Kriminálka Konoha 2 ~ Epilóg

„Čo to má, sakra, znamenať?“ spýtal sa ho Sasuke a ani sa so Shikamarom nepohli z miesta. Stáli pri dverách a sledovali, ako si Kai vyložil nohy na stôl. Sasuke vážne nerozumel o čo tomu chalanovi ide. Najprv sa nechá zatknúť a potom ich tu zamkne a sám ovláda vyšetrovanie. Je to blázon, to mu bolo hneď jasné. Alebo mu išlo celý čas o toto? Chcel byť s nimi sám? Ale veď bol. Doteraz sa za nimi neustále ťahal, čokoľvek chcel urobiť, mohol to urobiť hocikedy. Prečo práve tu a teraz? Chcel si niečo dokázať?
Dopekla, Kai, o čo ti ide?!
A ešte jedna vec, ktorú nechápal. Keď ho Sasuke stretol prvýkrát, Kai mu niekoho pripomínal. Teraz mu začalo dochádzať, že to zrejme nie je náhoda. Je dosť možné, že sa v minulosti stretli, no on si ho vôbec nepamätal. Musí si spomenúť, možno im to pomôže zavrieť ho.
Zavrieť?
Je to vôbec možné s jeho schopnosťou? A jeho neovládateľná túžba alebo hobby, či čo to je, je tiež nebezpečná. Zabil už toľko ľudí a určite s tým len tak neprestane. Nebolo by lepšie zabiť jeho? A ukončiť to raz a navždy?
Kai rozhodil rukami a mykol plecami. „Pokojne môžete aj postáť, v pohode. Len som si myslel, že to bude lepšie, keď sa budeme rozprávať.“
„Rozprávať?“ zopakoval po ňom Shikamaru, „Ty si nás tu zavrel kvôli rozprávaniu?“ neveril vlastným ušiam. Takže o toto mu šlo? Chcel sa s nimi rozprávať? Na hlavu.
„Áno,“ prikývol Kai vážne, „áno, chcem sa s vami porozprávať,“ a potom sa uškrnul. Premeral si ich a vyzeral nadmieru spokojne. Shikamaru stál vystretý, no Sasuke sa kvôli slabosti trochu hrbil. Čo by sa stalo, keby naňho teraz zaútočili? Kai by mal so svojou schopnosťou navrch a Sasuke si uvedomoval, že by bol schopný použiť raikiri iba raz a aj to by bol risk. A čo Shikamaru? Zvládol by ho?
„O čom?“ spýtal sa ho priamo Sasuke.
„O mojej schopnosti. Ako som ku nej došiel, ako som sa ju naučil používať, ako som ju začal využívať. A tiež o vašej smole na prípady, ktorá sa začala tým prípadom s boháčom a komorníkom v Sune.“
„Čo má ten prípad spoločné s tebou?“ nechápal Sasuke. Hej, mal ohľadom neho zlý pocit a chcel ho prejsť ešte raz, dokonca bol ochotný to urobiť pred dovolenkou, keď už sú takí rozbehnutí. Ale čo s tým má Kai?
„Oh, všetko, detektívi, všetko. Ale poďme pekne poporiadku. Naozaj si radšej nesadnete? Uchiha, vyzeráš nejako bledo, ponúkam ti mäkšiu stoličku,“ a bez dotyku ju odsunul.
Sasuke odmietal prijať jeho ponuku aj keby umieral. „Hovor,“ vyzval ho.
Kaiovi bolo viac – menej jedno či si sadnú, alebo nie. Chcel len vidieť ich slabosť. Začal rozprávať.
„Mohol by som vám začať rozprávať o mojom detstve. To bolo super, naozaj. Bol som malý, šťastný Kai bez schopností. Obyčajný chlapec, ktorý od života neočakával veľa. No radšej preskočím ku dôležitejším veciam, dobre? Sasuke Uchiha,“ oslovil ho, „dám ti jednu otázku,“ oznámil mu a zatváril sa pri tom akoby sa ho šiel spýtať niečo, čo rozhodne o smrti a živote. V Kaiovom prípade to tak aj naozaj mohlo byť, a tak sa radšej Sasuke sústredil na to, čo sa ho ten magor chcel spýtať. Bol schopný zabíjať pre maličkosti, naštvať ho v zamknutej miestnosti...to nebol dobrý nápad. Aspoň nie dovtedy, kým nezistia, ako sa odtiaľ dostať, „Čo ti hovorí číslo dverí 1765?“
„Nič,“ popravde odpovedal Sasuke. Mohlo to byť číslo od hocijakých dverí.
„Hm, myslel som si,“ povedal zamyslene Kai, „Začnem trochu hovoriť o sebe a potom sa ťa to spýtam znova. Pokojne medzitým premýšľaj, ak zvládneš robiť dve veci naraz. Takže,“ začal energetickejšie, „moje šťastné detstvo, o ktorom vám podrobnosti hovoriť nebudem, sa skončilo v deň, keď moju rodinu vyvraždil jeden konkrétny človek. Meno zatiaľ nespomeniem- to by bola priveľká pomôcka,“ usmial sa na Sasukeho, ktorý mu to vrátil zamračením. Takže to číslo súvisí s nejakým človekom, dobre teda, „A len ja jediný som prežil. Zobral ma zo sebou a robil na mne všelijaké nechutné pokusy. Bál som sa. Naozaj to bolo pre chlapca strašidelné a...“
„Orochimaru,“ vyhŕkol Sasuke. Nikto iný to byť nemohol. Shikamaru sa na neho prekvapene pozrel, zrejme nechápal, prečo práve povedal to meno. Orochimaru uniesol Kaia a vďaka nemu má tú schopnosť. A čo sa dverí týka, „Orochimaru ťa zavrel do dverí číslo 1765, z ktorých ťa von púšťal len za mimoriadnych okolností, ako napríklad, keď ťa testoval. Je to tak?“
„Veľmi dobre!“ ocenil Kai, „Naozaj, to bolo dobré. Asi som nemal hneď spomenúť tie pokusy, čo?“ zamyslel sa a potom nad tým mávol rukou, „No nič, aspoň máme túto časť za sebou, že? Presne tak,“ jeho hlas bol zrazu chladný a zazeral na Sasukeho akoby ho chcel na mieste zabiť, ale ešte musel tomu nutkaniu odolávať, „Od istého času chodieval okolo mojich dverí akýsi chlapec v rovnakom veku ako ja. Ty, Sasuke. Vždy som kričal. Vždy som ťa prosil o pomoc. Ty si na mňa iba fľochol a kráčal si ďalej. A neskôr ani to. To mi ublížilo, naozaj. A neskôr, keď sme sa stretli v Iwe, si ma ani len nespoznal.“
„Bolo tam veľa kričiacich ľudí. Nielen ty,“ odvetil mu na to Sasuke. Nerozprával o svojej minulosti u Orochimara a ani teraz nechcel. No zdalo sa, že Kai mal na tie vraždy osobný dôvod a ním bol Sasuke. Takto sa chcel k nemu dostať? Zvrátené.
„Zatiaľ čo ty si bol jeho miláčikom,“ to slovo skoro vypľul, „my sme trpeli. Mali sme schopnosti, no v tých izbách sme ich nemohli používať. Vreli v nás. Keď sme z nich vyšli von, chakra v nás vybuchovala, lebo sme ju nevedeli používať. Ale za jednu vec sa ti musím poďakovať, Uchiha. Za to, že si zabil Orochimara. To všetko zmenilo...“
„Moment,“ zastavil ho Sasuke, lebo toto mu na Orochimara nesedelo. Prečo by ich nevylepšoval? Pokiaľ to boli jeho experimenty, prečo ich nechal len tak? Pokiaľ boli takí dobrí, ako bol Kai, mohol si z nich vytvoriť vlastnú armádu. Naozaj silnú armádu, „to je somarina. Orochimaru by vás len tak neodkopol. Keď ste takí silní...“
Ani nestihol dokončiť myšlienku, už ho Kai prerušil. „Lenže my sme ani nevedeli, že to dokážeme. U niektorých sa schopnosti prejavili, u iných nie, Uchiha. Tých zabíjal hneď, lebo boli preňho zbytoční. Ani si nevieš predstaviť, aké to bolo- čakať kým ti oznámi či si dosť dobrý, alebo že ťa čaká smrť. Ty to nevieš, lebo ty si bol jeho tromf,“ odfrkol si, „Mohol si z nás vytvoriť vojsko alebo nejaké skupinky ako bola Zvučná päťka, napríklad, ale oni boli najlepší. Keď dostali schopnosti, už vedeli používať chakru. My ostatní sme o tom nemali ani šajnu. Takže toto je odpoveď na tvoju otázku. Neboli sme takí silní.
Ale,“ povedal s dôrazom, „mal som kamaráta vo vedľajšej cele. Volal sa Daichi, príjemný chalan, vážne. Rád používal slovo „sakra“. Bol rovnako starý ako ja a mal peckovú schopnosť,“ zaspomínal si, „Vedel ovládať myseľ ľudí. Mohol vás donútiť urobiť čokoľvek! Dobré, čo?“
„Tak prečo neprinútil stráže, aby ho pustili? Aby vás pustili, keď ste boli takí kamoši?“ spýtal sa ho Sasuke.
„Lebo v tých celách sme nemohli používať schopnosti. Dával pozor, Uchiha,“ zamrnčal, „Ale späť k Daichimu. Rozumeli sme si, lebo sme boli takmer rovnakí,“ dofrasa, ďalší psychopat. Sasuke dúfal, že tento Daichi nie je na ceste sem pomôcť Kaiovi alebo že za tým tiež nestojí. Dvoch magorov by asi nezvládol, „a myslel si, že moja schopnosť je super,“ zasmial sa, „Uznávali sme sa navzájom a naplánovali sme útek. Plán bol nanič- keď sa na to pozerám s odstupom času-, no ani sme ho nestihli zrealizovať. Vieš čo sa stalo, Uchiha? Jedného dňa stráže Daichiho najprv dobili v jeho cele, aby nemohol vonku použiť svoju schopnosť, a potom ho odvliekli na nejaké testovanie. Nikdy sa nevrátil,“ Kai na Sasukeho uprel pohľad. Zložil si nohy zo stola, prisunul sa ku nemu bližšie, položil si ruky na stôl a nahol sa. Hoci sedel za stolom celkom ďaleko od miesta, kde Sasuke so Shikamarom stál, Kaiov pohľad sa mu zabodával do špiku kostí. Potom odvrátil zrak a premýšľal. Našpúlil pery a pokrútil hlavou. Povzdychol.
Divné. Akoby sa pokúšal na niečo odhodlať, pomyslel si Sasuke.
A naozaj. Kai premýšľal, ako sa má niečo Sasukeho spýtať. Zrejme nechce, aby vyzeral ako slaboch a vzhľadom na otázku to Sasuke aj celkom chápal. „Nevieš náhodou, čo sa s ním stalo? S Daichim?“
„Nikoho s takým menom si nepamätám,“ povedal popravde.
„No jasné,“ vyprskol, „to som mohol tušiť.“
Sasuke si vydýchol. Aspoň si mohli byť istý, že im po Konohe nebeží ďalší psychopat.
„Kde som to bol, keď si ma tak nezdvorilo prerušil?“ zamyslel sa Kai a potom si spomenul, „Aha, jasné. Orochimarova smrť všetko zmenila. Kabuto prevzal velenie, no bolo to miernejšie. Raz, keď odišiel a dlho sa nevracal, to bolo asi rok dozadu, sme to urobili. Vzbúrili sme sa. Stráže proti nám nemali šancu. Proti bande ľudí s nadľudskými schopnosťami? Čudoval by som sa, keby niekto z nich vydržal dlhšie ako päť minút. No potom, detektívi, nadišiel taký jeden dosť nepríjemný moment. Všetci sme sa na seba pozerali a padla otázka: kto tu bude veliť teraz?“ zvraštil obočie, „Všetci to chceli, okrem mňa. Mňa také niečo nezaujímalo. Ja som po tých všetkých rokoch chcel iba vypadnúť. Začali sa navzájom zabíjať a bolo naozaj ťažké odtiaľ ujsť, keď ste boli v centre diania. Ale ako môžete vidieť, podarilo sa mi prežiť. Asi trištvrtina tých debilov zomrela. Ani sa nečudujem, boli ako zvery, horší ako ja, aby ste si to vedeli predstaviť. Teda, hlavne ty Nara, Uchiha už vie, ako to tam chodilo. A z tých, ktorí zvýšili, pár zomrelo na následky zranení. Neviem, čo sa stalo s ostatnými a je mi to úplne jedno. Odišiel som odtiaľ, po čase zvládol svoju schopnosť ovládať a stal sa Kaiom, ktorého poznáte teraz,“ vrásky zmizli a on sa na nich naširoko usmial.
„Myslel som si, že sa budeš hrnúť na to byť vodcom,“ poznamenal Shikamaru, kým bol Kai ticho a vychutnával si to, že spracovávajú jeho životný príbeh. Musel si v tej chvíli pripadať zaujímavo a dôležito, no aj tak to nevysvetľovali, prečo zabíjal všetkých tých ľudí.
„Ja som prostý človek, Nara. Prostý človek s prostými návykmi. Jem, spím, idem na WC, zabíjam, jem...a tak dokola. Mne k životu viac netreba a už vôbec nie hŕstku tupcov.“
„Dobre, chápem prečo si na mňa naštvaný. Obviňuješ ma z toho, aký život si musel prežiť. Ty, Daichi a mnohí iní. Čo nechápem je, prečo si, dopekla, zabíjal tých ľudí. Teda, okrem toho, že si psychopat.“
„Ono to stále súvisí s tebou, Uchiha,“ informoval ho Kai a Sasukeho to prekvapilo. Očividne aj Shikamara, lebo prekvapene nadvihol obočie. Kai pokračoval v rozprávaní. Mal im toho ešte čo povedať, „Po tom, čo som sa naučil používať svoje schopnosti, som prišiel sem do Konohy. Dopočul som sa, že hlavne táto dedina aktívne bojuje proti Akatsuki a tak aj bojovala v minulosti proti Orochimarovi. Myslel som, že u nich nájdem útočisko,“ ironicky sa zasmial, „Nikdy som sa tak nemýlil, detektívi. Chcel som len pomoc. Len domov a nejaké zázemie, to bolo všetko o čo som žiadal. Lenže vtedy bola Tsunade v kóme po útoku Peina z Akatsuki a vtedy súčasná hlava Konohy bola na stretnutí Piatich Kagov a nikto ma nemohol prijať. Bola tam len akási asistentka, ktorá dookola opakovala, že ľutuje, ale nemôže ma prijať. Nemôže ma nikde zaradiť, lebo už aj tak ľudia nemajú kde bývať. Poslala ma preč. Odišiel som bez toho, aby som niekomu ublížil,“ zdvihol prst, aby na to dal dôraz, „Vyhodili ma odtiaľto, no ja som pokojne odkráčal preč a cestoval z dediny do dediny. Nechcel som bývať nikde inde, lebo som vedel, že prvá dedina, ktorá bude mať o tebe informácie,“ ukázal na Sasukeho, „bude práve Konoha. Sem-tam som sa vracal, no už som sa nepýtal či môžem zostať natrvalo. Vždy ste mali nejaké problémy, asi by ma znova poslali preč a to by som už asi vybuchol. Tak som cestoval a na nejakú chvíľu sa usadil v Sune, kde som neskôr narazil v novinách na článok o dvoch detektívoch. O Uchihovi a Narovi. Najprv som bol naštvaný, lebo mi informácia o tvojom návrate do Konohy ušla. Ale potom,“ dramatická pauza, „som si uvedomil, že mi to nevadí. Chcel som tvoju smrť, no potom....ma asi osvietilo alebo čo. To by bolo jednoduché. Príliš jednoduché. Tak som vymyslel plán. Ten bohatý panáčik v tej obrovskej vile, iste si naňho spomínate, bol mojou cestou k vám dvom. Sliedil som okolo jeho domu, strašil ho, nepomohla mu miestna polícia ani nejakí obyčajní ninjovia. Zavolal si detektívov, ako som si želal. Videl som tvoj ksicht a zobudilo to vo mne dlho skrývaný hnev, a tak som podľa plánu bez milosti zabil toho muža.“
„To bol komorník!“ skríkol Shikamaru.
Sasuke vedel, že sa mu niečo na tom prípade nezdalo. Kai sa začal smiať.
„Nie, nie, nie. Nie. To som bol ja. Kai!“ a znova smiech, „Vy to nechápete! Vy to nechápete! To ja som ho zabil. Ja som chodil okolo jeho domu, ja som vytvoril jeho paranoju. Ja, ja a len ja. A ten komorník? Čo to nevidíte? Bol to komorník! Vtip pre detektívov. Komorník! No tak! Bože!“ už sa nerehotal, len sa usmieval a mávol nad nimi rukou, „Vy to nechápete,“ povedal tentoraz pokojne, „Nerozumiete tomu vtipu. No tak, veď je to...veď je to jasné ako facka,“ pozeral sa na nich striedavo a vyzeral sklamane, „Nechápete,“ zopakoval poslednýkrát, „Ste stratené prípady,“ povzdychol si a potom akoby našiel stratený entuziazmus, „No a keď som videl vaše tváre, strhané neúspechom povedal som si: Kai, to je ono. Odteraz zariadiš, aby im nevyšiel žiaden prípad. A keď ťa to prestane baviť, tak ich jednoducho zabiješ. Preto ste mali smolu. Preto vám nevyšiel žiaden prípad. Lebo vás prenasledoval „duch“. Lebo som vás prenasledoval ja.“
„To ty si zabíjal tých ľudí? Celý čas?“ neveril tomu Sasuke. Áno, dávalo to zmysel, ale...Aby sa jeden človek dopustil niečoho takého? Len preto, lebo obišiel jeho dvere?
„Áno!“ zvolal nadšene Kai, „Na začiatku, pred prvou vraždou- pred prvou vraždou som bol teda dosť vyklepaný, predtým, ako som sa naštval- som si povedal, že ich toľko nebude. Že len pár. Len, aby som sa pomstil.“
„Lenže časovo to nesedí,“ ozval sa Shikamaru čím Kaia prerušil, „Vraždy sa v Konohe začali už skôr, no ty si prišiel až keď sme to začali vyšetrovať. Prešiel si prehliadkou a všetkým!“
„Nie, neprešiel som žiadnou debilnou prehliadkou,“ povedal mu znudene, „Prišiel som sem ešte predtým, ako táto „epidémia“ vypukla. Lebo ona začala až po mojom príchode. Keď sa nad tým tak zamyslíš, skôr ani nemohla. V deň, keď som vás stretol, som videl, ako kontrolujú ľudí pri bráne a to sa mi do môjho príbehu zvedavého fanúšika jednoducho hodilo. Ale vráťme sa späť k tomu, čo som hovoril predtým, ako si ma prerušil. Chcel som povedať toto: s vraždami to je ako s čipsami: ak raz začneš, jedna ti nestačí.“
„Ty si naozaj psychopat,“ povedal Sasuke.
„Áno, som. Ale nebol som ním vždy, ako môžete vidieť. Bol som normálny. Dokonca aj u Orochimara som sa celkom držal. Ty si to odštartoval Sasuke. Ty a pomsta vo mne prebudili psychopata. Ty máš na rukách krv tých ľudí.“
„Nie,“ nesúhlasil Sasuke, „Ty si ich zabil, lebo si chcel. To nebola pomsta. Mal si ma nájsť a snažiť sa zabiť mňa. Nie nevinných ľudí,“ povedal mu na to.
Zamyslel sa. Keby ho nebol Naruto toľko naháňal, skončil by takto? Ako Kai? Stal by sa z neho maniak? Alebo by ostal taký, aký je? Nevedel. A bol rád, že to nemusel nijako zisťovať.
„Každý máme vlastné spôsoby.“
„Prečo sme tu? Len aby sme si vypočuli tvoj príbeh?“ opýtal sa Shikamaru, „O tom dosť pochybujem.“
„Nie, jasné, že nie iba preto. Ako som povedal, budem vám robiť napriek, kým ma to neprestane baviť. A prestalo. Konoha bola moja posledná destinácia. Tu som sa teda vybláznil najviac a to hlavne preto, lebo aj Konoha samotná mi ublížila. Ty si kvôli mne umieral, Uchiha, no nechcel som ťa zabiť predtým, ako by si vedel prečo vlastne. Vieš? No teraz som ti to povedal a,“ s dramatickým povzdychom sa postavil zo stoličky, „nadišiel čas vašej smrti. Nepokúšajte sa brá-„
V tej chvíli obaja inštinktívne zaútočili. Shikamaru svojím tieňovým Kagemane a Sasuke s raikiri. To, že sa Kai nehýbal bolo preňho výhodou, lebo nemohol minúť. Raikiri, ktoré vzniklo v jeho ruke a malo tvar katany, však Kaia trafilo iba do pleca a nie do srdca, ako plánoval. Po tom jede na tom ešte nebol najlepšie. No aspoň sa Shikamarovi podarilo uväzniť ho vo svojom tieni.
Kaiovi po ruke stekala prúdom krv a dychčal. Toto nečakal. Jeho tvár sa Sasuke zahmlila pred očami a pomaly klesal k zemi.
„Sasuke!“ skríkol naňho Shikamaru, no počul ako akoby z druhej strany tunela. Nie, teraz nesmie odpadnúť. Kai...Kai...Kai musí zomrieť.
No nepodarilo sa mu udržať pri vedomí.

Shikamaru si vo chvíli, keď Sasuke padol na zem, uvedomil, že je v poriadnej kaši. Bol sám v zamknutej miestnosti s poraneným a poriadne nasratým psychopatom. Udržiaval svoj tieň, aby sa Kai nemohol pohnúť a premýšľal ako ďalej. Nemôže ho takto držať večne.
„Hej! Stráže! Hej! Poďte sem!“ kričal a o chvíľu počul, ako niekto lomcuje kľučkou.
„Dvere sú zablokované, vyrazte ich!“ zakričal a počul buchot. Plecami narážali do dverí, no tie nie a nie povoliť.
„Zbytočné. Pokiaľ ja nebudem chcieť, nikto nimi nepohne,“ precedil Kai pomedzi zuby. Vyzeral slabšie, no svoju schopnosť vedel ovládať. Ktovie, čo sa bude diať teraz?
Shikamaru si to ani poriadne nepomyslel a už naňho letela tá tvrdá stolička a len tak- tak sa jej stihol vyhnúť. No to už z druhej strany letela ďalšia a kým sa vyhýbaj tej- a Kai jeho pohyby voľky-nevoľky opakoval- trafil ho dubový stôl obrovskou silou a on padol k zemi.
Jeho Kagemane sa zrušilo a okolo seba videl hviezdičky. Ešte videl, ako dovnútra vleteli asi štyria ľudia, nedokázal rozoznať ich tváre, Kaia na zemi, ako hreší, to ako sa zdvíha a stavia sa proti stážam s vražedným výrazom v tvári. Potom klesol ku Sasukemu.

Sasuke sa začal preberať a nad sebou ešte zahmleným zrakom videl ružovú a počul pípať prístroje. Prístroje...žeby bol v nemocnici? Ale nie sú steny v nemocnici biele? Dopekla, a on vidí ružovú. Možno zomrel a bol v pekle. Dúfal, že ak Kai zomrel rukou Shikamara, tak ho tu nestretne. Ružové nebo. To je trest.
„Sasuke? Sasuke, počuješ ma?“ počul dievčenský hlas a potom mu to pomaly došlo.
Nemocničné prístroje, ružová, dievčenský hlas. Sakura. Celkom sa mu uľavilo. Bol rád, že nie je mŕtvy.
„Ugh,“ dostal zo seba veľmi inteligentne.
„Tsunade- sama! Sasuke sa preberá!“
„No konečne,“ začul Shikamarov otravný hlas.
Nie, hádam ho nedali na izbu s ním.
Niekto pribehol k jeho posteli a položil mu teplú ruku na čelo. Tsunade. Pocítil, ako sa teplo šíri po celom tele a uvoľnil sa.
Matne si začal uvedomovať, čo sa stalo. Bojoval proti Kaiovi a naozaj vydržal iba jednu ranu raikiri a potom sa zrútil. Dopekla! A to, že je Nala v nemocnici s ním neveštilo nič dobré. Dúfal, že Kaia porazil a teraz tu je len preto, lebo mu hrozne chýbal, alebo len kvôli malým zraneniam. Dúfal, že toho parchanta už neuvidí.
Po chvíli sa prebudil.
„Shikamaru nám už všetko povedal,“ vyhŕkla hneď Sakura, „Vieme, čo sa tam stalo. Bože, Kai a duch, to bolo jedno prekvapenie, ale že je až tak psycho...bože,“ hlesla znova.
„Nečakal som, že práve ten otravný chlapec, čo sa nám motal popod nohy by mohol byť vrahom,“ poznamenal Shikamaru, „Preto nás prekvapil.“
„Bolo to geniálne. Pod lampu najväčšia tma,“ povedal mu na to Sasuke, ktorý už sedel a opieral sa o vankúše, „Mohol nás sledovať a nevzbudiť pozornosť. Čo s ním vlastne je?“ to bola informácia, ktorá ho zaujímala zo všetkých najviac.
„Kai je mŕtvy. Dorazili ho ANBU, ktorí vtrhli do miestnosti po tom, čo sa jeho schopnosť zrušila. Najprv im utiekol, dobehli ho až v lese, kde ho zabili. Jeho telo je na nespoznanie. Spadol zo skaly, doriadil sa vlastne sám, oni mu dali iba poslednú ranu,“ odpovedal mu Shikamaru.
„Aha. Zrušil ju sám alebo sa niečo stalo?“
„Ako som ho chytil v Kagemane, tresol ma tým tvrdým stolom. Poriadne. A tým knokautoval aj seba. On sa z toho pozbieral, ja už nie, no jeho schopnosť povolila a oni sa dostali dovnútra.“
„On ťa dal dole stolom?!“ zvolal prekvapene Sasuke a potom sa uškrnul, „No, Nala. No toto.“
„Prestaň! Ty si odpadol bez toho, aby ti niekto musel pomáhať!“
Sasuke už otváral ústa, keď ho prerušila Tsunade.
„Nebudete sa tu hádať ako malé deti! Nebudete! Toto je nemocnica a nikto tu nebude vrieskať!“
„Tsunade- sama,“ upozornila ju Sakura, lebo ona sama tu vrieskala najviac.
„Čo je?!“ zvreskla na ňu a Sakura sklopila zrak.
„Nič,“ pípla.
„No! Ešteže tak! A vy dvaja!“ ukázala na nich, „Uzavrite tie nedokončené prípady, za ktorými stál Kai a potom máte dovolenku!“
Sasuke nechápal prečo ešte stále kričí. Shikamaru prikývol, no zahundral to svoje „otrava“.
„A keby sme to urobili po dovolenke? Predsa len sú to všetky prípady, ktoré nevyšli.“
„To nie je môj problém, že ten chalan bol magor, ale váš, Sasuke! Dovolenka až po tom, čo na stole budem mať spisy! A radím vám, aby ste si ju užili, lebo potom pokračujete!“
Sasuke pretočil očami a Shikamaru takisto.
Takže po dvoch týždňoch ich čaká nový prípad.
Jupí, už sa neviem dočkať, pomyslel si Sasuke ironicky.