Rapkronika: Zvitok mora

Bola vycvičená odolávať najrôznejším formám mučenia. A že ich nebolo málo. Ale toto začínalo byť nad jej sily. Na dôvažok ju iritovala dvojchvostá mačka pokojne driemajúca pred ňou na stole. So zaťatými päsťami sa dívala na papier, na ktorý to bude musieť napísať a zaškrípala zubami. Matatabi na ten zvuk otvorila oči a začala sa naťahovať. Pozrela na papier a mrzuto pozrela na Yugito.
„No tak, nejako budeš musieť začať. Ja som si už aj stihla zdriemnuť a ty si nenapísala ani jedinú čiarku. Hodláš dnes vôbec to hlásenie dopísať?“

„Nemôžeš napísať hlásenie o misii formou rapových textov, náš Raikage je na administratívu citlivý. Na dôvažok považuje sformovanie Jinchuuriki jednotky za udalosť historického významu. Raz vraj budú tieto hlásenia povinným čítaním na akadémii.“ „Ale no tak.“ ohriakla ju Matatabi a poobzerala sa po prázdnej miestnosti. „Takto kritizovať nadriadeného, ktorý ti už aj tak veľa dovolil? Možno by pomohlo,“ pokračovala zmierlivejšie, „keby si tú správu písala vedno s niekým, kto bol na misii spolu s tebou a musí teda vlastne písať o tom istom, tak, ako Fuu píše správu spolu s Gaarom.“ „No ale zváž, spomedzi tých, ktorých sme do Jinchuuriki jednotky zverbovali my, ten Utakata z Hmlistej nevyzerá až tak márne.“ „Mne sa jeho bubliny páčia. A vôbec, tá technika nám predsa len dala trocha zabrať.“ uškrnula sa Matatabi. „Tiež si nebola proti,“ oponovala Matatabi, „nakoniec, kde inde hľadať mizukaginho osobného strážcu, ako práve v jej izbe. Stačilo by vkĺznuť, hodiť s ním a Saikenom pár slov, ťuknúť si päsťou a než sa Mizukage vyspí do ružova, byť už niekde ďaleko. Za to, že sa to zvrtlo, sú zodpovedné neaktuálne informácie. Obaja boli v posteli a ani jeden nespal.“ „No ten boj bol našťastie vážne krátky. A tiež nám dosť pomohlo, že sa do nás nepustili obaja naraz. Ale vážne si ešte musela celú situáciu priťažovať poznámkami na adresu Mizukage a celý prehlbovať tak celý diplomatický škandál okolo únosu jej snúbenca. Vojna nevypukla iba vďaka Beeho diplomatickým schopnostiam a tomu, že v Hmlistej každému odľahlo, že sa zbavili jinchuurikiho.“
Yugito sa zatvárila dotknuto. „Vážne? Tak ti pripomeniem iba tak pre ilustráciu: Ale to bol iba začiatok, pokračovanie sa v pôvodnej podobe do učebníc iste nedostane: Mohla by som ešte pokračovať. Vyrobili sme si vplyvného nepriateľa.“ „Zbytočne strácam čas vysvetľovaním. Tak ako to vyriešime? Vyhľadáš Utakatu a niečo od neho rýchlo odpíšeš o zverbovaní jeho a Hana? Nezabudni, že si ešte dohodla aj schôdzku so Samui, takže máš iba...“ a zarazila sa, prečo Yugito ukazuje prstom na hodiny.
„To som spala tak dlho?“ zhrozila sa Matatabi, keď sa na ne tiež pozrela. „Veď to už je vážne, ale vážne na hrane!“
Yugito sa usmiala a začala rýchlo čmárať na papier znaky. Teda, ak sa to znakmi, alebo akýmkoľvek druhom písma vôbec dalo nazvať.
„Čo to stváraš?“ nestačila sa diviť Matatabi. „Ak odovzdáš hlásenie v takejto podobe, dopadneš ešte horšie, ako keby si to celé zrapovala.“
„Ťuk, ťuk, nerušíme?“ opýtala sa s úsmevom od ucha k uchu Samui a nečakajúc na odpoveď vtrhla dovnútra, nasledovaná Omoim a Karui.
„Vidím, že hlásenie máš už dopísané, tak ho môžeme ísť spolu odovzdať a potom by sme si vyrazili...“ a úsmev na perách jej zamrzol v momente keď pozrela na hárok papiera, ležiaci pred Yugito. Nespúšťajúc z neho oči, položila obe ruky na stôl a kým sa niekoľkokrát zhlboka nadýchla, Yugito a Matatabi si vymenili pohľady. Tak a teraz to vypukne.
„To je predsa nečitateľné! Raikage ti to nariadi prepísať a padnú všetky naše spoločné plány.“ zaúpela, klesla na kolená a začala usedavo plakať.
„Pred tým, ako začala písať hlásenie, si ešte Yugito chcela dať menší tréning, a nejako si nešťastne natiahla ruku.“ začala vysvetľovať Matatabi, keď pochopila o čo ide a Yugito ju podporila previnilým pohľadom. Výsledkom bol ešte intenzívnejší nárek.
Omoi prevrátil zrak a vyfúkol kúdoľ dymu. No skvelé, ďalší výstup. Odkedy sa Bee stal Raikagom, ostali mu samému na krku hysterická Samui, ktorá sa obzrie snáď za každou sukňou a Karui, ktorá si zmyslela, že práve on je láskou jej života. To, že je doňho Karui zbláznená by ešte nebol taký problém, keby to nemalo vedľajšie efekty. Tak napríklad...
„Nenecháme v tom Yugito a Samui samotné, však miláčik?“ zavesila sa mu Karui naliehavo na rameno a vrhala pri tom hrozivé pohľady na cigaretu v jeho ústach. Áno, jej snaha odučiť ho od fajčenia, je práve takým vedľajším efektom, ale to nebolo to, čo donútilo Omoiho tak rozrušene potiahnuť z cigarety, že sa prepálila až k filtru. Kedy do pekla stihla tá potvora prejsť do fáze „miláčik“?
„Správne, ešte nie je nič stratené!“ prehlásila Samui odhodlane. „Nadiktujte, čo treba napísať a do dnešnej uzávierky to máme hotové.“
Omoi znechutene zašliapol ohorok a rázne odmietol lízanku, ktorú mu Karui ponúkla, keď videla, že siaha po ďalšej cigarete. Nielenže jeho parťáčky sadli Yugito na lep, ešte si bude musieť vypočuť zrepovanú verziu celého obsahu hlásenia.
Toto musí byť nejaký zlý sen.