Romakčný príbeh 07 Výsluch

Obidvoch jej príchod šokoval. Nečakali, že pôjde okolo a uvidí ich. Hinata začala byť nervózna. Ako si to Sakura vysvetlí? Ako jej vysvetlia, že spolu nič nemajú? Bude im veriť?
„Sakura?“ spýtali sa jej obaja naraz.
„Čo to má znamenať?“ spýtala sa zvedavo. Žiadna známka po žiarlivosti. Vtom akoby niekto šťukol vypínačom, „Tak vysvetlíte mi to?“ povedala naštvane a teraz už žiarlivá bola.
Sasuke a Hinata si len teraz všimli, že sa stále objímajú, a tak od seba rýchlo odskočili.
„Tak?“ založila si ruky v bok a dožadovala sa odpovede.
Sasuke sa na Sakuru intenzívne mračil, a tak sa Hinata rozhodla, že niečo povie. Vždy lepšie ako ostať ticho. „Sasuke len...“ nedokončila vetu, lebo ústa jej prikryl Sasuke svojou dlaňou. Ani na ňu nepozrel, iba sa mračil na dievča, čo stálo oproti nim.
„Nemusíš jej nič vysvetľovať,“ povedal pomedzi zuby Sasuke.
„Akože nemusí?“ spýtala sa Sakura, „Akože nemusí?!“ zopakovala to hlasnejšie, „Zrazu idem okolo a čo tu nevidím! A ty si myslíš, že to nepotrebuje vysvetlenie?!“ takmer kričala a pomaly sa blížila k nim.
Sasuke zložil ruku z Hinatiných úst. „Presne tak,“ odpovedal jej.
Sakura prudko dýchala, ale v očiach jej chýbala tá iskra, čo značila žiarlivosť a možný boj. „Prečo si za ňou prišiel?“ začala ho vypočúvať.
„Teba do toho nič,“ odbil ju.
„Ako to myslíš?!“
„Tak ako si počula.“
Sakura zaťala ruku v päsť. Hrozilo, že niečo rozbije, ale nestalo sa tak.
„Prečo mi neodpovedáš na moje otázky?“
„Odpovedám,“ povedal jej pokojne Sasuke, ale jeho oči neboli také pokojné ako jeho hlas.
„Tomu hovoríš odpovede?“ mála rukou Sakura.
„Áno.“
Začínala sa jej prudko dvíhať hruď. Začala byť naštvaná. Ale bola nahnevaná na Sasukeho a to sa často nestávalo. Vlastne, Hinata si nepamätala, že si sa to od jeho príchodu stalo.
Sakura pochopila, že od Sasukeho asi žiadne odpovede, naozajstné odpovede, nedostane. Prudko sa otočila k Hinate, že to skúsi na nej. Tá nie je tak odolná ako Sasuke a rýchlo sa vykoľají, čo môže využiť vo svoj prospech.
„Toto som si o tebe nemyslela, Hinata,“ povedala odsudzujúco.
„Č-čo si si nemyslela?“ spýtala sa jej Hinata. Nemala rada, keď sa ocitla v úzkych situáciách ako je táto.
„Naruto je mŕtvy len pár dní a ty sa tu zbližuješ,“ to slovo priam vypľula, „so Sasukem. Je to nechutné! Ako môžeš so sebou žiť, Hinata?“
Hinate sa rozšírili zreničky a nevedela, čo na to povedať. Ono to predsa nie je tak, ako to vyzerá. Je to nedorozumenie. Mala by to Sakure vysvetliť, ale bude ju počúvať?
„To nie je tak, ako si myslíš?“ povedala potichu a Sasuke sa do rozhovoru zatiaľ nezapájal, lebo to nepovažoval za nutné.
„A ako to teda je?“ pýtala sa ďalej Sakura a mala pravdu. Hinata sa bude cítiť tak previnilo, že jej to všetko povie. V mysli sa nad Hinatinou slabosťou zasmiala, ale navonok sa stále mračila.
„Sasuke ma prišiel pozrieť,“ začala a pozrela na Sasukeho v nádeji, že niečo povie. Nemal sa k tomu.
„A prečo za tebou prišiel?“ vyzvedala ďalej.
„Už ti to predsa povedala,“ ozval sa znova Sasuke a Hinata si ticho vydýchla, „prišiel som ju pozrieť.“
„Mňa zaujíma prečo.“
„Teba to nemá čo zaujímať, lebo to nie je tvoja vec,“ zvýšil hlas a Sakura by za iných okolností cúvla, teraz mu však vzdorovito pozerala do očí.
„Nie je?“ spýtala sa.
„A je?“ vrátil jej to.
„Samozrejme! Hinata predsa ľúbi Naruta a teraz sa tu objíma s tebou!“ znova mávala rukami, ale nič nerozbila.
„Ale...“ Hinata jej chcela povedať to, čo jej povedal Sasuke. Že Naruto má ešte šancu, ale Sasuke jej skočil do reči čím je znemožnil dokončiť vetu.
„Stále mi nejde do hlavy, ako to súvisí s tebou,“ povedal Sasuke a Sakura sa zarazila, no hneď na to sa vynašla a odpovedala mu.
„Pretože sme spolu v tíme. A to že je Naruto mŕtvy nemení nič na tom, že je členom Tímu sedem! Ako by sa asi zatváril, keby zistil, že jeho priateľka má niečo s jeho najlepším kamarátom?“ založila si ruky na prsiach a nadvihla ružové obočie.
„Ale takto to vôbec nie je,“ bránila sa Hinata, aj keď potichu.
„A ako teda?“
„Už som ti niekoľkokrát povedal, že teba do toho absolútne nič,“ povedal jej Sasuke a tento rozhovor ho už prestával baviť, „ktorej časti vety si nerozumela?“
„Rozumela som jej,“ povedala Sakura cez stisnuté zuby a vôbec sa netvárila zahanbene, ako bol očakával. Niečo mu tam nesedelo.
Kým stihla Sakura čo i len otvoriť ústa, aby sa niečo spýtala alebo argumentovala, spýtal sa jej niečo on: „Bola si dnes tam, kde sme sa dohodli?“ spýtal sa jej nie úplne konkrétne a Hinata nechápala o čom hovorí. A vyzeralo to, že ani Sakura.
„Na čom sme sa dohodli?“ spýtala sa, lebo absolútne netušila, čo sa jej Sasuke pýta.
„Mali sme ísť spolu k Hokage,“ pripomenul jej.
„Kvôli tomu zraneniu,“ začala si spomínať Sakura. Alebo ani nie?
„Presne,“ pokračoval Sasuke obozretne. Jeho oči sa zúžili a pozorne pozoroval Sakuru. Hinata ich rozhovor sledovala ako tenisový zápas, „a ty si neprišla na dohodnuté miesto.“
„Prepáč,“ ospravedlnila sa. Po hneve ani stopy. Sasuke dosiahol to, čo chcel, ale toto poznanie si nechal pre seba, „po tom zranení hlavy dosť zabúdam.“
‚No jasne,‘ pomyslel si Sasuke.
„Ale asi to nebolo také dôležité, keď som to zabudla,“ povedala a zabíjala Hinatu pohľadom. Obaja si toho všimli.
„Máš aj niečo s očami?“ spýtal sa jej Sasuke.
„Čo? Nie?“ silene sa zasmiala.
„Tak čo si tým myslela?“
„No...že...že to asi nebolo až také dôležité, keď som to zabudla.“
„Samozrejme. To som pochopil,“ povedal. Keby len tušila aké dôležité to bolo, „myslel som ten pohľad na Hinatu.“
„Aký pohľad?“ tvárila sa, že o ničom nevie.
„Mračila si sa na ňu,“ pripomenul jej.
„Nechaj to tak,“ ozvala sa po dlhej dobe Hinata.
„Už viem, ktorý myslíš,“ zamyslela sa Sakura a Hinatu úplne ignorovala, z čoho nebola Hinata dvakrát nadšená, „to bolo preto, lebo ona očividne na niečo zabudla. Na niečo dôležité.“
Sasuke sa jej nepýtal, čo konkrétne, lebo to si všetci vedeli domyslieť. Ale Sakura neodolala a musela ďalej rýpať do Hinaty.
„Na Naruta.“
Hinate sa začali do očí tisnúť slzy. Prečo jej to Sakura robí? Keby jej dovolila, a tak isto aj Sasuke, aby to vysvetlila, mohli by sa takýmto veciam zaobísť.
„To by už stačilo!“ skríkol Sasuke a obe sa naňho šokovane pozreli. Ten sa pozeral na Sakuru, „Aby bolo jasné, ja s Hinatou nič nemám. To čo sa tu dialo ťa absolútne nemusí zaujímať! A teraz láskavo odíď, musím s Hinatou niečo prebrať!“
Úplne stratil nervy. Sakurino vypočúvanie proste už nemohol zniesť. Prečo sa do všetkého stará?
„Niečo prebrať, čo?“ reagovala posmešne, „Viem si predstaviť čo také.“
„Tak si to bež predstavovať inde,“ odbil ju.
Sakura sa nadýchla, že mu niečo povie, ale nakoniec to nechala tak a otočila sa na päte a naozaj odišla. Ale ešte predtým im venovala jeden zamračený pohľad. Sasuke ju pozoroval až kým nezašla za roh. Ani raz sa neotočila, čo mu absolútne nevadilo.
„Mali sme jej to vysvetliť,“ povedala potichu Hinata a pozerala na roh, pred ktorým Sakura zmizla.
„Nemalo by to cenu,“ povedal Sasuke a nechápal, prečo sa Hinata kvôli tomu tak trápi, a tak sa jej to spýtal.
„Lebo nevie pravdu a teraz sa kvôli lži bude trápiť,“ vysvetlila mu to, „a určite by nepovedala také veci, ktoré povedala pred chvíľou v zlosti,“ myslela na jej poznámky o Narutovi.
„Neuverila by ti, lebo by bola skalopevne presvedčená, že to, čo videla je pravda tak ako s Narutovou smrťou. Možno by to povedala nahlas alebo nie, ale určite by si to myslela a to zmeniť nemôžeš,“ vážne sa na ňu pozrel.
„Ako si môžeš byť taký istý?“
„Bol a stále som s ňou v tíme,“ poznamenal sucho.
Hinata prikývla, že tomu rozumie. On ju pozná lepšie ako ona. Aspoň si to obaja myslela aj keď ani jeden z nich, Sasuke mal možno tušenie, nevedel, že túto Sakuru nepoznajú.
„Čo si chcel so mnou prebrať?“ spýtala sa ho po chvíli ticha Hinata.
Sasuke sa zamyslel či povie Hinate o tom, že Sakura mu povedala pravdu o tom, že Naruto môže byť nažive; že bola celú noc preč; že mu niečo sa Sakure nesedí, ale nakoniec si povedal, že ju tým teraz nebude zaťažovať. Predsa len sú to len dohady, ktoré si chce najprv potvrdiť. A teraz je určite dosť vystresovaná kvôli Sakure, a tak to nebude ešte zhoršovať. Veď prečo aj?
„To bolo...len taká výhovorka, alebo ako by som to nazval...proste som sa jej chcel zbaviť,“ povedal nakoniec.
„Aha,“ povedala, „a vieš niečo viac o Narutovi?“ spýtala sa ho.
„Možno ešte niečo,“ pripustil. Keď to má niekto vedieť, tak je to práve ona, „ale nechcem to riešiť tu.“
„Tak poď dnu,“ pozvala ho.
Sasuke sa zasmial. „Tak som to nemyslel. Skôr....raňajkovala si už?“ spýtal sa jej.
„Nie,“ pokrútila hlavou a bála sa kam to smeruje.
„Tak sa poď niekam najesť a potom ti to poviem,“ navrhol Sasuke.
Hinata to chcela zdvorilo odmietnuť a neskôr zájsť za Hokage a spýtať sa jej, ale bolo otázne či by jej vôbec niečo povedala. Nemala by s ním ísť. Možno má Sakura pravdu: čo by povedal Naruto, keby ich spolu videl? No nad zdravým rozumom vyhrala zvedavosť.
„Dobre,“ súhlasila napokon. Sasuke prikývol a usmial sa.

Sakura kráčala ulicami celá nahnevaná. Rozmýšľala nad tým, ako z tých dvoch dostať, čo medzi nimi vlastne je. Musí to zistiť. Nevedela, čo bude robiť, ak sa tak nestane.
„Sakura!“ niekto na ňu zakričal. A ten niekto bola sama Tsunade.
Sakura k nej podišla a pozdravila ju.
„Ako komu dobré,“ poznamenala Tsunade a mračila sa na ňu.
Sakura vedela, že si v jej prítomnosti musí dávať pozor. „Deje sa niečo, Tsunade- hime?“
„Či sa niečo deje?“ zvýšila hlas a tých pár ľudí, čo bolo v tom čase von, sa začalo obzerať, „To sa dozvieš v mojej kancelárii,“ povedala rázne, čo znamenalo rozkaz, otočila sa a Sakure neostávalo nič iné len kráčať za ňou.
Čo sa stalo, že je Tsunade taká nahnevaná? Deje sa niečo vážne? Urobila snáď niečo, čo nemala? Vyzerala dosť nervózne a to neveštilo nič dobré.