manga_preview
Boruto TBV 07

Mali by sme sa porozprávať 1/3 (NaruHina)

A z trosiek sa zrodí nový svet... A ty budeš stáť na jeho čele...

Nuž, zatiaľ stál len na tých troskách.
Naruto si bol istý, že toto nie je dobrý začiatok dňa. Veď viete – dobrý začiatok dňa je, keď sa po dlhom spánku samovoľne zobudíte na vôňu ramenu, ktorý vám vaše dievča pripravuje na raňajky a s vedomím, že vás dnes čaká dobrá misia. Podľa možnosti dobré ráno zahŕňa ešte vlažnú sprchu, rýchle prebehnutie sa mestom a druhé raňajky v podobe knedlíčkov dango s priateľmi.
Pre niekoho možno bolo dobrým začiatkom dňa stáť v tichu lesa – úplnom tichu, pretože vtáky nie sú až také hlúpe, aby neodleteli, keď pri nich vybuchuje chakra a v okolí asi piatich kilometrov neostalo takmer nijakých stromov, na ktoré by sa vrátili – obklopený priateľmi síce doráňanými, ale živými, stále sa držiac na nohách, hoci ste bojovali celú noc, s vedomím, že ste porazili pravdepodobne najväčšieho shinobiho, aký kedy žil a navyše mu na sklonku života priniesli do zatrpknutého srdca mier, zachránili svet a po dvoch rokoch konečne priviedli k rozumu svojho najlepšieho priateľa, ktorý sa navyše ukázal ako užitočná posila, takže to momentálne vyzeralo tak, že mu všetky hlúposti čo navyvádzal budú odpustené a svet sa možno vráti do starých dobrých koľají.
Niekto by to určite považoval za dobrý začiatok dňa.
Naruto však nebol natoľko komplikovaná osobnosť – a nebol ani taký hlupák, aby si to neuvedomoval – aby mu vidina večnej slávy zatienila zdravý sedliacky rozum, ktorý mu hovoril, že nie je nad dobrý spánok. A ramen na raňajky by tiež nebol na zahodenie. Alebo aspoň nejaké raňajky.
Na nálade mu nepridalo ani to, že Sakura okolo neho prebehla bez toho, aby mu venovala jediný pohľad a vrhla sa k Sasukemu.
V momente keď Sakura prebehla okolo Naruta, akoby tým dala akýsi signál ostatným – a svet vybuchol.
Zovšadiaľ sa k nemu zbiehali shinobi, absolútnu väčšinu z nich nepoznal len občas zazrel v dave známu tvár, kričali, smiali sa i plakali, búchali ho po chrbte, triasli mu rukou a objímali ho. Akoby si neuvedomovali, aký veľmi je unavený, ako mu treští hlava a páli celé telo, ako mu ním prúdila Kyuubiho chakra, uzdravujúc všetky zranenia...
Proste na nich zaziap aby ti dali pokoj a ak ti na to budú kašľať, pekne ich všetkých nakop a pošli tam kam slnko nesvieti, s celými ich oslavami...
Naruto musel zozbierať všetky zostávajúce sily, aby to neurobil.

***

Nahnevane kopal do malých kamienkov, túlajúc sa po okraji tábora. Hlavným, hoci zďaleka nie jediným dôvodom jeho podráždenia, bol jasne nedostatok spánku. Lenže postelí nebolo veľa a zakaždým keď našiel nejakú voľnú a už-už sa chystal do nej uložiť, odrazu sa akoby odnikiaľ zjavila žena s polkou hlavy zafačovanou, vyzerajúca že ledva stojí na nohách, muž krivkajúci a krvácajúci, v sprievode zdravotníka márne hľadajúci prázdne lôžko, postarší shinobi, ktorý oproti mladým ninjom prehrával svoj boj s dychom a Naruto sa zdvihol z postele, uvoľňujúc miesto niekomu kto to potreboval viac... Dočerta s tou jeho dobrotou!
Jeden sa nevie rozhodnúť, či si väčšmi dobrák, alebo hlupák.
S tým Naruto nemohol nesúhlasiť. Bohužiaľ.
Akoby to nebolo málo, všetci ho chceli... Všade! Mal taký fantastický nápad s klonmi, ale Kakashi-sesnsei sa na neho veľmi káravo pozrel, takže chodil potriasať ruky a radiť a dodávať silu – prosím pekne! – všade pekne osobne. A potom tu bol ten proces so Sasukem. Nikto ho nevolal, ale tam jednoducho musel byť. Nechápal, prečo musia tieto formality – pretože pre neho to formalita bola – riešiť hneď po boji, ale Raikage v tom bol neoblomný.
Vlastne to pomohlo. Keď sa všetci piati Kagovia, našťastie jednomyseľne a veľmi rýchlo, zhodli na rozsudku, Sasuke sa stal ďalším hrdinom dňa. Zdalo sa takmer, akoby všetko bolo zabudnuté, ľudia sa miesto k Narutovi teraz hrnuli k Sasukemu, akási postaršia žena zo Suny sa rozplakala, muži mu potriasali rukou... A Sakura, Sakura sa od neho ani nepohla.
Dopekla so Sasukem, bol oficiálne zbavený všetkých obvinení asi päť minút a už mu liezol na nervy!
Jediné čo ho trochu upokojovalo, bol Shikamaru, ktorý sa k nemu stále správal pomerne chladne.
Naruto sa nikdy v živote neobzrel, aby mohol niečo ľutovať a nehodlal s tým začať teraz. Sasuke bol späť, zbavený všetkej viny a ľudia vedeli, ako to bolo s Uchihami, takže sa k nemu správali láskavo. Niežeby to nebolo to o čom Naruto sníval – ibaže nečakal, že to pôjde až tak hladko. Myslel si, že Sasuke bude potrebovať jeho pomoc a bol pripravený sa za neho hoc aj biť, ale čakal, že za to bude pre Sakuru, pre všetkých, hrdinom. Lenže Sasuke mal talent na to byť hviezdou, nepotreboval Narutove hrdinstvo a keď ho nepotreboval on, nepotreboval ho nikto. Opäť sa stal neviditeľným, a napriek tomu že to bola úľava, hnevalo ho to.
Nepríjemný fagan, čo?
A napriek tomu, že ho to hnevalo, ten pocit ktorý zastal na polceste medzi láskou a žiarlivosťou, bol taký známy, taký prirodzený. Sasuke bol naspäť, so všetkým čo k tomu patrilo a Naruto si frustrovane vzdychol uvedomujúc si, čo všetko sa tým zmení.
Pohľad mu zastal na tmavomodrých sandáloch na miernych podpätkoch, ktoré mu pripadali známe, spolu s malými, špinavými prstami obutými v nich. Zdvihol zrak a stretol sa s krištáľovým pohľadom Hyuugy Hinaty.
Po tvári sa jej rozliala červeň a uhla pohľadom.
„Na-Naruto-kun...“
Neboli to slová, len akýsi pocit, ktorý ho donútil tiež sa začervenať.
„Prestaň!“ zamumlal.
„Čože?“ prekvapene zdvihla zrak Hinata.
„Ah, to nebolo...!“ nešťastne vzdychol a zhlboka sa nadýchol, vediac čo musí urobiť. „Počuj Hinata, môžeme sa porozprávať?“
Mali by ste sa porozprávať.
Naozaj geniálne, tak teraz sme celí vážni?

Sadli si na kmeň jedného z úbohých stromov, padlých pre dobro sveta ľudí a Naruto nevedel ako začať. Hinata mlčala tiež.
Bolo to jednoduché, stretnúť ju len tak na ulici a venovať jej úsmev, alebo pár milých slov uprostred bojovej vravy, všetko veľmi cool a drsné, zakrývajúc tým vlastné rozpaky. Lenže vedel, že raz si budú musieť sadnúť a normálne sa porozprávať. Niežeby o tom nerozmýšľal. Dobre, nerozmýšľal o tom veľa, pretože musel trénovať a bolo tu naozaj veľa vecí, o ktoré sa musel postarať, ale snažil sa a...
Snívalo sa ti o nej.
Dobre, snívalo sa mu o nej. Párkrát.
Dobre, možno trochu viac než párkrát. Takmer každú noc?
To trochu kazilo celú tú vec s rozmýšľaním, lebo keď sa vám sníva o niekom tak, ako sa jemu snívalo o Hinate, všetka chladná logika – a Naruto jej už tak od prírody nemal mnoho – musí ísť stranou.
Liezlo mu to na nervy, pretože to čo cítil k Hinate vždy považoval za veľmi jednoduché a príjemné, ale to čo Hinata vtedy keď ho tak odhodlane bránila pred Peinom povedala, zmenilo uhol pohľadu akým sa pozeral nielen na ňu, ale aj na všetko, čo mu kedy povedala, čo kedy povedal on jej a zrazu si začal uvedomovať, že vždy cítil jej tieň niekde za sebou, len to nevnímal.
Alebo si nechcel vnímať? Mal si plnú hlavu tej ružovovlasej tejto...
Bolo tak hlúpe, že sa s ním nemohol hádať!
A bolo veľmi, veľmi hlúpe, že bez toho tieňa... Sa cítil nesvoj.
So vzdychom pozrel na Hinatu. Musela si to všimnúť, ale pohľad mu neoplatila, zanovito zírala do zeme, červenajúc sa.
Bola vlastne oveľa krajšia ako Sakura, tou svojou tichou, nenápadnou krásou pripomínajúcou polnočnú oblohu...
A teraz kvôli nej budeš ešte aj básnik?
Začervenala sa ešte väčšmi začala si nervózne prepletať prsty.
Čo ak mu mohla čítať myšlienky?
A ticho začalo byť neznesiteľné...
„Vieš ja...“ šepla odrazu a zdalo sa, že nevie ako pokračovať. Ale vedela. „Nemusíme sa rozprávať. Ak... Ak to pre teba nie je príjemné, Naruto-kun... Môžem počkať. Alebo môžeme na všetko za-zabudnúť...“
Vytreštil oči. Ponúkala mu tú najjednoduhšiu a zároveň najzbabelejšiu možnosť – zbabelú a jednouchú pre neho. Pre ňu najodvážnejšiu a najťažšiu. Poznal jej to na očiach, keď k nemu hanblivo no odhodlane zdvihla zrak a napriek všetkému sa usmiala. Falošne a bolestne, ale usmiala. To dievča nevedelo klamať, ale snažilo sa zo všetkých síl, ak to malo byť pre niečie dobro.
„Ja... Ja viem čo cítiš k Sa-Sakure-san. A ja len chcem aby... M-Milujem ťa, takže chcem aby si bol šťastný, Naruto-kun. Ta-takže...“
Opäť sa od neho odvrátila, nechajúc závoj čiernych vlasov aby zakryl slzy v jej očiach.
Dopekla.
Naruto sa vždy cítil odvážny a silný, ale teraz ho takmer bolelo poznanie, že nebol – Hinata bola tisíckrát silnejšia. Akoby on dokázal povedať... Toto? Samozrejme, kričal to na Sakuru hoc aj cez celú ulicu, bez ostychu a vediac, že sa mu za to ujde jedna do nosa, ale nebolo to preto, že to skrátka... Nemyslel vážne? Mal pocit, že jeho pochabá láska k Sakure patrila do iného života. To, čo cítil k Sakure bolo jednoduché, ľahké, priateľské puto, jej spoločnosť bola príjemná, bez rozpakov... A bolo to tak vždy, vzťah s ňou bol hlučný a jednoduchý, zatiaľ čo Hinata sa skrývala v tieňoch a zakaždým keď ju videl, srdce sa mu akosi zvláštne rozhojdalo a nebol si celkom istý čo má povedať a kým vlastne je – a hral zo všetkých síl, aby ju neznepokojil, nezranil. Svet sa netočil naopak, len preto že Hinata to bola schopná vysloviť, len on si vďaka tým slovám uvedomil, ktorým smerom sa svet v skutočnosti točil celý čas.
Výborne, génius.
„Ty... Si...“ slová sa mu zasekávali v hrdle. „Zabudni na Sakuru, dobre? Ja som... Chcel som sa ti poďakovať, vieš.“
„To nič nebolo. Ja... U-urobila by som to znova.“
„Ale bolo to strašne nebezpečné!“ Naruta tešilo, že sa dostávajú na trochu bezpečnejšiu pôdu.
„Ja.. Ja viem,“ znova zdvihla tvár a pousmiala sa. „Pre-prepáč.“
Ale nezdalo sa, že by sa skutočne ospravedlňovala. Naruto sa naširoko usmial.
Ticho zrazu nebolo také dusivé.
„Keď sa vrátime do Konohy, mohli by sme niekedy... Vieš, niekam ísť.“
Zdalo sa, že jej úplne vyrazil dych, tvár mala červenú ako jabĺčko.
„Hinata? Si v poriadku?“ zľakol sa.
„Na-Naruto-kun... To myslíš ako... Ra-rande?“
„Rande?!“
Až teraz mu úplne došlo čo jej vlastne ponúkol.
Idiot.
„Rande,“ prikývol odhodlane. „Povedal som ti to predsa. Ja...“
„Nemusíš to robiť!“ vyhŕkla, prerušiac ho. „Ja... Myslela som... Chránim ťa preto, lebo nemôžem zniesť pomyslenie na to, žeby som ťa videla umierať! Nechcem... Nepotrebujem tvoju vďačnosť! Ani tvoju ľútosť! Ja...“
Tentokrát ju prerušil on, a pretože za muža majú hovoriť nie slová, ale činy, objal ju.
„Si strašne odvážna,“ povedal jej do vlasov a zrazu sa cítil tiež odvážne, keď cítil ich vôňu a váhu Hinatinho tela vo svojom náručí. „Máš moju vďačnosť, za... Tisíc vecí, o ktorých ani nevieš. Ale neľutujem ťa. Za čo, preboha? To ja som tu to poľutovaniahodné stvorenie, ktoré nevie jasne povedať to, čo chce. Ty máš môj obdiv, Hinata-chan. To preto chcem ísť s tebou na... Na rande. Dobre? Prosím...“
Uvoľnila sa a privinula k nemu.
„Ďakujem, Naruto-kun...“
„No tak, ja mám predsa ďakovať tebe!“
Prosím, podajte mi niekto vedro, asi budem zvracať...
Hinata sa potichučky zachichotala a chystala sa ďalej hádať a v tomto stave sa mu celkom dobre darilo tie slová ignorovať.

Poznámky: 

Pokus...
Inšpirovaný dvoma vecami - doujinshi od úžasnej GreenifyME a poviedkou od Lee
Komenty vítané, kritika žiadaná a pokračovanie čoskoro Smiling

5
Průměr: 5 (39 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Lee
Vložil Lee, So, 2017-09-02 20:15 | Ninja už: 4682 dní, Příspěvků: 2392 | Autor je: Moderátor, Manga tým, Tsunadin poskok

Páni, to zírám. Tak já po pěti letech narazím na povídku, k jejímuž vzniku jsem trochu přispěla svým směšným experimentem? Musím říct, že mě to nesmírně potěšilo, jakkoli je to paradoxní, protože ona povídka byla vážně jen experimentem na nebohých konožanech.
Každopádně jsem moc ráda, že jsem tuhle povídku díky Akumakirei našla, protože se čte vážně výborně. Smiling Mám ráda takové oddechové a rovněž dobře napsané povídky.

Už jsem čekal dost! Dvanáct let! Na Konoze!

Obrázek uživatele noleda
Vložil noleda, Út, 2016-02-09 15:29 | Ninja už: 3853 dní, Příspěvků: 7435 | Autor je: Editor všeho, Editor obrázků, Samuraj

Mise V: Neskutečné! Po těch projitých tunách povrchně líbivých, růžových a vzdychajících, nekonečně dlouhých stejných sériovek, narazím na toto! Nejsem kdovíjaký čtivec a upřímně sériovky z rubriky Romantika mě doslova děsí, ale musím říct, že tato povídka začíná skvěle. Žádné sladkobolné řeči a přesto hluboký prožitek dvou nezkušených srdcí. Navíc tvůj konec Naruta je pro mě mnohem realističtější a uvěřitelnější, než jak to dopadlo v Kishiho podání. Skvěle, těším se na další díl Smiling.

Pravidla a rady ohledně vkládání obrázků najdete na stránce Jak přidat obrázek a Pravidla vkládání FA

KURZÍK KRESBY

NARUTO ANTISTRESOVÉ MALOVÁNKY a NARUTO PEXESOVÁ HRA - odkazy na stažení ZDE

Obrázek uživatele Tall
Vložil Tall, So, 2012-04-14 19:07 | Ninja už: 5877 dní, Příspěvků: 2469 | Autor je: Tsunadin poskok

Tahle povídka mě vrací do starých časů, kdy jsem ještě Hinatu měl rád. Páru NaruHina fandil.
Strašně se mě líbil začátek, mnoho drobností, které se vázali na vítězství. Po bitvě začíná politika. Já bych v ní uvízl, mnoho dalších by jí vynechalo, ale tys jí tak jemně přecipitala k tomu z pohledu téhle povídky důležitějšímu.
Naruto je lidský. Možná lidštější než ten Kishimotům, který je přeci jen glorifikovaný shounen hrdina.
No a do toho cynický komentátor Kyuuby. Zaručuje že to nespadne do patosu a kýče.

"Naděje je ječmen!"

Na to, abys poznal že svíčková je připálená, jí nemusíš umět vařit.
Po dlouhé době nová FF - Opakování.

Obrázek uživatele Satake
Vložil Satake, St, 2012-03-28 11:16 | Ninja už: 5994 dní, Příspěvků: 945 | Autor je: Prostý občan

Ach jo, jak se zdá, mám zase co dohánět... Smiling

Obrázek uživatele akai
Vložil akai, Pá, 2012-01-13 20:42 | Ninja už: 5627 dní, Příspěvků: 1219 | Autor je: Asumův zapalovač

Tak abych aspoň trochu vynahradila ty dva velmi zvláštní komenty pode mnou, taky něco napíšu. Teda jako abys to nepochopila špatně, mně se to fakt líbilo. A strašně dobře četlo xD Ale prostě když je něco takhle dobré, tak fakt neumím komentovat Laughing out loud
Ale aspoň ti také pochválím ty Kyuubiho kecy, páč ty byly výborný Laughing out loud

you wanetd it; chtěla jsi to… tak si sakra nestěžuj!
Tanabata je svátek přání. A tak se ho pokouší najít; třeba i na dně flašky saké.

„What a world we live in, to see such unique idiots…?”

Obrázek uživatele Mullyda
Vložil Mullyda, Čt, 2012-01-12 21:56 | Ninja už: 5093 dní, Příspěvků: 328 | Autor je: Pěstitel rýže

Mě přišlo že ta kurziva sou KyuuBi-ho keci - dost dobrý keci!

Oculum pro oculo, Dentum pro dente et Malum pro malo.
Me-ni wa me-o, Ha-ni wa ha-o to Aku-ni wa aku-o.
Oko za oko, Zub za zub a Zlo za zlo.

Obrázek uživatele Camelia
Vložil Camelia, Pá, 2012-01-13 17:01 | Ninja už: 4687 dní, Příspěvků: 1469 | Autor je: Pěstitel rýže

Hej... Tak to mě nenapadlo! Ale jako dobře ty! Výborný nápad a to se u mě cení Laughing out loud

Ach ten sentiment...

Obrázek uživatele Emi no Maitsuki
Vložil Emi no Maitsuki, Čt, 2012-01-12 19:13 | Ninja už: 4655 dní, Příspěvků: 229 | Autor je: Prostý občan

Hehehehe...dobře... nebudu předstírat, že jsem se při poslední větě skácela na zem Laughing out loud

Naruhina 4rever!
Antisakurafan!
Sláva Jashinovi... a Hidanovi ,kterej Jashinovu víru "provozuje"!
Oblíbený citáty: Bez práce nejsou koláče, ale bezva život
Kůň je nebezpečný zepředu-blbec, ze všech stran.
Kdybych měl na vojně tisíce a v civilu jen h***o-vzal bych to h***o do ruky
do ruky a zařval bych: "SBOHEM VOJNO!"
Otevřete brány do světa anime...

Obrázek uživatele Chinese Ashio
Vložil Chinese Ashio, Út, 2012-01-10 20:11 | Ninja už: 4627 dní, Příspěvků: 455 | Autor je: Recepční v lázních

Páni! Laughing out loud Toto sa mi naozaj páčilo! Smiling
Síce celkom nerozumiem ako je to časovo, žeby sa po čase opäť vrátili k tomu čo sa stalo s Peinom? Neviem, no nevadí. Laughing out loud
Jediná vec: Čo si myslela tým : Prosím, podajte mi niekto vedro, asi budem zvracať... - akosi som to nepochopila (nj som nechápavá) Laughing out loud
Budem sa tešiť na pokračovanie. Smiling

Obrázek uživatele Ayashiki
Vložil Ayashiki, Út, 2012-01-10 20:17 | Ninja už: 6009 dní, Příspěvků: 485 | Autor je: Prostý občan

JJ, odohráva sa to niekde v blízkej budúcnosti Laughing out loud A áno, po čase sa - hlavne Naru - vrátili k tomu čo sa stalo s Peinom. Teda, niežeby vrátili... Oni to ešte tuším ani nezačali riešiť. Niežeby som sa im čudovala, keď je vojna a všetko, tak asi nemjú moc čas Laughing out loud
Inak to s tým vedrom pochopíš, ak si prečítaš pokračovanie Laughing out loud

Obrázek uživatele Fňu
Vložil Fňu, Út, 2012-01-10 19:48 | Ninja už: 6008 dní, Příspěvků: 6029 | Autor je: Prodavač v květinářství Yamanaka

Prosím, podajte mi niekto vedro, asi budem zvracať... - Milujem ho Laughing out loud
Mno, ale k poviedke, hoci mi to občas ku koncu prišlo až hrozne presladené, miestami ma to bavilo až veľmi, hlavne myslím teraz myšlienky Naruta a opis všetkého. Takže sa teším na pokračovanie Smiling


Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!! Smiling
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.

----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.