Reset 25 - Šialený večer 1. časť

,,Tak? O čo ide?“ spýtal sa ma Gaara, keď sme sa zastavili uprostred miestnosti. Oprel sa o stôl a založil si ruky na prsia. Ja som si sadla oproti nemu, pretože som mala pocit, že sa mi podlomia kolená. Pohľadom ma vyzval, aby som začala. A tak som mu všetko vyrozprávala úplne od začiatku. Nevynechala som absolútne nič. Veď prečo by som mala? Je to môj najlepší priateľ. Najviac mi pomohol a vážila som si ho. Prečo by som mu mala klamať? Nie, už nechcem klamať. Aspoň nemu nie. Každým novým slovom, ktoré som povedala sa viac a viac mračil. Na konci som sa rozplakala a Gaara ma objal. Chlácholivo ma hladkal po chrbte a šepkal slová útechy.
,,Ak niektorý z vašich Hokage vydal zákon o tom, aby mu vybrala nevestu rada starších, nezmôžeš proti tomu nič.“ Povedal Gaara naštvaným tónom, načo som mu ešte viac zmáčala čiernu košeľu.
,,Neviem si predstaviť, aké ťažké to pre teba musí byť. Ja som to nezažil, ale istým spôsobom chápem, že to musí byť hrozné. Aj pre Sasukeho, aj keď práve neho som nečakal, poviem ti úprimne.“ Odtiahla som sa od neho a pozrela som sa mu do očí. Zračil sa v nich údiv.
,,Ani ja sama som to nečakala. A vôbec nie s ním.“ Povedala som a zasmiala som sa absurdnosti našej nevyplnenej lásky.
,,Verím ti. A teraz už neplač, nepristane ti to.“ Zotrel mi slzy a jemne sa pousmial.
,,Po tom čo ti spravil Naruto, a čo si si v posledných dňoch prežila ty...“ vedela som čo chcel povedať, hoci nedokončil. Nenašiel správne slová, zmohol sa len na to, že rukami rozhodil do vzduchu a vzdychol si.
,,Mám Naruta rada, nie tak, ako kedysi, ale niečo tam proste je a viem, že to manželstvo nebude zlé. Viem, že si na neho zvyknem a budeme sa podporovať, budeme ako skutočný manželský pár. Čo iné nám ostáva...“ Zašepkala som a pozrela som sa na Gaarov znak na čele. Láska... na Sasukeho zabudnem. Musím. Odvrátila som pohľad od toho znaku, pretože pre mňa bol ako nejaká upútavka, nútilo ma to premýšľať nad ním.
,,Som rád, že si uvedomuješ tieto veci.“ Odpovedal mi šeptom a ľútostivo sa na mňa zahľadel.
,,A ty a Matsuri? Ako vám to ide? Prečo tu vlastne nie je?“ spýtala som sa, aby som trošku odviedla konverzáciu odo mňa. O mojich problémoch toho bolo už dosť. Chcem vedieť o ňom.
,,No...“ zachmúril sa a pozrel sa na tmavú okennú tabulu, kde sa odrážala miestnosť a naše bledé tváre.
,,Ty si jej to ešte nepovedal?“ spýtala som sa neveriaco. Veď koľkokrát sme sa spolu o tom rozprávali, koľkokrát sa snažil odhodlať a stále nič?
,,Ehm...“ odkašľal si, ale nič nepovedal. Videla som, ako sa hanbí.
,,Gaara, Matsuri je do teba blázon. Viem to ja, Temari, Shikamaru, celá Suna a aj ty, a ty nie si schopný jej vyjadriť svoje city?“ trochu som si ho doberala. Gaara sa prestal mračiť a pozrel sa na mňa ublíženým pohľadom.
,,A tebe to ako dlho trvalo, kým si to povedala Narutovi, ha? Tak nerýp.“ Uškrnul sa, ale ja som sa musela zasmiať.
,,To bol úplne iný prípad. Ja som netušila, že ma vtedy... no veď vieš. Ale ty sa už rozhýb! Proste keď jej to nevieš povedať slovne, popros ju, nech ti večer príde pomôcť do kancelárie s vecami, opri ju o stenu a pobozkaj. Činy hovoria za všetko.“ To by bolo také romantické. Ach...
,,No... máš pravdu. Presne tak to urobím. Hneď ako... no... ako...“ zasekol sa a odhodlanie z neho vypršalo.
,,Hneď ako ti rada nájde nejakú manželku, ktorú nebudeš chcieť? To iste. Na to zabudni.“ Zagánila som jeho smerom. Gaara sklopil pohľad.
,,Hneď ako sa vrátite do svojej dediny, Kazekage-sama!“ usmiala som sa, aby som ho poštuchla. Pozrel sa na mňa, oplatil mi úsmev a jemne zružovel.
,,A keď to neurobíš, ja sa to dozviem. Budem ťa sledovať. Uši a oči mám všade. Nezabudni na Temari.“ Zaspievala som jej meno a vyplazila som na neho jazyk, načo sa hrôzostrašne zasmial.
,,Akoby ma nesledovala celá rada, ešte aj malé, tiché a nezbedné dievča ma bude sledovať na diaľku. Skvelé.“ Teatrálne si povzdychol a hneď na to sa začal smiať a potom sa zahľadel na dvere. Prenikala k nám tlmená hudba.
,,Mali by sme sa vrátiť.“ Povedala som s povzdychom a vydala sa smerom k rozlúčkovej party s Gaarom po boku.
To, že sme obaja chýbali niekoľko minút nikoho nerozrušilo a tak nám nerobilo problém opäť sa začleniť medzi ľudí. Keď som vysmädla, šla som si k baru vypýtať minerálku. Išla som im podať peniaze, keď sa vedľa mňa natiahla dlhá bledá ruka a predbehla ma. Moje oči sa stretli so Sasukeho skúmavým pohľadom. Vedela som, čo chce vedieť.
,,Gaara nie je hlupák. Bolo mu jasné, že tu niečo nesedí a okrem toho, je všímavý. Musela som mu to vysvetliť.“ Zašepkala som naliehavo a dúfala, že to pochopí. Sasuke nepatrne prikývol a odišiel.
Zábava bola rozprúdená a všetci pili. Chodila som od jednej skupine k druhej a snažila som sa tváriť nadšene. Ino chcela, aby som s ňou šla na toaletu. Tá už bola riadne pod parou a objímala ma tak tuho, až som mala pocit, že ma zadusí. Kiba a Lee sa dohadovali za alkohol, lebo Lee chcel aspoň kvapku a Kiba sa rozčuľoval.
,,Pamätám si ten posledný raz, čo si si dal tú tvoju kvapku! Vieš čo s tebou urobí jedna kvapka?! Nevieš, lebo si to nepamätáš! Zdemoloval si pol Konohy!“ hulákal po ňom a trhal mu fľašku saké z ruky.
Shikamaru a Temari sa bavili s Gaarom, Narutom, Kankurom, Kakashim a Gaiom o novinkách vo svete. Ako to ide na burze, o feudálnych pánoch a nukeninoch.
Sasuke sedel na stoličke, v ruke držal pohár saké a o niečom debatoval so Shinom, Anko, Kurenai a Ibikim. Túto skupinku som starostlivo vynechala. Sakura tancovala na parkete s ostanými, Sai sa snažil vymaniť spod Ino, ktorá ho stále ťahala na parket a ja som sa nakoniec pridala k skupinke, ktorá sa bavila o „svetovom mieri“ . Naruto si ma stiahol na kolená a objal ma rukami okolo pása. Snažila som sa sústrediť na rozhovor, ale rozptyľovali ma jeho ruky, ktorými ma hladil. Občas ma pobozkal na plece, upil si saké, ja som upíjala zo šampanského, alebo si ma natočil a vlepil mi dlhý bozk na pery. Boli sme úplne obyčajný pár pred svadbou. Tak nás vnímal on, a tak som nás začala vnímať aj ja. Takto sme sedeli dlho, ani sme nesledovali čas.
Odbila jedna hodina ráno, ostrú žiaru reflektorov vymenili tlmené svetlá a postavy sa zmenili na tiene. Občas som mala problém rozoznať kto je kto. V miestnosti bolo tak horúco a dusno, že som nemohla dýchať. Vyzeralo to tak, že ten pocit som mala iba ja a tak som sa ospravedlnila a zamierila som k východu.
Otvorila som dvere a vyšla som von. Ešte sa za mnou dvere ani nezatvorili, už som cítila ako ma niekto zboku zdrapil, chytil ma za pás a niesol ma preč. Chcela som vykríknuť, ale zapchal mi ústa dlaňou.
,,Šššš... to som ja.“ Ozvalo sa mi do ucha a napätie povolilo. Sasuke ma odniesol do najbližšej tmavej uličky a postavil ma na zem. Skôr ako som sa nazdala, pritlačil ma o stenu a pobozkal ma. Cítila som z neho alkohol. Ale vzhľadom k tomu, že aj ja som popíjala, síce len šampanské, nevadilo mi to. Jeho pery boli naliehavé a drsné, žiadostivé a vášnivé, a ja som sa nedokázala ubrániť tej horúčave, ktorá sa valila mojim telom a sálala zo mňa. Prsty jednej ruky som mu zaborila do vlasov a pritlačilo som ho čo najviac k sebe. Jemne mi prebehol prstami po chrbte. Bolo to ako pohladenie motýlích krídel. Rukou som mu zašla pod košeľu a dokonale som kopírovala jeho hladké svaly, ktoré sa napínali každým pohybom, ktorý urobil. Vychutnávala som si jeho hladkú pokožku, napnuté svaly, ktoré pod mojimi prstami pracovali, silné ruky, ktoré ma objímali a drzé pery, ktoré ma dobíjali. Vzbĺkla vo mne vášeň a pritiahla som si ho ešte viac k sebe. Sasukeho ruka putovala od môjho chrbta cez rebrá, pás, boky až na stehno. Pevne mi zovrel nohu a zdvihol ju. Ohol ju okolo svojho pásu a tým si ma prirazil ešte tesnejšie k svojmu nádhernému telu. Prestal sa venovať mojim ústam a zišiel na krk. Potichu som vzdychla a zasekol sa mi dych.
Zrazu, akoby niekto šťukol vypínačom a moja myseľ sa rozjasnila. Zložila som nohu na zem a jemne som ho odtisla. Reagoval na každý môj pohyb a hneď sa odtiahol.
,,Sasuke, č-čo...? Zbláznil si sa? Nie, obaja sme sa zbláznili-“ šepkala som horúčkovito a pozerala som smerom von z ulice, či nikto nejde.
Sasuke potriasol hlavou, akoby si chcel vyjasniť myšlienky a utriediť ten chaos a pristúpil ku mne bližšie. Prstom mi zľahka prešiel po líci a otočil moju hlavu jeho smerom. Jeho ruka spočinula na mojom krku a palcom ma nežne pohládzal po brade.
,,Uteč so mnou.“ Povedal vážnym hlasom a hľadel mi seriózne do očí. Myslel to vážne. Smrteľne vážne. Oblial ma pot a zbledla som. Vypleštila som na neho oči a prestala som dýchať. Roztriasli sa mi kolená a potrebovala som si sadnúť, no nebolo kde. Z hrdla sa mi vydral neurčitý zvuk, niečo medzi smiechom, užasnutým vzdychom, šokovaným výkrikom a nadšeným súhlasom. V ústach mi vyschlo a mala som pocit, akoby som tam mala šmirgel. Nedokázala som nič povedať.