Romakčný príbeh 06 Pomoc

„Sakura,“ povedal Sasuke namiesto pozdravu a znel dosť znudene, „čo tu chceš?“
Sakuru Sasukeho chladný prístup nezaskočil ani neprekvapil. Iba sa naňho usmiala a povedala: „Doniesla som ti večeru,“ a pozdvihla tašku, aby ju videl.
„Už som jedol,“ odbil ju a dúfal, že sa otočí a pôjde.
„Tak si to vezmi. Sú tam veci, ktoré si môžeš dať aj na raňajky,“ povedala smutnejším tónom. Popravde, myslela si, že si to jedlo vezme a keďže sú v takej situácii v akej sú, tak ju pozve dnu, začali by sa rozprávať napríklad o Narutovi a zarozprávali by sa tak, že by už bolo neskoro, aby šla sama domov, a tak by spala u neho. A teraz sa to vôbec neodohráva podľa jej predstáv.
Naopak Sasuke dúfal, že sa otočí na podpätku a dá mu pokoj. Nepotrebuje počúvať žiadne reči o Narutovi. A už vôbec nie od Sakury. Na to jej fňukanie nemal vôbec náladu. Tak prečo tu ešte stojí a pozerá naňho akoby čakala, že ju pozve dnu.
Keďže nikto nemôže mať všetko, a oni to dobre vedeli pričom ani jeden sa nemienil vzdať, bolo treba urobiť kompromis. A tak ho urobil Sasuke.
„Ďakujem za jedlo,“ zobral si ho od nej mysliac si, že by jej to mohlo stačiť. Vyzeralo to tak, že nestačilo, „nabudúce sa ale nemusíš obťažovať.“
Sakura zareagovala emotívnejšie ako čakával. Sklopila zrak a začala sa jej triasť spodná pera. Sasuke sa začal vracať spomienkami dozadu a rozmýšľal, čo urobil alebo povedal zle. Zdá sa, že nebol najmilší. Vzdychol si a rozhodol, že bude lepšie ak ju zozbiera teraz ako potom, keď sa nervovo zosype.
„Trápi ťa niečo, Sakura?“ okamžite zdvihla pohľad a pozerala naňho priam zbožne. Asi to s tou milotou prehnal.
„Je tu pár vecí, ktoré mi nedávajú spávať,“ priznala Sakura, „ale nerada by som ich rozoberala na chodbe,“ a tým nepriamo naznačila, že ju má pozvať dnu.
Nepozve ju a potom sa určite pôjde vyplakať ku Kakashimu. Ten mu to na druhý deň bude isto vyčítať a on sa bude brániť ako? Povie, že je otravná a že na ňu absolútne nemá náladu. No a Kakashi naňho potom vybehne s tým, že sú tím a bla blá blá.
Pozve ju dnu, jej vyjde jej plán, ako sa dostať ku nemu a bude sa s ním rozprávať tak dlho, ako to len bude možné. On bude prikyvovať, sem – tam povie nejakú jednoslovnú vetu a potom ju vyhodí. Dnes mal návštev viac ako dosť. Boli síce iba dve, ale tejto by sa radšej vyhol. No radšej bude ignorovať Sakuru ako Kakashiho.
„Tak poď dnu,“ povedal znudene a pustil ju. Prešla prahom a keď si myslela, že ju Sasuke nevidí, ale ten ju videl, víťazoslávne sa usmiala. No keď si sadla na gauč a Sasuke oproti nej do kresla, tak znova mala na tvári ten výraz, ktorý majú ľudia na pohreboch.
„Tak o čo ide?“ spýtal sa netrpezlivo.
„Nie som si celkom istá tým, že je Naruto mŕtvy,“ povedala sprisahanecky.
To upútalo Sasukeho pozornosť viac než by si želal. „Čože? Ty si predsa tvrdila, že je na sto percent mŕtvy!“
„Ja viem,“ priznala Sakura, „ale po tom vyšetrení hlavy si to už nemyslím,“
„Aké vyšetrenie hlavy?“ nechápal Sasuke. O čom to tu sakra splieta?
„Počas misie som sa udrela do hlavy a isté veci si nepamätám.“
„Takže Naruto môže byť nažive, hej?“ spýtal sa jej Sasuke.
„Áno,“ prikývla.
„Povedala si to už Hokage?“ spýtal sa jej ďalšiu otázku.
„Nie.“
„Tak načo čakáš?“ vyštekol na ňu Sasuke.
„Ja si nie som istá, čo som videla,“ bránila sa Sakura.
„No a práve preto by si to mala povedať Tsunade!“ Sasuke mal čo robiť, aby nevyskočil z kresla.
Sakura naňho pozerala ako zajac pred reflektormi auta.
„Dnes je už neskoro. Pôjdem za ňou zajtra,“ povedala napokon.
„Si normálna?“ skríkol Sasuke a Sakurou trhlo. Tento rozhovor sa vôbec nevyvíja tak, ako by chcela, „Zajtra už môže byť neskoro! Ak je Naruto v tom lese, určite ho chytili a ak nie tak ho čoskoro chytia. Sú veci, ktoré ani Naruto nezvládne sám!“
Sakura mala zase ten výraz aký mala pred dverami.
„A nerev!“ skríkol na ňu, keď sa jej do očí tisli slzy, „Myslíš si, že neviem prečo si tu? Pretože si myslíš, že ma obmäkčíš a potom by si mohla mať u mňa šancu, čo?“
„Tak to nie je,“ fňukala.
„A ako teda?“ bože, už zase sa háda. Čo je to dnes za večer?
„Kakashi mi povedal, aby sme spolu trávili viac času. Teraz keď....že ani ty by si nemal byť sám,“ počas tohto monológu sa mu ani raz nepozrela do očí.
„Tak Kakashi, hej?“ spýtal sa Sasuke nervózne.
Sakura prikývla.
Sasuke sa snažil upokojiť a darilo sa mu. „Dobre. Zajtra pôjdeme za Tsunade a všetko jej povieš, jasné?“
Znova prikývla.
„Už je dosť neskoro,“ skonštatoval Sasuke, čo bola ďalšia z jeho fráz, keď chcel niekoho dostať zo svojho bytu, „mala by si ísť.“
„Tak dobre,“ povedala a postavila sa z gauča. Pomaly kráčala k dverám so sklonenou hlavou.
„Vďaka za jedlo,“ povedal Sasuke, aby nevyzeral ako taký nevďačník, keď mala ruku na kľučke.
„Nemáš za čo. Nebudúce sa nebudem obťažovať,“ zopakovala to, čo je on povedal.
Uškrnul sa. „Dobre.“

Pozeral sa z okna či vyšla z jeho vchodu a nerozhodla sa nocovať na jeho chodbe. Prekvapilo ho, keď nešla smerom k svojmu domu, čiže do centra Konohy, ale smerom k jej bránam, k lesu. Znepokojilo ho to, ale rozhodol sa, že sa jej na to nebude pýtať.

Na druhý deň šiel po ňu, keďže sa nedohodli, kde sa stretnú. Otvorila mu jej mama.
„Pomôžem s niečím?“ spýtala sa a bolo na nej vidieť, že čakala na niekoho iného.
„Je Sakura doma?“ spýtal sa.
„Nie,“ povedala mu, „kto si?“ spýtala sa ho.
„Som Sakurin kamarát, Sasuke.“
Jej mama sa naňho pozrela takým pohľadom, ktorý naznačoval, že si o ňom nemyslí, že je kamarát jej dcéry, ale nepovedala nič. „Sakura nie je doma.“
„Už šla za Hokage?“ spýtal sa a už rozmýšľal nad najkratšou cestou k jej kancelárii.
„Nie,“ pokrútila hlavou, „od včera sa nevrátila.“
„Dobre,“ povedal zamyslene, „tak dovidenia.“ A odišiel.

Takže sa asi niekde túla po lesoch. No paráda. Pomyslel si Sasuke. Chôdzou, ktorá jasne naznačovala, že by bol najradšej niekde inde a nie na chodníku, ktorý viedol k budove, kde mala Hokage kanceláriu, smeroval k onému miestu. Rozhodol sa, že povie Tsunade, ako to je s Narutom. Koho to zaujíma či tam bude aj Sakura. Odfrkol si. Určite sa zašila do izby, len aby nemusela ísť za Hokage a priznať, že sa pravdepodobne mýlila.
Keď prechádzal okolo pozemku, ktorý patril klanu Hyuga, pocítil nutkanie ísť za Hinatou a povedať jej, že Naruto má ešte šancu. Že sa Sakura mýlila. A keďže ona jediná tvrdila, že Naruto je na sto percent mŕtvy, Tsunade určite nebude váhať a pošle tam nejaké jednotky, ktoré ho budú hľadať až kým ho nenájdu. Živého alebo mŕtveho. Sasuke dúfal, že živého. Nemôže to byť predsa tak, že on sa vráti a Naruto si jednoducho umrie.
No rozmyslel si to. Nebude jej dávať falošné nádeje. To by ju zničilo ešte viac. Prečo sa vôbec zaujíma, čo bude s Hinatou? Malo by mu to byť predsa jedno, no nie? zrýchlil krok, aby sa od jej domu dostal čo najďalej. Povie jej to iba ak tam Tsunade niekoho pošle. V inom prípade jej radšej nič nepovie. Pre jej vlastné dobro.
Kráčal ďalej až kým sa nedostal pred dvere Tsunadinej kancelárie. Na chvíľu zaváhal, ale odhodlal sa a zaklopal. Robí to predsa pre Naruta, ale je to preňho divný pocit, keď je opäť v Konohe.
„Ďalej,“ ozvalo sa z vnútra a on vošiel.
Tsunade sedela za stolom, na ktorom mala hŕbu papierov a vyzerala, že by ich najradšej zniesla zo sveta. Zdvihla od nich pohľad a nadvihla obočie, keď videla, kto za ňou prišiel.
„Deje sa niečo, Sasuke?“ spýtala sa ho a vrátil sa, nie veľmi ochotne, k papierom.
„Včera za mnou bola Sakura,“ začal, ale ona ho prerušila.
„Nemusíš mi rozprávať o tvojich ľúbostných vzťahoch. Mňa to nezaujíma.“
Sasuke sa jej na to chystal niečo odvrknúť, niečo v štýle, že by ho nemala prerušovať. No hneď si to aj rozmyslel. Teraz nie je vhodná doba, aby si tu vyskakoval.
„Ja so Sakurou nič nemám,“ povedal pomaly, „ale včera mi povedala niečo dôležité.“
„To, že ťa miluje, všetci vieme,“ povedala len tak mimochodom a Sasuke mal naozaj čo robiť, aby jej na to niečo sprosté nepovedal.
„Povedala mi niečo o Narutovi,“ vyviedol ju z dosť veľkého omylu.
„Čo?“ spýtala sa a konečne mu venovala pozornosť, akú chcel na začiatku.
„Vlastne, povedala, že si pri misii udrela hlavu,“ vysvetľoval a ona ho zase raz prerušila.
„To viem.“
„A že niektoré veci zabudla,“ doplnil Sasuke.
„O tomto mi nikto nepovedal,“ povedala vážne Tsunade a zamračila sa.
„To znamená, že je teoreticky možné, že Naruto nemusí byť mŕtvy. Že ešte stále žije.“
„Pokračuj,“ vyzvala ho Tsunade.
„Možno bola iba zmätená a myslela si, že videla to, čo povedala, že videla.“
„To dosť mení situáciu,“ zamyslela sa Tsunade, „ale rada by som to počula od nej.“
„Chcel som tu prísť s ňou, ale vraj sa od včera nevrátila domov a včera som ju videl, ako ide smerom k lesu,“ objasňoval jej, prečo si to od Sakury nemôže vypočuť.
„Išla do lesa?“ spýtala sa ho.
„To nie je celkom isté. Ja som len videl, ako k nemu ide.“
Hokage si vzdychla. „Myslím, že to už nemôžem odkladať.“
„Čo nemôžete odkladať?“ spýtal sa Sasuke. Že by sa dala konečne do pohybu?
„Pošlem tam nejaký tím, ktorý celú oblasť preverí,“ zamyslela sa, „alebo radšej dva, tri.“
„Naozaj?“ Sasuke pocítil nádej, ktorú od Narutovej údajnej a možno ozajstnej smrti necítil.
„Áno, ale zabudni, že tam pôjdete tí, ktorí ste tam pôvodne boli,“ varovala ho pohľadom, ale spomenula si, že on nie je Naruto a že sa netrepe na každú nebezpečnú misiu.
„Samozrejme,“ prikývol, „dúfam, že tie tímy donesú iba dobré správy.“
„To aj ja,“ povedal úprimne Tsunade, „v každom prípade som rada, že si mi to povedal. Budem sa musieť porozprávať so Sakurou,“ dodala zamyslene.
„Tak ja už pôjdem,“ povedal, lebo sa tam už cítil zbytočný, „poviete mi o výsledku tej misie?“ spýtal sa ešte.
„Iste,“ prikývla vážne a on odišiel z jej kancelárie.

Domov šiel tou istou cestou, akou išiel tam. Na chvíľu zastal pre domom Hyuga a premýšľal. Povie to Hinate? Že Tsunade pošle tímy, ktoré budú hľadať jej milovaného? Rozhodol sa, že by to mala vedieť.
Otvoril si bráničku a šiel po chodníku, ktorý lemovali rady kvetou rôznych farieb. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sa o tú záhradu poriadne starajú. Vyšiel po troch schodíkoch ku vchodovým dverám a zaklopal. No neotvorila mu Hinata, ale jej sestra Hanabi.
„Je Hinata doma?“ spýtal sa a pripadalo mu divné, že dnes chodí od jedného dievčaťa k druhému. Tsunade nepočítal.
„Áno,“ odpovedala mu Hanabi a nepýtala sa ho kto je, ako Sakurina matka, „ idem po ňu. Počkaj tu,“ zavrela dvere a on počul, ako beží po chodbe.
Dvere sa otvorili a tentoraz v nich stála Hinata.
„Sasuke?“ spýtala sa prekvapene.
„Naruto má ešte šancu,“ vysypal to zo seba ani nevedel ako.
Hinata naňho pozrela ešte prekvapenejšie ako predtým. Neverila svojím ušiam. Do očí sa jej tisli slzy.
„Myslíš to vážne?“ spýtala sa ho.
„Smrteľne. Tsunade tam posiela niekoľko tímov. Hovoril som s ňou,“ ani nemal šancu ďalej niečo povedal, lebo Hinata ho inštinktívne objala. Ani nevedela, čo robí, ale cez jej radosť nevedela rozmýšľať, a tak to urobila. Sasuke bol akoby v mrákotách a jej objatie opätoval.
A vtom, ako zákon schválnosti, šla okolo Sakura.
„Sasuke? Hinata?“ neverila vlastným očiam...