Narutov návrat I. - chuuninská skúška 34. (špeciál)

Takto to byť nemalo. Neustále si opakovala. Takto nie. Malo to byť ťažké, veď ide o členov Akatsuki, ale nie až takto. Prepadala panike. Stála po boku svojej senseiky a obe uprene hľadeli na svojho súpera. Shikamaru s Kakashim im o takejto možnosti povedali, ale nepovažovala ju za reálnu, nechcela.

Vieme, že Naruto dostal informáciu o dvoch útočníkoch a tiež vieme, že svojmu zdroju verí, ale musíme si uvedomiť proti komu stojíme. Pokojne ťa tvoj zdroj mohol oklamať, takže sme pripravili aj plán v prípade, že nás napadnú viacerí.

Presne tak to vtedy Kakashi-sensei povedal. Spomínala. Itachiho chcel od začiatku Naruto a trval na tom aj napriek svojom súboji s Gaarom. S ním mu mal pomôcť sensei, kvôli svojmu Sharinganu a najlepšej možnosti potlačenia líšky. Hokage, ja, Hinata a Shikamaru sme sa mali držať mimo ako podpora a liečitelia, zvyšok mal bojovať s Kisamem. Všetko sa však v jedinom okamihu zmenilo, prišli štyria a my sme sa museli rozdeliť podľa schopnosti. Podľa schopnosti, ktoré sa dali zistiť podľa prvých útokov, čo netrvalo viac ako minútu. Naruto sa vrhol na Uchihu, zrejme je to súčasť jeho pomsty, Kakashi-sensei podľa predpokladov šiel za ním. Kisameho, ktorý zrejme ovláda vodné útoky si vybrali Hinata a Jiraiya-sama, obaja mali s vodnými technikami skúsenosti, na Gaaru, Temari a Kankura zaútočil ten divný blondiak, ktorý rovnako ako oni útočí na diaľku a my so senseikou sme si vybrali očividne bábkara, na ktorého bábky naše útoky platili. Začalo to dobre, najprv sme vyradili dvoch, ale ako sa ukázalo boli to plané nádeje. Akatsuki sa s nami, aj napriek toľkým plánom, hrajú.
„Ss,“ sykla Tsunade čím vytrhla Sakuru z jej pochmúrných myšlienok. To už bola na kolenách a pridržala si pravú ruku, nie tlačila na žily niekde pri ramene aby tak zabránila prietoku krvi. Ale prečo? Nechápala ružovláska, no len čo si túto otázku položila, okamžite pochopila čo sa deje. Mala to tušiť, mala to predvídať, veď sa už s takýmto druhom techniky stretla. Hokage bola zranená, ale nie tak vážne, z ruky jej okrem krvi kvapkala aj fialová tekutina, pozrela na zničený chvost kde zbadala rovnakú. Bol to jed, zvyčajná zbraň bábkarov.
„Cítiš to?“ so záujmom sa opýtal Sasori, „Tú paralýzu, ktorá sa šíri tvojim telom. Aký je to pocit? Trpíš alebo je to tiché?“ pýtal sa akoby ju skúmal. „Vieš ešte som nemal možnosť skúšať to na ľuďoch, neviem presne aké ma účinky a ty ako lekársky špecialista to môžeš vysvetliť najlepšie.“ Na jeho tvári sa nedalo rozpoznať či to myslí vážne alebo len žartuje. Tváril sa nenútene akoby len konverzoval pri čaji. Tsunade bez slova ochromená padla tvárou na zem.
„Sensei!“ zhrozila sa ružovláska, bez rozmýšľania sa k nej rozbehla. Zarazila sa však hneď na prvom kroku, súper znova prehovoril, ale tentoraz k nej.
„Teraz som na rade ja,“ siahol rukou za chrbát a vytiahol zvitok, „a nerád nechávam ľudí čakať. Za to, že ste zničili Hiruko si ho zaslúžite vidieť.“ Rozvinul ho a pred ním sa objavila bábka v podobe chlapa s dlhým tmavý plášťom.
„Sandaime Kazekage, môj najobľúbenejší,“ v hlase mu však neznela žiadna hrdosť, bol bez akéhokoľvek pocitu. Jemne pohol malíčkom, otvoril tým ústa svojej bábky, chvíľu bolo počuť divné šušťanie a potom, o pár sekúnd, sa ukázalo odkiaľ pochádza, z Kazekageho úst sa rinuli železné piliny. Bola to ťažká situácia, na ktorú nebola pripravená. Toto sa na žiadnom tréningu neučila, jej senseiku zranili tak, že sa nemôže hýbať a ona sama ma čeliť členovi Akatsuki. Nezmohla sa na nič len čakala a oči jej pri tom preskakovali medzi Piatou a jej protivníkom. Bábkar si to všimol.
„Neboj sa, ešte má tri dni, narozdiel od teba. Uvidíme či sa vydrží nečinne pozerať ako zomrie jej žiačka,“ začal so svojou manipuláciou bábky. Ovládol jej schopnosti pár pohybmi prstov a piliny, teraz už všetky vysypané, sa zoskupovali do útvarov. Pomaly, Sasori sa očividne nikde neponáhľal, sa pridávala pilina k piline až vytvorili tucet kopijí ostrých z oboch strán. Bolo zrejmé, že neboli na jedno použitie. K svojmu virtuóznemu koncertu pridal aj druhu ruku, ovládanie postavy preňho nebol, očividne, žiadny problém, v okamihu sa kópie rútili na Sakuru.
Pre lekárskeho ninju je najdôležitejšie prežiť. Ak zomrie, nádej na vyliečenie ostatných zmizne s ním. Znelo jej v hlave. Slová, ktoré mala od samotnej Hokage mala vryté v pamäti a v tejto chvíli jej pomohli rozhodnúť sa.
„Prežijem,“ trpko šepla, rozbehla sa do protiútoku. Uhýbanie, ďalšia z vecí čo ju naučila jej senseika. Očami našla medzeru a skočila otáčajúc sa okolo svojej osi, viečka privreté aby mohla zbystriť ostatné zmysly, ktorými mohla vnímať chakru, ruky a nohy spolupracovali, nastavila ich tak aby mohla v momente zmeniť pohyb tela, tak ako sa to vo vzduchu len dá; vedela, že ovládanie bábok neplatí len na veci s ľudskou podobou. Prekonala to, vyhla sa smrtiacim čepeliam a teraz mohla pokračovať a pokúsiť sa zaútočiť. V tom zastala v dopade neschopná pohybu, počula výbuch zmiešaný s Hinatinym výkrikom, prudko otvorila oči, hlavu prv otočila k čiernovláske a potom sledovala jej pohľad. Zamrazilo ju, to čo zbadala bolo také šokujúce až úplne zabudla na svoj boj. Troch jej priateľov z piesočnej oblizovali plamene, nie, oni boli zdroje tých plameňov. Jej súperovi viac netrebalo, aj maličké zaváhanie mohlo mať katastrofálne následky, ale to čo predviedla jeho súperka bolo odsúdenie sa na smrť. Bez váhanie ju obkľúčil kopijami a zaútočil vtedy sa jeho súperka spamätala, zbadala aj útočiace zbrane, no už pre ňu bolo neskoro, vyhnúť sa takému to útoku bez jediného škrabanca bolo nemožné. Reflexívne vyskočila a úhybmi vo vzduchu spojením s otáčaním sa okolo svojej osi sa nechcela vzdať ani tej najslabšej nádeje. Nie, Naruto by sa nevzdal, nikto s ohnivou vôľou by to nevzdal! Okríkla sa a dúfala, to bolo to jediné čo jej ostávalo a potom dopadla.
Čo? Čudoval sa Sasori. Vyhla sa? Nechápal. Nezasiahol ju, dokonca ju ani neškrabol.
Uf, to bolo tesné. Povzdychol si Shikamaru. Pomaly vstával a tieňové nite sa vracali späť do podoby jeho pôvodného tieňa. Nenápadne odvrátil všetky kopije, tak aby nezasiahli svoj cieľ.
Sakura stále v podrepe otočená bokom pravou stranou k nemu a ľavou k svojmu protivníkovi sklonila hlavu. Vlasy skrývali jej ústa pred súperom, ale smerom k svojmu záchrancovi si odhrnula vlasy za ucho, tak aby jasne mohol vidieť čo mu chce povedať.
„Milujem ťa, Shikamaru,“ naznačila ústami. Nepozrela naňho, ale bola si istá, že si to z jej pier prečítal. Bol to krátky okamih, v jednej chvíli mladý génius zbadal ako sa jej na líci leskne slza a v druhej už videl ako sa odrazila, obratne uhla nepriateľovej bábke a s napriahnutou päsťou, plnou chakry, zaútočila. Mierila červenovlasému mladíkovi do tváre, jeho reakcia však bola rovnako rýchla, zvrtol sa a úder minul svoj cieľ. Dopadla pár metrov zaňho, nečakala rozbehla sa okolo neho, tak aby sa nestala ľahkým cieľom a čo najrýchlejšie si nasadzovala rukavice. Sasori však stál na mieste a sledoval ako džentlmen, ktorý čaká kým sa jeho partnerka upraví pred ďalším tancom. Vo chvíli keď už bola pripravená znova zaútočiť počula ďalší výkrik, tentokrát sa Shikamaru snažil varovať Hinatu, no ona si však nemohla dovoliť otočiť sa, nie po tom čo okúsila pred chvíľou, navyše by jej v tejto chvíli jej milý nepomohol, mal dosť starostí s pomocou ostatným. Musela veriť.
Sasori znova zaútočil. Zbrane sa odpichli zo zeme a rútili sa na svoj cieľ. Sakura sústredené sledovala ako hladko pretínajú vzduch aby si tak našli cestu k nej, nečakala kým ju zasiahnu, obratne uhla a využila to, že od posledného stretu má rukavice. Uskočila doľava, zároveň otočila hlavu k miestu kde ešte pred chvíľou stála a ako presne naplánovaný úder zasiahla jej ľavá dlaň udrela po chvoste kopije, čím ju dostala do zvislej polohy a pravačkou naplnenou chakrou poslala zbraň späť na svojho majiteľa. Sasori sa už druhýkrát musel uhýbať, zbraň zasiahla ovládaného Kazekageho.
„Výhoda bábok, neregistrujú zranenia,“ poučoval ju, „ale čo povieš na toto?“ Jeho prsty sa znovu pohli, ale neprišiel žiadny útok, namiesto toho presnými pohybmi ovládal bábku, ktorá vykonávala jeho príkazy bez akéhokoľvek zaváhania. Piliny sa znovu rozdelili a postupne vytvorili dva útvary, kváder a ihlan. Tupú zbraň presunul nad ochromenú Hokage a tú druhú namieril na ružovlásku.
„Povedal si, že má ešte tri dni!“ protestovala Sakura, snažila sa získať čas aby mohla niečo vymyslieť.
„Áno, taký je účinok jedu, ale zrejme ju skôr postihne nehoda,“ dodal naoko smutne. Ďalší nepatrný pohyb článkami prstov, kváder padal na svoju obeť a ihlan sa snažil prepichnúť mladú kunoichi.
Musím to stihnúť, prosím! Zúfala počas behu naproti súperovej zbrani.
„Shanaró!“ päsť narazila na kov. Piliny povolili, úder nechal za sebou odtlačok Sakurinej ruky, tlaková vlna širiaca sa od zasiahnutého miesta upravila aj zbytok hrany, malé kovové vlnky sa šírili od odtlačkov pästi a rozvíril piesok. Teleso sa rútilo odrazeným smerom priamo na druhú protivníkovu zbraň. Sasori akoby to čakal, nenútené pohol prstami a ihlan zastal na mieste. Už sa tomu nedalo nijako zabrániť, tupá zbraň zasiahne svoj cieľ, či sa to Sakure páči alebo nie. Mohla sa len zúfalo dívať ako sa to stane. Hranol s hrozivým dunením dopadol. Bol koniec, ružovláska padla na kolená a so zdesením sledovala scénu pred sebou, už jej bolo jedno, že poľavila v ostražitosti, bolo jej jedno ako to skončí, v tej chvíli už pre ňu neexistovalo nič. Jej učiteľku, Hokage-sama, zabil jed s jediným tupým úderom a ona tomu nemohla nijako zabrániť aj keď ako jediná mala aspoň nejakú možnosť. Tsunade-sama jej dôverovala a ona ju sklamala. Ona ju zabila.
Oči sa jej zahmlili, svoj pohľad akoby v spomalenom filme nasmerovala na vraha svojej senseiky, nevidela nič okrem neho. Pomstím ju. Jediný pocit, ktorý ju úplne ovládol, pomaly vstala a hromadila chakru v celom tele. Je jedno čím ho zasiahnem, aj dotyk bude smrteľný. Pomstím.
„Nepodceňuj ma,“ povedala výhražne. Ten hlas sa v Sakuriných ušiach ozýval ako rev, rozlial sa po celom tele a doniesol so sebou nádej, pohľad sa jej vyjasnil. Odrazu bolo počuť obrovský náraz, hluk bol rovnako silný ako výbuch budovy. Sakura poznala silu svojej učiteľky viac ako ktokoľvek iný, ale to čo videla teraz, to bolo niečo čo vyvolalo hrôzu aj v nej. Rýchlosť a sila útoku sa nedala s ničím porovnať, bolo to také silné, že takmer prelomila kváder na polovicu, oproti tomu čo ona predviedla s ihlanom to bolo neporovnateľné. Tlaková vlna tohto úderu sama o sebe vytvorila brázdu v zemi o dĺžke niekoľkých metrov, tupú zbraň nezvládal zastaviť ani jej tvorca a tak si prerážala vzduch smerom, ktorý určila blondína. Kváder so sebou vzal Sasoriho najobľúbenejšiu bábku a takmer aj jeho. Spoločne s tretím Kazekagem preletel presnou medzerou medzi bojujúcim Kakashim a Itachim, nezastavila ho ani stena arény, našťastie smeroval mimo obývanú oblasť niekam do hlbokého lesa.
„Som piata Hokage, lekársky ninja na vysokej úrovni. Bola by hanba ak by ma vyradil takýto útok!“ Tieto slová boli silné, ale Sakura si uvedomila akú cenu za niečo také musela zaplatiť. Ruku, ktorú zasiahol jed si umŕtvila, tým síce získala vzorku jedu a mohla pokračovať v boji, ale rovnako silné boli aj mínusy tejto taktiky. Ak by boj trval dlhšie alebo ak by stratila toľko chakry, že by nemohla ovládať jej tok, ruka by sa už nedala zachrániť. Navyše použila svoju tajnú techniku, nechala zostarnúť svoju ruku až na hranicu smrti, čím získala obrovskú zásobu chakry, ktorú nemohla udržať a vrazila ju do toho úderu.
„Nečakané, ste prvé po dlhom čase,“ rozprával konverzačným tónom, na chvíľu sa odmlčal ako by sa nad niečim zamýšľal. „Vlastne je to prvýkrát čo to použijem odkedy som sa pridal k Akatsuki.“
Obe jeho súperky napäto čakali čo z neho vylezie. Rozopol si plášť a zhodil ho zo seba. Naskytol sa im pohľad ne jeho telo, čím ich úplne prekvapil. Vytvoril zo seba bábku. Na chrbte mal zavesené dve sady čepelí a z brucha mu trčal oceľový povraz, napustený jedom ako všetky zbrane, ktoré používal. Namieril na nich ľavú ruku, otvorila sa a vyšli z nej ďalšie, z tých ďalšie a ďalšie až sa na nich rútila vlna zložená z drevených končatín bábky. Bolo by zbytočné opätovať útok proti takému množstvu. Neplánovali sa však vzdať, rozbehli sa na útek, kývli na seba a rozdelili sa, technika sledoval Hokage. Piata zrýchlila no nebola jediná, technika čo ju prenasledovala ju napriek tomu pomaly dobehovala. Už-už po nej siahala, keď v tom Tsunade vyskočila. Obrovskému množstvu rúk padla za obeť stena arény.
„Shanaró!“ typický výkrik ružovlásky sa ozval arénou. Tým, že sa oddelila jej senseika získala čas a ona mohla napadnúť súpera. Prv mierila na zdroj útočiacej techniky, červenovlasý shinobi si to však všimol a včas odpojil svoju končatinu tak aby sa vyhol útoku, to však nebolo všetko. Sakura bola teraz vo vzduchu odkrytá. Ovládol oceľové lano a zaútočil hrotom. Haruno sa na to však pripravila, nemohla predsa predpokladať, že tak skúsený súper, ktorý sám porazil tretieho Kazekageho, bude prekvapene čakať. Lano odrazila chráničom upevneným na ruke, čím docielila, že ju zbraň ani neškrabla a neotrávila ju jedom. Hneď na to sa arénou ozýval mohutný výbuch. Tsunade rozdrvila všetko to množstvo umelých rúk. Okolie súbojacej trojice zaplavil piesok a triesky.
„Shanaró!“ znova sa ozvala ružovláska, zaútočila. Nebol to však súper, ktorý inkasoval, jej päsť zasiahla zem, čím rozhodila protivníkovu rovnováhu. Vo vzduchu sa zjavila blondína s napriahnutou pravou rukou. Sasori ju zbadal na poslednú chvíľu, čepeľami sa zaprel a lano postavil do cesty útoku. Hokage sa nesnažila uhnúť ani nespätkovala, udrela plnou silou. Lano stlmilo dopad úderu, no čepele nevydržali a zlomili sa. Sasori z červených pieskov ležal na zemi bez náznaku strachu či akejkoľvek inej emócie. Namieril na súperku nad sebou ruku, ktorá mu ostala. Tá nič neriskovala a odskočila. Nemienila pocítiť silu a zranenie ďalšej neznámej techniky na vlastnej koži.
„Zaujímavé...“ konštatoval, „Prekonali ste moje očakávania,“ priznal úprimne. Pomalými krokmi prekonal vzdialenosť k svojej druhej ruke a nasadil si ju. Tsunade a Sakura ostražito sledovali každý jeho pohyb. Siahol za chrbát a vytiahol posledná dva zvitky čo mal. Rýchlym, skúseným pohybom ich pred sebou roztvoril, vtedy jeho protivníčky pochopili, že nech je v tých zvitkoch čokoľvek, nemôžu dopustiť aby sa to zjavilo. Naraz, akoby to cvičili, zarazili jednu nohu pri odraze hlbšie do zeme a rozbehli sa čo im sily stačili, neskoro. Sasori priložil ruky na zvitky.
„Puf!“ ozvalo sa prasknutie, za ním ďalšie a nasledovalo 98 ďalších. Bábkar uskočil aby sa vyhol spojenému útoku. V skoku si siahol na hruď a otvoril vlastnoručne vytvorené dvierka.
„Akahigi: Hyakki no Souen,“ vyslovil pokojne akoby to len oznamoval. Odniekiaľ z jeho vnútra sa vyrútili stovky chakrových vlákien, ktoré sa spájali s každou jednou zo sto privolaných bábok. Piata so svojou žiačkou teraz čelili stočlennej presile z ktorých mal každý jeden súper zbraň nasiaknutú jedom. Súper sa s nimi zahrával, ako prvý útok zaútočil na každú s jednou bábkou. Jedna ozbrojená kunaiom v každej ruke a druhá s obrovskými pazúrmi. Kunoichi stali nepohnute chrbtom k sebe a čakali na vhodnú chvíľu. Sasori útočil svojimi bábkami zhora. Hokage sa pohla, ten pohyb bol síce nepatrný, ale bol to signál, ktorý jej žiačka pochopila. Obe sa vrhli dopredu popod bábky, tie však neváhali, v lete sa otočili na svoje protivníčky a pokračovali v útoku akoby sa nič nestalo, vtom sa ružovláska s blondínou znovu otočili a skočili popod svoje prenasledovateľky, čím dosiahli svoj zámer a obe sa vrhli na súperku tej druhej, pod ich päsťami sa obe bábky rozpadli.
„Hmm,“ zamrmlal si pre seba Sasori, nesledoval svoje súperky, no po chvíli na nich svoju pozornosť upriamil.
„Myslím, že nastal čas to urýchliť. Deidara svoj zápas o chvíľu ukončí a ja nikoho nenechávam čakať,“ v momente keď to dopovedal zrýchlil útok a zväčšil aj počet útočiacich bábok. Na každú sa vrhli tri. Oba kunoichi v tej chvíli stáli ďaleko od seba, nemohli si kryť chrbty. Rozbehli sa naproti sebe a bábky sa obom nemilosrdne rútili na nekrytú zadnú časť tela. Sakura sa pousmiala a Tsunade prikývla. Ružovláska vyskočila a spravila salto vzad čím sa zbavila svojich prenasledovateliek, to však nebolo všetko, pred dopadom na zem napriahla päsť.
„Shanaró!“ zrúkla a dopadla. Neozval sa žiadny úder, žiadny praskot. Zem nepukala, vlastne sa ani nepohla. To preto, že to nebol jej zámer. Ruku zastavila pár centimetrov nad zemou, spôsobila tým tlakovú vlnu, ktorá rozvírila prach a piesok v niekoľkometrovom rádiuse. Vedela, že bábkam je jedno či vidia alebo nie, ale ich tvorca týmto stratil pohľad na nich. Nepriehľadný mrak nepohltil len šesť útočiacich. Keďže všetky bábky viseli vo vzduchu nad dvoma kunoichi ako veľká nepravidelná guľa, zasiahol prach aj niektoré ostatné. Chvíľu sa ozývali len Sakurine bojove pokriky, údery a trieštenie dreva. Keď sa prach usadil, bábkar mal o desať svojich nástrojov menej. Sasoriho akoby to neprekvapilo. Tsunade sa rozbehla, bol rad na nich. Rovnako reagovala aj ružovláska, o chvíľu bežali bok po boku. Červenovlasý člen Akatsuki sa nenechal odradiť, ovládol zo tridsať ďalších svojich výtvorov a neúprosne zaútočil. Hŕba bábok sa ako val rútil zo vzduchu na svoje súperky, tie okamžite zahájili protiútok., rozdelili sa. Obe bežali čím ďalej od seba, vo svojej stratégii zrejme rátali s ich rozdelením. To Sasori nedovolil, pridal ďalšie bábky, ktoré ich obkľúčili zvonku. Kunoichi prudko zastavili a otočili sa proti sebe, neváhali a rozbehli sa jedna na druhú. Boli obkľúčené bábkami a ďalšie čakali medzi nimi, v mieste kam mali obe namierené.

„Si prvá s kým si to môžem vyskúšať,“ usmiala sa blondína.
„Prvá?“ pochybovačne sa zamračila jej žiačka. Stáli na čistinke ďaleko od seba a ešte ďalej od Konohy. Dívali sa jedna druhej do očí. Tsunade nadšená uskutočnením svojich veľmi starých nápadov na techniku, Sakura s neveriacim výrazom a pochybnosťami o tom, že ona jediná je schopná vytvoriť tento kombinovaný útok s piatou Hokage.
„Pripravená?“ opýtala sa bolndína, ružovláska prikývla. Obe sa rozbehli proti sebe...

Napriahli päste a vo vhodnom momente vyskočili. Bolo to ťažšie ako nácvik, tentoraz sa museli vyhýbať útočiacim bábkam a navyše nemohli použiť pravačky, kvôli zraneniu Hokage. Trénovali však rovnako obe ruky aj keď pravé spôsobili väčšie škody. V poslednom okamihu sa vyhli súperovým výtvorom a spoločne zborovo skričali a udreli ako jedna.
„Shanaró!“
„Shanaró!“
Ich päste sa stretli spolu s nahromadenou a v okamžiku vypustenou chakrou sa zrazili. To čo týmto kombom vzniklo bolo niečo neobyčajné, niečo, čo by zrejme nikto kto nemá takú úroveň kontroly chakry ako lekársky ninja a zároveň takú monštruóznu silu, ako ony dve očividne mali, nedokázal. Ich blízke okolie pohltila bublina, jej okraje však neboli hladké, ale zubaté ako okraje slnka, to bola ich ochrana. Všetko okolo nej vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov, ktoré prevažne tvorili bábky, sa vystavilo technike. Nič nevybuchlo, ich útok bol tlak. Každá jedna bábka, kameň či strom v dosahu techniky, sa roztrieštil a jeho kúsky znova a tie zase, až kým útok neskončil a na zem sa zosypal prach s každej jednej veci v dosahu techniky. Spolu s nimi dopadli na nohy obe kunoichi, svoju ochrannú techniku zrušili. Obe sťažka vydychovali, bolo to pre nich náročné.

„Myslím... že na prvý raz to nebolo zlé,“ usmiala sa Tsunade. Z úst jej stekal pramienok krvi. Sedela opretá o strom, ktorý ju zastavil, pred ňou sa týčilo par zlomených, cez ktoré nepochybne prešla.
„Takto ste si to predstavovali sensei?“ Sakura na tom bola očividne horšie, ju zastavila až skala, ktorá vyzerala akoby sa o chvíľu mala rozpadnúť.
„Nie, myslím, že nabudúce by sme mali skúsiť nejakú obrannú bariéru,“ odmlčala sa aby sa vyrovnala a popremýšľala čo sa vlastne stalo, „a tiež by som svoju silu mala priblížiť tvojej. Nabudúce to skúsim s tvojim pokrikom...“

Nemala čas oddychovať ako vtedy, ich súpera sa tento útok ani nedotkol kvôli vzdialenosti čo si udržiaval. Stále mu ostali nejaké bábky a ktovie čo ešte ma ukryté v rukávoch. V tom arénou znova otriasol výbuch. Sakura dvihla hlavu a zazrela ako k ním čosi letí.
„Gaara!“ zvolala prekvapene a skočila aby ho chytila, nemala však dosť síl na to aby ho zastavila, zrejme sa z toho útoku ešte úplne nezotavila.
„Suiton: Seibun Houfutsu!“ bola to Hinata, ktorá vďaka svojmu rozhľadu ochránila zraneného Gaaru a vyčerpanú Sakuru. Obklopila ich vodná bublina, vďaka Hinatinmu dokonalému ovládaniu chakry mohli dýchať akoby ich stále obklopoval vzduch. Tento útok zároveň zabránil aby im ublížila vodná vlná vytvorená Kisamem. Obe techniky sa stretli a okrem menšieho výbuchu ich vzájomne vyrušenie nič nesprevádzalo.
„Ďakujem,“ poďakovala ružovláska, nečakala a rozbehla sa od nebezpečenstva rovno k Shikamarovi. Vtedy na ňu doľahli všetky útoky, všetko čo doteraz za posledných pár minút v tejto aréne zažila, Akatsuki sú oveľa mocnejší ako si mohli v najhorších nočných morách len predstaviť. Oni sú v oslabení, ale vôbec to tak nevyzerá a zakaždým keď už sa zdá, že niekoho zranili alebo dokonca porazili, tak len vytiahnu ďalšie eso z rukávu. Držala raneného Kazekageho a jej obavy narastali. Zvládneme to? Dá sa to zvládnuť? Jeden jediný si dokázal poradiť s ním a s jeho súrodencami, s najsilnejšou trojicou v piesočnej. Iba jeden člen zo štyroch, ktorý sa teraz mohol pridať k ostatným. To všetko na ňu doľahlo s takou silou, že netúžila po ničom inom iba sa skryť do Shikamarovej hrejivej náruče a prečkať to s jeho utešovaním. Skryť sa a čakať. On sa jej rozbehol naproti, povzbudivo sa na ňu usmial.
„Nechaj to na mňa,“ šepol vo chvíli keď okolo nej prebehol. To ju dostalo, len čo ju tam nechal, padla na kolená. Nevzdáva sa. Obzrela sa za ním, potom mimovoľne prezrela celú arénu. Nikto sa nevzdáva. Ohromená týmto faktom chvíľu len pozerala do prázdna, kým sa spamätala. Musím ho vyšetriť, musím ho zachrániť, musím! Pripomenula si. Kým kontrolovala Gaarov stav, jej Shikamaru bojoval s jej senseikou.

„Kage nui!“ Nara na nič nečakal, útočil ihneď po príchode. Mal dosť času premýšľať a zároveň si nazbierať potrebnú chakru. Tieň sa od neho plazil ako had, ale rýchlosťou sa mu nevyrovnalo žiadne zviera, postupne sa rozšíril nad celú plochu pod bábkami a ich tiene mu samozrejme pomáhali. V okamihu keď tieň obkľúčil súperove nástroje, niečo v tieni sa pohlo, vystrelili z nich temné nite a spútali všetko nad sebou. Bábkar prišiel o svoje výtvory a Tsunade zaútočila, nešla po nástrojoch, to bola zbytočná strata času, jej cieľ bol ich pán. Shikamaru sa spokojne usmial a blondína zasiahla svoj cieľ. Nezostalo z neho nič len triesky bábky, ktorú zo seba spravil. Zrejme použila podobný útok ako predtým so Sakurou, pretože bábkar sa z miesta nepohol ani mu telom neprerazila hruď, proste sa roztrieštil na tisícky kúskov. Pochopil to, sila ich Hokage spočíva hlavne v nevyslovených útokoch, lebo je jedno aký sú súperi, kým počuješ názov techniky, máš šancu. Videl Piatu v novom svetle. Potom si to všimol, spamätal sa, bolo to ako blesk z jasného neba. Na chvíľu mu čosi zaclonilo slnko, vrhlo naňho tieň, niečo naňho dopadalo. Snažil sa vytvoriť ďalšie nite, ale nestíhal, bolo prineskoro.
„Bubun Baika no Jutsu!“ počul výkrik svojho priateľa.
Shikamaru sa obzrel, niekoľko metrov, mimo jeho tieňa, stál Sasori z Červených pieskov, nemal na sebe ani škrabanec, ale vyzeral inak. Nemal rovnaké zbrane akoby si zmenil telo. Vystieral ruky k nemu a šľahali z nich reťaze vedené bodcami. Nevšimol si to, ale s istotou vedel, že sú jedovaté. Stratil výhľad. Pred oči mu dopadol najlepší kamarát, chránil ho a útočil na súpera vlastným telom. Okolo rúk sa mu omotali reťaze, ale ani to nezabránilo aby protivníka rozdrvil svojou silou, spokojne sa usmial. Odrazu sa pred ním objavila ďalšia bábka, táto však držala dva unikátne katany a s neochvejnou presnosťou zasiahli Choujiho hruď.
„Nie!“ ani si neuvedomoval, že vydal tento zúfalý výkrik. V tej chvíli akoby sa zmenil svet, vnímal len bolesť, ktorá mu prepichuje vnútornosti, bolesť nad stratou, to všetko mu spôsoboval jediný pohľad na krutú realitu. Nezmohol sa na nič, tá pravda ho šokovala tak silno až ho to šokovalo.
Tsunade znovu zaútočila, no jej súper sa tomu s ľahkosťou vyhol, vytiahol katany a odskočil do bezpečnej vzdialenosti aby skontaktoval parťáka. Prekvapilo ho čo videl. Deidara prišiel o ruky a bol v pasci, sklamal ho.
„Týmto ma chceš presvedčiť o svojom umení?“ opýtal sa ho pochybovačne.
„Nezvládne ani tri deti a chce sa postarať o Shukaku,“ podpichol Kisame. Jedine Itachi mlčal, ľahostajne sa obzrel a bez záujmu sa vrátil k svojmu súboju.
Chvíľu sa nič nedialo, aspoň nič podstatné čo by Shikamara zaujalo natoľko aby sa odtrhol od svojho pocitu bezmocnosti. Zachytil svojho priateľa v páde.
„Chouji,“ vydýchol ako unavený starec. Chcel zavolať Sakuru, ale tá už mlčky prehliadala jeho kamaráta a snažila sa liečiť.
„Vieš,“ snažil sa hovoriť a pritom vykašľal pár kvapiek krvi, „myslel som, že to zastavím,“ znovu zakašľal. „Čakal som,“ tentoraz sa usmial, „čakal som na vhodnú chvíľu pomôcť, tak aby som nezavadzal,“ zakašľal, tentoraz však krv obsahovala aj čosi fialové. Shikamaru s prosbou v očiach pozrel na ružovlásku, tá mu len so slzami v očiach záporne pokývala hlavou. Nedalo sa nič robiť.
„...a nakoniec som to aj tak dokašľal,“ pokračoval Akamichi.
„Nie,“ odporoval mu Nara, „Nepokašľal,“ chabo sa naňho usmial.
„Ďakujem,“ reagoval jeho priateľ, „Prosím, odkáž našim a Asuma-senseiovi, že je mi to ľúto-“ nedopovedal, zorničky sa mu zmenšili a hrôza v jeho tvári ho napĺňala.

„Hinata!“ natiahol ruku ako sa jej snažil svojim bezvládnym telom pomôcť. Kisame neúprosne zaútočil. Deidara dokončil svoj zúrivý súboj s Temari a vznášal sa niekoľko desiatok metrov nad svojimi súpermi. Vtedy sa stalo viac vecí naraz.
Deidara sa vrhol zo svojho výtvoru na samovražednú misiu.
„Groaar!“ Naruta ovládla líška, Choujiho posledný výdych v tomto reve zanikol. Každého ovládol strach a hrôza.