Začiatok Konca Nášho príbehu... 2.diel

Hikarin pohľad

„Ako prvé musíme ísť za Hokage a všetko jej povedať,“ povedala som a ihneď sme vyrazili. Keď sme došli pred dvere Hokage, počuli sme krik.
„Ako to myslíte, že musíte zrušiť môj tým?“
„Pochop to Kiogo. Chýbajú ti dvaja členovia týmu. To, že máš jedného žiaka nestačí!“ začínala sa rozčuľovať Hokage. Zaklopali sme na dvere a vstúpili bez vyzvania.
„Kto ste?“ opýtala sa a vyzerala dosť naštvane Hokage.
„Sme z klanu Animaru. Volám sa Hikari, toto je moja kamarátka Minari a môj mladší brat Otaru,“ odpovedala som energicky.
„Čo tu chcete?“ opýtal sa nie veľmi príjemne Kiogo.
„Prišli sme sem, pretože náš klan bol z väčšiny vyvraždený,“ povedala trochu nesmelo Minari. Keď som sa na ňu pozrela, tak mi bolo hneď jasné, že je nervózna.
„Tss... A teraz hľadáte pomoc u nás? Na to rýchlo zabudnite a-“ nestihol dopovedať Kiogo, lebo ho Hokage prerušila.
„Ste u nás vítaní,“ povedala Hokage a milo sa usmiala.
„Ale Hokage-sama-“ chcel niečo namietnuť Kiogo, ale tá ho ihneď zastavila svojim pohľadom.
„Shizune, zaveď ich prosím do ich nového bytu,“
„Áno, Tsunade-sama,“ povedala Shizune a pohybom ruky nám naznačila, aby sme išli za ňou.

Išli sme asi päť minút, keď sme dorazili k jednej budove, v ktorej sa nachádzal náš nový byt.
„Tak a sme tu,“ povedala Shizune, keď sme došli pred jeden byt. Zrazu sa otvorili dvere druhého bytu a z nich vyšiel blondiak zhruba v našom veku.
„Ááá Naruto-san. Ako sa máš?“ spýtala sa milo Shizune.
„He? Veľmi dobre. Práve idem na rámen s Irukom-sensei,“ povedal Naruto s veľkým úsmevom na tvári.
„Skoro by som zabudla.... Tu máte kľúče,“ povedala Shizune a odišla.
„Ahoj. Kto ste?“ Zvedavo sa opýtal Naruto.
„Sme z klanu Animaru. Ja som Otaru, moja sestra Hikari a jej kamarátka Minari,“ povedal mu s úsmevom Otaru.
„Aha tak vás teda vítam ...ale už musím ísť.“ Naruto odišiel a my sme išli do nášho bytu. Byt nebol veľký, ale ani malý. Bolo tam všetko základné vybavenie. Až na to, že tam boli len dve postele.
„Takže, je jasné, že Otaru spí na posteli. Ktorá z nás spí na zemi?“ opýtala som sa Minari.
„Kameň-papier-nožnice?“
„Súhlasim,“ nebolo zvyčajné, že sa rozhodujeme pomocou kameň-papeir-nožnice, ale toto bola iná situácia.

Už sme začínali byť netrpezliví, keď v tom sa nám konečne podarilo dať rozdielne znaky a bohužiaľ vyšlo, že na zemi spím ja.
To bude noc, pomyslela som si. Keďže už sme boli dosť zoslabnutí a vyhladovaní, vybrali sme sa do ulíc Konohy nájsť si miesto kde sa najeme. Narazili sme na Ichiraku Ramen, tak sme šli dovnútra. Zbadali sme tam Naruta s nejakým chlapom, ktorý je pravdepodobne ten Iruka.
„Dobrý deň. Čo si dáte?“ opýtal sa nás milo Teuchi.
„Tri rámeny,“ povedala Minari a o chvíľu sme ich mali na stole.
„Jééé vy ste tí z klanu Animaru však?“ opýtal sa Naruto, keď si nás konečne všimol.
„Áno a ty si Naruto však?“ odpovedala mu Minari, ktorá sedela vedľa neho.
„Iruka-sensei, toto je Minari, Hikari a Otaru, práve prišli do dediny“ predstavil nás. Zatiaľ, čo sa Minari, Naruto a Iruka rozprávali, ja a Otaru sme riešili niečo iné.
„Hikari, ako sa teraz zo mňa stane silný shinobi? Kto ma bude trénovať keď tu nie je najstarší?“ opýtal sa Otaru a na jeho tvári bol zjavný smútok a obava.
„Neboj sa. Nie som síce najstaršia z nášho klanu, ale naučím ťa aspoň to čo viem. Súhlasíš?“ usmiala som sa na neho a hneď sa začal aj on usmievať. Zrazu sa objavil jeden člen z Anbu.
„Hikari Animura, Minari Animaru a Otaru Animaru. Volá vás Hokage-sama. Ihneď!“ keď dopovedal ihneď zmizol. Samozrejme sme nemienili ísť za Hokage hladní, tak sme najprv dojedli rámeny, poďakovali, rozlúčili sa a až potom sme išli.

„Kde sa flákajú! Povedala som aby ihneď prišli!“ rozčuľovala sa Tsunade.
„Tsunade-sama mali dlhú cestu a boli určite hladní,“ ukľudňovala ju Shizune. Zaklopali sme na dvere a vstúpili opäť bez vyzvania.
„Vidím, že slušnosť nie je vaša silná stránka“ Zahriakla nás a na čele sa jej objavila zelená žilka. „Niekoho mi to pripomína.“ Zamumlala si pod nos.
„No... a prečo ste nás zavolala?“ Zvedavo som sa opýtala.
„Ide ohľadne vášho týmu a ohľadne Otarua a akadémie.“
„Akadémie?“ Nechápala som o akú akadémiu ide a čo s tým má spoločné Otaru.
„ No vidím, že vám to musím objasniť. Akadémia je miesto kde učíme a trénujeme nových mladých shinobi“ Začala nám vysvetľovať  „Otaru je akurát vo veku v ktorom sa nastupuje do akadémie a je potrebné, aby tam nastúpil, ak sa chce stať shinobi.“
„ Ale Hokage-sama, my sme nič také nemali. U nás je tradíciou, že najstarší člen klanu trénuje ostatných shinobi, je to tradícia ktorú nechceme porušiť.“ Bola som rozčarovaná z toho, žeby sme mali porušiť našu tradíciu, ktorá v našom klane fungovala už stáročia no bola pravda, že v akadémii by ho učili skúsení shinobi a naučili by ho viacej, ako keby som ho mala učiť len ja.
„ Rozumiem.“ Povedala Hokage, ale stále nad niečím rozmýšľala.
„ Tak to spravíme tak, že Otaru nastúpi do akadémie ako ostatní, ale zároveň ho budeš trénovať ty, ako jeho staršia sestra.“
„ Myslím, že to by bolo fajn.“ Na tvári sa mi objavil úsmev, keďže tento nápad sa mi naozaj pozdával, lebo neporušíme tým našu tradíciu a zároveň Otaru bude trénovaní profesionálmi.
„ Čo myslíš ty?“ Opýtala som sa Otarua, ale keď som sa na neho pozrela a videla, že ma široký úsmev na tvári bolo mi jasné, že súhlasí.
„Dobre a teraz k vášmu týmu.“