčik nech sa snažím akokoľvek. Prekonala som svoj strach, zbavila som sa zbytočných citov, trénovala som celý svoj život len aby som si získala aspoň trochu uznania, ale nie, jemu to nestačí. Nestačí mu to, nech robím čokoľvek som preňho iba vzduch, zatiaľ čo ona prechádza z problému do problému. Všetko za ňu žehlí, bráni ju pred klanom, ale tomu je teraz koniec. Dokážem, že som lepšia, vo všetkom.“ Zaujala bojový postoj. Ľavú ruku predpažila a dlaňou otočila k protivníkovi, pravú si dala za chrbát, spojila a zohla prsty tak aby smerovali k zemi.
„Nejde to síce podľa plánu, ale teraz nastal čas keď padneš a Neji ma vyhlási za víťaza, Shugohakke Rokujyuu Yonshou!“ z prstov sa jej pomaly vysúvala chakra až nakoniec vytvorila bodec.
Toto môže byť nebezpečné. Upozornil sa Naruto, ale neuhol, nestihol.
Odrazila sa a zasahovala Uzumakiho chakrové body aby mu znemožnila použiť akúkoľvek techniku, každý zo šesťdesiatštyri úderov zasiahol svoj cieľ.
„Môžeš ho odpísať Neji,“ obrátila sa k nemu, keď svoj útok dokončila.
„Myslím, že nie, prepáč, ale nejako neverím tomu, že to Naruta zložilo. Radšej ešte chvíľu počkám.“
Čo spravím teraz? Ako to vyriešim? Už si na niečo prišiel? Naruto ležal a uvažoval nad svojimi možnosťami. Keď teraz vstanem, pochybujem, že bude mať ešte nejakú možnosť uveriteľne dokázať, že ma porazila; aj toto je síce chabé, ale môžu si z toho vyvodiť, že som nechcel zraniť Hinatinu sestru, tak som sa proste nechal poraziť. Čo mám robiť. Nemôžem prehrať, musím túto skúšku vyhrať za každú cenu, áno za každú cenu. Prepáč Hanabi, ale musím ťa poraziť. Ospravedlnil sa v duchu a s ťažkosťami sa postavil.
„Prepáč, musím ťa poraziť,“ zopakoval nahlas a pokúsil sa dvihnúť ruku aby koncentroval chakru.
Hanabi sa naňho len usmiala. „Bolí ťa ruka? Vieš to bude tým, že toto nebolo obyčajné Shugohakke Rokujyuu Yonshou,“ dvihla ruku s chakrovým bodcom. „Pre istotu som ti spôsobila aj fyzické zranenia.“ Tá informácia od senseia o tom ako bojovali na chuuninských skúškach oni sa celkom hodila.
„Ja sa len tak nevzdám,“ reagoval jej protivník a vložil celé svoje úsilie na to aby zložil ruky v pečati. Začal sa sústrediť, ale znova ho niečo prekvapilo.
„Skúsim hádať, zle sa ti ovláda chakra,“ nepoľavovala vo víťazoslávnom úsmeve, „Vieš, my, členovia Hyuuga klanu môžeme na chakrové body pôsobiť aj inak ako ich len odstaviť.“
„Takže si mi znemožnila ovládať chakru aj keby som náhodou prekonal fyzické zranenia,“ povedal udivene.
„Poistka,“ žmurkla naňho, „Teraz už tento zápas môžeš ukončiť?“ obrátila sa na proktora.
„Nie,“ ozval sa Naruto, „ešte neskončil.“
„Takže chceš so mnou bojovať bez chakry a s fyzickými zraneniami takého rozsahu, že ledva stojíš a držíš ruky v pečati?“
„No, aj tak sa to dá povedať, ale nie je to celkom pravda,“ uškrnul sa.
„Tak v čom sa mýlim?“
„Môžeš, prosím chvíľu počkať? Práve mám dôležitý rozhovor,“ zavrel oči.
Takže on s ním môže rozprávať? Sakra, na to som nepomyslela. Uvedomila si čo robí a ihneď sa naňho rozbehla aby ho zastavila.

„Čo chceš?“ zavrčal Kyuubi.
„Maličkosť, iba tvoju chakru,“ oznámil mu pokojne.
„Tak odlep tú pečať,“ usmial sa naňho krvilačne.
Tváril sa ako by nad tým uvažoval. „Myslím, že to nepôjde,“ odpovedal nakoniec.
„Tak si chakru zožeň inde,“ žmurkla líška.
„Na toto nemám čas,“ rozhodol sa, prikročil k mrežiam a začal odlepovať pečať. Tentokrát sa asi nezjaví, čo? Uvažoval smutne. Bolo by pekné ho znovu vidieť a tiež by som mu predal pozdrav od Ero-sennina. „Keby si ho náhodou zase stretol.“ Pripomenul si senseiove slová. Pomaly odlepoval pečať a Kyuubi celý nedočkavý sa doslova lepil na mreže.

Nedovolím ti to! Ako som hovorila, spravím čokoľvek aby som vyhrala. Vytiahla kunaie a pripravená tento zápas ukončiť, zaútočila.

„Eh, díki,“ pergamen už bol asi z polovice odlepený, keď Naruto poďakoval a znova odlepenú časť prilepil.
„Čo?!“ zrevala líška.
„Prepáč, ale ty si sa nechal napáliť tak sa na mňa nehnevaj,“ zaškeril sa naňho. Nebudem mu predsa hovoriť, že svojou nedočkavosťou mi vlastne popod mreže dodal chakru, už by som to potom viackrát nemohol zopakovať. „Tak sa maj,“ pozdravil a zmizol zatiaľ čo sa mu po tele rozlievala kyuubiho chakra.
Otvoril oči a už schopný kontrolovať svoj chakrový obeh videl ako sa mu ku krku nechutne blížia kunaie ovládané rukami jeho súperky. Shunshin no Jutsu. Cez miesto, kde ešte pred chvíľou kľačal, iba naprázdno presvišťali Hanabine zbrane. Uzumaki nezmizol ďaleko, objavil sa pár metrov za ňou. Prekrížil prsty.
„Kage bunshin no jutsu,“ povedal názov svojej techniky a vedľa neho sa zjavil klon. Obaja vedeli čo majú robiť, jeden si zahryzol do prstu zatiaľ čo druhý skladal pečate.
„Kuchiyose no jutsu!“ udrel do zeme a na mieste kde položil ruku sa zjavil Gamakichi. „Vodná strela,“ oznámil mu.
„Hai,“ odpovedal, že pochopil a zaútočil.
Shunshin no Jutsu.

„Fuuton: Kaze Tomebari“ zvolal druhý keď dokončil tvorenie pečatí. Okolo Hanabi sa dvíhal vietor a nepatrné záchvevy vzduchu okolo nej vnímala svojim byakuganom ako obrovské množstvo malých chakrových ihiel. Takže chce aby som sa snažila vyhnúť jednému útoku aby ma zasiahol druhým, chyba zabudol na jednu maličkosť. Pousmiala sa.
„Hakkeshou Kaiten,“ otáčala sa v svojom chakrovom víre a odrazila obe techniky, ktorými ju chcel zasiahnuť.
Hneď ako dokončila svoju techniku sa pri nej zjavil súper. Po výdaji toľkej chakry sa nezmohla na nič, mohla iba sledovať ako Naruto dvíha nohu a zasahuje jej brucho.
„Nenávidím ju,“ otvárala ústa, ale nič z nich nevychádzalo, to však ani nebolo potreba. Túto poslednú vetu adresovala svojmu protivníkovi a podľa jeho skľúčeného výrazu vedela, že si to prečítal z jej pier. Po tom čo videla prijala svoj náraz na strom pokojne.

„On má klonovú spoluprácu na takejto úrovni? Ihneď ako vytvoril klon obaja uskutočnili svoje úlohy aby dokázal odlákať pozornosť svojej súperky a využil aj časopriestorové jutsu na definitívne porazenie súpera. Naozaj vyrástol,“ usmial sa bielovlasý ninja pod maskou.
„Vy ste mi všetci neverili alebo čo?“ ohradil sa Jiraya.

„Víťazom je Uzumaki Naruto.“
„Ďalší a tentoraz už finálový zápas, Shimuro Raitu a Uzumaki Naruto!“ nadšene oznámil hlásateľ.