Always and forever 26 Koniec

„Pripravená?“ spýtala sa jej Mira, keď na druhé ráno postávala v strede izby a vedela, že je bledá ako stena. Strnulo prikývla, i keď sa pripravená necítila. Daisuke jej povedal, že nemusia odísť hneď na druhé ráno. Že jej ešte dá čas, aby sa neuponáhľala. Lenže ona to už nechcela odkladať. Vedela, že keby tak urobila, tak by si to celé rozmyslela a nikde neodišla. Mira s tým nemala problém. Neklamala jej. Mira Tory nikdy neklamala. Aj keby sa jej to celé nepáčilo, povedala by to. Nenechala by Tory odísť v klamstve s Daisukem.
Daisuke...
Včera v noci bol celý čas s ňou. Ona ležala v posteli a on vedľa nej sedel a držal ju za ruku a kontroloval či nemá horúčku z tej pečate. Chvalabohu, jej telo to prijalo a neboli žiadne komplikácie, ale aj napriek tomu sa od nej celý čas nepohol a ani nespal. Povedal jej, že sa musí ubezpečiť, že bude v poriadku. Aj Mira tam bola. Sedela na stoličke pri posteli a ruku mala položenú tesne pri jej tvári. Zaspala v takejto pozícii, no to Tory nevadilo. Lichotilo jej, že Mira vymenila pohodlnú posteľ za drevenú stoličku, len aby bola pri nej bližšie.
„Bojíš sa?“ spýtala sa a Tory opäť iba prikývla. Bála sa, že ju zradí hlas. Mira podišla k nej a objala ju. Bude jej strašne chýbať. Nemala si so sebou zobrať nijaké veci, lebo ich tam vraj nebude potrebovať. Mire však povedala, že si berie aj bratov prsteň, aby jej pripomínal svet, z ktorého prišla. Jej kamarátka sa od nej odtiahla a roztvorila dlaň. Ležal na nej Itachiho prsteň. Podávala jej ho.
Tory nechápavo pokrútila hlavou. Prečo jej ho dáva?
„Deidarov prsteň máš na to, aby si nezabudla na svet Shinobi. Tento prsteň si vezmeš na to, aby si nezabudla na naše priateľstvo.“
„Ale ja nepotrebujem prsteň na to, aby som na teba nezabudla. To jednoducho nehrozí.“
„Lenže ja chcem, aby si ho mala. Trvám na tom,“ posledné slová povedala s dôrazom. Tory si ho zobrala a dala do toho istého vrecka ako Deidarov.
„Tak čo? Ideme? Daisuke ťa čaká,“ natiahla ruku a Tory ju chytila. Spolu šli až do Tsunadinej kancelárie.
Tam ich čakal Daisuke s dvojičkami, ktoré sa tvárili smutne, lebo sa nepohádali s Hidanom, ktorý odišiel z Konohy aj s Atsushim skôr ako to stihli zrealizovať. Bola tam aj Tsunade, samozrejme, a dvere do skrine už boli otvorené. Tory prišlo vtipné, že bude znova liezť do tej skrine, tentoraz s úplne opačným cieľom. Predtým chcela Pútnikov zabiť, teraz bude s jedným z nich žiť.
„Ak na ňu nedáš pozor, tak ten portál opäť poskladám a niečo ti urobím,“ varovala Mira Daisukeho, ktorý vážne prikývol.
„Sľubujem, že urobím všetko pre to, aby bola v bezpečí,“ prisľúbil a až potom ju Mira pustila, aby mohla ísť za Daisukem. No Tory ju nepustila. Chcela byť až dokonca s ňou.
Najprv cez skriňu prešli dvojčatá, potom Daisuke, ktorý sa tváril chápavo, Tory s Mirou a za nimi Tsunade. Tory prišlo ako včera, keď tu stála iba s Mirou a zapla portál, ktorým prešiel Daisuke. Vtedy vedela, že sa jej týmto zmení život, ale že týmto smerom a že až tak...tak to netušila.
Tsunade podišla k portálu a bez slova ho zapla. Vlastne, bolo tam až priveľké ticho. Každý mlčal, dokonca aj vtedy, keď sa portál rozozvučal a miestnosť zaplavili farby- žltá, tmavomodrá, zelená, červená, fialová. Presne ako predtým. Tory si ani neuvedomila, že plače. Až vtedy, keď jej po brade stiekla slza. Až vtedy si uvedomila, že má mokré líca. Mira ju silno objala a cítila Daisukeho hrejivú ruku na chrbte. Kútikom oka videla, ako Tsunade odvracia od tej dojemnej scény zrak.
„Budem v pohode,“ povedala, potom potiahla nosom a chrbtom ruky si zotrela slzy z líc. Zažmurkala, aby sa jej vyjasnil zrak a usmiala sa na tých dvoch, aby jej slová vyzerali o niečo pravdivejšie.
„Vidíme sa doma!“ zvolali dvojčatá a kývli Mire na rozlúčku. Ona sa na nich usmiala a odkývala im. Potom skočili do portálu, do neznáma. Nie, domov.
„Ste na rade!“ povedala Tsunade, ktorej v dôsledku sily portálu viali vlasy na všetky strany- ako každému v tej miestnosti, Daisukemu a Tory a naznačila im, aby skočili, „Nevieme ako dlho to portál vydrží!“
Daisuke sa však ani krokom nepriblížil k portálu. Čakal trpezlivo na Tory. Na tú sa hodila Mira so slzami v očiach.
„Sľúb mi dve veci, Tory. Iba dve veci.“
„Čokoľvek.“
„Dávaj na seba pozor a nezabudni na tento svet.“
„Sľubujem!“ ešte raz a naposledy ju pevne objala a potom sa obe plačúc od seba oddelili. Daisuke ju chytil okolo ramien a pridržiaval, lebo sa jej podlamovali kolená. Cúvali k portálu a pohľadom sa lúčila s Mirou. Chcela s ňou ostať, no chcela byť aj s Daisukem. Žiaľ, tu si mohla vybrať iba jednu možnosť. Nikdy dve. Nie, nikdy nemala na výber dve.
„Atsushi je síce Hľadač, ale miluje ťa,“ povedal Daisuke Mire, „Vráti sa po teba. Som si stopercentne istý,“ usmial sa na Miru a tá mu úsmev rozochvene opätovala.
„Zbohom, Tory.“
„Zbohom, Mira. A mysli pozitívne!“ Mira sa cez slzy zasmiala a to bolo to posledné, čo Tory videla zo sveta Shinobi. Potom ju zobral vír farieb, ktoré sa okolo nich krútili, no ona tam len stála. Oni sa nekrútili. Pritisla si tvár na Daisukeho hruď a ten ju upokojujúco hladkal po chrbte. Neverila tomu, ale naozaj to pomohlo. Jej plač ustal a dokonca vnímala, čo sa deje okolo nich. Znova si zotrela slzy a poobzerala sa po okolí. Farby redli a veci okolo nich sa začali zhmotňovať. Farebnú paletu vystriedala biela, kde sa začali črtať tiene vecí v reálnom svete. Hladko pristáli na podlahe pred portálom a tam už stáli všetci Pútnici.
„Ako to, že sa hýbeme, keď je tu parazit?“ spýtala sa zamyslene Sora a premeriavala si ju. Tory nasucho preglgla. Daisuke jej síce povedal, že ju ochráni, no bez svojich úst na rukách sa cítila nechránene. Vedela, že o ne príde, lebo to vraj v reálnom svete nie je normálne. Že jej telo sa všetkému prispôsobí. Ale chakra jej ostane. Ale načo je jej chakra, keď nemá svoje ústa? A vážne teraz rozmýšľa nad ústami? Práve stratila Miru. Cítila sa zvláštne osamelo. No povedala si, že si to tu bude užívať, akoby bola Mira pri nej. Akoby toto všetko mohla Mira vidieť.
„Má pečať. Nie je žiaden parazit,“ odpovedal jej Daisuke a Sora skúmavo nadvihla obočie.
„Ty si si to naplánoval?“ spýtala sa ho jemne Riko, ktorú mala Tory radšej ako Soru. Aj keď sa
jej mohla hocikedy hrabať v hlave.
„Nie, len tak bez premýšľania som skočil cez portál. Jasné, že som vedel, prečo tam idem.“
„A vy dvaja?“ oboril sa na nich Keita s rukami založenými na prsiach.
„My sme sa nudili,“ povedali jedným dychom a potom po sebe hádzali vražedné pohľady. Otany aj Riko si povzdychli.
„Vitaj v reálnom svete, blondie. Budeš chodiť do školy a potom do práce. Je to hrozné,“ trpiteľsky si vzdychla, „nechápem prečo si sem prišla dobrovoľne, ale dobre. Ver mi, že sa budeš tešiť z každého voľna. Tu to vôbec nie je ako vo svete Shinobi.“
„To mi došlo. Inak by to nebol iný svet, nie?“ odvetila jej na to Tory.
„Ty si na ňu bola...milá?“ spýtal sa jej Seiichi prekvapene.
„Daisuke ju miluje, žiaľ. A ja mám Daisukeho rada, takže ju budem trpieť. To je celé, nerobte z toho vedu.“
„Riko, dalo by sa zariadiť, aby ju ľudia prijali ako...našu?“ spýtal sa jej ustarane Keita a Tory skákala pohľadom z jedného na druhé Pútnika, no nepustila Daisukeho ruku.
„Samozrejme, že môžem pár ľuďom vštepiť do mysle, aby o nej vedeli ako o obyvateľke tohto sveta, akoby tu žila odmalička. No možno to nebude potrebné,“ dodala tichšie.
„Čo tým myslíš?“ spýtal sa jej Otany a všetci vyšli z malej miestnosti, kde ľudia postavili portál. Vyšli na školskú chodbu, lebo práve v škole zostal. Bodaj by nie, Daisuke jej hovoril o tom, že to bol ich školský projekt. Kráčali po chodbe, po ktorej bežali ľudia asi v jej veku a Daisuke vedľa nej sa jej zdal vyšší a starší. No jasné! zvolala v duchu. Veď portál mu zobral z jeho fyzickej podoby tri roky. Takže hoci vo svete Shinobi mal pätnásť a ona sedemnásť, teraz mal osemnásť a bol od nej starší.
„Pozrite sa navôkol,“ povedala im Riko a oni sa začali obzerať. Jasné, že oni nevideli toľko nového ako Tory, ktorej všetko prišlo zaujímavé a najradšej by sa všetkého dotýkala, no vedela, že na to bude mať času dosť.
„Nikto si nič nerobí z jej prítomnosti,“ poznamenal Keita odrazu.
„Však vyzerá ako človek. Je jasné, že nikto nepozná všetkých ľudí na svete, takže je vlastne nenápadná. Uvidíme ako sa usvedčí v normálnom živote,“ povedala na to Sora a Tory si všimla, že má s Keitom poprepletané prsty. Nedržia sa len tak za ruky a z toho gesta vyžarovalo viac dôvery a lásky ako z jej obyčajného držania za ruku s Daisukem. Zamyslene sa pozrela na ich ruky a tiež si s ním preplietla prsty. Daisuke sa na ňu najprv začudovane pozrel a potom jej venoval láskyplný úsmev.
„V normálnom živote na ňu dám pozor ja,“ vyhlásil s pohľadom stále upretým na nej.
„To je skvelé, Daisuke, ale ani ty s ňou nemôžeš byť neustále,“ v Rikinom hlase zneli pochybnosti a obavy.
„Tým chceš povedať, že jej budeme robiť pestúnku?“ spýtala sa Sora a Tory dobre vedela, že ona sa na to dobrovoľne nepodujme.
„Nemôže predsa bývať s Daisukem,“ argumentoval Keita.
„Presne tak! Lebo Daisuke, aj keď dosiahol plnoletosť, býva ešte stále s rodičmi,“ vyplazil naňho Shinichi jazyk, keď sa naňho Daisuke nepekne zamračil a potom sklonil hlavu.
„To je pravda. Toto som trochu nedomyslel. Musím vymyslieť, kde budeš bývať,“ zamrmlal.
„Chceš povedať: musíme,“ opravila ho s milým úsmevom Riko a postavila sa z druhej strany ku Tory a položila jej ruku na rameno. Tory sa na ňu zahľadela, „Niečo už vymyslíme, neboj.“
„Môžeme sa striedať, nie? Všetci už sme sa osamostatnili, takže máme vlastné bývanie,“ navrhol Otany a Tory sa to zdalo ako celkom dobrý nápad. Iba ak by sa vynechala štafeta u Sory, tej sa radšej bude vyhýbať kým si na tento svet nezvykne. Hoci Sora vyhlásila, že Daisukeho frajerke nič neurobí, predsa je to Sora. Veď v jednu chvíľu ju chcela zabiť a v druhú ju nechala tak. Mení nálady ako ponožky.
„Nie, Tory potrebuje trvalý pobyt. Teda musí bývať u jedného z nás,“ povedal Seiichi.
„To bude len v papieroch. Stále sa môžeme striedať,“ opravil ho Keita.
„Fajn,“ zatiahla Sora, „ale ja bývam s Keitom a na dieťa sme ešte primladí, nemyslíte? Bolo by to divné, keby sa u nás len tak objavila.“
„Mohla by to byť moja vzdialená príbuzná, čo sem prišla. Veď sa aj trochu podobáme, nie?“ zapozeral sa na ňu Keita a Tory si uvedomila, že obaja sú blond a majú modré oči. Presne ako Daisuke.
„Nie! Bude bývať u nás!“ vyhlásil nadšene Shinichi a Riko to zásadne zamietla.
„Vy ste neustále na nejakých večierkoch a festivaloch! Rozhodne nie!“
„Nemôžeme za to, že ovládame zvuk a svetlo,“ vložil sa do toho so širokým úsmevom Seiichi.
„Budeš bývať u mňa!“ rozhodla Riko a povedala to priamo Tory, ktorá to oceňovala, lebo sa o nej rozprávali, akoby tam nebola, „Obe sme blondínky a môžeš byť...moja sestra dajme tomu. Do papierov ti pokojne dáme aj moje priezvisko, v tom nevidím problém. Na rozdiel od Keitu bývam sama a spoločnosť bude len plus. A bude to bez striedania. Bola by si len v strese z toho kam máš kedy ísť, čo povieš?“ usmiala sa na ňu a pozerala na ňu svojimi zelenými očami.
„Ale s Keitom sa podobá viac,“ podotkol Otany.
„Lenže Sora ešte nevie či ma chce zabiť, alebo nie,“ vyhlásila Tory a oni sa zasmiali.
„Tu sa vraždy riešia drastickejšie ako vo svete odkiaľ pochádzaš, blondie,“ uškrnula sa na ňu Sora, „No bez ohľadu na to, že som ťa chcela zabiť by som ti odporučila Riko. Je to lepšia voľba.“
„Páni, Sora, ty sa dnes nezdáš,“ zahvízdal Shinichi.
„Čo mám na to povedať? Stala som sa dobrou vílou z plagátu,“ odvetila mu na to.
„Ja som vždy vedel, že v sebe skrývaš dobro,“ povedal Keita a pritiahol si ju bližšie k sebe. Ona ani neodporovala a ich pohyby boli ladné, ich telá si už navzájom rozumeli.
„Niekde hlboko, hlboko, hlboko v jej vnútri,“ povedali veľmi potichu dvojčatá, ale Tory ich počula a mala čo robiť, aby sa nezačala smiať.
„Len pokoj. Keď ho nájdem, utopím ho vo vani.“
„Len to nie,“ naoko hlesol Keita.
Tory sa ich dohadovanie páčilo a cítila sa lepšie ako keď sem prišla. Vyšli z budovy a všimla si, že mesto, v ktorom sa ocitla je úplne iné ako Konoha. Bolo mnohokrát väčšie a domy boli...obrovské. Také vysoké budovy hádam ešte ani nevidela. A to nebolo jediné, akurát nevedela, na čo sa má pozerať skôr. Celý čas sa držala Daisukeho a cítila teplo z jeho tela. Možno sa jej tu naozaj bude páčiť. A bude si to tu užívať aj za Miru. Strčila ruku do vrecka a nahmatala dva prstene.
Teraz je súčasťou tohto- reálneho- sveta. No vždy bude kúsok jej osoby patriť svetu Shinobi.

Po odchode Tory a Pútnikov, Tsunade dodržala sľub, ktorý dala Daisukemu a nadobro zničila portál. To však znamenalo, že Mira Tory už naozaj nikdy neuvidí. Mira vtedy skľúčene pozerala na jeho trosky a uvedomovala si, čo všetko to pre ňu znamenalo. Čoho všetkého koniec to bol. Myslela si, že to tam ustojí, no aj tak sa rozplakala nad svojou priateľkou a domov ju odviedol Sasuke. Uložil ju do postele a bol s ňou až kým nezaspala. Myslela si, že druhé ráno bude lepšie. Že keď si úplne uvedomí, že Tory je nadobro preč, preberie ju to. Tento fakt ju šokoval viac, ako by si bola kedy myslela. Bolo jednoduché povedať Tory, aby šla s Daisukem. Vedela, že odíde, no ťažšie bolo sa na to pozerať. Ako bez duše vošla do kuchyne dúfajúc, že uvidí záplavu blond vlasov utekajúc cez miestnosť a skrývať do vreciek zásobu jedla na neskôr. Avšak, bol tam len jej brat a Sakura. Smutne sa usmiala. Ktovie ako dlho bude trvať kým si zvykne na Torynu neprítomnosť? Sama nevedela. Strnulými pohybmi si sadla za stôl a pustila sa do jedla. Vôbec jej nechutilo a pripadalo jej to, akoby ani nemalo chuť.
„Tory nezomrela,“ povedal jej vtedy Sasuke, „len odišla.“
„Nie je to jedno? Veď aj tak tu so mnou nemôže byť. Nikdy sa neuvidíme. Už nikdy,“ pokrútila hlavou a smutne si povzdychla. Hm. Čo tam asi robí Tory? Tiež takto rozmýšľa? Dúfala, že nie. Dúfala, že sa tam má dobre.
„Nie, nie je to jedno,“ povedala rozhorčene Sakura, „jasné, že nie! Tory žije svoj život ako ty žiješ ten svoj. Keby bola mŕtva, znamenalo by to absolútny koniec. Takto však nie.“
„Vážne?“
„Tory šla jednoducho na miesto, kam ty ísť nemôžeš,“ usmiala sa na ňu a stisla jej ruku. Mire bol od nej tento dotyk cudzí. Nikto sa jej takto nedotýkal- iba Tory a Atsushi. A samozrejme jej bratia- Sasuke a Itachi. Troch z nich už stratila. Dvoch nadobro, tretieho na neurčito. Bola to niekoľkonásobná strata.
„Mysli pozitívne,“ zahundrala a obaja sa zatvárili nechápavo, „to boli posledné slová, ktoré mi Tory povedala. Predtým mi sľúbila, že na seba bude dávať pozor a nezabudne na tento svet.“
„Nezabudne. Nedá sa to, lebo časť tohto sveta je vždy s ňou. Ty si vždy s ňou. I keď nie fyzicky. A taktiež sa jej nič nestane, lebo to nedopustí. Boli to veci, ktoré ti sľúbila a hoci je Tory...Tory, tak ich dodrží. Tým som si istý. A ak sa aj do niečoho dostane, tak je tam Daisuke, ktorý nedovolí, aby jej niekto čo i len vykrivil vlas na hlave. Takže by si mohla popracovať na tom, aby si brala jej slová vážne.“
„Lenže Tory málokedy myslí niečo vážne,“ podotkla.
„Myslím, že tentoraz to myslela vážne,“ vložila sa do toho Sakura.
„Lenže ja teraz nemôžem myslieť pozitívne! Prišla som o Tory! A aj o Atsushiho!“
„Atsushi sa vráti,“ povedal jej Sasuke.
„Ale kedy? Sľúbila som, že počkám a to aj urobím, ale...bez nich sa cítim hrozne osamelá.“
Sasuke vstal, obišiel stôl, vytiahol ju na nohy a poriadne objal. „Neboj, všetko bude v poriadku.“
Takto si to ráno pamätala Mira. Už ubehlo niekoľko mesiacov a ten pocit ešte stále pretrvával. Akoby sa je srdce rozdelilo na dve polovice. Jedna niesla meno Tory a druhá Atsushi.

„Nepozeraj sa na to, akoby si tu nebol roky. Sú to len mesiace,“ zaznel vedľa neho hlas a ten, komu patril, mal pravdu. Bolo to len niekoľko mesiacov, čo opustil Konohu a jediné dievča, ktoré kedy ľúbil. Nasucho preglgol. Tešil sa na to, kedy konečne zbadá brány Konohy. Ale bol tam aj strach a nervozita. Povedala, že počká, ale...život predsa ide ďalej. Nebude jej zazlievať, ak sa vzdala myšlienky, že sa po ňu vráti. No nemohol potlačiť ten malý plamienok, ktorý symbolizoval nádej, že budú spolu. Urobil jeden neistý krok dopredu.
„Si si istý?“ spýtal sa Atsushiho, ktorý stál na nižšej časti Hory Kagov. Nebol tak vysoko ako vtedy, keď spadol dole so Smrtiacim nástrojom. Zhlboka sa nadýchol a urobil krok do prázdna. Letel nočným vzduchom smerom dole a ani sa pri tom nepozastavil. Počas tých mesiacov, čo bol preč sa vytrénoval na vyššiu úroveň a k tomu, aby sa z neho nestala placka po pristáti na zem nepomohlo len to, ale aj jeho podstata Hľadača. S miernym pokrčením kolien dopadol a Hidan sa nehlučne zjavil vedľa neho.
„Kebyže nie si Hľadač, bola by z teba ku*va pekná placka,“ poznamenal s úškrnom.
„Kebyže nie som Hľadač, tak by som nemusel nikdy odísť,“ povedal mu na to a vykročil pomedzi domy.
„To by si malú Uchiha nikdy nestretol,“ pripomenul mu.
„Práve som si spomenul, prečo som ťa mal radšej živého,“ povedal mu a kráčal ďalej, „vtedy som od teba mal aspoň trochu pokoj.“
„Už sa ma ku*va nezbavíš!“ zakričal veselo Hidan a Atsushi nad ním pokrútil hlavou. Úplne zabudol, že Hidan ho bude otravovať aj po tom, čo sa stane Hľadačom. Ale nad tým sa nemienil pozastavovať. Sústredil sa na Miru a že ju o chvíľu opäť uvidí. Zhlboka si vydýchol a vytriasal si od nervozity ruky.
„Ale no tak! Prečo si taký nervózny? Veď je to len malá Uchiha, nie?“
„Práveže to je Mira! Nevideli sme sa niekoľko mesiacov...netuším, ako zareaguje, keď ma uvidí!“
„Buď ťa zabije, alebo sa ti hodí okolo krku. Alebo...sa bude tváriť, že ťa nepozná a pošle ťa do pi*i.“
„Je vážne super vidieť, ako si moju situáciu užívaš,“ poznamenal Atsushi zatrpknuto a zastal pred domom, kde býval Sasuke. Ak Mira nezmenila miesto, kde žije, tak by mala byť tu. Zhlboka sa nadýchol a zaklopal. Aj napriek neskorej nočnej hodine mu niekto otvoril. Bol to Sasuke a vyzeral, akoby dnes ani nešiel spať. Mal oblečené veci, akoby prišiel z misie a možno to tak aj bolo. Prekvapene sa naňho pozrel.
„Ty?“ spýtal sa ho a Atsushi prikývol.
„Chcel povedať: my? Že, ku*va?“ spýtal sa Hidan a krútil nad tým hlavou. Atsushi ho ignoroval a sústredil sa na Mirinho brata pred sebou.
„Ja,“ hlesol, „je tu Mira?“
„Poď dnu,“ odstúpil od dverí a Atsushi vošiel dnu. Hidan šiel potichu hneď za ním, ale Sasuke ho nemohol zaregistrovať. Kráčali cez chodbu do kuchyne a Sasuke ukázal Atsushimu na jednu zo stoličiek. Zmätene sa naňho pozrel. Čo má akože v pláne? Chce sa s ním rozprávať o polnoci? Vlastne...ani to, že prišiel v takú neskorú hodinu za Mirou nebol najlepší nápad. Sadol si a Sasuke oproti nemu.
„Chcem, aby si vedel jednu vec, Atsushi,“ na chvíľu sklopil zrak a on sa zľakol, že Mira tu už nie je. Že Mira už nie je. Vystrašene sa naňho pozrel. Hidan od neho na chvíľu zmizol, „Mira sa už dlhú dobu necíti dobre.“
„Ale...je v poriadku?“
„Hej, je hore,“ odpovedal mu najprv Hidan, ktorý sa tam odrazu znovu zjavil, „a v pohode,“ Atsushi si v duchu vydýchol. A hneď nato mu odpovedal aj Sasuke.
„Mira prišla v krátkom čase o teba a neskôr o Tory. Snaží sa, ale...bez vás dvoch to má ťažké, chápeš?“
„Tory zomrela?“ spýtal sa takmer bez dychu.
„Nie, nie,“ krútil hlavou Sasuke, „Mira Tory prehovorila, aby šla s Daisukem do reálneho sveta.“
„Kam ku*va šla?“ vložil sa do toho Hidan.
„Môžem ísť za ňou?“ spýtal sa ho rýchlo Atsushi.
„Za Tory? Zbláznil si sa?!“ skríkol naňho Hidan.
„Teraz spí,“ povedal Sasuke a neznel, že by ho tam chcel práve teraz pustiť.
„Nezobudím ju, sľubujem. Len ju chcem vidieť,“ prehováral ho a Sasuke nakoniec povolil.
Sadol si na kraj jej postele a pozoroval, ako spí. Sasuke mu povedal, čo sa s ňou s za tie mesiace dialo. Stratiť dvoch najbližších ľudí...ani nechcel pomyslieť, ako sa musela cítiť. Chytil ju za ruku a stisol. Trochu sa zamrvila a pootvorila oči. Presne vedel, v ktorom momente si uvedomila jeho prítomnosť. Vtedy sa jej rozšírili zreničky a prudko sa posadila.
„Atsushi?“ spýtala sa ho a prekvapene naňho pozerala. Očami behala po jeho tvári akoby nemohla uveriť, že je to naozaj on. Trhane sa usmial a ona naňho stále neveriacky pozerala. Potom sa pozrela na ich ruky a späť naňho. Vydýchla si, ako človek, ktorý bol dlho v napätí, alebo ako niekto, kto už neveril a toto mu vrátilo nádej. Hodila sa mu okolo krku a keby Atsushi nemal reflexy Hľadača, boli by spadli z postele na zem.
„Atsushi,“ zašepkala a jej slová ho pošteklili na krku. Zaboril si hlavu do jej hustých čiernych vlasov a vdychoval jej vôňu. Volala ako domov, ktorý už dlho nemal a našiel ho.
„Mira,“ vzdychol si.
„Kedy si sa vrátil?“ spýtala sa ho ešte stále natisnutá na ňom. Jemu to vôbec nevadilo, veď ako by mohlo?
„Práve teraz.“
„A ty si šiel hneď za mnou?“ spýtala sa ho a on prikývol. Veď to bolo úplne jasné.
„Za kým iným by som mal dôvod ísť?“ odpovedal jej otázkou.
„Napríklad za Tsunade. Povedať jej, že som zomrel a že teraz si ty Hľadačom,“ povedal len tak mimochodom Hidan, ktorý sa opieral o stenu, „Ale to ťa ku*va ani nenapadlo, že?“
Atsushi naňho hodil pohľad, ktorým mu chcel povedať, že nech radšej drží jazyk za zubami. Hidan si z toho nič nerobil, len sa tam vyškieral a to mu liezlo na nervy. To ho nemôže nechať s Mirou osamote?
„Som rada, že si späť,“ povedala mu úprimne a on si ju pevnejšie privinul k sebe. Tak veľmi mu chýbala...nevedel si predstaviť, že by ju mal opustiť na celý život.
„Už mi to doplo,“ povedal zrazu Hidan a Atsushi sa naňho spýtavo pozrel, „viem, prečo si sa stal Hľadačom. Raz si sa ma pýtal, čo také môžeš mať, že si bol vybraný ty. Moja odpoveď bola: lebo si je*nutý, ale asi nie...Teraz to ku*va vidím. Tvoja lojálnosť nie je silená. Ty si jej niečo sľúbil a prišiel si hneď ako taký idi*t, hneď ako sa ti naskytla príležitosť. Možno preto si bol vybratý,“ dodal zamyslene, ale Atsushimu vtedy sotva záležalo, prečo je Hľadačom. Chcel byť s Mirou a ani Hidan s jeho nadávkami mu to neprekazí.
„Ako dlho zostaneš v Konohe?“ spýtala sa ho odrazu a on stuhol. Veď len teraz prišiel!
„Prečo? Už sa ma chceš zbaviť?“
„Čo? Nie! Nie, nie, nie! Ja len chcem vedieť, kedy sa mám začať baliť.“
„Baliť?“ spýtal sa jej nechápavo. Niečo mu ušlo?
„Musíš hľadať svojho Nasledovníka, nie?“ odtiahla sa od neho, ale len natoľko, aby mu videla do tváre, „A kam pôjdeš ty, pôjdem i ja. Tory odišla tam, kam ja nemôžem, ale s tebou pôjdem všade. Rozumieš, všade.“
Cítil ako sa mu po tvári roztiahol úsmev. „Nikdy by som ťa tu nenechal,“ priznal, „zobral by som ťa aj nasilu.“
„Nemachruj! To by si neurobil!“ ozval sa Hidan a rušil ich chvíľku.
„Takže...kedy odtiaľto vypadneme?“
Atsushi sa zasmial. „Brzdi, dračica. Ešte musím skočiť za Tsuande a povedať jej, že Hidan zomrel a že teraz som plnohodnotným Hľadačom.“
Mira sa zháčila. „To mi je ľúto. Nedošlo mi, že tvoja prítomnosť znamená Hidanovu smrť.“
„Nie, nemusí ti to byť ľúto. Vôbec nie,“ povedal jej na to a v jeho hlase neznel vôbec žiadny smútok. Nechápavo sa naňho pozrela. Zrejme jej prešlo hlavou, že je necitlivý alebo také niečo.
„Hej!“ skríkol Hidan, „Mne sa ku*va páčil jej prístup! Oveľa viac ako ten tvoj, ty fagan!“
„Hidan zomrel, ale nie je preč.“
„Čože?“
„Je so mnou. Neustále,“ dodal namrzene a prevrátil očami.
„Ja to chápem, Atsushi,“ súcitne sa naňho pozrela, „aj ja mám niekedy ten pocit, čo sa týka Tory. Vieš, ona...“ hlas jej trochu preskočil, a preto zasiahol.
„Sasuke mi o tom povedal. Ale nie, takto to s Hidanom nie je. Hidan je...duch, ktorý ma stále prenasleduje a nemieni s tým prestať.“
„Ani neprestanem!“ vyhlásil s úškrnom jeho Predchodca.
„Aj teraz je tu,“ povzdychol si Atsushi utrápene a Mira sa zasmiala.
„Takže nikdy nebudeš sám. Stále pri tebe niekto bude. Aj ja ťa budem sprevádzať. Navždy,“ pohladila ho po tvári a on si prikryl jej ruku svojou.
„Stále a navždy. To sa mi páči,“ usmial sa a po dlhej dobe ju pobozkal. Neprestali ani keď Hidan začal vykrikovať, že sa povracia.
„Aj mne sa to páči...“

Poznámky: 

Fuuu....a je to tu, ľudia...je koniec Je to zvláštne, lebo sa mi zdá, že som len nedávno čakala, kedy mi vydajú prvú časť A prešlo nám niečo cel pol roka a máme tu koniec...wow...
*Pokúsi sa urobiť mega dlhé poznámky :D*
Here I go

Poďakovanie

Najsamprv sa vám chcem brutálne čarovne poďakovať za to, akí ste všetci čarovní! Keby nebolo vašich úžasných komentárov pod každým dielom, isto by ma to tak nebavilo písať :3 Ste ultra čarovní! :*
Big Fat Spešl Fenks patrí Mire a Tory:3 Keby nebolo ich, tak by žiadne AaF nevzniklo a teraz hovorím vážne Keby mi nedovolili použiť Miru a Tory, tak by som ani nezačala písať, lebo príbeh bol založený na tých dvoch (isto ste si všimli, že tie dve boli hlavné hlavné postavy. Nie len hlavné Ale 2X hlavné ) A ani na mňa neposlali kuratá, hoci Daisukemu a Atsushimu hrozila smrť To sú zlatíčka :3
Poďakovanie patrí aj tým, ktorí si po prečítaní FoN prečítali aj Always and forefer :3 :3 Áno, hovorím o tebe Katy :3 Bola som strašne rada, keď som začala vídavať tvoje komenty aj pod AaF
No a samozrejme tým, ktorí čítali AaF bez prečítania FoN, patrí moje veľká vďaka :3 Neodradilo vás ani to, že možno niektoré veci pochopíte neskôr a pustili ste sa do toho Ste páni, Šiši-chan a Niko- chan :3
Takže vám nehorázne ďakujem za to, že ste úplne perfektní čitatelia a za vaše komenty, ktoré ma celý čas posúvali iba dopredu :)

Nápady

Tak ako pri FoN, aj v AaF vznikali nápady čisto náhodne Najprv to malo byť o tom, že Mira s Tory by privolali všetkáých Pútnikov a potom by sa Daisuke zamiloval do Tory a bojoval by o ňu, lebo Konoha by tie dve chcela zabiť za to, čo urobili. A Mira by tam mala tiež románik s nejakým neznámym ninjom, ktorý by už potom bol známy Ale to mi prišlo ako silná romantika, takže tento nápad sa deletoval Potom som vymyslela ten Smrtiaci nástroj a už bolo potrebné vymyslieť iba záporáka Tak to schytal Oroxicht Keďže chýbal Hidan, tak som tam dala aj jeho aj jeho Nasledovníka Atsushiho :3
Ale nejaké extra nápady som tu nemala. A keď aj hej, tak tým v FoN sa podľa mňa až tak nevyrovnajú (Temnota je u mňa zatiaľ topka *-* Ale zasa aj Hľadači...hmmm)

Hidan- na konci FoN mŕtvy, v AaF žije...WTF?! O.o

Na konci FoN (konkrétne 82. časť.) Hidan zomiera a Atsushiho sprevádza už iba ako duch. Takže AaF je síce pokračovanie FoN, ale je to aj niečo pred oficálnym koncom Forever or Never Môžeme povedať, že to je niečo ako: Čo robil Hidan po tom, čo Pútnici prvýkrát odišli Ale to by bol dosť dlhý názov
Viem, že niekto bol zmätený, keď sa v AaF zrazu objavil Hidan, keďže podľa FoN už mal byť mŕvy. Tak to nebolo dostatočne vysvetlené v deji (čo je dosť možné ) tak to vysvetľujem aj takto :)

Understand?

Ja len dúfam, že tí, čo nečítali FoN chápali všetkému, čo sa tu stalo. Najprv som chcela písať pred každý diel nejaký spoiler s potrebnými info. Napr. pred tým dielom ako prišli všetci Pútnici by som napísala o každom z nich niečo a tak. Potom mi to však prišlo ako blbosť, tak som to nedávala a snažila sa všetko zakomponovať do príbehu. Bol aj nápad, že vám pred prvú časť AaF napíšem obsah FoN, ale veľa vecí z tej série neboli vôbec potrebné na to, aby ste si mohli prečítať toto tu, takže aj to som zavrhla nakoniec Takže teraz fakt dúfam, že všetko bolo dobre vysvetlené a ak ste z niečoho mimo, tak pokojne napíšte, to bude zrejme moja chyba

Počet častí

Počet častí mal byť asi tak 15. Som si hovorila na začiatku, že to bude azda stačiť. Hm...tak asi nie ||(/.<)|| Tak som to prehodnotila a dala som 20. Uhm, ani to nejako nevyšlo Keďže celá sériovka bola rozdelená na vtedy 4 celky, dala som plus 5 dielov Čiže 25. Ako vidíte ani to nebolo dosť Takže nakoniec končíme 26. dielom

Názor

Podľa môjho nie tak skromného názoru je táto poviedka napísaná lepšie ako Forever or never. Už od začiatku som sa viac zamerala na detaily a to, čo sa má stať v budúcnosti, čo sa o FoN nedá povedať, lebo tam som na začiatku strielala veci len tak naslepo a potom som to musela lepiť do zmysluplného príbehu
Neviem, nemôžem povedať, že by sa mi nejaká časť vyslovene nepáčila alebo že nejakú zbožňujem úplne najviac V každej je niečo, čo si myslím, že som mohla napísať lepšie. A zasa niečo, čo jednoducho nenechám niekoho kritizovať bez toho, aby som sa k tomu nevyjadrila! Ako...nie že by som vám brala vaše názory, ale tí z váš, čo píšete vlastné príbehy ma asi chápete :D

Sorry

...za to, že AaF neustále porovnávam s FoN, ale príde mi to vhodné, lebo je to jeho pokračovanie A taktiež sa mi lepšie takto vyjadrovalo :)

Číslis

Strany --> 163 so špeciálmi/ 150 bez
Slová --> 82 392
Celková doba úprav ---> 226 minút
Doba vydávania --> 7 mesiacov a 12 dní

Diel

bol poväčšine smutný, za čo sa ospravedlňujem, ale nemali veľmi dôvody na radosť, takže pochopte...
Nakoniec som to poriešila takto a dúfam, že ste s tým spokojní V oboch prípadoch sú otvorené konce a to preto, aby ste si mohli sami domyslieť, čo sa dialo potom Čo asi robila Tory v reálnom svete? Aké boli cesty Miry a Atsushiho? To je niečo, čo si môžete domyslieť sami Nie je to brutálne otvorený koniec ako keď som končila kapitoly Tam som to fakt sekla tak, aby som vás udržala v napätí do ďalšej časti
Keď sa pozriete na CP ku predošlej časti a prezriete si Toryne ruky, všimnete si, že má tie prstene Ako...detaily mi tam veľmi nešli kresliť, ale sú to ony! Takže na ne nezabudla
Prečo názov Always and forever? To je odhalené až v tejto časti úplne na konci Stále a navždy Mira x Atsushi a Tory x Daisuke :3 :3 :3

Obrázok

Na ňom sa mi najviac páči Mira, Tory (ktoré sú v popredí preto, lebo sú hlavné hlavné postavy ) a Riko :3 A ešte aj trochu dvojčatá. Ostatní sa na seba dosť podobajú, ale nie je to tak ako som si predstavovala. I tak som s ním spokojná
Tory nemá divné oči, len aby ste vedeli To má byť akože odraz mestských budov, akože toho nášho reálneho sveta Niekto mi povedal, že to vyzerá akoby tam mala plamienky a tak Ale nie, sú to budovy, ľudia
A to retardované R-ko si nevšímajte Nech som robila čo som robila, nevošlo tam. Špina jedna A ja som jednoducho tušila, že ešte raz to pregumujem, tak to bude vyzerať hrozne, tak som to už nechala tak. Tak sa všetci tvárme, že to tam je dokončené, ok?

Hádam sú poznámky dostatočne dlhé, guys
Takže som zvedavá, čo si o tejto sérii myslíte a bola by som rada, keby ste sa vyjadrili úprimne. Pokojne píšte aj negatívne veci Nepoviem, že mi to nebude vadiť (to by vadilo zrejme každému. Kto rád počúva niečo zlé na svoje dielo? o.O), ale ja to chcem. Lebo to je odozva, ktorá mi pomôže, takže ja to neberiem v zlom
Zahráme si hru "Kto napíše najdlhší koment?"
Ešte raz vám hrozne ďakujem :3 :3 :***

EDIT:
Tak, miláčkovia, Somča premýšľala nad Toryným nápadom ohľadom toho, že by bol ešte nejaký špeciál, že čo sa stalo po AaF a tak. Došla som k záveru, že to nie je zlé, ale ostávalo otázkou o čom by to bolo, aby to nebolo nudné alebo suché. Dnes ma niečo napadlo, tak sa do toho zrejme pustím Plánujem, že by to malo mať dve časti (neoficiálne teda bude mať AaF 28 častí ). Kedy to bude hotové, to neviem, ale bude to
Keby nastali nejaké zmeny, budem to písať tu
Hoj