Umenie zabiť 19 Peklo má svoju cenu

„Takže sa s tebou akosi prepojil a potom ubližoval sebe, tým tebe, ale vlastne sebe,“ skonštatoval Shin, keď mi obväzoval rany, keď som sa spolu s Tekim dostala do Záhrobia po súboji s Hidanom. Sykla som od bolesti, lebo sa veľmi nepiplal s tým, že mňa to ešte stále bolí.
„Hej,“ odpovedala som mu cez stisnuté pery, „asi tak nejako.“
„Vyzeral prekvapene?“ spýtal sa, keď obväz ešte raz stiahol a ja som tentoraz iba prikývla. „Takže nevie o vašom prepojení, to je dobre. Môžeme to nazvať našou výhodou.“
„Llyn by však proti nemu už nemala ísť sama. Keď doriadi seba, doriadi aj seba...moment, asi som to poplietol. Keď zaútočí na seba, zaútočí na Llyn,“ pomaly sa snažil dostať zo zmätku Teki a tuho rozmýšľal, aby sa znova nepomýlil, „a tým zaútočí...znova na seba, ale pre neho to je horšie...lebo cíti dvojnásobnú bolesť. A je to zlé, aj napriek tomu, že sa v bolesti vyžíva. Tak je to?“
„Áno,“ prikývla som a na nedovolila Shinovi pokúsiť sa obviazať mi aj hrudník.
„No v podstate,“ snažil sa Teki dokončiť prvotnú myšlienku, „by proti nemu Llyn nemala ísť sama, lebo nebude mať dostatok síl, aby ho dorazila.“
Dovolila som im odviesť ma za niekým, kto bude určite opatrnejší a to do našej záhrobnej liečebne. Vzhľadom na to, že sme nesmrteľní, veľmi ju nepoužívame a sú tam najväčší flákači, no čas od času tam niekto zašiel, ako ja teraz.
Po vyliečení rán som tam mala ešte chvíľu ostať, aby som si oddýchla. Neodporovala som. Bolo v podstate jedno, odkiaľ budem Hidana duševne špehovať, ako som to nazvala.
Pomaly som zatvorila oči a ponorila sa do sna.

„Pein,“ oslovil Obito muža s mrkvovo oranžovými vlasmi, ktorý si ich oboch prísne premeral. Hidan cítil miernu nervozitu. Takže toto je človek, ktorý loví démonov? Toto je ten, čo vie, ako ich dostať? Zaujímavé. Nepáčilo sa mu však, ako si ho premeriava a mal sto chutí mu niečo odvrknúť, ale niečo mu hovorilo, že by sa mal krotiť, aby tak ako prišiel aj neodišiel.
Tak teda mlčal.
Aj vodca Akatsuki mlčal.
A k tomu trčali v nejakej jaskyni, ktorá mu až nepríjemne pripomínala Záhrobie. Kĺzal pohľadom po stenách a cítil ranu na svojom hrudníku, ktorá bola v procese hojenia. Vzhľadom na to, že sa nenechal vyšetriť, čo nerobil nikdy, sa to hojilo dlhšie než normálne.
„Krváca,“ skonštatoval Pein, keď si všimol krvi na Hidanovom plášti a na jeho hrudi, ktorú plášť nezakrýval. „A veľmi nepekne. Takže je to pravda? Si nesmrteľný.“
Hidan nepekne zazrel na Obita. Hádam len každému na počkanie nevytára o jeho schopnosti!
„Inak by s tebou nestrácal čas,“ odpovedal mu potichu Obito tak, že to počul len on. Cez jeho masku nemohol Pein tušiť, že pohol perami.
„Očividne,“ odvetil mu na to nie veľmi slušným tónom. Pokiaľ Pein vedel o jeho nesmrteľnosti, vedel tiež, že sa ho nezbaví. „Vraj hľadáte výnimočných ľudí do svojich radov na lov démonov. Dobrovoľne sa hlásim. Teda, ibaže by ste už nejakého nesmrteľníka mali,“ dodal s úškrnom, ale svoju poznámku nebral na ľahkú váhu. Ľudia zo Záhrobia mohli byť kdekoľvek. Dokonca aj tu.
„Nemáme,“ precedil pomedzi zuby Pein. Nepáčilo sa mu, ako sa s ním rozprával. „Ak ťa prijmem, budem tvoj šéf a ty sa ku mne tak aj budeš správať,“ povedal autoritatívne.
„A ak nie, tak ma zabiješ?“ Hidanova už aj tak chabá snaha o slušnosť vyprchala.
„Hidan!“ sykol naňho varovne, ale Hidan už nedbal. On nemal čo stratiť – teda, mal, ale tento pajác o tom nevedel. Pein sa ho nemohol zbaviť a keby len tak odišiel, znamenal by hrozbu. Hidan bol možno šialenec, ale úplný hlupák zasa nie.
„Skúsiť by som to mohol.“
„Ubezpečujem ťa, že si to náramne užijem.“
Pein prižmúril oči. „Prečo sa k nám chceš pridať? Ide ti o démonov, to viem, ale prečo?“
„Jedného by som chcel.“
„V žiadnom prípade. Každý démon, ktorý bude odchytený, zostane tu.“
„No tak to ku*va nemám záujem!“ zvolal naštvane a potom sa otočil ku Obitovi: „Povedal si, že ten týpek mi pomôže chytiť démona! Nie, že si ho potom aj nechá. Táto dohoda je o ničom. Načo mi bude démon, ktorý mi nebude patriť?“
„Vieš, akú silu má jeden démon. Predstav si všetkých deväť pokope. Predstav si pôvodného desaťchvostového démona!“ rýchlo mu hovoril Obito a tieto slová našli v Hidanovi úrodnú pôdu.
„Jeden desaťchvostový?“ zopakoval s iskrou šialenstva v očiach. To je viac než to, po čo si prišiel. Ak je toto naozaj možné a všetci démoni budú tu a on bude v blízkosti týchto Akatsuki, bude v bezpečí. Nesmrteľní sa neodvážia prísť tak blízko vlastnej skaze. Budú sa báť. A jeho bude chrániť táto organizácia.
A Llyn?
Tá ho rozhodne chcela zabiť. Dnes sa dokázalo, že ich sily sú viac menej vyrovnané. So svojou technikou by ju dal dole. Dnes to trochu nevyšlo, pravda, ale nikdy nebojoval proti nesmrteľníkovi. Možno to bolo jej krvou. Nevadí. Bude pokračovať vo svojich rituáloch, zosilnie a bude schopný užiť si aj toľkú bolesť.
„Ešte stále si na odchode?“ spýtal sa ho Pein a vážne sa naňho pozrel. Chcel ho. Hidan si bol istý, že Pein chcel niekoho nesmrteľného, koho by poslal na démonov. Mienil však Hidan riskovať to, že o svoj nesmrteľný život v boji proti démonovi príde?
Oh, áno, pokiaľ by to znamenalo, že keď vyhrá, bude žiť ešte dlhšie.

„Hidan sa pridal k Akatsuki – organizácii, ktorá chce zozbierať všetkých démonov a spojiť ich do jedného desaťchvostového,“ oznámila som Jashinovi, ktorý ale nevyzeral, že by ho tá správa nejako znepokojila.
„Poznám túto organizáciu,“ odvetil pokojne, „a zatiaľ nemajú chyteného žiadneho démona.“
„Čo ak sa to zmení?“
„Nepoužijú ho proti nám. Využijú Hidana na vlastné plány. Akatsuki chcú ovládnuť svet živých, nie mŕtvych. Poslal som k nim jedného z našich v momente, keď som sa dozvedel o tom, čo sa chystá urobiť. Chcel som zabezpečiť, aby sa rovnováha medzi našimi svetmi nenarušila. Mŕtvi nechodia pomedzi živých a vice versa. Obe strany súhlasili, že to tak ostane.“
„Ste si istý...“
„Že neporušia dohodu? Áno. Poznám tie duše, Llyn. Vedia, že strata života a nekonečné utrpenie medzi bezvercami im nestojí za to, aby sa pokúsili o prevrat.“
„Hidan je tvrdohlavý. Možno si nejakého démona sám uchmatne, alebo vymyslí niečo iné. Sami vieme, kam sa už dostal tým, že niečo chcel,“ pripomenula som.
Jashin vykrivil ústa do nie milého či dobrého úsmevu. „Tak ho skús tentoraz zabiť v stanovenom termíne,“ odporučil mi.

Akatsuki nazbierali dostatočné množstvo členov, ktorých vysielali na misie a zbieranie démonov alebo získavanie informácií od špiónov a podobných vecí. Lebo taká organizácia sa predsa nemohla živiť len lovom démonov. Ilegálnym. Mala na práci aj iné ilegálne aktivity a väčšinou vykonávali pre iných špinavú prácu.
Dokonca aj Hidan, ktorému sa nepáčilo, že sa nedostal bližšie k svojmu cieľu a jeho čas, ktorý mu bol daný plynul.
Dostal za parťáka chlapa menom Kakuzu, ktorý bol naozaj starý, vzhľadom na to, koľko životov vlastnil a tým sa vyhýbal smrti. Mal srdcia navyše, ale tie neustále vymieňal a tým pádom aj životy, ktoré vlastnil, pričom myseľ si vždy zachoval svoju. Musela som uznať, že to bol naozaj vynaliezavý spôsob, ako sa vyhnúť smrti, lebo životy, ktoré mal, ešte mali žiť a teda som po ne nemala ísť.

„Horšieho týpka som fakt dostať nemohol. Perfektné,“ odfrkol si Hidan, keď kráčali na práve pridelenú misiu z tajného úkrytu Akatsuki,ktorý neustále menil polohu a teda bolo ťažké ho nájsť. „Lakomec, žgrloš, so žiadnou úctou k Jashinovi. Dokonca si myslí, že ani neexistuje!“
„Požiadaj o výmenu partnera,“ odporučil mu Kakuzu pokojne a ani sa na neho pozrel.
„Skúšal som. Vraj sme vhodní partneri. No to tak!“
„Má pravdu,“ odvetil Kakuzu a Hidan si bol istý, že už v hlave prepočítaval sumu, ktorú mali dostať za vykonanú prácu, ku ktorej sa ešte ani nedostali. Nebola však šanca, že by zlyhali.
„Len preto, že si ukradol pár životov. No to mi je ale ku*va nesmrteľnosť!“
„Som živý dôkaz toho, že nesmrteľnosť sa dá dosiahnuť aj inak ako cez imaginárne božstvo.“
„Ja som tak stvorený! A ty preto môžeš zomrieť, lebo si nedokonalý a úplne nanič!“
„Ja som dôkaz, že si tak nemusel byť stvorený,“ nedal sa Kakuzu, no nemal hašterivý tón. Hidanov výraz však vyzeral, že sa chystá ísť do hádky. Kakuzu mal sčasti pravdu. Boli dobrý tým kvôli tomu, že ho Kakuzu nemohol nijako zabiť. Mal pravdu v tom, že len božstvo neprináša nesmrteľnosť. Tá jeho bola spolovice stvorená Jashinistami a tí boli ľudia. No z druhej časti tam zásluha Jashina bola. Ako presne sa to stalo Kakuzu nevedel a Hidan nevidel dôvod hovoriť mu o tom. Kakuzu taktiež nevedel o jednej veci.
Že predsa len mohol zomrieť.
A to práve tým, čo sa chystal loviť.

Čím viac misií dostávali, tým boli náročnejšie. Z obyčajných kšeftov a nezáživných napadnutí sa stal lov na démonov. Ten bonďák – Deidarák alebo ako sa to volal – s bábkarom chytili jednochvostového a jeho podstata už putovala do tej škaredej sochy. Pein mu už aj raz vysvetľoval, ako presne to funguje, no jeho to veľmi nezaujímalo. Podstatné bolo to, že to bolo možné.
Na rade bol dvojchostový démon, ktorého mali chytiť práve Hidan s Kakuzom.
Hidan sa cítil vzrušene, no trochu sa aj bál. Mohlo sa stať čokoľvek, mohol dokonca zomrieť, ak by im to nevyšlo. Spoliehal sa však aj na Kakuzove veľké množstvo životov, ktoré mal v zálohe a to, že podľa Obita Jinchuuriki nie je taký silný ako samotný démon, lebo má ľudskú formu a krotí ho. Taktiež nie je isté, že daný Jinchuuriki dokáže ovládať démona. Ten prvý to vraj nedokázal.
Netrvalo dlho kým v Oblačnej našli Jinchuurikiho, po ktorom pátrali.
Vysoká blondína však zbadala znaky na ich plášťoch a dala sa na útek. Hidan s Kakuzom na nič nečakali a rozbehli sa za ňou. Nechceli ju nechať utiecť, v žiadnom prípade. Utekala do nejakých priemyselných kanálov a snažila sa ich tam striasť. To sa jej ale nepodarilo. Hinda po nej hodil kosu, ktorú si vylepšil akýmsi lanom, ktorým ju vždy mohol dostať späť. Uskočila a zastala vo veľkom tuneli a tá smradľavá voda jej siahala po kolená.
Dobehli ju.
„Hej, Hidan, toto je Jinchuuriki Nibi – dvojchvostového,“ oznámil mu Kakuzu a Hidan si blondínku premeral. Vyzerala, že je silná a mala aj taký naštvaný pohľad v očiach, no stále bola človek. Stále bol smrteľná a to Hidana upokojilo aj napriek tomu, že prvýkrát stál proti niekomu, kto ho skutočne mohol pripraviť o život. „Jeden zlý pohyb a je po tebe.“
Hidan sa uškrnul. „To mne hovoriť nemusíš,“ povedal to tak, akoby narážal na svoju nesmrteľnosť, no v skutočnosti narážal na tú smrteľnú časť.
„Fajn, tak poďme na to,“ povedal Kakuzu, ktorý si uvedomoval, že tento Jinchuuriki nie je ich jediný cieľ.
„Moment, moment, musím sa pomodliť,“ stopol ho Hidan a priložil si prívesok k perám. Kakuzu mal znova nejakú nemiestnu poznámku o jeho náboženstve, no on nedbal. Vždy sa pred bojom prihovoril Jashinovi. Poďakoval za silu a za to, že mu dal život. Možno si ho chcel o niečo predĺžiť, ale nikdy nemienil ublížiť svojmu bohovi. Bol mu naozaj verný.
Blondínka sa zasmiala. „Vy dvaja si zrejme myslíte, že ste ma tu zahnali,čo?“ no, to bola v podstate pravda. „Je to tak, že som vás tu nalákala!“
A v tom momente sa za nimi zbúrala stena všetkých tunelov, čo viedli do tohto a tým ich úplne odrezala.
„Fúúúha, Kakuzu, vyzerá to tak, že nás tu uväznila,“ s úsmevom poznamenal Hidan.
„Žiaden problém, takto to je vlastne lepšie.“
„Je tu problém. Vieš, moja viera mi nedovoľuje niekoho nechať polomŕtveho. Moja viera si vyžaduje obete a tie buď budú mŕtve, ale žiadne. Čo keby sme sa dohodli?“ navrhol.
„Dohodli?“ zopakovala po ňom. „Čo tým myslíš?“
„Nooo, čo keby si sa dobrovoľne vzdala a nechala sa zajať?“ nadhodil. To, čo povedal bola sčasti pravda. Jeho obete museli byť stopercentne mŕtve. Blondína však obeťou byť nemala a teda mohla skončiť polomŕtva. Ale prečo si neuľahčiť získanie démona dohodou? Menej by riskoval svoj drahocenný život.
Žiaľ, nevyšlo mu to tak, akoby chcel. Nii Yugito – ako sa táto blondínka volala – sa s krikom premenila na obrovského modrého mačkovitého démona a Hidanovi sa zatajil dych.
Skutočný démon!
„Čo je s tou Jinchuuriki!? Úplne sa premenila na démona!“ kričal Hidan naštvane, no v skutočnosti bol viac vystrašený ako naštvaný. Nečakal, že hneď Jinchuuriki číslo dva sa premení na démona. Utešoval sa, že jednotka to nedokázala. Uvedomoval si svoju slabosť a zrazu si predstavil, ako jeho duša prepadá do Záhrobia.
To, čo mu povedal Kakuzu, ho tiež neupokojilo. „Vitaj v pekle, Hidan.“