Začiatok Konca Nášho príbehu... 1.diel

S kamarátkou sme sa rozhodli, že napíšeme sériovku. Keď budem písať ja, tak to bude Minarin pohľad, a keď zase ona, tak to bude Hikarin pohľad. Dúfame, že sa Vám naša poviedka bude páčiť.

Minarin pohľad

Kedysi bol náš klan veľmi vážený a silný. Ale aj tak iné klany skúšali vymyslieť, ako nás zničiť. Jednej teplej letnej noci, išli mňa a Hikari skúšať, či sme hodné stať sa plnohodnotnými členmi klanu našej rodiny. Keď zrazu, výbuch. Všetkých nás to odhodilo. Nikto nebol pripravený na boj. Hádzali na nás kunaie. Obraňovali sme sa ako sa len dalo, strhol sa boj. Najstarší z klanu stihol niekoľkých odviesť preč.
,,Hikari! Minari!“ zakričal ale nechcelo sa mi ísť, ale Hikari ma chytila za ruku a bežali sme preč. Skryli sme sa do kríkov. Ale zrazu som zbadala , že môj otec má problémy. Vyletela som z úkrytu. V tom na mňa nečakane vyletel jeden ninja s cudzieho klanu. Bola som rýchlejšia, tak som ho chytila za hlavu a kunaiom podrezala hrdlo. Cítila som jeho krv na mojich rukách. Nevšímala som si to a bežala ďalej, cítila som , že Hikari ide za mnou. Dobehla som za otcom, ale bolo to zbytočné... Bolo neskoro.
,,Minari ... uteč... zachráň sa a prosím neplač“ nevedela som udržať slzy.
,,Vieš, že sa veľmi podobáš svojej matke... neboj teraz budeme ja a mama spolu... na teba dohliadať“ trhalo mi srdce vidieť otca v tomto stave. Keď v tom, s poslednými silami, mi podal posvätnú takanu.
,, Vezmi si ju... „ s posledným nádychom mi ju podal a zomrel. Môj otec zomrel v mojich rukách! Zlosť sa vo mne nahromadila. Jemne som otca nadvihla a pobozkala ho na čelo a položila ho na zem. Rozhliadla som sa aby som našla Hikari. Videla som ju, ako bojuje s troma ninjami naraz, aby zachránila jej matku a jej mladšieho brata. Rozbehla som sa, pri čom som sa uhýbala kunaiom, ktoré leteli z všetkých strán. S Hikari sme bojovali spolu, ale zrazu jej matka vykríkla. Prepichli ju zozadu.
,,Hikari!“ vykríkla. Chytila som toho magora a kunai som mu vrazila priamo do brucha a urobila som mu s črevami harakiri, počula som, ako chcel vykríknuť, ale dusila som ho rukou pod krkom. Hodila som ho o zem.
,,Hikari ...“ zašepkala, ,,vezmi Otarua a bežte s Minari odtiaľto. Ihneď!“ Hikari zobrala Otarua na chrbát a vypadli sme odtiaľ. Bežali sme ale potom...

,,Hikari, skryte sa , niekto nás prenasleduje.“ Hikari sa premenila na čiernu mačku a Otaru na šedú krysu, pričom ho jemne zobrala do papuľky a šli sa skryť. Ticho som čakala. Vnímala som vietor a šušťanie lístia. Pomaly som vytiahla katanu. Katana bola vyrobená za mesačného svitu. V noci bola nádherná, lebo keď bojovník chcel, katana sa rozsvietila ako mesiac v splne. Preto bola katana pomenovaná Kaala – dcéra mesiaca. Počula som ho, bol blízko. Hah, hlupák nedával si pozor, lebo bol hlučný. Bum! Katana sa rozsvietila, krv vytryskla, telo ochablo. Katana ho preťala ako nič. Jeho telo padalo z veľkej výšky a ja som sa len pousmiala.
,,Hikari! Poď ideme.“ Premenila som sa na havrana a vyletela nad les a Hikari bola hneď za mnou avšak ona sa premenila na orla a v zobáku, za srsť jemne držala Otarua, ktorý sa premenil na myš.

Leteli sme týždeň, keď raz v noci sme sa uchýlili v jednej jaskyni. Po dlhom lete sme si konečne odpočinuli a ihneď sme zaspali. Asi o polnoci som sa zobudila, lebo mi cudzí chlap držal nôž pod krkom.
,,Hej! Vstávaj ty č***a!“ a pri tom do mňa kopol. Naštvalo ma to, ale nemohla som sa pohnúť bála som sa, že ma môže podrezať. Pomaly som sa zdvíhala.
,,Čo chcete?!“ Otaru vykríkol. Pri čom mu tretí muž jednu vypálil do tváre.
,, Ticho!“ Hikari sa pozrela na Otarua a potom na toho chlapa.
,,Nechajte ho!“ povedala Hikari. Vnímala som situáciu.
,,Čo chcete od nás?!“ tichším hlasom som povedala.
,,No čo asi kráska?“ rukou mi prešiel po brušku a chcel ísť nižšie. Ale rýchlo som sa mu tvárou v tvár otočila, pri čom som sa porezala na boku hrdla.
,,Mmm... No dobre..“ pozrela som sa mu do očí vášnivo. Oblízal si pery. Pozrel sa mi na porezané hrdlo. Išiel ma tam oblízať. Začal ma tam bozkávať, bolo mi to odporné! Ale aj tak som musela zastonať, aby si myslel, že sa mi to páči. Tak pokračoval, jednou rukou som urobila znak, pri čom sa moje zuby zmenili na ostré akoby dračie či žraločie. V sekunde som sa mu zahryzla do hrdla a odtrhla mu polovici hrdla. Videla som, ako sa na mňa jeho kamoši pozreli so strachom v očiach.
,,Démon...“ videla som ako sa triasli. Vlasi mi viali vo vetre, krv mi tiekla od úst a bola roztečená až po brucho a v očiach som mala nenávisť. Tak sa im nedivím. Vždy som bola búrlivák, keď som bola unavená a niekto ma zobudil. Otaru sa im vyšmykol, ako krysa a Hikari sa premenila na mačku a doškriabala mu tvár, pri čom syčala. Jaskyňa bola na dosť veľkej hore. Urobila som dračí dych a upiekla som ich. Urobila som salto vzad. Padala som, rozpažila som ruky a šup, premena na draka. Draka mám na boje vo vojne. Hikari na mňa skočila s Otarom. Po troch hodinách letu sme narazili na Listovú dedinu. Priletela som bližšie k nej a pristála. A zas som sa dala do normálnej podoby.
,,Hikari ...?“ opýtala som sa, ,,ako si nájdeme bývanie?“