Inuzuka gaiden: Iba túto noc

„Teraz nie!“ odignorovala zaťahanie za rukáv.
„Mám iné povinnosti,“ ozrejmila, keď sa jej začal trieť o chrbát.
Zostala neoblomná, aj keď jej položil hlavu do lona a hádzal po nej prosebné pohľady. Nepodľahla, ani keď sa k drankaniu pridali jeho súrodenci, akurát stratila trpezlivosť.
„Kiba, nemôžeš sa chvíľu venovať Haimarom? Ja musím dokončiť prácu do školy.“
„Nie, nemôžem, sú to predsa tvoji psi,“ dostalo sa jej od brata odmietavej odpovede.
Zaujímavé, doteraz ho od Haimarov nemohla odlepiť. No keď príbuzní doviezli na noc malú Akitu, našiel si nový objekt záujmu.
Poučenie: Nepriberať si k trom šteňatám ešte starostlivosť o batoľa.

„Tento spôsob odčervenia je skvelý,“ nechala sa trocha uniesť. „Mali by sme ho začať používať,“ povedala si, ďalej listujúc v odbornom časopise.
Jeden z okolo vylihujúcich Haimarov zastrihal ušami a vrhol znepokojený pohľad na bratov. Druhý mal položené labky na hlave, ako keby malo dôjsť k pohrome. Tretí ležal na boku a tváril sa sťa čakajúci na smrť. V priebehu krátkeho času už podobné vyjadrenia počuli na adresu nových očkovacích ihiel, žihľavového šampónu na srsť a rovnátok na zuby. Čo je to za pekelný časopis, v ktorom ich pani hľadá námety na školskú prácu? Čo ešte príde?
„No jasné, klystír!“

„Hej segra, mám pocit, že Akita nie je úplne v poriadku,“ začal panikáriť Kiba.
„Iste, že nie je, rastú jej zúbky. Nepočul si čo hovorili jej rodičia?“
„A nemala by si s tým niečo robiť? Nemala, nemala, nemala? Ty ju máš na starosti!“
„Ale však je v pohode,“ konštatovala, keď nakoniec vstala a nakukla do kolísky.
„Páči sa jej ten časopis, čo máš v ruke. No tak jej ho daj. Daj jej ho.“
„Tak to nie,“ skríkla Hana, keď Akite časopis predsa len podala a tá ho začala hrýzť a žužlať.
„Akita je celá zažratá do techniky,“ zaškeril sa Kiba.

„Kde mám časopis?“
„Má ho Akita!“ hlásil Kiba s úsmevom. Jeho slová potvrdilo šušťanie papiera a radostné pazvuky.
„Ty si jej ho dal!“ oborila sa naňho Hana a vychmatla časopis z Akitinych ručičiek. „Takmer rozhryzla článok, ktorý chcem použiť do svojej školskej práce, hnevala sa ignorujúc vzlyky z kolísky.
„Ja nie,“ hájil sa obvinený Kiba, „mala ho už, keď som sa vrátil z toalety.“
Hana zvraštila čelo a obrátila sa k svojim psom. „Čo o tom viete vy?“
Pozreli na ňu, ako keby nechápali, o čo jej ide.
„Sorry, segra, ale... nemohla ho zobrať Akita?“
Plač z kolísky razom ustal.

Ukradla časopis priamo Akita? Nie, nie, to je úplne vylúčené. Niektorý z Haimarov za to, že sa im kvôli školskej práci nevenuje ako zvyčajne? Sú už predsa dosť veľkí na to, aby pochopili priority. A mimo to by museli spolupracovať. Neverila, že by sa proti nej spriahli všetci. Potom ale ostáva iba Kiba. Pričuchla k časopisu, no nebola z toho múdrejšia. Že by Akitine sliny prekryli ostatné pachy?
Vrátila sa k práci, aby bola do rána hotová, no než sa nazdala, situácia sa zopakovala.
„Tak dosť, ešte raz a rozpútam tu teror, jasné?“
Pätica vystrašených pohľadov dávala tušiť, že vyhrala.

Musí túto noc zvládnuť. Aspoň túto noc!