Zakázané ovocie chutí najlepšie 2

Odkaz od Tanaris

Ahojte, keďže Hikari nemala čas...(alebo skôr povedané fláka sa ) tak diel pridávam ja Tanaris z Hikarinho účtu ...
Veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí sa túto poviedku rozhodli čítať. Sme šťastné, že sa vám páči a ja osobne som popravde nečakala toľko ľudí tu. O.o Arigato!!!

Tipos Bingo...vám niektorým vyšlo
Sakura - Sabaku
Sasuke - Sabaku
Naruto - Hikari
Hinata - Hikari

Prinášame vám druhý diel, očakávaná chata a tu na nej...to všetko začne Enjoy

Sabaku no Tanaris & Hikari Animaru

EDIT: Ja sa neflákam! Ja sa učím na výstupné písomky! AKo už Tanaris povedala, ďakujeme za pozitívne ohlasy a za to, že ste sa rozhodli prečítať si túto poviedku - Hikari Animaru

...ešte raz a po druhé...Naruto je pako! Večne musí chodiť neskoro. Keby nemal na starosti alkohol, vydala by som sa aj bez neho. Riadne sme mu s Ino vynadali a on potom napravil batoh a frfľajúc šiel za Sasukem. Bože Sasuke!!! V tých teplákoch má tak úžasný zadok! Och, je dokonalý. Sledovala som ho skoro celú cestu až dokiaľ sa mi nenaskytol pohľad na tú obrovskú chatu!

Ach, nič na svete nie je otravnejšie ako Ino. Tú poznámku som si jednoducho nemohol odpustiť. Cesta prebehla fajn. Chvíľku som si aj myslel, že sú naokolo nás nejaký zločinci, no nakoniec to boli ninjovia z našej dediny. To, že to môžu byť zlodeji ma napadlo ako prvé, lebo mi otec nedávno hovoril, že sa v Krajine Ohňa a jej okolí pohybuje banda lúpežníkov. Musíme byť obozretní aj keď budeme na tej chate.

Keď mám pravdu povedať, Kiba ma trocha nasr*l tým, že si vytiahol fľašku vodky a sám ju chlastal. Ako, ja viem, že sa tam teší na to, že budeme mesiac bez dozoru a s alkoholom, ale ja ho niesť nebudem! Každý sa teší, no on musí ako idiot, hneď vyťahovať fľašu. Och...

Večer krásne zapadalo slnko a ja som ho sledoval, ale vyrušilo ma to, že sme konečne vyšli z lesa na územie chaty. Vyšší plot, veľká záhrada s bazénom po ľavici veľkého domu. Smerom od plotu priamo k chate boli dve užšie cestičky z pekných betónových kachličiek. Medzi týmito dvoma chodníčkami boli malé skalky porastené aloe vera a lampy, ktoré mali osvetľovať okolie. Tesne pred chatou sa chodníčky spojili a vytvorili miesto, kde sa dá grilovať. Aj keď záhrada s bazénom je dosť veľká, grilovať sa bude tam.

Chata. Zvonku bola obložená tmavým drevom, mala veľa okien a tri poschodia. Usmial som sa. Rodičia vedeli, že tu nebudem ten mesiac sám. Tá chata bola fakt obrovská, keď som videl to všetko, tak som si povedal, že rodičia museli za toto vysoliť majland. A riadne veľký... Aspoň bude zábava. Mykol som plecom pri tejto myšlienke a potom sa započúval do toho, čo hovorili ostatní.

„Pááni, to je krásne miesto,“ vydýchla Hinata a ucítila môj pohľad s miernym strachom.
Ja som sa na ňu usmial a z jej tváre sa strach vymanil. Podišiel som bližšie k nej: „Páči sa ti tu?“
„Á-áno, Sasuke,“ povedala tak potichu až som jej ledva rozumel.
„Sasuke-kúún,“ pribehla k nám Ino a ja som prial umrieť na mieste, „je toto jediná chata na okolí?“
„ Áno,“ odsekol som jej prvé, čo ma napadlo a pozrel na Hinatu, no videl som, že má aj ona otázku v očiach, „podľa toho, čo mi otec hovoril, by tu malo byť naokolo šesť chát. Neďaleko...a smerom na východ je dedina, kam budeme chodiť do obchodu.“
„Uhm...“ povedala Ino a išla to povedať Shikamarovi, ktorý bol zjavne znepokojený z absencie ľudí v iných chatách.
„Dúfam, že sa všetci budeme spoločne baviť ten mesiac,“ mierne som sa usmial a pozrel na Hinatu, ktoréj sa až podlamovali kolená od ťarchy jej batohu.
„Pomôžem ti s tým?“ spýtal som sa a ona sa pozrela do zeme, niečo si mrmľajúc, „no tak...môžem?“
„H-hai, ako chceš,“ povedala...teda skôr som si len domyslel, že to povedala.
Znova som moc toho od nej nepočul. Keďže moja kondička stála za to, tak som nebol vôbec unavený. Ťažký batoh, ktorý už teraz spočinul prehodený na mojom pleci, musel byť pre jej krehučké telo zničujúci.

„Yosh! Sasuke, pôjdeme dovnútra, nie?“ ozval sa Naruto a ja som mu prikývol.

Tá chata je... ja nemám slov! Je to ako nebeský raj na Zemi. Zatiaľ, čo som obdivovala chatu, podišiel ku mne Sasuke.
„Páči sa ti tu?“ opýtal sa ma.
„Á-áno, Sasuke,“ zakoktala som mu odpoveď zaskočená jeho otázkou.
A to som ešte netušila čo príde. Nohy sa mi pod náporom batohu podlamovali a Sasuke, ako som na to neskôr prišla, si to všimol.
„Pomôžem ti s tým?“ spýtal sa.
Jeho otázka ma tak vyhodila z miery, že som iba veľmi potichu povedala: „Ako chceš.“
„No tak...môžem?“ nepočul ma, nedivím sa.
„H-hai, ako chceš,“ povedala som o niečo hlasnejšie.
On mi na to zobral batoh a všetci sme išli dnu. Z vnútrajška som bola ešte viac ohúrená ako zvonka.

Nechcem znieť hlúpo, ale Sasukeho rodičia sú fakt pracháči. Fakt. Hentaká chata...prenajatá...na mesiac. Nevedela som, čo si mám skorej obzerať, či skalky, chatu, veľký bazén, či záhradu. Ino stála pri mne, no potom niekam odbehla a už sa nevrátila.

„Je to tu veľmi pekné, Sakura-chan,“ zašomralo pri mne.
„Máš pravdu, Naruto,“ nadšene som podskočila, „tak moc sa teším!“
„Aj ja...inak chvalabohu, že sa Kiba neožral, neniesol by som ho.“
„To ani ja nie, to mám z vás najväčšiu silu,“ zasmiala som sa pri predstave spiaceho Kibu na Akamarovom chrbte.
Naruto sa uchechtnul a potom na mňa pozrel divným pohľadom: „Sakura...keď sa tak dívam na ten bazén, pripomína mi to, že som ťa ešte tak poriadne nevidel v plavkách.“
„Baka!“ strčila som do neho a pozrela na Sasukeho, ktorý sa rozprával s...Hinatou?!
„Au, to bolelo,“ Naruto si šúchal rameno a potom sa nadšene usmial, „yosh! Sasuke, pôjdeme dovnútra, nie?“

Sasuke s ním súhlasil a vytiahol z vrecka na tých teplákoch, ktoré mu robili božsky dobrý zadok, kľúče a odomkol nimi bránu. Vošli sme na teritórium chaty a niektorí z nás sa rozbehli smerom ku chate. Nemusím hovoriť, že medzi nimi bol Lee. To je úplne samozrejmé. Sasuke zamkol a vydal sa za nami. Batohy sme si zložili z chrbtov na betónovom mieste pred chatou a oddychovali. Po malej chvíľke sme sa všetci zdvihli, veci si nechali vonku a šli si obzrieť vnútro.

Vnútri to bolo tak krásne, v niektorých miestnostiach boli steny tmavé a v iných bledšie. Bolo tam dokopy šesť izieb. Z toho dve boli s manželskou posteľou, tri s troma posteľami a jedna s dvoma. Ako sme to zrátali, tak je to chata pre pätnástich ľudí, avšak spať sa dá aj na gauči, ktorý bol na prízemí. Izby boli zariadené prevažne do tmavších farieb, boli síce menšie, no za to útulné. V každej z nich bol stolík na písanie a dve skrine, zrkadlo a lampičky.

Vnútrajšok ma tiež veľmi prekvapil svojou veľkosťou a komfortom. Bol som veľmi spokojný a moji priatelia tiež. Kuchyňa bola na prízemí a bola statočne veľká. Do krémova sfarbená. Sporák, dokonca mikrovlnka, kanvica, rádio. V obývačke televízia, rozkladací gauč. Luxus. Kúpeľne so sprchovým kútom boli dokonca dve, chvalabohu. Zelené kachličky sa trocha líšili farbou od celého domu, no mne sú také veci jedno.

„Dolnú kúpeľňu máme my chalani a hornú si vezmú baby,“ zahlásil som a videl som Narutov a Kibov smutný pohľad.
Majú smolu, nebudú očumovať Hinatu a ostatné. Je to nechutné. Pozrel som na Nejiho a on kýval na mňa hlavou, na znak súhlasu. Aspoň niekto tu nie je úchyl.

Každý sa rozbehol do izieb a z tých krikov bolo počuť, ako si decká zaberali izby. Vtipné. Pozrel som na Nejiho a on môj pohľad pochopil. Otvoril dvere do najbližšej voľnej izby a vošli sme dovnútra. Hodil som si veci na posteľ a v tom sa ozvalo vo dverách: „Ahojte, všetci si to nejako zabrali a ja som sa do toho nemal. Je to konina. Mohol by som byť u vás?“
„Jasné, Sai. Vylož si veci,“ povzbudil som ho a hodil si pyžamo na posteľ, „Neji choď povedať ostatním, že sa za desať minút stretneme v kuchyni a všetci, aby doniesli aj jedlo a ostatné veci. Nech sa to všetko naraz dá chladničky.“
„Idem,“ povedal a už ho nebolo.

O necelé tri minútky sa vrátil a z toho, čo som sa dopočul od neho, si každý zabarikádoval svoje izby nasledovne: Naruto, Kiba a Lee – trojica alá ja som socka, Chouji, Shikamaru a Shino – jedlík a dvaja unudení, Hinata sa usídlila s Tenten v izbe s manželskou a Sakura s Ino v izbe pre dvoch.

Musím povedať, že som nepredpokladal, že tá chata bude veľká. Predsa len, Sasukeho rodičia to prenajali pre neho a nie pre celú Konohu. Teraz to tak totiž vyzerá.
Keď Sasuke zahlásil, že dievčatá majú hornú kúpeľňu a chlapci dolnú, ja a Kiba sme boli sklamaný. Tešili sme sa na večerné živé filmy pre dospelých. Hneď ako sme sa upokojili, všetci sme sa rozbehli do izieb, aby sme si zabrali tú najlepšiu.

Ja, Kiba a Lee sme si zabrali trojkovú izbu. Bola to veľká izba. A keď myslím veľká, tak naozaj veľká. Napravo od dverí sú poukladané postele. Medzi nimi sú dosť veľké medzery. Pri stene naľavo od dverí sú veľké skrine. Naozaj netuším, čo by som tam dal, aj keby som si zobral zo sebou celú svoju izbu. Oproti dverám stál pracovný stôl so stoličkou. Iba to jediné tu nebolo trikrát.
Kiba zrazu z niekadiaľ vytiahol papiere a fixky. Obaja sme vedeli, čo bude nasledovať. Na papiere sme načarbali nápisy typu, Nevstupovať! Chlapčenská zóna! alebo Vstup iba na vlastné riziko!

Počas našej usilovnej práce prišiel Neji, ktorý nám oznámil, že za desať minút máme prísť, aj s alkoholom, prípadným jedlom, do kuchyne. Dvere poobliepané, alkohol odnesený a teraz sa všetci chalani zberáme do obývačky, zatiaľ čo baby varia neskorú večeru.

Rozbehli sme sa zabrať si izbu. Ja a TenTen sme si zabrali izbu s manželskou posteľou. Nebola to síce veľká izba, ale za to bola útulná. Oproti dverám sa nachádza veľká posteľ v svetlohnedej farbe. Nad ňou boli okná, veľmi praktické, a na každej strane nočný stolík s lampičkou. Napravo od dverí bola veľká drevená skriňa, do ktorej by sa zmestili aj desiati! Naľavo zase veľký pracovný stôl so stoličkou na kolieskach. S TenTen sme sa rozhodli, že si vybalíme veci.

Išli sme odniesť do kuchyne jedlo, ako nám bolo povedané od Nejiho, a tam sme sa dohadovali na pár veciach.
„Dobre, ľudia. Myslím, že by sme sa mali dohodnúť kto bude variť,“ začal Sasuke.
„Čo keby sme varili na striedačku? Jeden deň budeme variť my baby a na druhý zase vy,“ ozvala sa Sakura.
Ten nápad sa mi páčil, aj keď som sa trochu bála pri predstave, že chalani budú variť. Všetci sme to odsúhlasili.
„Navrhujem, aby dnes varili ženy. Predsa len, mohli by sme mať po dlhej ceste dobré jedlo a nie nejakú polievku, čo pripomína otrávené jedlo,“ zahlásila TenTen.
Tej poslednej časti som sa musela jednoducho zasmiať. Samozrejme, potichu. Bolo odsúhlasené. Dnes sme mali variť my. Chalani sa zatiaľ usadili do obývačky a my sme sa začali dohadovať, čo budeme variť.

Ostali sme štyri baby v kuchyni a s úsmevmi sme sa ostali pozerať na seba. Tenten po chvíľke vybuchla smiechom a Ino na ňu naštvane pozrela: „Čo je smiešne, Tenten-san?“
„Ja len, že viete vy vôbec do čoho sme sa namočili?“ jej smiech neprestával a ja som sa z nej začala usmievať, „veď budeme varievať pre trinástich ľudí.“
Pripojila som sa k nej a rozložila jednou rukou: „Nehovoriac o tom, že Naruto zožerie za troch.“
Ino sa treskla po čele: „Bože...to dopadne. Ja moc variť neviem, mama ma k tomu nikdy nechce pustiť.“
„Eh..umpf...“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som pomaly až teraz zaregistrovala, že Hinata stojí vedľa mňa.
„Hinata?“ položila som otázku.
Ona so spojenými ukazovákmi pozrela na mňa: „Ja viem dobre variť aj piecť.“

„Dobre, Hinata. Tak čo budeme variť?“ spýtala sa ma Sakura, keď ma zvolili za šéfkuchárku.
Pozrela som sa na všetky potraviny, ktoré sme mali a rozhodla sa.
„Čo tak, zapekanú brokolicu s cestovinami?“ položila som im otázku.
„To znie lákavo,“ prikývla hlavou TenTen a všetky odsúhlasili môj návrh.
„Takže, ako sa to pripravuje?“ opýtala sa ma Ino.

Vysvetlila som im celý postup. Keďže sme sa nevedeli dohodnúť, ktorá bude krájať cibuľu, strihli sme si. Prehrala Ino. Ja som vybrala dva hrnce. Do oboch som napustila vodu. Do jedného som dala brokolicu, do druhého cestoviny a dala ich variť. Sakura mala pokrájať šunku a TenTen postrúhať syr. Veľa syru.

S chalanmi sme sa stratili v obývačke, bol som rád, že sa dnes o tom postarali baby. Len dúfam, že mi Ino so Sakurou neprimiešajú do toho jedla nejaké afrodiziakum. Len to nie...aby som obletoval tú blondínu. Už len to by mi chýbalo.

„Ideme hrať karty?“ spýtal sa Kiba a Shikamaru vytiahol z vrecka balíček kariet.
„Juhúúú!“ dvihol Naruto ruky nad hlavu a pripadalo mi to, že má zase dvanásť.
Usmial som sa. Síce sme úplne rozdielny a máme opačné povahy, aj tak je mojím najlepším priateľom a ním aj ostane.
Chouji odsunul gauč od stola a všetci si okolo neho posadali, okrem mňa a Saia. Neji prekvapene pozrel na mňa: „Nejdeš hrať, Sasuke?“
Lee sa chcel posunúť bližšie k Shinovi, no ja som rukou odmietol. Nechcelo sa mi teraz nejako premýšľať. Fakt nie.
„Ale no táák, Sasuke,“ otočil sa na mňa Chouji s jeho dobrosrdečným úsmevom, no ja som znova pokrútil hlavou, „tak nič...no.“
„Sai, ty čo?“ pozrel na neho Lee.
„Nie, arigato,“ Sai odmietavo dvihol dlane.
„Yosh! Shikamaru, rozdaj karty!“ Naruto nadšene tleskol.

Rozhodlo sa, že baby budú variť. Hm...baby budú variť. To by mi mohlo aj chutiť. Dúfam, že navaria ramen.

My sme odišli do obývačky a Kiba navrhol, aby sme šli hrať karty. Musel som od radosti zahulákať. Tak dávno som nehral karty. Ihneď mi totiž doplo, že to skráti čas čakania na jedlo. Všetci si posadali na zem ku stolu okrem Saia a Sasukeho, ktorého sa Neji spýtal, či ide hrať. Sasuke zakýval hlavou na zápor. Prečo nechce ísť hrať? Karty má predsa rád. Dokonca aj Sai odmietol. Chvíľku ma to mrzelo, no potom som zahliadol ako Shikamaru vyberá balíček z nohavíc: „Yosh! Shikamaru, rozdaj karty!“

Nadšene som tlieskal bez toho, aby som vedel, čo vlastne ideme hrať. Periférnym videním som si všimol, že Sasuke a Sai išli pozerať telku.
„Čo to vlastne ideme hrať?“ opýtal sa Shikamaru a prehadzoval si karty v rukách.
„Čierneho Petra,“ povedal vážne Kiba a ja som sa na neho otočil ako na blba.
Vlastne všetci sme naňho pozerali akoby padol z Marsu, jediný, ktorý sa chytil bol Lee.
„To je stupidná hra,“ zamračil sa Shikamaru.
„Nevyzerá to, že vás to nadchlo...“ povedal Kiba.
„Samozrejme, keď je to hra pre deti na akadémii,“ ohradil sa Neji.
„Tak sa dohodnime takto. Za každú prehru dostane ten dotyčný nejaký trest,“ navrhol Kiba.
„To neznie zle,“ zamyslel sa Lee.

Aj mne sa ten nápad pozdával, aspoň to nebude blbosť pre škôlkarov. Nakoniec sme všetci súhlasili, ale dohodli sme sa, na protesty Choujiho a Nejiho, že sa tresty nebudú týkať dievčat. Vraj je to neslušné a hlavne nespravodlivé, aby sme ich do toho zatiahli bez toho, aby súhlasili. Podľa mňa by to bola sranda, ale nechal som to tak. Zábava to bude tak, či tak.

Vedľa mňa stál Sai a nejako nestihol vstrebať situáciu.
„Idem si pustiť telku, ideš pozerať aj ty?“ spýtal som sa ho, vyzeral akosi mimo.
„Jasné,“ odkráčali sme ku kreslám.
Sadajúc si som šťukol gombík na ovládači: „Čo si nešiel s nimi hrať karty?“
Sai mi chvíľku neodpovedal a ja som začal pozerať nejaký povedomý film.
„No...akosi som si ešte nestihol naštudovať pravidlá karetných hier. Táto sociálna interakcia mi nie je moc známa,“ niekedy mám pocit, že hovorím s mimozemšťanom, ale Sai je aj tak fajn chalan.
Založil som jednu ruku za hlavu a sledoval film s nepatrným záujmom. Zaujal by ma možno vyše, keby som cez bandu, hrajúcu kartovú hru, niečo počul. Pozrel som vedľa na Saia a všimol si, že nepozerá na film ako ja, ale kreslí portrét našich priateľov hrajúcich partičku hry.

„Máš talent,“ povedal som a on na mňa dvihol zrak.
„Ďakujem, ale keby som sa posnažil bolo by to aj lepšie,“ mierne sa pousmial bledou tvárou a potom tenkou ceruzkou ukázal na televíziu, „vieš niečo z toho? Je tu dosť hluk.“
Pobavene som sa pousmial a pokrútil hlavu, no v tom mi Sai vnuknul nápad. Venoval sa svojej doterajšej činnosti a ja som aktivoval sharingan. Že ma to nenapadlo skôr! Pomocou neho som mohol z perí odčítať všetko, čo ľudia v tom filme hovorili. Asi za dvadsať minút pustili reklamu a ja som zdvihol a zamieril do kuchyne. Chcel som vedieť ako sa Hinate...ako sa babám darí vo varení.

„Sasuke-kun,“ mala som čo robiť, aby som sa nezakoktala, „čo potrebuješ?“
„Len som vás prišiel pozrieť,“ povedal s rukami vo vreckách a božsky dokonalým hlasom, „kto je šefkuchárka?“
Na tvár sa mu predral menší úsmev a Ino do mňa mierne strčila rukou. Nie som blbá! Videla som ten úsmev. Tenten s úsmevom ukázala na Hinatu, ktorá práve strkala vidličku do brokolice, ktorá sa varila v hrnci. Nevnímala ani jedného z nás. Dokonca si nevšimla ani Sasukeho. Je to vôbec možné? Nevšimnúť si Sasukeho?

„Čo varíte?“ podišiel ku Hinate a tá naňho v rozpakoch pozrela.
Ino do mňa drgla, aby som sa za nimi neotáčala. Venovala som sa naďalej krájaniu šunky, lebo som vedela, že Sasuke cíti môj pohľad. Ino vedľa mňa potiahla nosom. Uchechtla som sa. Tiekli jej slzy ako z voda z vodopádu. Krájala cibuľu. Všetky sme si strihli o to, ktorá ju bude krájať a Ino prehrala.

Stál som pri Hinate a bol som rád, že Sakura, na druhej strane kuchyne si hľadí svojho. Ino mala uplakané oči od cibule...asi jej niekto povedal, čo si o nej skutočne myslím. Znova som sa zasmial v duchu. Na moju obhajobu - nemôžem povedať, že by som Ino neznášal, ale je strašne otravná s tým, ako sa ku mne správa. Nie je vôbec zlá, je to skvelá kunoichi, no jednoducho...toto správanie mi ide hore krkom.

Chcel som vedieť, čo varia a preto som si vyhľadal Hinatu. Tá po mojej otázke zhíkla a vidlička jej spadla na zem.
„Gomenazai, Sasuke,“ s okamžitosťou povedala a spoločne sme sa zohli k zemi.
Chcela rýchlo do rúk uchopiť vidličku a ja som chcel spraviť to isté, no v tom sa jej jemné prsty dotkli mojich hánok. Cítil som, ako sa jej ruka pod fyzickým kontaktom so mnou zatriasla. Mierne odtiahla dlaň a ja som zovrel kus príboru pevne do ruky a vzpriamený, jej ho podal.
„A-arigato, Sasuke.“
„Nemáš zač. Prosím, nebuď taká nesmelá...mám potom pocit, že sa ma bojíš,“ hovoril som, no keď som videl jej výraz, radšej som sa nevinne usmial, „už mi povieš, čo to robíte?“
„Eh...Sasuk-“
„Robíme zapekanú brokolicu s cestovinami,“ ozvalo sa za mnou a ja som otočil za Tenten.
„Hm...to znie fajn,“ uznanlivo som pokývol hlavou a ku podivu, mi nevadilo, že sa nám tam priplietla ona, „ako sa to robí?“
„Dáš uvariť brokolicu, cestoviny a usmažíš nakrájanú cibuľku,“ začala hovoriť, no vetu nedokončila a pozrela na Hinatu, aby recept dopovedala.
„N-no a potom nakrájaš aj šunku. Keď máš všetko uvarené, t-tak dáš na plech toto všetko, rozmiešaš to, pridáš olivový olej,“ pozrela naspäť na brokolicu a zložila z nej pokrievku.
Na to sa obrátila sa späť na mňa a zdálo sa mi, že je už posmelená a tak znova začala: „Nakoniec na túto zmes cestovín, šunky a cibuľe, poukladáš uvarenú brokolicu, nastrúhaš na to veľmi veľa syra, „ukázala na Tenten, ktorá mala v ruke strúhadlo, „zaleješ smotanou...no a dáš zapiecť.“

Úplne som sa počas jej rozprávania stratil. Má tak ladné črty tváre a milý hlas. Nie, že by som nevedel o čom mi hovorila, ale očarila ma tým. Je taká šikovná...
„Hm...to znie skvele, teším sa na to,“ povedal som a trochu som sa zahriakol nad svojou prílišnou sentimentálnosťou.

„Haha! Zase si prehral, Neji? Toto ti fakt nejde!“ začul som hurónsky Narutov smiech.
„Ja tiež končím!“ ozval sa smejúci Choujiho hlas.
„Opovážte sa podvádzať!“ počuť bolo aj rozčúleného Nejiho.
„Som zo hry!“ zastonal Lee.
„Čo sú tí chalani tak hluční?“ otočil som sa za Sakurou, ktorá zamračene sledovala východ z kuchyne.
„Idem ich dať na poriadok,“ obrátil som sa naspäť na Hinatu a Tenten, „zatiaľ.“

Do kuchyne vošiel Sasuke a zaujímal sa, kto je šéfkuchárka. Najprv som si ho nevšimla, až potom, keď sa zjavil pri mne a opýtal sa, čo varíme. Veľmi som sa ho zľakla, až mi spadla z ruky vidlička, ktorou som práve zisťovala, ako veľmi je uvarená brokolica. Obaja sme sa po ňu zohli. Dotkla som sa omylom jeho ruky a celým mojím telom prešlo príjemné vibrovanie. Ruku som okamžite odtiahla. Spolu s TenTen sme mu povedali postup vareného jedla. Zrazu sme počuli krik z obývačky, kde boli chalani. Pravdepodobne sa niečo hrali. Sasuke ich odišiel upokojiť.

Bože! Neji je taká lama! Nevie hrať ani Čierneho Petra. Už prehral asi desaťkrát. Je síce pravda, že ja a Kiba sme trochu podvádzali, aj keď stále neviem ako je to možné, ale nebolo to nič extra. Trochu sme sa začali hádať, lebo Neji už zase prehrával a podozrieval nás, tých čo sme ešte neprehrali, presnejšie povedané ja, Kiba, Lee a Shikamaru, že podvádzame. Zrazu sa pri nás zjavil Sasuke.

„Hej! Upokojte sa! Je vás počuť až na koniec sveta.“
„Kedy si sa stadiaľ stihol vrátiť?“ opýtal sa ho so smiechom Kiba.
Ja som sa k nemu pridal.
„Veľmi vtipné. Prečo sa zase hádate?“
„Mám podozrenie, že podvádzajú.“
„A čo to vlastne hráte?“
„Čierneho Petra,“ odpovedal som mu so širokým úsmevom.
„Bože. To už neviete hrať férovo ani pri takejto kravine?“ neveriaco na nás hľadel.
„Dobre, tak čo keby sme skončili a dali tým, ktorí prehrali, vonku tresty?“ navrhol Shikamaru. Všetci sme odsúhlasili a vybrali sa von. Takže, mal by som vymyslieť nejaký trest pre Nejiho. Aha! Už to mám! Bude si musieť zatrénovať s Leem! To je super nápad.

Keď som ich videl, ako všetci schúlení na kope hrajú karty a Neji sa s nimi háda...nevedel som, či sa najprv zasmiať alebo im nadať. Nakoniec som im nadal. Nemám rád hluk. Nakoniec chalani vyšli von, aby dali nejaké tresty porazeným. Netušil som, čo majú v pláne, no išiel som s nimi na záhradu. Chouji musel zjesť žihľavu, neveril som, že to dokáže. Ale stalo sa. Čo on nezje?! Síce mu to trvalo dobrých dvadsať minút, ale ostatní sa zabavili. Prišla rada na Nejiho.

„Yosh, Neji,“ usmial sa Naruto a ruky mal v bok, „zatrénuješ si s Leem.“
„Sila mladosti!!!“ zakričal ten blázon a ja som sa zasmial.

Lee sa postavil do bojovej pózy a rukou naznačil Nejimu, aby začal útočiť. Klasický Rock Lee. Zvláštne je, že sa Neji vôbec na tieto koniny nechal nahovoriť. Na tresty za prehnanú partičku kariet. Pokrútil som hlavou a otočil sa smerom na chatu a cez veľké okná do kuchyne som videl ako Hyuuga pokladá na stôl taniere. Takže už dovarili. Obrátil som sa naspäť na Nejiho a Leeho, ktorý už nedočkavo podupkával.

„Naruto,“ povedal som jeho meno, no vyslúžil som si pozornosť všetkých, „teraz neblbnite. Jedlo už je uvarené a kým by dotrénovali, tak by aj splesnivelo. Lee nemá konca kraja, čo sa týka výdrže.“
„Ale Sasukééé,“ vydal zo seba Naruto hlasom akoby mal sedem.
„Neviem ako vy, ale ja som hladný,“ pohladil si brucho Chouji.
Na to som sa usmial: „Vidíte? Keď je hladný Chouji, tak nemáme na výber.“
„To veru nemáte,“ dvihol Akimichi ukazovák a začal kráčať smerom do chaty.

Jedlo sme mali hotové naozaj rýchlo. Keby som to mala robiť všetko sama ako moja mama, asi by mi to trvalo minimálne hodinu. Takto nám to trvalo ledva štyridsaťpäť minút. Spolu s dievčatami sme prestreli stôl...