Forever or never 45: Zasvätení do tajomstva Hľadačov...

„Čože?!“ zhíkla Riko a nielen ona tomu nemohla uveriť. Nikto z nich.
Spočiatku si aj Naoki myslel, že to je len akýsi omyl. Že to nemôže byť pravda. Myslel si, že sú to len akési rozprávky, ktoré ich mali donútiť, aby svojich Predchodcov, a neskôr ako Hľadači Kagov, počúvali na slovo a plnili si svoje povinnosti a plnili základné pravidlá. Bol mladý, neskúsený, naivný.
„Nerob si z nás srandu!“ vyštekla naňho Sora, „Skontrolovala som ťa! Si absolútne v poriadku!“
„Hovorí pravdu,“ ozval sa starec, keď sa Sora chystala zatriasť Naokim, aby prestal klamať, „že, Hidan?“ obrátil sa naňho.
Ten sa nachvíľu zamyslel, naklonil hlavu nabok, akoby počúval vietor, a potom prikývol.
„Akoby si o tom mohol niečo vedieť!“ skríkla naňho Riko.
To majú dievčatá heslo dnešného dňa: ziapte na všetkých?
Starec si opäť zanadával sám pre seba. „Zdá sa, že táto...skupina ľudí...má rada tajnosti, čo?“ povedal s humorným tónom a snažil sa odľahčiť situáciu. Avšak, keď niekto umiera, tak sa to veľmi nedá.
„Hidan,“ obrátila sa naňho Sora s otáznikom v očiach. Nevyzerala, že by sa naňho chystala kričať. Skôr ustarane. Momentálne bolo medzi všetkými veľa tajomstiev. Bolo treba vyložiť karty na stôl, „čo sa deje?“
Ten sklopil zrak, siahol pod plášť a vytiahol modrú masku Hľadačov tak, že na ňu každý videl. Tí čo nezhíkli, zatajili dych.
„Ty si Hľadač,“ povedal potichu Otany a tá modrá maska ho hypnotizovala.
„Nie, rozhodol som sa ísť na maškarný bál!“ odvrkol Hidan, „Jasné, že som.“
„To by vysvetľovalo tvoju nesmrteľnosť,“ skonštatoval Daisuke a Hidan súčasne so starcom prikývol.
„Takže vy ste boli jeho Predchodca?“ spýtal sa slušne Keita starca. Ten sa naňho pozrel očami, ktoré akoby prežili celý svet.
„Presne tak,“ prikývol.
„Akoto že žijete? Myslela som si, že Predchodca zomrie, keď nájde Nasledovníka, ktorý sa stane Hľadačom,“ poznamenala Sora a vôbec si neuvedomila, že to znie akoby hovorila: čo tu ešte robíte?
„Hľadač musí svojho Predchodcu vyprevadiť na druhý svet, čím sa stane akoby dospelým, aj keď jeho vek už o dospelosti hovorí,“ vysvetlil jej to.
„To mňa ale vôbec nezaujíma!“ povedala nahlas Riko, ktorá pevne držala Naokiho za ruku. Ten vyzeral, že sa so svojím osudom zmieril, no ona zjavne nie, „Prečo zomiera?!“
Dvojčatá sa pozerali na Riko, ktorá úplne stratil nervy, a ostatní na starca.
„Hľadač má niekoľko povinností. Tým by som mal začať, lebo cez to pochopíte, čo sa tu deje. Radšej si posadajte,“ povedal a už si sadal a jeho príklad nasledovali tí, čo stáli – Hidan, Daisuke a Otany.
Starec sa nadýchol. „Takže tie pravidlá.
Najväčšou prioritou Hľadača je nájsť svojho Nasledovníka. To je najhlavnejšie pravidlo, ktoré musí splniť každý Hľadač,“ dával dôraz na každé a jedno slovo a Sora nikdy v živote nevidela Hidana sa sústrediť tak ako teraz. Oprela si hlavu o Keitovo rameno, ktorý sedel napravo od nej, a on jej prehodil ruku cez plecia, a počúvali ďalej, „nevysvetlím vám, ako presne to funguje. Hľadači majú v sebe niečo ako šiesty zmysel, a preto som dnes vedel, že Hidan je môj nasledovník.“
„A nezistil si to náhodou tak, že keď si ma prebodol, tak sa mi nič nestalo?“ spýtal sa ho s nadvihnutým obočím Hidan a starec na uškrnul a poprel to. Ale oči mu žiarili, takže bolo jasné, že klame a chce sa trošku vytiahnuť a oni mu to nezazlievali.
„Ďalšie pravidlo. Hľadač je nesmrteľný kým jeho Nasledovník nie je pripravený. Nasledovníka musí vycvičiť, čo najlepšie a najrýchlejšie, pričom nesmie zneužívať svoju nesmrteľnosť,“ odrapotal. Hidan sklopil hlavu. Koľkokrát zneužil svoju nesmrteľnosť v boji? Pozrel sa na masku a rozmýšľal či sa starec nezmýlil a našiel toho pravého. Starec si toho všimol a prehovoril k nemu, „v tom čase si ešte neboj Hľadačom, čiže sa ťa to pravidlo netýka,“ Hidan si vydýchol, „ale ani to neznamená, že to bolo v poriadku,“ dodal prísne a jeho Nasledovník pevnejšie zovrel masku. Chcel si ju zaslúžiť, ale môže?
„Akoto, že bol Hidan nesmrteľný, keď bol iba Nasledovníkom?“ spýtala sa zrazu Sora, „Myslela som si, že iba Hľadač je nesmrteľný a aj to iba tým spôsobom, že nezomrie na starobu! Hidan nestarne, aspoň si myslím, a určite sa nedá zabiť.“
„Vysvetlím ti to. Nie je to pravidlom, ale poviem vám to. S nesmrteľnosťou Hľadačov si sa mýlila. Zrejme máš informácie z chybného zdroja. Odkiaľ o nás vlastne vieš?“ spýtal sa jej a pozrel do očí. Sivé do modrých.
„Z Hokageho kancelárie,“ povedala Sora a zdvihla hlavu vyššie. Keď jej chce dať kázanie, tak nech začne.
„Tak to je vierohodný zdroj,“ žiadne kázanie sa nekonalo, „samozrejme, Hľadači ani Kagom nepovedali všetko. Sú to tajnostkári. Radi si svoje tajomstvá nechávali pre seba, aj keď o niektoré veci sa s nimi museli podeliť.“
„Tak prečo to hovoríte nám?“ spýtal sa ho Keita. Zbytočne ich tu týmto zdržuje.
„K tomu sa dostaneme, neboj,“ odbil jeho otázku mávnutím ruky a pokračoval, akoby sa žiadne prerušenie nekonalo.
„S tou nesmrteľnosťou to nie je tak, ako to bolo napísané. Pôvodní Hľadači si to trochu...pozmenili. Nechceli príliš pútať na svoju silu. Hľadači sú nesmrteľný úplne. Nechaj ma to dokončiť,“ povedal, keď Daisuke otvoril ústa, že sa ho niečo spýta, „nedajú sa zabiť a ani nestarnú. To, že ste dnes piatich zabili nebolo vašimi schopnosťami. Bolo to tým, že Hľadači, ktorí boli vybratí, už neboli nesmrteľní. Pretože už našli svojich Nasledovníkov sa ich nesmrteľnosť anulovala a prešla na Nasledovníka, ktorý je tiež nesmrteľný, vždy od iného veku, ktorý si túto silu nechá a bude ju uchovávať a potom tú svoju, nie svojho Predchodcu ale svoju nesmrteľnosť, predá svojmu Následníkovi. Je to trochu komplikované,“ dodal nakoniec vysvetlenia nesmrteľnosti a pozrel sa na Daisukeho, „dúfam, že som ti odpovedal na otázku.“
„Na jednu áno,“ povedal popravde Daisuke, „ale mám ešte jednu.“
„Tak sa pýtaj, pýtaj!“ pobádal ho.
Daisuke sa nadýchol a spustil: „Kto sú pôvodní Hľadači?“
Starec sa potichu zasmial. „Ich mená nikto nevie, pretože je to veľmi dávno, čo vznikol prvý Hľadač a nikto ani nevie ako. História Hľadačov, aj keď neznáma, siaha oveľa hlbšie do minulosti ako história jednotlivých Skrytých dedín. Preto prvé mená v registrácii jednotlivých dedín nie sú prví Hľadači. Ale nazývame ich Pôvodnými, pretože sú prvými, ktorí podpísali písomnú zmluvu s dedinami. A kvôli nim musia všetky generácie slúžiť jednotlivým dedinám, ku*va!“ poslednú vetu povedal zatrpknuto a posledné slovo iba pre seba.
„Takže oni vytvorili dohodu so Skrytými dedinami,“ skonštatoval Daisuke pre tých, ktorí to nepochopili. Konkrétne Otany a Shinichi, ktorým sa až z hlavy parilo, čo sa nad tým zamýšľali.
„Presne tak,“ prikývol Hľadač.
„A oni sa akože dohodli, že sa rozdelia po dvoch? A je vôbec isté, že sú len desiati? A ako mohli vedieť, že ich je presne toľko a nie viac, ku*va?!“ chrlil otázky, jednu za druhou a nikomu nedal šancu na to odpovedať, Hidan.
„A ako to mám, sakra, vedieť ja?!“ spýtal sa ho tým istým tónom starec. Všetci si všimli, že sú si podobný – povahovo. A obaja to mohli popierať, ako len chceli, bolo to tak.
„Akoto, že vybrali Hľadačov, ktorých možno zabiť, a nie úplne nesmrteľných?“ zamyslela sa nad tým Sora.
„Pretože iba dvaja ešte nenašli svojich nasledovníkov,“ povedal starec.
„Tak mohli poslať aj tých dvoch. Bola by šanca, že aspoň dvoch z nás porazia, čiže zabijú,“ zamyslel sa nad tým Keita. To už Kagovia zabudli rozmýšľať? „niežeby mi vadilo, že poslali takých akých poslali,“ dodal rýchlo, keď si všimol ich zamračené pohľady.
„Poslali len jedného z tých dvoch. Ako menšiu poistku,“ povedal a výrazne prikyvoval hlavou, akoby im teraz malo niečo dôjsť.
„On je jeden z nich!“ vyhŕkol Daisuke, lebo už nemohol znieť, že to túto narážku nikto z nich nepochopil, „Teda, bol,“ opravil sa rýchlo.
Ozvalo sa zborové: „Aha.“
„No ešteže bol s nami Hidan,“ vyhlásila s úsmevom Sora a pozrela sa na Hidana, ktorý sa tiež pousmial.
„To ste mali teda šťastie,“ pridal sa k nej starec, „inak by sme tu takto nesedeli. Teda aspoň vy nie,“ a zasmial sa na tom. Ostatným z toho nabehla husia koža.
„A ktorý inteligent vyberal Hľadačov na túto misiu?“ spýtal sa s úškrnom Shinichi.
„Tsunade,“ znela starcova odpoveď, „ale ona tam chcela iba tých Hľadačov, ktorí už majú svojich Nasledovníkov. No Raikage tu priradil aj mňa.“
Všetci mali otvorené ústa dokorán. Tsunade im vybrala schválne takýchto súperov, aby mali šancu ich poraziť. Chcela im to uľahčiť, lebo vedela, že Kagom poslanie Hľadačov nevyhovorí.
„Ale prečo Tsunade? Vodcom ASN je predsa Raikage, nie?“ spýtala sa pomaly Sora, akoby musela najprv porozumieť každému a jednému slovu, čo vypúšťala z úst. Nedávalo jej to zmysel.
„Trvala na tom, podľa toho, čo som počul. Povedala, že ste z Konohy a v tom prípade je na nej vybrať ľudí na misiu.“
„My nie sme z Konohy,“ ozval sa Seiichi.
„Ale my áno,“ povedal Daisuke a uškrnul sa naňho.
„To je teraz jedno!“ zvolal starec.
„Presne tak!“ súhlasila s ním Riko, ktorá sa ozvala po fakt dlhej dobe, „Radšej nám povedzte, čo sa deje s Naokim!“
„Keby ma títo tu,“ vyhol sa slovu čur*ci a podobným frázam, „neustále neprerušovali otázkami, všetko by som vysvetlil už dávno,“ povedal nervózne a zložil si ruky na prsiach.
„Tak teda pokračujte!“ vyzval ho Shinichi.
„My sme len chceli vedieť o tom viac, aby sme to pochopili,“ vysvetlil ospravedlňujúcim tónom Daisuke.
„Kedy si ty niečo nepochopil,“ rýpal doňho Hidan.
„TICHO!“ Rikin výkrik všetkých umlčal, „Hovorte!“ vážne sa pozrela na starca a ten prikývol. Nemal rád, keď mu niekto rozkazoval, ale vedel, že teraz jej niečo vyčítať by nemalo cenu.
„Ďalšie pravidlo,“ pokračoval, „je, že nesmieme nikomu prezradiť tajomstvo Hľadačov, Nasledovníkov a Predchodcov.“
„Tak sa vás znovu pýtam: prečo nám to hovoríte?“ spýtal sa ho Keita.
„Už nie som Hľadač. A pravidlá platia iba pre Hľadačov. A k tomu. Hidanovi to niekto povedať musí, a vy by ste sa ho zbytočne vypytovali a tým ho provokovali, čo by mohlo byť pokušením vyzradiť vám tieto tajomstvá a tým porušiť pravidlá.“
„Páni,“ hvizdli naraz dvojčatá a pre tentoraz vynechali vražedné pohľady.
„Takže Hidan nesmie nič z toho nikomu vyzradiť?“ spýtal sa Otany.
„Práve som to povedal!“ povedal podráždene starec, „Vy ste asi jediní, okrem Hľadačov, čo budú vedieť naše tajomstvá.“
„Čo sa stane tomu, čo poruší pravidlá?“ zaujímal sa Hidan.
„To sa o chvíľu dozvieš. Prichádza totiž posledné pravidlo,“ povedal tajomne.
„To sú len štyri pravidlá?“ čudovala sa Sora.
„Nie. Ale tieto štyri sú hlavné. Potom sú vedľajšie ako: nesmieš byť závislí na alkohole, drogách, cigaretách. Nesmieš svojho Nasledovníka viesť k nesprávnym a nemorálnym veciam. Musíš mu dávať iba ten správny príklad a iné koko*iny, ktoré musíme dodržiavať,“ povedal, „ospravedlňujem sa za výraz,“ dodal po chvíli slušne.
„To ste sa ich museli učiť naspamäť?“ nadvihol prekvapene Otany svoje obočie.
„To by aj mňa zaujímalo, ku*va!“ ozval sa Hidan a tiež sa na starca spýtavo pozrel.
„Ó nie,“ upokojil ho, „komu by sa to, ku*va, chcelo učiť?!“ zvolal a potom sa na nich ospravedlňujúco pozrel, „prepáčte, ale mojím zlozvykom bolo nadávanie v každej vete. Asi sa mi to vracia, ku*va!“
„To som rád,“ povedal Hidan, „že aj môj Predchodca má taký istý slovník ako ja a aj za to, že sa to nemusím učiť,“ dodal, keď videl starcov prekvapený pohľad, ktorý naňho smeroval. Potom sa zamyslel, „a ako to potom budem vedieť, ku*va?“
„Všetko sa ti zjaví v hlave,“ ukázal na tú svoju.
„Kedy?“ nechápal.
„Keď ja odídem,“ veľavýznamne naňho pozrel starec. Nemyslel odísť, ako odísť preč – niekde ďaleko a na dlhšiu dobu. Myslel tým, keď ho odprevadí na druhý svet. Hidan chápavo prikývol.
„A to posledné pravidlo je aké?“ spýtal sa ho Seiichi.
„Hľadač nesmie nikdy zradiť svoju vlasť alebo druhého Hľadača.“
„A to si práve spravil,“ poznamenal Keita, keď sa pozeral na Naokiho. Na jednu stranu bol rád, že to urobil a tým Riko prežila, avšak, zradil ich. Iba kvôli Riko, nie kvôli nim všetkým. Ako si môžu byť istý, že by nezradil aj ich? Pozrel naňho a v očiach mu bolo vidieť, že k Riko cíti viac ako priateľstvo. A ona cítila zrejme to isté, keď sa oňho viac strachovala ako dvojičky, ktoré si ho už možno ani nepamätali.
„Môj Predchodca, ktorý ma aj vychovával, mi tieto pravidlá povedal,“ začal, „no povedal mi ešte jedno nepísané pravidlo, ktoré neplatí iba pre Hľadačov, ale pre všetkých. A to pravidlo znelo: nikdy neurob nič v rozpore so svojím srdcom.“
Keita to chápal. Úplne. Aj on sa hodil pred Soru a kebyže sa ho niekto spýta, nevedel by mu odpovedať. Rozumel prečo to urobil a už ho neodsudzoval. On urobil to isté. Zahodil svoj život, zradil ho, a šiel zachrániť Soru aj keď tušil, že mu to môže priniesť smrť. Zradil aj svojich priateľov, keď zomrel, pretože im mohol znemožniť cestu domov. Tak prečo ho vôbec odsudzoval, keď on urobil presne to isté? Ale vrátil sa. Vrátil sa, aby to všetko odčinil.
„A aký je trest za porušenie pravidiel?“ zaujímal sa Hidan. Čo také sa môže stať. Žeby to, čo sa deje Naokimu bolo súčasťou trestu? rozmýšľal.
„Hľadač začne zomierať smrťou, ktorá sa nedá nijako“ veľavýznamne sa pozrel na Soru, „nijako,“ zopakoval, „vyliečiť. Je to neodvratný osud každého Hľadača, ktorý poruší jedno z hlavných pravidiel.“
„Ako viete o mojej schopnosti?“ spýtala sa Sora a snažila sa nepočúvať Rikine vzlyky, ktoré sa zmenili na neúprosný plač, čo spôsobilo, že aj jej po líci stiekli slzy.
„To je jediná schopnosť Predchodcu. Mám schopnosť čítať myšlienky, aby som odpovedal na všetko, čo sa bude Následníkovi víriť hlavou. A preto som ich mohol čítať aj vám, tak ako táto slečna,“ ukázal na Riko, ktorá zvierala Naokiho ruku ako vo zveráku, ale jemu to očividne nevadilo. Iba ju druhou rukou hladil a upokojoval- veľmi sa mu to nedarilo.
Keita pevne objal Soru, ktorá plakala spolu s Riko, pretože presne vedela, ako jej je.
Tá sa prosebne pozrela na starca.
„Nie, nemôžem s tým nič robiť,“ odpovedal na jej nevyslovenú otázku.
„To je v poriadku, Riko,“ povedal pokojne Naoki a Riko sa naňho prekvapene pozrela, „ak mám zomrieť pre to, aby si ti žila, tak to s radosťou urobím.“
„To mi niečo pripomína,“ pozrel sa Daisuke na Soru a Keitu a aj on zadržiaval slzy.
„Prestaň,“ povedala pomedzi zuby, ktoré zatínala.
Keita mu naznačil gestom, že ho zabije a Daisuke stíchol. Keita ešte pevnejšie objal Soru a hladil ju po chrbte, lebo to, čo sa tu teraz dialo jej pripomenulo nedávne udalosti a opäť mala dôvod na plač. Aj Keitovi stiekla po líci slza či dve.
„Je to kruté!“ povedala Riko medzi vzlykmi.
„Má to zabezpečiť poslušnosť, morálku a disciplínu,“ povedal na obhajobu starec.
„Ale aj tak!“
„Ľudia, všetci ľudia, by mali za zradu platiť a smrť je tým najlepším trestom!“ ozval sa akýsi hlas a ten Sora naposledy počula na stretnutí Kagov. Dúfala, že sa mýli a ten človek tu naozaj nie je, lebo proti nemu teraz nebudú mať šancu.
Otočila sa za hlasom a zistila, že je to ešte horšie, ako si pôvodne myslela. Nestál tam len Raikage, ktorého hlas spoznala, ale všetci Kagovia.
„A vy budete platiť za to, čo ste urobili!“ zvolal a tým vyhlásil ich rozsudok smrti...