Romakčný príbeh 05 Podivné veci...

Hinata nevedela, čo má povedať. Má povedať Sakure pravdu a čakať kým vybuchne? Alebo bude radšej klamať a dúfať, že sa o tom Sakura nikdy nedozvie? Ale prečo by ju malo zaujímať či sa Sakura dozvie, či bola u Sasukeho alebo nie? Je to predsa jej vec a Sakura nie je Sasukeho matka a ani priateľka, že by jej to malo vadiť.
Ale je doňho zaľúbená a má brutálnu silu. To nie je najlepšia kombinácia.
Ozval sa hlas v jej hlave. Začala rozmýšľať, čo povie Sakure, ale na tej bolo vidieť, že je netrpezlivá. S odpoveďou si bude musieť pohnúť. A tak sa pre dobro všetkých naokolo rozhodla, že menšie klamstvo ju nezabije.
„Ja som sa tu skrývala pred dažďom,“ odpovedala jej a vlastne to nebola celkom lož. Naozaj sa tam skryla pred dažďom. Za akých okolností, to už je teraz vedľajšie.
„Aha,“ hlesla Sakura, zdvihla zrak a zapozerala sa na okno na poslednom poschodí. Na Sasukeho okno. Sasuke nebol nacapený na okne tak, že by si ho hneď všimla. Iba nenápadne vykúkal.
„Zvláštne,“ poznamenala Sakura, keď sa znova pozerala na Hinatu.
„A čo...čo je zvláštne?“ spýtala sa jej Hinata a bolo to tu zas. Znova sa zajakáva. Bolo to z nervozity? Bála sa, že na to Sakura príde? Mala by?
„Vedela si, že tu býva Sasuke- kun?“ odpovedala jej otázkou.
„Nie,“ odpovedala jej Hinata. Predsa to do dnešného večera nevedela.
„Takže to bola asi len náhoda, čo?“ usmiala sa na ňu Sakura a Hinate spadol kameň zo srdca.
„Iste,“ usmiala sa na ňu Hinata. Sakura si vzdychla a zdalo sa, že pochyby, ktoré ju doteraz zvierali zmizli. Ako si len mohla myslieť, že Hinata by niečo mala so Sasukem? Smiešne.
„Takže ty si prišla za Sasukem?“ spýtala sa jej Hinata. Nijako inak si nemohla vysvetliť Sakurinu prítomnosť pri budove, kde býva Sasuke.
Sakura sa najprv znova zahľadela na Sasukeho okno a až potom odpovedala. „Áno,“ pozrela sa na Hinatu a už sa neusmievala, „Kakashi si myslí, že teraz by sme mali spolu držať viac ako kedykoľvek predtým.“
Hinata prikývla. Chápala, ako sa Sakura cíti. Aj ona predsa stratila Naruta. Bol pre ňu iba kamarátom, ale to nič nemení na tom, že aj jej bude chýbať. No prečo by mali byť spolu v noci? Preblesklo Hinate hlavou. Pokrútila hlavou. Načo sa o to vôbec stará? Vyzeralo to akoby jej vadilo, že Sakura bude so Sasukem.
„Deje sa niečo, Hinata?“ spýtala sa jej Sakura, ktorá si nemohla nevšimnúť Hinatino krútenie hlavou.
„N-nič!“ pípla Hinata. Bože, odpovedala jej prirýchlo. Teraz je nad slnko jasnejšie, že sa niečo deje, „Ja len...že... že...je divné, keď sa stretávate v noci.“
„Jaj tak,“ usmiala sa na ňu Sakura, akoby návšteva u Sasukeho v noci bola úplne bežným javom. Ale však ona tam tiež bola! Okríkla sa v hlave. Ale on ju tam dotiahol a ona odišla, nezostala tam. Obhajovala sa. Čo je na súde? „ale ja u neho neprespím. Iba som mu doniesla večeru,“ ukázala na tašku, čo držala v ruke, aby potvrdila svoje slová.
„Tak dobre,“ povedala nakoniec Hinata. Trochu neskoro na večeru, ale nebude sa predsa do toho starať. Je to ich vec a ju do toho nič. A už naozaj chcela ísť domov, „tak pekný večer a dobrú noc!“ zaželala jej, aj Sakura jej, obišla ju a smerovala domov. Po dlhom dni bude znova doma.

„Hinata!“ zakričala na ňu Ino z druhej strany ulice, keď bola asi desať minút od Sasukeho bytu. Hinata sa zastavila a počkala kým k nej blondína pribehne.
„Deje sa niečo, Ino?“ spýtala sa jej s miernym strachom, lebo keď ju naposledy videla, doniesla viac ako strašné správy.
„Až na pár divných vecí...vlastne nič,“ odpovedala jej. Hinata si vydýchla. Moment! Aké divné veci? Chcela sa to spýtať Ino, ale tá sa rozrečnila a bolo skoro nemožné ju zastaviť počas rozprávania.
„Ani nevieš, ako som sa o teba bála! Nemohla som ťa nájsť celý deň! Bola som u teba a tam mi povedali, že od rána si niekde von! Hľadala som ťa asi všade! Všade!“ zdôraznila, aby Hinata pochopila vážnosť tejto situácie, „Pýtala som sa ľudí či ťa nevideli, alebo čo! A potom...asi okolo tretej...mi to došlo. Hinata chce byť určite sama, povedala som si a prestala som ťa hľadať. Chcela si byť sama, že?“ spýtala sa jej kontrolne Ino.
Hinata prikývla a dúfala, že týmto sa Inino rozprávanie skončilo a môže sa jej spýtať na tie divné veci. Smola, neskončila.
„Ja ťa úplne chápem,“ povedala súcitne Ino. Hinata opäť iba prikývla a dúfala, že znova nezačne plakať. Nechcela, aby ju niečo rozhádzalo. Vedela, že Naruto by to nechcel. Samozrejme, bude jej chýbať, ale nemôže sa zaseknúť na jednom mieste. Musí sa pohnúť. Nie hneď. To nemusí. Časom. A to, že sa pohne ďalej predsa neznamená, že naňho zabudne. No nie? Ona naňho bude vždy spomínať a on ju bude pozorovať zhora. Tak sa to predsa hovorí, či? Ďalej sa nad tým už zamýšľať nemohla, lebo Ino znova spustila svoju reč, „ale nemôžeš len tak zmiznúť na celý deň a nikomu nič nepovedať. Nemysli si, že len ja som sa o teba strachovala! Takých bolo viac, ale tých ti tu teraz nebudem menovať!“
Ino sa nadýchla, aby mohla pokračovať, čo Hinata využila.
„Aké divné veci si myslela?“ spýtala sa jej rýchlo, bez zakoktania.
„Huh?“ pozrela sa na ňu Ino s mierne prihlúplym výrazom v tvári. Hinate došlo, že Ino v zapálenom hovorení zabudla na to, o čom vravela predtým.
„Keď som sa ťa spýtala či sa niečo deje, tak si mi odpovedala, že až na pár divných vecí nič,“ pripomenula jej, „a tak sa ťa pýtam, aké divné veci si myslela?“ povedala znova bez zajakávania. Čo sa to s ňou deje? Že by ju posledné udalosti zmenili? Alebo je v tom niečo iné?
„Aha,“ zvolala Ino, „vlastne o nič nejde. Iba Sakura sa chová trochu divne,“ prezradila jej. To by vysvetľovalo prečo bola taká pokojná, keď ju videla pred budovou, kde býva jej milovaný Sasuke a nezaútočila na ňu bez vypočutia vysvetlenia.
„Dnes som ju videla,“ povedala jej Hinata, „a zdala sa mi...no...celkom normálna,“ nebude jej predsa teraz vysvetľovať situáciu so Sasukeho bytom!
„Vážne?“ spýtala sa jej Ino a v tvári mala ten výraz, keď sa chystá vypočuť si klebetu. Akoby sa všetko vrátilo do normálu.
„Áno,“ potvrdila jej to Hinata jedným slovom, s čím, prirodzene, blondína spokojná nebola.
„Hinata, použi rozvitú vetu, prosím!“
„Áno, zdala sa mi celkom normálna.“
Ino sa začala smiať. „Ale no tak Hinata!“
„Ale čo chceš vedieť?“ spýtala sa jej Hinata. Nech sa jej radšej pýta otázky a ona jej bude odpovedať než by jej mala porozprávať celý ten príbeh.
„Tak napríklad,“ zamyslela sa, „kde si ju stretla?“
Má jej povedať, že to bolo pred Sasukeho bytom? Potom by sa pýtala, čo tam Hinata robila. Moment! Však môže povedať to, čo povedala Sakure!
„Pred jednou bytovkou,“ povedala jej.
„To ti mám vážne klásť otázky ako na policajnej stanici?“ spýtala sa jej Ino podráždene.
„Nie,“ povedala Hinata, ale jej sa veľmi o tom nechcelo hovoriť. Ale prečo vlastne? Pretože sa hanbila za to, že bola u Sasukeho ani nie deň po tom, čo sa dozvedala o Narutovej smrti? Asi preto, „no...“ kde by mala začať? Žeby od začiatku? „stretla som ju, keď som vychádzala z jedného vchodu, v ktorom som sa skryla, keď pršalo. Vyšla som von a uvidela som ju. Spýtala sa ma či viem, že práve v tom vchode býva Sasuke,“ poslednú vetu povedala tak rýchlo, že dúfala, že to Ino prepočula. Neprepočula. Ale v jej očiach už chýbala tá iskra, keď počúvala klebety.
„Takže to našla,“ poznamenala Ino.
„Hm?“ spýtala sa inteligentne Hinata. Nechápala, čo tým Ino myslela.
„No to je tá čudná vec. Asi pred hodinou som stretla Sakuru a pýtala sa ma, kde býva Sasuke,“ vyklopila jej to a Hinata začala pochybovať, komu a kedy povie to, čo jej povedala a či je vôbec bezpečné povedať Ino niečo viac. Ale žeby Sakura nevedela, kde býva Sasuke, ktorého milovala...ako dlho to už je?...no proste dlho.
„To vážne?“ spýtala sa jej Hinata.
„Prisahám!“ povedala vážne Ino a mala aj vážnu tvár. Čiže neklamala.
„Ale ako to je možné?“
„Podľa mňa sa počas tej misie,“ posledné slová zašepkala, „zranila a zabudla nejaké veci. Keď sme ju liečili, našli sme tržnú ranu na hlave. A vraj nevedela odpovedať na niektoré otázky, ktoré sa jej vyšetrovatelia pýtali.“
„Tak v tom prípade to nie je až také divné, nie?“ poznamenala Hinata a myslela to naozaj. Ak sa Sakura udrela do hlavy, amnézia je predsa normálna.
„Čo ti ja viem?“ povedala Ino pochybovačne, „Zabudne človek na niekoho, koho miluje?“
„Si lekársky ninja, Ino. Mala by si vedieť, čo spôsobuje amnézia. A Sakura predsa nezabudla na Sasukeho, iba na to, kde býva,“ upokojovala ju Hinata, lebo sa zdalo, že Ino Sakurino zranenie a správanie naozaj rozrušilo.
„Asi máš pravdu,“ povedala po chvíli, „ale nikdy nemôžeš vedieť, čo urobí človek, ktorý na niečo zabudol v dôsledku nejakej nehody, keď to chce zistiť.
Hinata preglgla, lebo Inin výraz bol naozajsky vážny. A čo ak má pravdu. Čo všetko Sakura zabudla?
„Ktovie kde je teraz?“ spýtala sa samej seba Ino.
„U Sasukeho,“ odpovedala jej Hinata.
„A čo tak akože chce robiť?“
„Doniesla mu večeru.“
„O desiatej?“ spýtala sa podozrievavo Ino.
„Kakashi jej vraj povedal, že by mali držať spolu,“ odpovedala jej Hinata a Ino vyzerala čoraz nervóznejšie.
„Ale o desiatej?!“ skríkla Ino a tých pár ľudí, čo ešte boli na ulici na nich otočilo svoje tváre.
„Upokoj sa, Ino. Čo si myslíš? Že ho udusí igelitovou taškou?“ spýtala sa jej a naschvál použila takýto absurdný príklad.
„Máš pravdu. Asi by som mala ísť spať. Som už unavená,“ povedala a prešla si rukou po čele.
„Tak poďme,“ povedala Hinata a pohli sa smerom k svojim domovom.

„Kto otravuje?“ spýtal sa sám seba Sasuke, keď šiel otvoriť dvere, lebo niekto sa rozhodol, že ho bude otravovať o desiatej večer. Mal jasnú predstavu, kto by to tak mohol byť, ale dúfal, že sa mýli.
Prudko ich otvoril a uvidel tam stáť Sakuru. Nemýlil sa.
„Ahoj, Sasuke- kun.“