"Spomínaš si?" _ 2 _

Kde je Kaki?

"No jasné že viem kde je! Ja to tu poznám ako svoje ponožky!" zasmial sa a schytil ma za ruku. Pred obchodom mi pomohol zobrať zopár tašiek a vliekol ma cez celú Konohu.
Keď sme dorazili pred byt, Naruto mi ponúkol, že mi poukazuje Konohu. Súhlasila som, pripadal mi sympatický. Pošahaný, ale sympatický.
Napokon som sa šla vybaliť. Vošla som do spálne, kde som našla ďalšie dvere. S rozžiarenými očami a za sonády anieľov, som vkročila do kúpeľne, kde som sa približne dve hodiny drhla, čistila a dezinfikovala. No ktovie či tá veverička nebola besná.
Až keď som bola najedená a čistá, som si všimla, že hodiny ukazujú približne pol tretej. Alebo pol štvrtej? Zle som na ne videla. Zrak sa mi rozmazával. Zažmurkala som a z jedného oka mi niečo vypadlo, zatiaľ čo druhé mi stále slzilo.
"Au!" Šúchala som si oko a podišla ku zrkadlu. V tu ranu som zabudla na bolesť. Jedno oko som mala zelené a druhé... červené?! Pozrela som na zem, kde bola spadnutá malá zelená šošovka. Vybrala som si aj tú druhú a hneď som lepšie videla. Bola som ohúrená, pozerala som sa do zrkadla a sledovala tie krvavo-červené oči. Zaviazala som si vlasy, do voľného drdolu, ktorý mi spadal do zadu na krk a zopár neposlušných prameňov a ofina, mi padali do tváre. Ale v tom som niečo zahliadla na mojom krku. Tesne za uchom, ale dosť viditeľné na to, aby som si to všimla. Na mojej pokožke sa niečo vynímalo. Zprvu som si myslela, že sa neviem ani osprchovať, lebo to vyzeralo ako špinavý fľak, ale keď som sa lepšie zadívala, uvidela som znamienko. Či tetovanie? Hneď som bežala do spálne a zobrala z tadiaľ moju čelenku a kunai.
Mala som pravdu, ten istý znak. Znak pentagramu. Čelenka, kunai a ja. Z kadiaľ som? Čo je to za dedinu, že má ako znak dediny pentagram? Ani Pipi s Županom na to nevedeli prísť.
Ešte chvíľu som nad tým dumala, ale spomenula som si, že mám ísť niekoho hľadať. Mala by som ísť za tým Kakaim.
Hneď ako som vyšla ma napadlo, že sa radšej spýtam toho Natu... Naruta.
A ako z dobrého filmu, som na neho narazila pred bytom.
"Zdarec Tami, čo už chceš ísť prezreť Konohu?" opýtal sa ma bloňďáčik, "Tami-chan... nemala si pred chvíľou zelené oči?" opýtal sa zmätene.
"Mala Naruto, ale to vieš, mením image," zasmiala som sa aby sa viac nepýtal na nič, čo súviselo so mnou, pretože ja sama som nič nevedela. A zabralo to.
"Máš nejaký problém? Pomôžem ti nejako?" vypytoval sa.
"Vlastne áno. Nepoznáš náhodou nejakého Kakiho?" Zatvárila som sa zvlášnym spôsobom.
"Kakiho? Nie Kakiho nepoznám..." Zamyslene hľadel pred seba a pri tom sa škrabal na hlave.
"No neviem presne či je to Kaki, ale niečo ako Kak, Kakuho, Kakaki, alebo tak nejak..." premýšľala som.
"Nemyslíš Kakashiho?" spýtal sa neisto.
"Áno!! Kakashi! To je ono!" rozžiarila som sa.
"To je môj sensei! Za chvíľu s ním mám tréning, nechceš sa pridať?" ponúkol mi, "A čo od neho potrebuješ?"
"Hokage ma za ním poslala, že nech vyskúša na akej som úrovni a priradí ma do týmu. A hej, šla by som si zatrénovať. Beztak nemám čo robiť. A navyše, Pipi sa neobťažovala ma s čímkoľvek oboznámiť."
"Kto je Pipi?"
Zasmiala som sa a hneď na to som zvážnela, pretože som vlastne nevedela ako sa volá. Aspoň viem o sebe už dve veci. Prvá, že viem svoje meno a druhá, že si neviem zapamätať mená ostatných.
"No, to je... ehm... taká blondína, čo sedí za horou papierov a je strašne milá na všetkých okolo. Furt kričí na Župana a on robí čo mu Pipi povie."
"Jasné ty myslíš Tsunade baa-chan a Shizune však?"
"Hej to je ono Tsutade."
"Tsunade," opravil ma, "Je to piata Hokage a ja budem raz šiestym. Spolu s Ero- senninom a slizkým Orochimarom, boli študenti tretieho Hokageho a všetci sú legendárni sennini. Baa-chan je asi najlepší medic-ninja aký existuje, ale pozor! Rozdáva poriadne päste, vtedy sa uhýbaj. Už sa aj Sakury- chan skoro tak bojím ako Tsunade," informoval ma.
"Aha, takže Pipi je sennin a najlepší medic-ninja. Kto je ten Orochicho a ego-sennin?" zvedavo som sa opýtala. Nie že by mi vadilo, že som ich mená povedala úplne zle.
"Orochimaru..." povedal so zaťatými pesťami a zadíval sa niekam ďaleko, " Je to tiež sennin. Je ale slizký a je to s*iňa! Nalákal Sasukeho a ten za ním prišiel aby sa mohol pomstiť bratovi za to čo spravil. Chce zničiť Konohu a nezastaví sa pred ničím," povedal stále s pohľadom niekde ďaleko.
"Ehm... a ten egro-sennin?" zmenila som tému, dufajúc, že tento dotičný nespravil niečo horšie. Nechcela som aby bol skľúčený.
"Ero-sennin!" zaškeril sa, " Bol to tiež môj sensei, ale zase odišiel zbierať potrebné informácie po svete, takže neviem kedy sa vráti. Je to starý zvrhlík, tak si naňho dávaj pozor," upozornil Naruto a obaja sme sa zasmiali.
Pomali sme prichádzali na most. Naruto ma zoznámil s chlapcom, ktorý vizeral ako keby zmokol. Volal sa Sai a ja som bola neskutočne vďačná, že má také krátke meno, lebo inak by som ho zase nejak zkomolila. Som v tom totiž expert. Tiež ma zoznámil s ružovo-vlasým dievčaťom, ktoré malo meno istého ovocného stromu.
Rozprávali sme sa o všetkom možnom... teda vlastne iba oni rozprávali, pretože ja som nemala o čom hovoriť. Naruto mi porozprával o nejakom Sakém, ale po tom aký bol smutný už len keď o ňom rozprával mi došlo, že by bolo lepšie sa ho na to už nepýtať. Nakoniec, asi po hodine čakania prišiel chlap na ktorého som čakala.
"Nazdar decká, tak ako to ide?" Otočila som sa za hlasom a uvidela šedo, až bielo-vlasého chlapíka s malou knižkou pred tvárou, stáť len pár metrov od nás.
"Hmm, Icha Icha. Čo to..."
"Radšej sa nepýtaj!" vyhŕkli Naruto so Sakurou naraz.
"Tak fajn," rezignovala som.
"A ktože je toto blonďaté?" Zložil chlapík knižku a zadíval sa na mňa.
"Nevipukol tu mor, že nie?" opýtala som sa opatrne, hladiac na jeho masku.
"Nemáš sa čoho báť," usmial sa, čo bolo vidno len vďaka jednému oku.
"Kakashi- sensei! Zase idete neskoro!" vykríkli jednohlasne Plameniak a Naruto.
"Jéjda," trápne sa zasmial, škrabajúc sa za hlavou, "Pardom, je mi to ľúto, ale neuveríte! Keď som prešiel cez..."
"No jasné Kakashi-sensei, mi to poznáme," prerušil ho Naruto, no Kaki sa nedal vyrušiť.
"...A tak som potom chytil tú húsenicu a neuveríte čo sa stalo potom. Ona mi zrazu na celú ruku vy..."
"Vy ste Kaki? Pipi-sama ma za vami poslala, aby ste zistili na akej úrovni som," prerušila som ho tentokrát ja.
"Kaki? A kto je Pipi?" pozrel sa na Naruta a Sakuru.
"Ešte nevie mená, je tu nová a Tsunade-sama, čo je vlastne spomínaná Pipi-sama, ju poslala za vami," oboznámila Sakura svetlovlasého chlapa.
"Tak teda dobre. Ale ak sa smiem spýtať... Aké je tvoje meno?"
"Tamiko Kurotsuki," povedala som sucho.
"Dobre Tamiko, ideme si ťa trochu prehliadnuť," povedal a ukázal gestom aby sme šli za ním.
"Naruto, si si istý že jediný zvrhlík je tu ten ego-sennin?" spýtala som sa po ceste.
"To nie, je tu ešte verejný zvrhlík, ale Kakashi-sensei to má z jeho knižiek."
"Dobre, radšej sa už na nič nejdem pýtať," vzdala som sa.
Došli sme na nejakú čistinku obklopenú lesmi. Uprostred stáli tri drevené kôly. Kaki zaklapol knižku a oprel sa o jeden z kôlov.
"Tak dobre, má niekto nejaký nápad ako vyskúšame tuto Tamiko?" Prebehol očami po osobe s ružovými, čiernymi a žltými vlasmi.
"Napadlo ma Kakashi-sensei, že by ste jej mohli dať to s tou rolničkou," ozvala sa Sakura.
"Áno, aj mňa to napadlo. Čo ty na to Naruto, Sai?"
"Ehm, čo? Aha, no áno, to je dobrý nápad," zobudil sa Naruto. Sai len prikívol.
"Síce neviem o čo tu ide, ale nepáči sa mi to." Všetci na mňa hľadeli a ja som netušila čo bude nasledovať. Trochu som sa bála, pretože jednak som si nevedela spomenúť na jedinú techniku, ktorú by som mohla ovládať a ani som si nebola istá, ako som na tom s taijutsu.
Nemala som ale čas na rozmýšľanie, pretože sa Kaki postavil do bojovej pozície a začal niečo vyťahovať z kapsy.
"Tvojou úlohou je, zobrať mi tieto dve roľničky." Poklepal prstom na dve vysiace guličky zapnuté na jeho opasku. "Máš na to hodinu," dodal a začal vyťahovať ruku z kapsy. Celá napjatá som si vytiahla kunai, v tom že to isté spraví aj on, ale keď vytiahol knižku a začal čítať, vypleštila som oči.
"Tak to si zo mňa robíte srandu!" vyhŕkla som.
"Nie nerobí!" zasmiala sa Sakura a ja som v tej chvíli mala neskutočnú chuť, jednu jej vraziť.
Sama som nevedela ako na tom som a preto by boli zbytočné slová typu: "podceňujete ma," alebo "veď počkaj, na tvojom mieste by som si tú knižku niekam strčila!" ...
Rozbehla som sa naňho a vykopla som. On ale zmizol a objavil sa za mnou. Čakala som to a tak som sa s ďalším kopancom otočila. Nič. Skrčil sa a tak som minula. Pokúšala som sa ho trafiť spŕškou ďalších kopancov a úderov, ale bolo to zbytočné. Len sa uhýbal a neútočil. To ma naštvalo.
Okej... ukľudni sa, povedala som si a zavrela som oči. Zhlboka som sa nadýchla. Keď som opäť otvorila oči, niečo sa zmenilo.
Znovu som sa naňho rozbehla, ale tentokrát som bola rýchlejšia, sústredenejšia. Pribehla som k nemu a chystala sa na úder, no on zrazu zmizol. Neviem ako, ale cítila som, že sa objaví vpravo odo mňa. Bleskurýchle som vykopla nohu do prava a tak, keď sa Kaki objavil v traektórii mojej nohy, nestihol zareagovať. Zásah! Kaki odletel dva metre ďaleko a dopadol na chrbát. Bol z toho prekvapený a tak isto aj Naruto so Sakurou.
"Páni, ona ho zasiahla a to len s taijutsu," divil sa Naruto.
"No si lepšia, než som si myslel," podotkol Kakashi.
"Aj ja," šeptla som si pre seba a opäť sa naňho rozbehla. Zastala som tesne pred ním a už- už chcel uhnúť, no všimol si že nič nerobím, tak zostal stáť na mieste. Vystrelila som s päsťou k jeho bruchu. Vykryl to. Potom na hlavu, to tiež vykryl. Človeku by sa zdalo, že mi preskočilo, ale ja som si ho chcela vyskúšať. Aké má pohyby. Konečne!
Donútila som ho zaútočiť a teraz som sa uhýbala ja. Uhla som sa všetkým jeho úderom a uskočila som od neho do prijateľnej vzdialenosti.
Dobre, teraz skúsim niečo iné, pomyslela som si a začala tvoriť päčate.
"Katon: Housenka no jutsu!" ...