Hokage no Uchiha (I.) 014: Besnenie démona, part 1

1

Žena v červenom odskočila napravo, aby sa vyhla Narutovmu útoku. Ten dopadol na zem, ktorá sa pod náporom masívnej chakry rozochvela a štiepila. Úlomky sa rozleteli do celej miestnosti, pred ktorými ženu chránila plamenná aura, rotujúca v jej tesnej blízkosti. Čiastočky a úlomky sa od jej bariéry odrážali alebo vzplanuli a zmizli. Vystrela pred oči ruku, aby ich chránila pred úlomkami, ktoré by mohli preraziť bariéru.
Vzápätí na chrbte pocítila ohromný tlak, akoby ju čosi sťahovalo. Cítila, ako jej čosi ostré prerezáva odev a prechádza skrz pokožku ako maslo.
Žena vykríkla od bolesti a uvoľnila nahromadenú chakru, ktorou udržiavala auru. Tlak a bolesť na chrbte pominul, no aj napriek tomu sa vzdialila do bezpečia pred prípadnými útokmi. Chrbát ju štípal a svrbel, a bola si istá, že cíti, ako jej z neho vyteká krv. Zakolísala sa od únavy a vyčerpania. Všetky techniky, ktoré až dosial použila si na nej vyberali svoju daň, vrátane pečati, ktorú použila na Hinatu. Kľakla si na kolená snažiac popadnúť dych. Vzduch v miestnosti bol hustý a pálčivý.

Podlaha v miestnosti opäť začala praskať. Naruto výstražne zavrčal na ženu v červenom. Jeho telo obaľovala čoraz hustejšia chakra. No žena postrehla aj čosi iné. Tri líščie chvosty, ktoré sa pohybovali nezávisle od seba.
„Prečo?! Prečo si ju zabila?!“ skríkol na ženu. Díval sa na ňu nenávistným pohľadom.
S každou sekundou v jej blízkosti sa jeho túžba zabiť zvyšovala. Slzy, ktoré sa mu hrnuli z očí ihneď vysychali. Žena mu venovala len letmý pohľad.
„Bolo to nevyhnutné.“ zašomrala a pokúsila sa postaviť.
Naruto zovrel rozochvenú päsť a s výkrikom sa odrazil od zeme, a zaútočil na ženu.

2

Kurama sa zmätene obzeral okolo seba. Narutov vnútorný svet sa otriasal a chvel, pričom intenzita sa každým okamihom stupňovala.
(Naruto.) pokúsil sa nadviazať kontakt. (Naruto, počuješ ma?)
Neodpovedal mu.
Nechápal, ako mohol Narutov svet i Naruta samého pohlcovať taká zúrivosť, až to doslova menilo vnútorný svet. Jeho chakru už ovládol veľmi dávno, a od tej doby sa nikdy nestalo, že by nad ním chcel Kurama získať kontrolu či sa inak vyslobodiť. Po tom všetkom boli zohraný tím, v ktorom sa obaja ctili a rešpektovali navzájom.
Kurama zbystril pozornosť na krvavý opar, ktorý sa pomaly pohyboval po severnej stene, pričom za sebou zanechával výraznú stopu.
„Kto si?!“ zvrieskol. „Ukáž sa!“ vyzval nechceného hosťa, ktorý sa dostal do Narutovho vnútra.
Ani teraz mu nik neodpovedal, ale to Kuramu neprekvapilo. Nespustil ten tajomný prízrak z očí a v prípade nutnosti, bol pripravený zasiahnuť.

3

Keď som prešiel druhou vnútornou halou, len zmätene som sa obzeral a snažil sa zistiť, čo za silu tu mohlo po sebe nechať takú spúšť. Vo vzduchu som cítil Narutov opar chakry, ako aj ďalší neznámy, ale to nebolo všetko. Bola tu ešte akási stopa, ktorú som však nevedel rozpoznať, a to aj napriek tomu, že som použil všetky metódy, ktoré som poznal. Niekto alebo niečo sa pokúsilo narušiť moje schopnosti.
„Rááááár!“
Pocítil som priam mrazivý dych, ktorý sa na mňa vyrútil nevedno odkiaľ.

Odskočil som na stranu a videl, ako tmavý tieň sa rozplynul priamo predo mnou.
„Chrrrr.“ ozvalo sa v miestnosti zavrčanie čohosi neľudského.
Hoci bola Narutova chakra výrazná a zjavná, nech tu bolo so mnou čokoľvek, napĺňalo to miestnosť chladom a pocitom strachu.
Z pošvy som vytiahol jednu z katán a prehnal ňou raiton.
Následne sa ozvalo trojité zabúchanie na rám zničených dverí a jedno cinknutie.
Čosi sa schovávalo v tieňoch.
(Tak je len jeden spôsob, ako to prinútiť, aby sa ukázalo.) rýchlym krokom som vyrazil vpred a vyčkával na to jediné.
Ani nie po sekunde na to som to zbadal Sharinganom a urobil salto vzad vo chvíli, keď sa mi pred ofinou prehnala čepeľ.
Pre istotu som ešte odskočil o kúsok vzad a s úškrnom sa zadíval na bytosť pred sebou.

Bol to akýsi zhmotnený čierny dym s postavou muža, ktorý sa na mňa díval krvavými očami z miesta, z ktorého som usudzoval, že je jeho tvár.
Tá bytosť opäť zachrčala a postavila sa tak, aby mi znemožnila prejsť cez dvere. Len tam tak stála a nespúšťala zo mňa zrak, pričom sa jeho telo zhmotnilo do ľudskej podoby, avšak nemal žiadne výrazné rysy, ktoré by oddeľovali jeho tvár od krku, a ten následne od tela.
V okamihu, ako som urobil ešte jeden krok vzad, tá bytosť po mne hodila svoju zbraň a následne vyrazila mojim smerom. Vystrel na mňa pravú ruku, z ktorej mu vyletel mrak čierneho dymu, zhmotňujúci sa do piesočných ostňov.
Nemohol som si dovoliť sa tu zdržiavať. Bez zaváhania som vyvolal Susano´o a prestrelil bytosť fialovým šípom.
Démon predo mnou zastonal a rozplynul sa na oblak dymu, z ktorého sa vzišiel.
Hoci mi vŕtalo hlavou, čo bola tá bytosť zač a odkiaľ sa tu vzala, zahnal som nateraz tie myšlienky a sústredil sa len na to, ako pomôcť Narutovi...

4

Žena ostala omráčene ležať na zemi, po tom, čo ju Naruto udrel do tváre. Mal zakrvavené a spálené hánky, ako sa snažil preraziť ženin štít. Drobné poranenia, ktoré mu žena urobila sa zahojili.
Žena sa predklonila a rozkašlala. Zovierala si brucho, v ktorom jej pulzovala bolesť. Pootvorila ústa a poddala sa dáviacemu reflexu. Na podlahu vyvrátila prúd krvi.
Zastonala.
Rukou si prešla po tvári a odtrhla kus kože, ktorá zmenila farbu z ružovočervenej na bielu. Zvalila sa na zem a uvoľnila všetky zovretia.
Naruto zavrčal a sledoval, ako z útrob ženy vychádza ďalšia postava.
Bola to opäť žena v červenom.
Postavila sa a povystierala. Na zápästí jej trčal kus starej kože, ktorý strhla ako had a hodila pred Naruta, ktorému venovala blažený úsmev, kým ho dračie oči prebodávali pálčivým pohľadom.
(Stále to nestačí, potrebujem viac.) pomyslela si žena. (Tá technika zo mňa odčerpala príliš veľa chakry. Nebudem schopná...)
Ženu zo zamyslenia vytrhol pálčivý vietor, ktorý jej priam spôsoboval popáleniny na pokožke.

Inštinktívne sa vzdialila od Naruta a začudovane sa naň pozrela.
Už to viac nebol Naruto. Krvavá ruka s pazúrmi sa vynorila z masívneho chakrového víru, ktorý obklopoval Narutovo telo.
(Ako je to možné?) zdesene sa pozrela na démona. Už to viac nebol Naruto, ale malá líška s inštinktom a pudom zabiť a zničiť všetko, čo jej stálo v ceste.
O to väčšmi ostala žena v šoku, keď démonovi dorástol piaty chvost.
Z malého kyuubiho vytryskla tlaková vlna chakry, ktorá ženu odsotila. Dopadla hlavou na zem. Pod tým náporom sa uvoľnili stropné trámy, ktoré dopadali okolo ženy.
Snažila sa im za každú cenu vyhnúť, ale bolo ich priveľa. Jeden z nich jej padol na chrbát a pritlačil ju k zemi.
Zastonala od bolesti, pričom zo seba vydala chrapľavý kašeľ.
Krvavá laba s pazúrmi sa jej zaryli do pokožky na krku, a z rán vytryskla čerstvá krv.

Malý kyuubi len ceril tesáky a pozoroval pramienky krvi, ktoré mu stekali po labe. Oňuchal železitú vôňu, ktorú krv po sebe zanechávala a pritiahol si ženu o čosi bližšie.
Žena ani nemrkla. Len vyplašene sa dívala do tých zúrivých a prázdnych očí, pričom s každým výdychom na sebe cítila kyuubiho ohnivý dych.
Ten z úst vyplazil jazyk a olizol zo ženy krv.
Následne to urobil opäť, ale tentoraz dvakrát a rýchlejšie.
Miestnosťou sa prehnal ďalší závan chakry, ktorý žene strhol kapucňu z hlavy. Kyuubi sa zadíval do tej mladej ženskej tváre.
Vyceril tesáky a zovrel žene hrdlo. Roztvoril ústa a tesákmi jej rozrezal kožu na lícach.
Žena zavrela obe oči.
Cítila, ako kyuubi povolil zovretie pazúrov, avšak celé jej telo jej obmotala akási iná sila.
Bol to jeden z chvostov, ktorým ju mal tak pevne obmotanú.
Mrskol ňou o zem, akoby bola obyčajná bábka, pričom nevenoval žiadnu pozornosť zapraskaniam.

5

Šiesty chvost. To bolo nechcené znamenie, ktorému sa snažila žena vyvarovať, ale na to už bolo neskoro. Zúfalo a bezbranná sa mohla len dívať, ako z kyuubiho krvavého tela zmiešaného s chakrou vytŕča oporná sústava malej líšky, ktorá čoraz viac nadobúdala svoj tvar, formu i podobu. Zvyšok chakry, ktoré mohla spotrebovať použila na vnútorné zranenia, ktoré jej kyuubi spôsobil, čím však len získavala čas, možno len minúty.
Hoci v kútiku duše cítila skutočnosť, ktorej sa snažila vyhnúť. Zranenia boli príliš vážne, než aby sa dali vyliečiť chakrou.
Umierala.

Kyuubi ňou mrskol o stenu, pričom ju tentoraz pustil. Mohutnými labami sa zaboril do zeme a všetky chvosty si priložil okolo úst, v ktorých aj sústreďoval ohromné množstvo chakry.
Keď sa vzduch v miestnosti roztočil do opačného smeru ako doteraz a ona zbadala malú guľu, ktorá sa zväčšovala v kyuubiho ústach, vedela, čo to znamená, aj aké to bude mať dôsledky.
Tlkot jej srdca sa menil na nepravidelný a slabol. Z posledných síl si strela krv z úst na prsty, ktoré položila na zem, a urobila nimi imaginárny kruh.
„Kuchiyose no jutsu.“ zastonala s posledným dychom.
Pečať na jej ruke sa rozžiarila a jej telo obalil akýsi kokón, ktorý spolu s ňou zmizol v kúdole dymu. Rozzúrený kyuubi na miesto, kde ležala jeho korisť vystrelil bijuu dama.
Celý chrám pohltila oslnivá žiara, po ktorej nastal masívny výbuch, ktorý ponoril celý chrám do hustého dymu vychádzajúc z obrovského novo vzniknutého krátera.

Pokračovanie nabudúce