Hokageho muž - XXXI.

Jiraiya s Nagatom sa po dvoch dňoch cesty dostali tam, kam chceli. To bývalej dediny. Bývalej. Tam kde boli, nebol ani jeden náznak života. Napravo bola vysoká kamenná hora. Naľavo ďalšia vysoká skala a pred nimi obrovská kamenná hora. O ďalší kilometer ďalšia hora z kameňa. A medzi tým kamenná púšť.
„Časom to tu spustlo."
„To áno," Jiraiya len súhlasil.
„Musíme to tu prehľadať."
„Musíme? Prehľadať? Tu nie je čo hľadať. Je to tu samá skala."
„Aj tá najmenšia diera môže byť vstup do úkrytu. Neučili ste nás to náhodou?"

Jiraiya začal vzpomínať.
„Teraz počúvajte. Pozorne si vždy všímajte okolie. Aj to najmenšia prasklina, môže byť vstup do niečoho. Jaskyne, úkrytu, hocičoho. Musíte vždy využiť prostredie k boju. Využiť každú maličkosť a premeniť ju na najdôležitejšiu vec v boji."
„Ale sensei, ja nemám tak dobré oči ako Nagato," povedal Yahiko, „Navyše Konan sa ukryje všade."
„Nesťažuj sa stále Yahiko. Toto robí dobrého ninju. Využitie nevýhody vo sovju výhodu. Na to nezabúdaj."

„Učil. Ale tu už som bol. Pred tridsiatimi rokmi."
Jiraiya ukázal na prvý balvan napravo.
„Tam boli kedysi horúce pramene."
„Ach bože. Vy s tým neprestanete."
„Nagato, použi rinnegan a preskúmaj to tu."
„Toto nie je byakugan, ktorý vidí cez všetko."
„Rikudou bol niečo ako boh. Aj keď je minimálne tisíc rokov mŕtvy, tak musí vydávať nejakú chakru."
Nagato aktivoval rinnegan.
„Niečo vidím."
„Čo?
„Chakru. Niekoho chakru."
„Kto to je?"
„Neviem. Ale na úpätí tej hory naľavo."
„Katon: Karyuu Endan."
Jiraiya tam poslal svoj ohnivý útok.
„Musí vyjsť."
Nagato mal pravdu. Naozaj tam niekto bol. A práve teraz zoskočil z hory až k nim.
„Dlho sme sa nevideli."
„Orochimaru!"
„Ty si mal byť ale mŕtvy," povedal Jiraiya.
„Mal. A to je podstatné. Ja som nesmrteľný."
„Čo tu robíš?"
„Nič."
„Musíš tu pre niečo byť. Ani ty by si na takéto opustené miesto neprišiel."
„Máš pravdu. Niečo hľadám. Ale tu som to nenašiel. Takže aj vy ste na nesprávnej stope."
„Ako si môžeš byť istý, že hľadáme tú istú vec."
„Túto vojnu nerozhodne jeden rinnegan, Edo Tensei alebo jinchuuriki. Tieto časy sú dávno za nami. Teraz budú rozhodovať Rikudouve schopnosti."
„Vie toho veľa. Musíme ho zabiť," povedal Nagato.
„Moc sa neunáhli chlapče," povedal svojim slizkým hlasom Orochimaru a zalizol sa.
„Kuchiyose: Edo Tensei."
„Kabuto mi zobral Hokagov, ako aj všetkých Kagov. Takisto aj niektorých silných ninjov a bývalých jinchuurikiov. Preto sa nenaľakajte výberom."

Minato so Sakumom tak isto prišli na miesto. Pred nimi bola obrovská sopka.
„Kto by povedal, že dedinu skryjú v sopke," povedal Sakumo.
Obaja došli až úplne na vrch. V sopke sa ako obyčajne nachádzala láva. To nikoho neprekvapuje. Ale niečo bolo iné. Od vrchu krátera viedli schody až ku nejakému otvoru. Obidvaja zišli po schodoch.
„Ak by tu niekto žil, tak by nás pohltila láva," povedal Minato.
„Ako to vieš?"
„Bol som tu na jednej misii."

Minato, podobne ako Jiraiya, vzpomínal.
Minato zišiel schodami až dole. Zabil ninjov strážiacich vchod a chcel do neho vstúpiť. Zrazu však láva stúpla hore. Minato použil Hiraishin a premiestnil sa kilometer od sopky.
„To bolo tesné."
Avšak okolo neho boli štyria ninjovia.
„Pôsobivé."
„Ale to čo chceš nedosiahneš."
„Youton: Youkai no Jutsu."
Minato sa vyhol mase lávy smerujúcej na neho.
„Rasengan."
Zabil prvého ninju. Ďalší ninja zaútočil na neho s katanou. Ako inak, obalenou lávou. Minato sa premiestnil za neho a zabil ho kunaiom.
„Kage Shuriken no Jutsu."
Zvyšní ninjovia pred seba postavili steny z lávy. Keď opadli chceli zaútočiť, ale to už bol Minato preč.
„Nemá to zmysel. Tajomstvo lávového elementu získam neskôr. V noci sa tam teleportujem. Ešteže si nevšimli, že som ich označil."

„Bola to dobrá ochrana. Ak by sa sem chcel niekto dostať, musel by ovládať časopriestorové ninjutsu."
„Ako bola teda zničená?"
Minato odvrátil od Sakuma zrak a pokračoval.
„Chápem. Nechceš o tom hovoriť."
„Keď príde čas, tak ti to poviem."
Po dlhej chodbe sa dostali do veľkej jaskyne. Uvideli dedinu. Bola podobná Listovej. Veľkosťou aj kruhovitým tvarom. Akurát, že domy boli vytesané v kameni. Všetko bolo pokryté popolom. V strede dediny stál jeden muž. Minato so Sakumom sa skryli. Otočil sa ich smerom.
„Nemusíte sa schovávať," povedal.
Minato aj Sakumo sa odhalili.
„Rád ťa zase vidím, Štvrtý."
„Zase ty?" odpovedal podráždene.
„Ako vidím, či skôr počujem, ma nemáš rád odvtedy, čo dostal Kyuubiho z tvojej ženy a skoro ti zabil syna."
Minato nehovoril.

Naruto s Itachim boli taktiež úspešný. Lenže narozdiel od ostatných. Oni vstúpili do dediny, ktorá bola takmer živá. Domy akoby boli postavené pred hodinou. V strede tejto dediny bola fontána. Okolo nej boli v kruhu zoradené palmy.
„Nemala byť zničená?" opýtal sa Naruto.
„Áno. Pred sto rokmi."
„Tak prečo je taká...nová?"
„Neviem."
„Prečo sme ju tak ľahko našli? Nemala byť skrytá?"
„Krytie asi zmizlo časom."
„Ako sa volala?"
„Neviem."
„Takže možno to bude tu."
Itachi mal divný pocit. Akoby ich niekto sledoval. A mal pravdu. Dvaja ľudia ich pozorovali z jedného z domov.
„Čo spravíme, braček?"
„Zabijeme ich."
„Aj keď tu nič nie je?"
„Hľadajú to aj oni. Musíme sa ich zbaviť."
„Katon: Goukakyuu no Jutsu."
Skôr ako sa oni zaútočil Itachi. Obidvaja vyšli z úkrytu.
„Madara. Izuna."
„Itachi."
„Tentokrát vás zabijem namiesto toho, aby som vás žiadal o pomoc."