Narutov návrat I. - chuuninská skúška 35.

Musím... Musím to zvládnuť... kvôli Narutovi. Rozhodla sa v okamihu keď ho zazrela bez akéhokoľvek zranenia. Kisame si pokojne sedel na skale neďaleko miesta kde ho pred chvíľou mal zasiahnuť jej vodný drak. Kvôli Narutovi. Rozbehla sa priamo na svoj cieľ.
„Suiton: Suigadan!“ V mláke, pozostatku po jej predchádzajúcej technike, sa niečo pohlo. Nie na jednom mieste, na viacerých sa začali tvoriť miniatúrne víri, z ktorých ako hady vytryskli rotujúce vodné vrtáky a neúprosne zaútočili na svojho súpera zatiaľčo Hinata v behu neustala a v rukách zhromažďovala potrebnú chakru na svoju ďalšiu techniku.
Kisame sa elegantne zošmykol zo skaly, nečujne dopadol stále hľadiac na protivníka, ktorý bol preňho väčšie riziko ako jedno neskúsené dievča, na žabieho pustovníka. Nedal ani mrknutím oka najavo, že skalu vedľa neho rozvŕtali desiatky prúdov vody na kôpku kamienkov, sústredil sa na starca. Jiraiya si nemohol dovoliť vytvoriť útok kým ho sledoval, existovala šanca, že mu to prekazí nejakým protiútokom, tak len čakal a spoliehal sa na odlákanie v podobe Hinaty. Tento okamih netrval dlhšie ako pár sekúnd.
„Juuho Soushiken!“ Hinata sa ako duch objavila po Kisameho pravej strane. Lev tvorený chakrou v pravej ruke už lačne siahal po svojej obeti, no preťal len prázdny vzduch. Členovia Akatsuki mali zrejme okrem ohromných útokov aj rovnako nápomocné obranné manévre. Nikdy by nečakala, že by sa aj s tým obrovským mečom na chrbte dokázal tak ľahko ohnúť vzad. Nenechala sa však vyviesť z rovnováhy, otočila sa na ľavej nohe a podkopla ho. Ani nestihol dopadnúť a už naňho dopadli jej pästi. V okamihu keď sa levie tváre dotkli svojej obete ozval sa rev divokých šeliem, celé telo mu obalila chakra. Hinatine ruky boli razu prázdne, všetka chakra z nich zmenila majiteľa. Svojim úderom odhodila súpera, z jeho tela však už počas letu bolo vidno vyskakovať a bojovať medzi sebou dvoch chakrových levov, ktorý nebrali žiadny ohľad na svoje bojisko, ničili ho rovnako ako sa mrzačili medzi sebou. V okamihu však tento úžasný útok zmizol, v tom okamihu keď sa protivníkove telo zmenilo na vodu a s čľapotom dopadlo na zem. Nemohla tomu uveriť, spojenie týchto dvoch útokov bolo predsa dokonale načasované. Nebola tam žiadna medzera kde by sa jej súper mohol vymeniť s klonom, ale on to aj napriek tomu dokázal. Teraz tam len stála celá zadychčaná po výdaji toľkej chakry a hľadela na mláku, ktorú po sebe zanechal vodný klon. Byakuganom zazrela nepatrný pohyb za sebou, z pozostatkoch po skale sa z malej kaluži vynárala postava, vysoká z veľkým mečom na chrbte.
„Doton: Yomi Numa!“ Jiraiyov výkrik skoro zanikol v hluku okolitých bojov, to však neovplyvnilo silu jeho techniky. Kisame sa ešte poriadne nevynoril a mláka pod ním sa zmenila na bahno a vťahovalo ho to späť v jeho neúplnej podobe.
„Mal si viac sledovať Hinatu. Nie je taká slabá aby si si mohol dovoliť ju podceňovať,“ radil pustovník s úsmevom na tvári.
Čiernovláska však nič nenechávala na náhodu, znovu nahromaďovala chakru v rukách, kým ich súpera to čím ďalej tým viac ťahalo do bažín podsvetia.
„Nečakal som to, to je pravda. Ako tak uvažujem, vezmem si vašu radu k srdcu Jiraiya-san,“ usmial sa a aj napriek tomu, že jeho telo stále nenadobúdalo reálne kontúry, bolo vidno jeho žraločie zuby. Meč sa zmenil, už nebol nejasný vodný obrys, nadobudol svoj pravý tvar.
„Ako to?“ nechápal Sannin.
„Zoznámte sa, toto je Samehada,“ predstavoval svoju zbraň. Látka sa z neho pomaly odmotávala a ukazovala skutočnú podobu meča.
Nedovolím im to, nedovolím... aby dostali Naruta... Môjho Naruta.
„To nedovolím!“ napriahla sa s krikom. Jej pästi opäť obaľovali chakrové levy. Zaútočila.
Čože...? Jej technika naplno zasiahla ten divný meč, všetka chakra levích dvojčat doňho prešla, no napriek tomu sa nič nedialo. Nebolo vidno žiadne chakrové zvery, ani sa ten meč netrhal na kusy. Vedela, že to funguje na všetko bez ohľadu či je to živé alebo nie, ale táto zbraň, nič sa s ňou nedialo. V tom zbadala niečo čo ju vytrhlo z tejto situácie. Úplne zabudla na svoj boj. Vďaka Byakuganu zazrela hroznú pravdu, obzrela sa.
„Nie!“ zrevala z plných síl, no nedokázala tomu už zabrániť, ich priateľov z piesočnej obaľovali plamenné jazyky, množstva miniatúrnych výbuchov. Nepochybovala, že sú mŕtvi. Všetky oči sa pozreli na ňu a hneď na to sledovali smer, ktorým hľadela. Ohromilo ich to, bol to strašný výjav, na ktorý neboli pripravený.
„Hinata!“ tentoraz zvolal Shikamaru. Ako jediný sledoval boj z diaľky a nesústredil sa len na Gaaru, všimol si útok, ktorý ostatní vidieť nemohli. Týmto zúfalým výkrikom sa mu snažil zabrániť, nič viac spraviť nemohol, už mu zostalo iba dívať sa. Hinata bola v smrteľnom nebezpečí, Kisame zaútočil.
„Myslíš, že pri súboji so mnou máš čas sa obzerať?“ opýtal sa. Bolo to skôr upozornenie ako otázka. Už nestál v kaluži a nevťahovalo ho to do podsvetia. Práve doskakoval čím znásoboval svoj úder meča, zasiahol presne.
„Hari Jizou!“ z ničoho nič sa pred ňou objavil Jiraiya a chránil ju vlastným telom. Samehada zasiahla. Síce ju obranná technika spomalila, ale nie dostatočne na to aby ju úplne zastavila. Predrala sa vlasovými ihlicami a zasiahla bok kým sa mladá Hyuuga spamätala.
„Juuken!“ zúfalo sa snažila zasiahnuť súpera dlaňou. Bol to len reflex z množstva tréningov, ktoré zažila. Protivník z Akatsuki iba potiahol meč čím rozšíril pustovníkovi ranu a zároveň ním zastavil úder.
Čo to...? Nechápala.
„Doragon Keru!“ odstrčila Sannina a kopla. Jej nohu rovnako, ako pred chvíľou dlaň, zastavil mečom.
Zase? Schytila bielovlasého spolubojovníka a odskočila.
„Ten jeho meč-“ šeptala.
„Požiera chakru,“ dokončil za ňu.
„Ako to...?“ v tomto súboji ju prekvapujú všetci, nie len jej súper.
„Už by si sa mala sústrediť na boj. Tvoj Byakugan ťa zrejme rozptyľuje, hlavne keď ním sleduješ ostatných.“ Žabí pustovník sa držal za bok. Mal roztrhané oblečenie a pod ním hlbokú ranu.
„Jiraiya-sama ste...“
„O mňa sa nestaraj, ani o ostatných. Ver mi, ver im,“ keď to dopovedal ukázal na miesto kde bojovali piesoční súrodenci, všetci živí. Prekvapilo ju to, ale bola rada, že sú v poriadku.
„Tak dobre.“ Ale aj tak ich budem sledovať, keby niečo. Rozhodla sa.
„Už máte za sebou svoju malú strategickú poradu?“ zaškeril sa Kisame, hlavu mal sklonenú na bok ako by ich skúmal, „Tak ideme na to!“ Narovnal hlavu a rozbehol sa so Samehadou pripravenou k útoku.
„Katon: Dai Endan!“ Jiraiya nečakal až ich zasiahne, zložil pečate a z úst vyšľahol plameň. Bola to len chvíľka, čo sa z neho vytvorila obrovská guľa spaľujúca všetko vo svojej blízkosti. Čiernovláska zaujala svoj postoj. Toto nie je ľahký súper, tak naňho ľahko nepôjdem... Nesústrediť sa na ostatných, len na svoj cieľ. Pozrela na priateľov, všetci vyzerali v poriadku, a ešte raz pozrela na svoju lásku. Nedovolím to... nikomu! Teraz už bola schopná bojovať naplno. Uprela zrak len a len na svojho protivníka. Necítila strach, verila si.
„Hakke Hyakunijuuhachishou!“ okolo nej sa vytvorili znaky, ktoré mohla vidieť len ona svojim Byakuganom. Označovali hranicu odkiaľ z jej techniky pre súpera nie je úniku. Bola to veľmi podobná technika, ktorú Neji použil vo svojej prvej chuuninskej skúške, technika, ktorá sa nedarí ani niektorým členom hlavnej rodiny a pritom na ňu majú návod dedený po desaťročia. Táto technika mala malé odlišnosti, ale napriek tomu bola náročnejšia na prevedenie a neúprosne smrtiaca. 128 úderov na chakrové body súpera zasiahlo aj cez prípadný štít. Chakru, ktorou tieto útoky prevádzala musela zdokonaliť na takú úroveň, že spôsobovali protivníkovi fyzické zranenia v podobe vpichov ako po ihlách. Bol to spôsob ako zaistiť aby chakra prenikla aj napriek silnej obrane.
Kisame sa len zaškeril keď uvidel o čo sa čiernovláska snaží a do cesty medzi ňu a seba vložil svoju zbraň.
„Také ľahké to nebude!“ zvolal pustovník. Objavil sa ako odnikiaľ a vyrazil mu Samehadu z ruky. Hinate nič nebránilo a zasiahla súpera silou techniky klanu Hyuuga naplno.
Čože? Už zase bola prekvapená, ale v útoku pokračovala. Zásahy sú určite presné, aj sila, aj množstvo chakry, to všetko je určite tak ako má byť, tak prečo mám z toho zlý pocit. Pozorne svojho protivníka prezrela svojim Doujutsu. Čo to je? Žeby to bol klon? Ale kedy? Nie, tentoraz to určite klon nie je, ale čo potom? Niečo jej unikalo. Dokonale dokončila svoju techniku a odskočila.
„Takže ty útočíš na chakrové body? Už som o tejto technike, nanešťastie pre teba, počul,“ Kisame sedel opretý o napoly zlomený strom do ktorého vrazil pri prvých pár úderoch, ktoré mu Hinata uštedrila. Intenzita a sila úderov bola bola taká mohutná, že to strom nevydržal. Ležal tam, všade po tele mu vystupovali krvavé body a z úst mu vytekal pramienok krvi, no vyzeral akoby sa nič nestalo, akoby tam stál a on mal zasadiť posledný úder.
„Au!“ Jiraiyovi rukoväť Samehady pobodala ruky a ako živý tvor sa priplazila k svojmu majiteľovi.
„Nepáči sa jej tvoja chakra,“ poznamenal akoby len tak pričom svoj meč pevne uchopil v ruke, „ale aby sme sa vrátili k tomu čo som hovoril,“ otočil sa k Hinate.
„Nanešťastie pre teba, na mňa tvoja technika neúčinkuje.“
Mladá Hyuuga naňho hľadela s úžasom. Vďaka svojej očnej technike videla čo sa v skutočnosti deje. Samehada dodávala svojmu majiteľovi chakru.
„Už chápeš?“ zaškeril sa. „Nevolajú ma bezchvostý démon len tak, vďaka mojej Samehade mám rovnaké množstvo chakry ako chvostoví démoni. Á, myslím, že som teraz na rade ja,“ konštatoval. Postavil sa akoby predtým pri strome len relaxoval.
„Suiton: Mizu rappa.“ Na dievčinu sa valila obrovská vodná vlna akoby zo vzduchu, no ona si všimla aj niečo iné. Niečo, nie, niekto k ním letel.
„Suiton: Seibun Houfutsu!“ uzavrela Sakuru a Gaaru do vodnej gule skôr ako sa stretli s technikou vodnej vlny. Týmto sa jej podarili dve veci naraz, zabezpečila kamarátom bezpečný dopad a vďaka rýchlosti akou leteli jej technika zrušila Kisameho.
„Ďakujem,“ poďakovala ružovláska len čo s Kazekagem v náručí dopadla na nohy a rozbehla sa ďalej od bojov.
Stále sa sústredí aj na ostatných, takto si svojou nepozornosťou ublíži. Nemám inú možnosť ak ju chcem ochrániť. Rozhodol sa žabí pustovník.
„Hinata! Daj pozor na ostatných a nepokúšaj sa mi pomôcť.“
„Čo?“ nechápala.
„Kuchiyose: Gamaguchi Shibari!“ Jiraiya priskočil k protivníkovi z Akatsuki, tresol dlaňou o zem a odrazu sa obaja ocitli mimo hlavného dejiska. V žabom pažeráku.
„Tentoraz tu nie je Itachi. Máme to tu len pre seba,“ uškrnul sa pustovník.
„To mi vyhovuje,“ vyceril zuby jeho súper. Nevyzerá to tu veľké, ale ak by to nejakým spôsobom pohlcovalo vodu...
„Suiton: Daibakusui Shoha!“ Kisamemu sa z úst valila voda. Obrovský prúd, ktorý akoby nemal nikdy prestať.
„Týmto sa von nedostaneš,“ oznámil bielovlasý ninja. Pažerák sa napínal podľa množstva vody čo ho zaplňovala. Zvonku to vyzeralo akoby sa nafukoval balón. Sannin sa usmial. Myslím, že tu to spraviť môžem... keď sa nikto nepozerá.
„Kuchiyose no jutsu!“ technika, ktorú používal často, ale tvory, ktoré sa neodvážil povolať pri obyčajných bojoch. Objavili sa dve, už na pohľad staré žaby.
„Ideš to použiť?“ opýtala sa jedna priamo.
„Hmm, chápem, nikde nikto. Tak ideme na to,“ rozhodla druhá len čo pohľadom zhodnotila situáciu.
„Už dlho som nebojovala vo vode.“ potešila sa Ma. Sannin iba mlčky počúval, kým bol v takomto stave, vo vode hovoriť ani dýchať nemohol. Neustále hľadel na súpera a snažil sa odhadnúť aký typ útoku použije, no to čo zazrel ho zarazilo.
„On sa spája s tým mečom,“ vyslovil Pa myšlienku čo sa jeho bývalému žiakovi práve preháňala hlavou.
„Musíme si pohnúť. Ty,“ hovorila k pustovníkovi, „sa snaž vykrývať jeho útoky kým neskončíme.“ Prikývol no oči zo súpera nespustil.
„Tak, keď som si prispôsobil ihrisko, môžeme začať,“ oznámil, teraz už kompletne premenený na žraloka.
„Same no mai.“
Bielovlasý ninja pocítil zvírenú vodu za chrbtom, ani si to nevšimol, oblečenie mal rozrezané a pocítil ostrú bodavú bolesť. Protivník ho zasiahol a on si to ani nevšimol. Je rýchly. Stále hľadel pred seba, obraz jeho súpera sa rozplýval akoby ho rozmazával neviditeľný prúd vody. Okamžite sa otočil vľavo, v smere vodného prúdu, ktorý ho zasiahol a zanechal za sebou krvácajúcu ranu. Kisame sa spokojne usmieval. O to mu ide. Pochopil Sannin. Pobyt vo vode spojený s jeho technikami mu umožňuje hrať sa so svojimi súpermi, nie, s korisťou. Táto technika, “Žraločí tanec“ mu zaručí odpútanie súpera falošným obrazom tvorcu, zatiaľčo ho svojou rýchlosťou zasiahne. Vo vode človek krváca viac a tým, že mu spôsobuje rezné rany ho postupne oslabuje. Navyše neviem čím je táto technika obmedzená. Zrak ma pri jeho sledovaní zradí, kým nie som v Sage móde musím sa spoliehať na svoj inštinkt, tiež sa nemôžem pokúsiť pomôcť Pa a Ma, a zbierať prírodnú energiu, lebo pri každom pohybe by som to narušil. Nielen seba aj aj ich, čím by museli začínať odznovu. Mali sme šťastie, že jeho prvý pokus o zaplavenie arény Tsunade a Sakura tak dobre odvrátili.

„Čo-čo sa stalo?“ habkala, „To je..“ nevládala dopovedať. Pred ňou sa týčil žabí pažerák. Vedela to, počula o tejto technike od Naruta. Vnútri teraz spolu bojovali obaja. Jiraiya-sama aj Kisame. Chvíľu na to pozerala len vlastnou bezmocnosťou, kým sa pažerák nenafúkol, potom sa spamätala. Odskočila aby ju to nezavalilo, okolo líca jej preletel shuriken a zabodol sa do zeme. Zanechal na jej tvári jemnú jazvu, ktorú zobrazovala len tenká línia krvi. Pochopila čo v tej chvíli môže urobiť, ako pomôcť.
Nesmiem dovoliť aby ich niekto napadol zvonku. Neviem ako silné to je, ale udržiavať vonkajšie útoky a vnútorné je veľmi náročné, nikto sa toho nesmie ani dotknúť. Pozrela na Narutov súboj a zahnala myšlienku, že by mala odvracať čierny plameň Amaterasu, jutsu, ktoré jej spomenul jej milý v rovnakom príbehu ako pažerák. Striasla sa pri tej hroznej predstave. Ona však bola jediná vhodná, vďaka svojmu Byakuganu a vycibreným obranným schopnostiam, ktorým dávala celý život prednosť. Nakrátko v tom okamihu zacítila trpkú radosť.
Aspoň na niečo som dobrá. Prehnalo sa jej hlavou.
„Juuken!“ nebolo to nič vážne, iba jeden kunai, ale nemohla si dovoliť, nechcela aby techniku Jiraiya-sama niekto hoc len škrabol.

„Vypusťte okolo olejovú škvrnu,“ potichu pokynul Jiraiya. Celé jeho telo bolo pokryté hlbokými ranami. Trvalo veľmi dlho kým dosiahol Sage mód a nemalo zmysel si tie rany liečiť, muselo stačiť, že zabránil krvácaniu z nich. Bolesť však cítil, čo mu pri boji rozhodne nepomáhalo.
„Teraz,“ šepol Pa.
„Hari Jizou!“ jeho vlasy mu pokryli telo a zmenili sa na bodáky. Vpravo. Upozornil sa. Vďaka vypustenému oleju jeho súper nepatrne spomalil a on v jeho smere vysunul ostne. Ľahko prenikli cez žraločiu kožu a zanechali po sebe rezné stopy.
„Takže si sa konečne začal brániť, Jiraiya-san,“ pokojne sa zaškeril Kisame. Rany sa mu hojili. „To znamená, že môžem pritvrdiť.“
„Suiton: Goshokuzame!“ voda okolo jeho blanitých prstov akoby sa zohrievala a postupne z každého jedného z nich vyrástol obrovský morský dravec. Obkľúčili svoju obeť a upierali naňho krvilačné pohľady. Jiraiya vedel, že sa s ním bude pohrávať a ihneď sa mu to aj potvrdilo. Najprv zaútočil žralok jeden, tak dvaja a po ňom zvyšný. Sannin každý jeden z útokov odvrátil a nenávratne pritom zranil zvery.
„Také ľahké to nebude,“ oznámil Kisame. Len čo to dopovedal, žralokom sa samým od seba vypĺňali medzery po chýbajúcich častiach tela. No nebolo to všetko, ihneď po tom dravci zdvojili svoj počet.
„Uvidíme ako dlho vydržíš.“

„Suiton: Mizzu Koudou!“ okolie pred ňou a pažerákom zaplnila voda. Bola to jej ultimátna obrana, dokázala ňou ochrániť väčšiu plochu. Samotný vodný tunel, ktorý ich obkolesoval nebol dosť silný aby zastavil všetky útoky, tie silnejšie ním prešli, ale pravá sila bola v tom, že Hinata sa o tom hneď dozvedela. V tunely, ktorý vytvorila sa mohla pohybovať obrovskou rýchlosťou, vlastne sa to podobalo Narutovmu Hiraishin no Jutsu, rozdiel bol v tom, že ona bola obmedzená veľkosťou tunela. Táto technika ju aj neuveriteľne oslabovala, ale nemohla si dovoliť nepoužiť ju, všade okolo nich číhala nevysloviteľná hrozba, boje už pokročili na takú úroveň, že aj najmenšie zaváhanie by mohlo znamenať smrť. Odvšadiaľ lietali tie najsilnejšie techniky a roztrieštené kusy zbraní či bábok. Zavrela oči a čakala, na okamih si mohla vydýchnuť, len na chvíľu.
„Shugohakke Rokujyuu Yonshou!“ vo chvíli keď to vyslovila, vznášala sa pár metrov nad zemou pri kraji tunela, ktorý bol bližšie k Narutovmu a Kakashiho súboju. Nevedela čo to bola za technika, ale dokonale ju odvrátila.
„Hakke Hasangeki!“ ďalší útok sprevádzala jej dokonalá obrana. Tentokrát stála na okraji najbližšie k súboju Shikamara a Tsunade.
„Juuken!“ udrela rukou, ale necítila žiadny odpor. Už som dosiahla limit? Vedela, že tunel zasiahol útok, ale nesprávne odhadla jeho silu, nebol dosť silný na to aby prešiel vodným tlakovým štítom. Nie! Musím ochrániť! Musím!
„Suiton: Daibakufu no Jutsu!“ zvolala a na miesto prieniku vyslala vodnú guľu o veľkosti hlavy, tá sa stretla so súperovou technikou a obe pohltil výbuch. Vtedy sa to stalo, pažerák zmizol. Jiraiya-sama musel vyhrať, musel. Stála tam na pokraji síl a vlastnou vôľou udržiavala techniku kým sa nedozvie ako to dopadlo. Voda opadla a udržiavala sa do výšky kolien vďaka tunelu. Pustovník sa zatackal, na ramenách mal dva žaby a po celom tele početné zranenia, naproti tomu Kisame stál vzpriamene s úsmevom na tvári. Hinata sa zhlboka nadýchla, v okamihu sa zjavila pred Hoshigakim a bez váhania zaútočila.
„Hakke Hasangeki!“ mierila na hruď, ani si nemusela dávať pozor aby to tohto úderu nedávala chakru, pretože už jej takmer žiadna neostávala, všetkou čo mala udržiavala vodný tunel. Voda okolo nich sa rozostúpila, tlaková vlna útoku okolo nich vytvorila vzduchovú bublinu, Kisame, prekvapený týmto útokom, sa zastavil na stene vodnej techniky, ktorá mu drvila chrbát. Čiernovláska padla na kolená a s ňou zmizla aj jej technika. Jej protivník neváhal, v okamihu z ruky vytvoril vodnú katanu a zaútočil, to bolo posledné čo videla, vyčerpaním zavrela oči a poddala sa svojej bezmocnosti. Zbraň bez akéhokoľvek odporu prerezala chrbticu a zastavila sa až hlboko v hrudnom koši. Svet zčerňel.
„Groaar!“ zdrvený výkrik sa miešal s revom líšky a Naruto sa bez odporu podvolil. Strach a hrôza naplnili arénu.