Narodeniny

Bol to najhorší deň v roku.
Čas, kedy sa každý, a tým myslím naozaj každý, snažil vyhrať miesto v jeho srdci s kvetmi, čokoládou, cukríkmi a tričkami s nápismi 'I Love Sasuke-kun'. Nebol by prekvapený, keby jedno z dievčat šlo von a kúpilo by mu medailónik v tvare srdca s jej fotkou vo vnútri, aby mohla byť navždy s ním. Bol to deň, kedy sa každý snažil nájsť spôsob, ako ho potešiť, čo vždy skončilo katastrofou.
Jeho narodeniny.
Naozaj, keď v to júlové ráno odhrnul závesy na okne, aby sa do jeho izby dostalo svetlo, na parapete ho čakala kytica kvetov. Tucet ružových ruží, znak lásky. A ružová kartička ozdobená lístkami sakury a trblietkami. Nepokrčil nad tým nosom, naopak, opatrne kvety uložil do vázy ako znak vďačnosti za Sakurin darček. Alebo možno preto, aby neskôr, keď ho navštívi, nemusel vysvetľovať, prečo je kytica v koši. Sám nevedel, ktorý z dôvodov bol ten pravý.
Prečo nikto nemyslel na to, čo chce dostať, ale na to, čo je perfektným darčekom? Všetky tieto dievčatá, ktoré ho obdivovali - najmä Sakura a Ino - mu kupovali veci, ktoré by si ony priali na narodeniny. Bol tam však jeden problém - a to dosť veľký.
Sasuke Uchiha bol chlapec.
Potichu vzdychol, osprchoval sa a obliekol, pretože vedel, že v ten deň ho budú jeho fanynky sledovať pozornejšie než inokedy. Spokojný, že bez úhony zvládok svoje ranné rutiny, otvoril zadné dvere, kde ho vítala prázdna ulička.
Nebolo to nič neočakávané. Ino bola určite so Saiom a Sakura ho zrejme plánovala prísť navštíviť neskôr. Hodiny ukazovali, že je poludnie. Čo však dovtedy robiť...
"Uchiha-san?"
Sasuke sa otočil prudšie, než bolo v tej chvíli nutné, a ocitol sa tvárou v tvár dedičovi klanu Hyuuga.
"Hinata?" spýtal sa Sasuke a na zatváril sa zmätene. Boli už chvíľu priateľmi, no na svoje narodeniny ju neočakával.
"J-je mi ľúto ak ťa obťažujem a-ale... oh! Mala som začať s všetko najlepšie..." zakoktala a pohľad uprela na zem. Vtedy Sasukeho pozornosť upútal zatvorený košík, ktorý držala v rukách a to v ňom vyvolalo množstvo otázok.
"Ďakujem," povedal milo Sasuke. "Môžem ti pomôcť?"
"Oh!" vyhŕkla a pozrela mu do očí. "N-neviem či máš nejaké p-plány ale... spravila som obed... a t-tak som rozmýšľala, či by si nechcel ísť na piknik k jazeru.
Sasuke zostal zaskočený, pretože toto gesto bolo oveľa prirodzenejšie ako Sakurin darček z "náklonnosti".
"Jasné," odvetil Sasuke, "vďaka, Hinata."

Obed s Hinatou nebol taký zlý, ako by si Sasuke myslel. Spravila ryžové guličky, jeho obľúbené jedlo. Sedeli v príjemnom tichu a občas utrúsili poznámku o tom, čo sa stalo od ich posledného rozhovoru.
"Uchiha-san, mal si zatiaľ pekný deň?" spýtala sa ho vo chvíli, keď dojedal poslednú guličku.
"Áno, čo je dosť nezvyčajné. Ale je tu jedna vec, ktorej nerozumiem," odvetil a pokrčil nosom.
Hinata sa potichu zachichotala.
"Čo?" spýtal sa s predstieranou mrzutosťou.
Nepostrehla sarkazmus v jeho hlase. "Oh, prepáč... ja len... tvoja tvár!"
Sasuke prevrátil očami.
"Ohh! J-ja som to t-tak nemyslela!" opäť sa zakoktala.
"Upokoj sa, Hyuuga. Nič sa nedeje," povedal Sasuke s malým úškrnkom, ktorý nebol nervózny ako obvykle. "Len som chcel vedieť, prečo si pre mňa toto spravila?"
Začervenala sa, pozrela do zeme a tvár si skryla za závoj vlasov. "J-ja... nemôžem ti to len tak povedať, najprv ti musím dať darček," zamrmlala a začala sa hrabať v košíku.
Ako prvú vytiahla sadu kunai s jeho menom. Zaujato si ich obzeral a občas si popod nos zamrmlal niečo ako "úžasne vyvážený" či "najostrejšia akú som kedy videl".
Pokým sa na ňu nepozeral, vytiahla medailón v tvare srdca. Zhlboka sa nadýchla a rýchlo mu retiazku zapla okolo krku. Keď to videl, zaškľabil sa.
Hinata skryla svoju skľúčenosť. "Otvor to," šepla.
Vo vnútri boli dva obrázky. Na ľavom bola jeho mama a na pravom on ako dieťa, keď Hinatu pobozkal na líce. Malá Hyuuga na obrázku mala tvár zaliatu červeňou, presne ako skutočná Hinata v tej chvíli. Obrázky pochádzali z doby, kedy boli narodeniny jeho najobľúbenejšou časťou roka a klany Hyuuga a Uchiha ich trávili spolu.
"N-nebola som si istá či b-by sa ti to p-páčilo... ale chcela s-som ti n-nejako p-povedať že si m-myslím že ťa m-mi..."
V tej chvíli ju pobozkal.