Narutov návrat I. - chuuninská skúška 36. (špeciál)

„Itachi je môj,“ oznámil s rozhodnosťou v očiach a vyrazil. Nebolo ľahké prejsť k svojmu cieľu popri dvoch členoch Akatsuki, no to, že on mal byť jeho korisťou zdá sa pre Kisameho a Sasoriho znamenalo nezasahovať tak brutálne ako by si mohli dovoliť. Rešpektovali ho, aj medzi nimi bol výnimočný, to sa nedalo poprieť.
Zradil ma? Alebo to plánoval už roky? Celý ten čas čo sa tváril, že mi pomáha zatiaľčo testoval moju silu? Alebo nemal inú možnosť ako spraviť to takto? Ale ako? Prečo? Otázky v ňom neustále prúdili a narušovali jeho vnútorný pokoj, ktorý doteraz pociťoval. Stále nevedel či sa má snažiť Itachiho poraziť alebo boj len predstierať ako sa dohodli.
„Sakra“ zvolal nahnevane. Toto nebol čas aby mu hlavu zaplavovali otázky, na ktoré nepoznal odpovede, keď sa s ním jeho protivník bude chcieť rozprávať a vysvetliť mu to, tak si nájde spôsob.
„Kage Bunshin no Jutsu!“ Vyvolaním tejto techniky si vyčistil hlavu. Boj bolo to čo ho oslobodzovalo od takýchto pochmúrnych myšlienok a toto bola vynikajúca príležitosť ako to využiť.
„Rasengan!“ rotujúca technika s ohromným rachotom narazila do zeme, piesok a prach naplnili ovzdušie. Asi som použil príliš veľa chakry. Uvedomil si keď udrel silnejšie ako plánoval, ale aj napriek tomu dosiahol svoje. Prerušil očný kontakt, hrozbu genjutsu.
„Amaterasu,“ s chladným pokojom reagoval súper. Oboch takmer v okamžiku obklopili plamene. Niekto mu na rameno položil ruku.
„Upokoj sa,“ zašeptal. Naruta to zaskočilo a ohromilo zároveň, vôbec si za sebou nevšimol pohyb a ani inú chakru. Zavrel oči, neotáčal sa, namiesto toho sa pokúsil upokojiť ako mu poradil dotyčný. Až teraz zbadal chybu, ktorej sa dopustil. Natoľko sa chcel vytrhnúť zo svojich myšlienok a vrhnúť sa do boja až si nevšimol, že už nie je v Sage móde.
Upokoj sa. Opakoval hodnú chvíľu kým sa tak nestalo, neváhal a znovu začal naberať prírodnú chakru, mal čas. Ak by za ním stál ktokoľvek, kto by mu chcel do chrbta zapichnúť kunai, tak to už spraví a neupozorňuje ho. Chvíľku len ticho stál, ruka mu z ramena pomaly skĺzla a pár sekúnd na to už znovu získal svoj Sage mód. Spoznal chakru za sebou, otočil sa a otvoril oči.
„Ako vidím, stále ti treba pripomínať aby si sa do bojov nepúšťal bezhlavo,“poznamenal.
„Nechal som sa uniesť, Kakashi-sensei,“ uškrnul sa Uzumaki. Učiteľ mu hlavou pokynul aby sa otočil.
„Itachi Uchiha,“ šepol, „Vždy si si vyberal silných súperov, Naruto.“
„Znamená to, že je to môj zlozvyk?“ opýtal sa veselo. Bolo to divné, nachádzal sa v situácii, ktorú nevedel nazvať dobrou ani zlou, obklopený čiernymi plameňmi, ktoré sa nedali zastaviť a napriek tomu dokázal viesť takýto bezstarostný rozhovor.
„Neviem, ale ak máš pravdu, tak by to bola dobrá správa.“
„Prečo?“ nechápal blondiak. Ich protivník akoby čakal kým dokončia rozhovor, len stál a pozoroval ich.
„Znamenalo by to, že ťa to môžem odnaučiť,“ uzavrel debatu, už bol pripravený.
„Raiton: Bannin Ookami!“ husté mraky zatienili oblohu. Chvíľu bolo počuť výboje medzi mračnami, ale nepadla ani kvapka, namiesto dažďa zasiahol blesk. Miesto kde pred chvíľou stal Itachi zaplnil vypálený kráter. To však nebolo všetko, na jeho dne šľahali malé výboje a spájali sa do jednotných tvarov. Netrvalo dlho a bolo jasne vidno tri vlky tvorené čistou silou blesku. Postavili sa na všetky štyri a lačným pohľadom hľadali svoju obeť. Uchiha stál mimo kráteru a stále pozoroval svojich protivníkov.
„Kuchiyose: Doton: Tsuiga no Jutsu “ zaštrngal kov o kov a čiernovlasý člen Akatsuki stál spútaný reťazami, ktoré pridržiavali verné ninja psy.
„Mangekyou: Akumu,“ z Kakashiho úst to znelo ako rozsudok smrti. „Naruto, do tohto nezasahuj, túto techniku som ešte úplne nedokončil.“ Ruky mal zopäté v poslednej pečati v poslednej zo sérii techník.
„Raiton: Is'sen.“ To čo sa po vyslovení posledného jutsu dialo by žiadny priemerný ninja ani nezaregistroval. Kakashi sa miestami menil do podoby čírej energie blesku aby tak dokázal držať krok s ďalšou zo svojich techník.
V tomto štádiu dokážem vyvolať len troch a z toho len jedného úplného. Musí to stačiť. Rýchlo uvažoval Hatake. Mal vymyslených mnoho stratégii, ale pre výslednú sa rozhodol až vo chvíli keď zajal svojho súpera.
„Ichi!“ zvolal. Dalo by sa to považovať za počítanie, ale v skutočnosti to bol signál. Vo chvíli keď to jeho psy začuli povolili zovretie a zmizli. Jeden z menších vlkov napol svaly, odrazil sa a v okamihu obalil Hatakeho päsť, tá neúprosne zasiahla tvár protivníka. Vo chvíli úderu stáli na okraji kráteru medzi ním a čiernymi plameňmi. Tlaková sila úderu posunula Amaterasu a rozšírila už aj tak veľký okruh, ktorý obkolesoval.
„Ni!“ druhý z menších vlkov sa pohol a už ho nebolo. Bielovlasý shinobi v lete zasiahol súpera silou druhého zvieraťa a zmenil tak trasu protivníka k nebesiam. Neváhal, rýchlosťou a v tvare blesku sa premiestnil nad neho, ruky držal spojené nad hlavou v ďalšom, rozhodujúcom, útoku.
„San,“ rozhodol definitívne. Najväčší z vlkov sa v momente objavil nad svojim tvorcom. Kakashi sa napriahol, zver divoko zrevala a zosynchronizovala sa s ním. Finálny úder, posilnený najsilnejším z bleskových zvierat, zasiahol. Všade naokolo praskal vzduch s takou intenzitou až to takmer trhalo uši. Itachi sa nezastaviteľne rútil k zemi, počas pádu akoby, bleskom čo ho obklopoval, lámal vzduch. Zem v celej aréne sa zachvela Uchiha dopadol do stredu kruhu vytvoreným Amaterasu. Zem sa štiepila ako po Tsunadinom údere a vytvorila kráter, ktorého ohradu tvorili čierne plamene. Kakashi stál nad nebohým telom s technikou tisícich vtákov v oboch rukách. Nevytvoril ich úmyselne, výboj bol taký silný, že musel absorbovať ničivú silu vlastného jutsu aby to nepohltilo aj jeho. Telo mu automaticky túto prebytočnú chakru zmenilo na dvojicu chidori.
„Vynikajúca technika, Kakashi-san,“ uznanlivo začul za sebou. Prekvapením sa mu rozšírili oči a reflexívne sa obzrel.
„Mangekyou: Tsukuyomi,“ vyslovil Itachi. Naruto nemohol veriť vlastným očiam, telo, ktoré považoval za pravého Uchihu sa roztavilo na čiernu škvrnu a zmenilo na vrany.
Prepáč Naruto, viac teraz spraviť nemôžem. V duchu sa ospravedlňoval Kakashi. Je to na tebe.
„Kuchiose no Jutsu! Kage Bunshin no Jutsu!“ Uzumaki dlho nepremýšľal, neváhal, nechcel. Dym z privolávacej a klonovacej techniky rozvírila modrá žiara. Dve žaby a traja blondiaci, to bol súčasný stav Itachiho súpera. Jeden držal Gamakichiho chrbát pripravený kedykoľvek zaútočiť. Druhému v ruke svietil Rasengan a tretí nehybne stál pri druhej žabe.
„Ideme!“ prikázal Gamatatsuov spoločník. V ruke sa mu zaleskol kunai a neúprosne zaútočil. Mieril medzi Svojho senseia a súpera. Škripot kovu o kov sa niesol vzduchom, čo znamenalo, že prinútil Itachiho brániť sa. Bol to len moment, ale vo chvíli keď zaplnil medzeru medzi nimi dvoma, z chrbta mu zoskočila žabka na plece bielovlasému shinobimu.
„Kai!“ Kakashi sa prebudil z tranzu a strmhlavo, bez akejkoľvek sily sa brániť, padal k zemi. Gamatatsu už skočil aby tak zachytil jeho telo, v tom sa však Hatake zmenil na číru energiu blesku a rozplynul sa. Bleskový klon. Uvedomil si blondiak. Teraz mohol pokojne bojovať. Opäť zaútočil na Itachiho, ten bez zaváhania odvrátil jeho zbraň svojou. Za chrbtom sa mu však objavil Gamatatsu a jednou zo svojich katan zaútočil. Uchihovi sa v tej chvíli zaleskol kunai aj v druhej ruke a postavil mu ho do cesty.
„Fuuton: Gamamizu sen!“ Gamakichi a Naruto spojili sily, z úst žaby sa rútil lúč vody, ktorým mieril na jediného súpera, prebodol mu pravé rameno aby mu tak znemožnil obranu. Jeho protivníci na nič nečakali blondiak a žabiak zaútočili naraz, tomuto sa nemal ako vyhnúť. Kunai zazvonil o kunai a katana bez prekážok preťala svojho súpera na polovicu. Trup sa oddelil od nôh a čas akoby sa zastavil.
„Vidím, že si zosilnel,“ usmial sa Itachi. Z časti jeho tela sa postupne odlupovalo a všetko sa menilo na čierne vrany.
„Rasengan!“ genjutsu sa zrušilo a skutočný Uchiha dostal plný zásah od tretieho Naruta.
„Skutočne zosilnel a pritom stále nemáš úmysel zabiť,“ šeptal. Ako tak leteli Itachi prehnutý a Uzumaki zo svojou rukou v jeho bruchu, pozreli si do očí. Výjav sa zopakoval, po chvíli už bolo vidieť iba hŕstku vrán tvoriacu nové telo.
„Porozprávajme sa-“ nedopovedal Itachi.
„Toto na mňa neplatí!“ zvolal Naruto a znova sa s Gamatatsuom rútil na, tentoraz už zraneného, súpera.
Takže sa dokáže vyhnúť môjmu genjutsu. Uvedomil si.
„Katon: Goukakyuu no Jutsu!“
„Kage Bunshin no Jutsu!“ bolo to chvíľu pred zasiahnutím. Uzumaki vyvolal klona, ten chytil aj žabu aj Naruta aby ich tak mohol pritiahnuť k sebe. Vďaka tomuto ťahu sa od seba mohli odraziť a vyhnúť sa tak ohnivej guli vyslanej ich protivníkom.
„Katon: Hikami no tek’ken,“ vo chvíli keď to vyslovil stál pri jedinom osamelom blondiakovi a úderom rýchlym ako útok hada ho neúprosne zasiahol do tváre. V jednom okamihu mal päsť obklopenú ohňom a v druhom ten oheň pohltil súperovo telo v spaľujúcej žiare. To nemalo šancu vydržať ani telo v Sage móde.
„Puf!“ jeden klon zmizol, zostali už len dvaja.
„Gamatatsu!“ skríkol jeden a zároveň vo vzduchu skočil žabiakovi na brucho. Ten sa zhlboka nadýchol a chvíľu to v sebe udržiaval, medzitým sa stihol pripraviť druhý klon a dokončil pečate.
„Fuuton: Shinku Renpa!“ vo chvíli keď naňho jeden vypustil vákuové čepele, druhý sa z Gamatatsuovou pomocou rútil na svojho súpera zo vzduchu.
Takže veterná technika, ktorá ma pravdepodobne rozreže na kúsky alebo úder posilnený Sage módom. V okamihu si uvedomil Itachi. Nemal dosť síl aby sa vyhol obom útokom naraz.
„Susanoo,“ oči mu začali slziť, krvavo. Oba techniky sa zastavili asi pol metra od cieľa.
„Nečakal som, že to budem musieť použiť.“ Ruka kostlivca vyletela zo zeme a chňapla Blondiaka s Rasenganom, nečakala na príkazy, rovnako to nevyzeralo, že ju Uchiha ovláda ako svoju techniku ovládal Gaara. Hýbala sa sama od seba.
„Puf!“ rozmliaždila klon. Po ruke sa objavil trup, ktorý chránil Itachiho a postupne sa z ničoty objavovali aj ďalšie časti tela až sa pred Narutom zjavila úplná podoba Susanoo, boha morí a búrok.
„Gamakichi! Gamatatsu! Toto je pre vás nebezpečné, vráťte sa.“
„Naruto?“
„Zvládnem to,“ ubezpečil ich.
„Dobre. Ideme,“ zvolal na brata a obaja zmizli.

„Hinata? Môžem ťa o niečo požiadať?“
„O čo ide?“
„Vieš potrebujem pomoc, vlastne skúšam vytvoriť jedno jutsu, ale zatiaľ sa mi nedarí... uhm... Pomôžeš mi?“
„Pomôcť ti? Ja? Ako?“
„No si oveľa lepšia v ovládaní chakry ako ja, a v tom jutsu ide práve o to.“
...
„Hahaha,“ ozýval sa jeho smiech, „Vážne si mysleli, že ťa Gamatatsu zje.“
„Ja som tomu takmer tiež uverila. Keby som o tom nevedela, tak by ma zaujímal tvoj zdravý rozum,“ opätovala mu úsmev.
„To majú za to, že nás sledovali,“ uškŕňal sa ďalej, „takýto začiatok tréningu sa mi páčil. Nezopakujeme si to zajtra?“
„Naruto,“ odrazu posmutnela.
„Áno, Hinata?“ opýtal sa opatrne, predsa len taká zmena nálady, sa nedala nepostrehnúť.
„Keď už hovoríme o tréningu... Predtým si mi hovoril, že by si chcel si aby som ti s niečim pomohla, ale ty sa sústredíš len na mňa, vôbec netrénuješ.“
„A tebe to vadí? To, že sa na teba dívam?“ šibalsky sa usmial aby tak ukázal, že to o čo jej ide nie je také vážne.
„Nie, to nie, ale... Nechcem ťa zaťažovať, chcem ti byť prospešná. Nechcem aby si bol nepripravený. A ty si mi raz vravel, že potrebuješ pomôcť s jednou technikou.“
„No, potrebujem, ale pochybujem, že by som ju využil na chuuninskej skúške.“ A tiež sa mi viac páči sledovať ťa. Pomyslel si.
„Naruto,“ zastavila ho, ruku mu položila na líce a zahľadela sa mu do očí, myslela to vážne, „Bojím sa o teba, dovoľ mi ti pomôcť aspoň takto.“ Blondiak zaváhal.
„Tak dobre,“ rezignoval.
„Ďakujem,“ žiarivo sa usmiala a občerstvila mu pery svojimi. „Tak, v čom ti mám pomôcť?“ ihneď sa pýtala.
„Hinata,“ zadržal jej nadšenie vážnym hlasom. Pozerala naň a ticho počúvala čo chce povedať, „Mám podmienku.“
„Podmienku? Akú?“
„Musíš mi sľúbiť, že ak sa niečo stane, tak utečieš.“
„Nie,“ odvetila bez rozmýšľania.
„Hinata, toto nie je hra, je to nebezpečné, musíš mi to sľúbiť.“
„Ale o čo ide? Povedz mi to a ja sa rozhodnem. Nemôžem ťa predsa len tak opustiť keď sa ti niečo stane.“
„Nie, musíš mi to sľúbiť skôr ako ti o tom poviem.“
„Ale-“
„Sľúb mi to,“ naliehal.
„Ja ne-“
„O mňa sa neboj, ja budem v poriadku, tu ide o tvoju bezpečnosť,“ presviedčal ju.
„Ale...“ váhala. Pevne sa na ňu pozrel.
„No, tak dobre. Sľubujem,“ podrobila sa, „O čo ide?“ tentoraz sa pýtala vážne, ani náznak úsmevu.
„Chcem sa pokúsiť ovládnuť Kyuubiho.“

Ostali len oni dvaja, nikto iný im v boji nebude brániť, Kakashi-sensei je v bezpečí. Našťastie do boja poslal len klon. Nie je sa čoho báť, obklopuje ich Amaterasu, tomu by sa líška nevyhla. Ak by ho ovládla, sú tu shinobi čo by ju mali zvládnuť. Zavrel oči.
„Čakal som ťa,“ zaškerila sa líška.
„Tak si sa ma dočkal,“ s úsmevom mu odpovedal.
„Mám ti čo oplácať,“ pripomenul podraz v boji proti Hanabi.
„Nemáš vôbec nič, zničil si mi celý život, ešte stále ti mám čo vracať ja,“ oponoval mu.
„Nemyslí si, že z toho vyviazneš tak ľahko,“ zavrčal.
„O tom ty nerozhoduješ,“ uzemnil ho.
„Tak poď,“ vyceril zuby a čakal. Naruto sa pomalými krokmi vydal k pečati, „Tentokrát ťa dostanem a tvoj otecko ti už nepomôže.“

„Ovládnuť tu líšku?! Zbláznil si sa, je to nebezpečné!“
„Takže ako sme sa dohodli, ak sa niečo stane, tak utečieš,“ nedal sa odbiť.
„To nemôžem, to nemôžem dovoliť!“
„Vlastne, nejde o úplne ovládnutie líšky, viem, že na to nie som dosť silný. Chcem sa naučiť ovládať iba časť jej sily,“ opravil sa.
„Aj tak je to nebezpečné, to ti nemôžem dovoliť. Čo ak sa ti niečo stane?“
„Spravím to, či už mi pomôžeš alebo nie, rozdiel je v tom, že s tvojou pomocou to bude ľahšie.“ oznámil jej chladne. Nechcel byť na ňu hrubý, ale inak to nešlo, je to jeho rozhodnutie. Musí za každú cenu silnieť. Nemôže si dovoliť ostať na úrovni, na ktorej je teraz, takto nebude mať šancu pomstiť ho. Hinata zmĺkla, poznala ho, odmala ho sledovala, vedela prečo to všetko robí a najhoršie pre ňu bolo, že to chápala.
„Pomôžem ti,“ prikývla. „Ako to chceš dokázať?“ spýtala sa opatrne, „Ovládnuť časť Kyuubiho sily...“

„Tak poď zahráme sa kto bude tentoraz rýchlejší,“ vyzývala no líška, „Mám pre teba prekvapenie,“ uškrnul sa.
Žeby niečo vymyslel? Nemôžem si dovoliť tu zostať dlho. Aj keď tu čas plynie pomalšie, predsa len je môj súper Itachi. Upozorňoval sa.
„Len si to zopakujem, pre istotu,“ uškŕňal sa deväťchvostý, „Odrežeš kúsok pečate, myslím, že naposledy si zvládol štvrtinu, a potom musíš svojim reálnym telom urobiť pečate dostatočne rýchlo aby som dovtedy kým vytvoríš techniku neprerazil klietku s oslabenou pečaťou.“
Vážne našiel nejakú slabinu alebo sa ma len snaží zastrašiť? Nech je to čokoľvek, tak je to zlé tak či tak. Buď ma napadne Itachi alebo ovládne on. To sú možnosti, sakra!
„Minule to bolo len tak-tak, nemám pravdu? Ale dnes som si pre teba pripravil niečo lepšie, dnes ťa dostanem,“ v očiach sa mu zaiskrilo.
Myslí to vážne.

„Naruto! Naruto! Čo sa stalo?!“ vystrašene sa ho pýtala. V očiach jej bolo vidno Byakugan. „Skoro si to nestihol, čo sa tam dialo?“
„Pochopil to, už vedel o čo mi ide. Pripravil sa na mňa,“ ťažko vydychoval.
„Ale ako...? Čo spravil?“
„Zachytil ma svojou chakrou. Chytil mi nohy skôr ako som si to mohol uvedomiť. Nebyť tvojej pomoci, nedostal by som sa sem. Tá chakra čo si mi poslala mi veľmi pomohla. Ďakujem.“
„Nevedela som, že dokáže ovládať chakru mimo klietky,“ zhrozila sa.
„Ani ja.“

Nemám inú možnosť, musím to spraviť. Uvedomil si. Spod mreží sa pomaly vyplavovala Kyuubiho chakra.
„Neboj sa, teraz ťa už nepustím, budem si ťa držať tak dlho ako potrebujem.“
Musím to risknúť. Rozhodol sa Naruto, vykročil a pevne držal kunai. Čím bol bližšie tým sa úškrn líšky úmerne zväčšoval. Už prechádzal chakrou. Napol svaly na nohách spravil rýchle dva kroky a skočil, odrezal z pečate štvrtinu, odrazil sa od klietky a chystal sa dopadnúť mimo chakry. Vtedy mu niečo obmotalo nohy a pritiahlo späť, dopadol na krvilačnej chakre.
„Mám ťa,“ oznámila líška víťazne.
Musel mi chakru pripevniť o nohy kým som po nej prechádzal.
„A čo spravíš teraz? Mne stačí počkať,“ a chvostami udieral do oslabenej klietky.
„To je ľahké,“ usmial sa Uzumaki. Vytiahol wakizashi z púzdra, naplnil ho chakrou, skočil na klietku a odrazil sa.
„To je márne, ešte ti to nedošlo?“ posmieval sa mu.
„Nie s týmto,“ opätoval mu úškrn a s pomocou chakrovej zbrane prerezal Kyubiho zväzovacie reťaze. Dopadol mimo na prázdnu podlahu. Teraz stačí vybehnúť z tejto miestnosti.

„Hisatsu: Gaitou no Kyuubi!“ už hodnú chvíľu predtým ako vyslovil názov jutsu ho obklopovala chakra líšky. V okamihu keď uskutočnil techniku ho celá pohltila, napínal svaly aby to vydržal. Jeho oblečenie ten nápor tiež poznačovalo, zahalil ho prach a dym.

„Naruto!“ mávala mu zdiaľky, vyzerala, že sa dosť ponáhľala.
„Čo sa stalo? Skoro si nestihla začiatok,“ opýtal sa keď k ním dorazila.
„Môžem si ho na chvíľu požičať?“ opýtala sa s nevinným úsmevom.
„Myslím, že nevadí, keď to o pár minút odložíme,“ uvažoval Gaara.
„To ste si to nemohli vybaviť včera?“ otrávene sa opýtal Shikamaru. Hinata sa naňho prosebne pozrela. „No, keď to nevadí Kazekagemu...“
„Gaarovi,“ pripomenul mu, že si tykajú.
„Ďakujem,“ odvetila s úsmevom a schytila Naruta za ruku.
„Nemyslím, že mu to skutočne vadí,“ len tak mimochodom prehovoril Uzumaki.
„Ani ja, len chce mať dnešok čím skôr za sebou.“
„Prečo si prišla tak neskoro?“ opýtal sa priamo.
„Pre toto,“ ukázala mu wakizashi v púzdre.
„A čo s tým?“ nechápal.
„To je pre teba.“
„Ale ja na to veľmi nie som, veď som ti dal katanu, nepamätáš?“
„Pamätám a toto je moje poďakovanie.“
„To nemusíš.“
„Vlastne nie len to, je to aj pomôcka.“
„Pomôcka?“ zatváril sa nechápavo, „Na čo?“
Priklonila sa k nemu a zašepkala: „Keby si musel použiť Kyuubiho plášť. Prišla som na to vďaka katane od tvojej mami. Táto wakizashi ma tiež chakrovú čepeľ,“ vysvetľovala rýchlo, „Ak sa ťa bude znovu pokúšať chytiť, je možné, že ti nejak spúta nohy aby sa uistil a toto ti to pomôže jeho puta prerezať,“ nečakala a priväzovala mu puzdro so zbraňou na stehno.
„Myslím, že už by radi začali,“ poznamenal s úsmevom.
„Tak dobre,“ podvolila sa a vášnivo ho pobozkala, „Veľa šťastia.“
„Ďakujem,“ blondiak sa otočil a svoje kroky nasmeroval do stredu arény, kde naňho už čakali Gaara a Shikamaru.

Itachi hľadel do prachu a čakal. Najprv zbadal červené svetlo, jedno potom druhé, Narutove oči žiarili ako ohňom naplnené drahokamy, ktorých stred tvoril čierny kríž. Postupne ako prach mizol všimol si aj ostatné zmeny na jeho tele. Vlasy mal ako srsť líšky s dvoma výčnelkami podobnými ušiam, nohavice na mnohých miestach roztrhané a mikinu nemal vôbec, celé jeho telo jemne žiarilo na červeno akoby sa od neho odrážalo slnko, pričom arénu stále zakrývali Kakashiho mraky. Chodidlá a ruky po lakeť mal obalené ohňom a trochu pripomínali tvar líščích láb. Čo však bolo na tom všetkom najzaujímavejšie bol to, že vyzeral akoby to celé mal pod kontrolou.
„Začneme,“ oznámil a zmizol.
Zaútočil zhora a Itachi sa bránil svojim štítom. Úder otriasol celým okolím, ale neprenikol. Uchiha ako útočiaci had sekol mečom v druhej ruke, minul. Druhý útok už bol viac premyslený, Naruto zaútočil sa objavil v nekrytej zadnej časti pravej nohy. Kým tam dokázal štít dostať aby tomu zabránil, Uzumaki rýchlosťou dravej šelmy udrel do lýtka čím Susanoo dostal na koleno. Boh sa ohnal mečom, ale znovu minul. Blondiak ustúpil, svojimi útokmi donútil zmeniť polohu svojho protivníka, stred kráteru, v ktorom sa nachádzali bol teraz prázdny.
„Katon: Hibashiri!“ napriahol sa jednou päsťou.
„Fuuton: Kamikaze!“ vytvoril techniku v druhej a oboma naraz zasiahol dno kráteru. Piesok pod tonami piesku sa zmenil na krehké sklo a v okamihu sa zlomilo, čím spustilo nezadržateľnú pieskovú lavínu. Itachi stratil rovnováhu, to bola Narutova chvíľa. Ako sa rozhodol, neváhal a zanechával za sebou iba ohnivú stopu. Napriahol sa aby zasiahol súpera plnou silou. Itachi, snažiaci sa získať stratenú rovnováhu, sa mu díval priamo do očí. Uzumaki v nich nezbadal nič, žiadny smútok, strach či inú emóciu. Nepochyboval, že to musí ukončiť. Chýbali už len metre keď v tom narazil na neznámu silu. Nevšimol si, že Susanoo nie je fyzická bytosť, ktorá by mohla stratiť rovnováhu pri jeho pieskovej lavíne alebo čokoľvek podobnom. S istotou zablokoval jeho úder svojim štítom a v tom sa to stalo.
„Mangekyou: Tsukuyomi,“ vyslovil Itachi a ukázal tak Narutovi svoju mesačnú krajinu. Svet zastal a jeho v tú chvíľu ovládol.
„Ako som vravel chcem sa porozprávať,“ oznámil Uchiha chladne.
„Vieš, že ma tu nemôžeš držať večne,“ upozornil ho.
„To viem, ale na rozhovor to stačiť bude.“
„Tak počúvam,“ rozhodol blondiak. Vedel, že tu bude tá možnosť, tak si ho chcel vypočuť. Prečo sú veci tak ako sú.
„Pôvodne sme mali zaútočiť iba ja a Kisame, podľa nášho plánu, ale šéf rozhodol inak,“ začal s vysvetľovaním, „Keďže ste tu boli dvaja, tak posilnil náš tím ďalším.“
„Tak prečo si ma nevaroval?“
„Od tej chvíle so mnou bol Kisame, nemal som možnosť.“
„Nie je to Ďalší z tvojich trikov? Nechceš ma podviesť?“
„Je na tebe ako si to vysvetlíš, ale keď so mnou budeš ďalej bojovať, zabijem ťa,“ oznámil chladne, „Pomstím sa a je mi jedno čo kvôli tomu budem musieť spraviť.“
Mesačná krajina zmizla a zobrala so sebou aj Narutovu rozhodnosť. Čo teraz? Buď budem bojovať s Itachim na život a na smrť alebo mu uverím a... a čo? Nevedel čo si má myslieť, mohla to byť súčasť jeho plánov ako ho dostať. Mohol sa s ním znovu pohrávať ako za posledné roky alebo mohol hovoriť pravdu a tak či tak s ním začať boj o život. Stuhol. Možno to nebola rozhodnosť s ktorou útočil, možno to bola zúrivosť a možno práve tá ho zaslepila, teraz to však cítil. Viac otvoril myseľ aby si overil či to čo cíti je skutočne pravda. Nepripraveného ho zasiahla hrôza vo svojej plnej sile. Drvivú väčšinu svojich priateľov cítil slabo a niekoho necítil vôbec. Nie... nie... to nemôže byť... Zúfalo sa presviedčal. Bál sa otočiť, bál sa toho čo zbadá, bál sa ako ešte nikdy v živote. Zavrel oči aby sa upokojil. Chvíľu takto stál bez akéhokoľvek náznaku pohybu, v mysli zvádzal strašný boj. Otočiť sa a zbadať ako prišiel o všetko čo mu je drahé bez akéhokoľvek varovania, otočiť sa a potvrdiť si, že sa to všetko stalo, že sa to všetko stalo kvôli nemu? Alebo sa neotočiť a predstierať, tváriť sa ako by sa nič nestalo a stratiť tým aj akúkoľvek malú šancu na pomstu, na krvavú pomstu, ktorú by mu jeho telo a myseľ bez problémov, bez otázok umožnilo. A celý život to ľutovať. Žiť ako odpadlík a zradca ako ten, ktorý sa nedokázal ani pomstiť, nebyť hodný ani toho aby sa šiel pomodliť k ich hrobom alebo žiť ako vyhnanec pretože sa ako jinchuuriki neovládol. Zradiť seba alebo ľudí na ktorých mu najviac záleží? Otvoril oči a otočil sa.
Nie!
Zatvorenie očí mu nepomohlo dosiahnuť pokoj, nebol na to pripravený, slzy mu naplnili oči ešte skôr ako rozmýšľal o ich otvorení a teraz sa v nich leskli podčiarkujúce jeho strašný smútok, ktorý nevedel prekonať.
Nie!
Videl ich tam ležať, nemohúcich, bez kúska života, bez akejkoľvek možnosti nápravy.
Nie!
Videl ostatných ako im tváre kriví rovnaká bolesť ako jemu, vysilených neschopných prijať tú hroznú pravdu.
Nemalo to tak byť! Počuješ! Nemalo! Kričal a ani nevedel na koho. Všetci mali byť šťastní, Kisame mal byť porazený a my sme si zo seba mali uťahovať ako sme... Vnútorný hlas mu zlyhal. Mali sme sa na sebe smiať akí sú ostatní ešte slabí, ako sme za tie roky zosilneli. Padol na kolená zahltený smútkom. Mali sme... Nemal slov. Preto som sa vracal? Aby som ukázal aký som slabý, aby kvôli mne prišli priatelia o život, aby som sa dokázal pomstiť iba cez ich mŕtvoly? Hlavu si schoval do dlaní.
„Nie toto sa nemalo,“ šepkal. Aby som ich všetkých stratil? „To sa nemalo.“ Aby zomreli kvôli mne?
„NIEEE!“ jeho výkrik pohltil arénu, zúfalstvo z neho priam sršalo, bol na pokraji, už viac nevládal, nevedel ako ďalej.

„Pomôžem ti. Môžem ti pomôcť,“ syčal dobre známy hlas.
„S čím?“ Jeho hlas napĺňal každú molekulu vzduchu, ale v mysli sa pýtal ako slepec, ktorý zablúdil na ceste, ktorou kráčal celý život.
„Môžem ti pomôcť,“ opakoval nepríjemný hlas.
„S čím?“ zopakoval otázku ako bez duše.
„S pomstou, s úžasnou sladkou pomstou, Naruto.“ Hlas sa miešal s revom, neľudským hrôzostrašným revom.
„Ako?“ opýtal sa bez zaváhania, odovzdal sa mu, v tomto momente ho nič nezaujímalo viac ako pomsta, chcel na rukách vidieť krv. Chakra spod klietky ho pohlcovala.
„Strhni zvyšok pečate, tentoraz ti v tom nikto nebude brániť,“ pobádala ho líška.

„Groaar!“ Naruto nadobudol podobu malého Kyuubiho. Všetko okolo neho spaľovalo jeho ohnivé telo. Horúci vzduch nadnášal kamienky a lámal ich na kúsky, piesok okolo neho sa čiastočne menil na sklo a praskalo pod jeho váhou. Drvivá sila krvilačnej chakry bola vidieť. Amaterasu zmizlo. Všetci zhrozene pozerali ako sa z čiernych plameňov vynára hrôzostrašná postava.

„Nikto... nebude... brániť,“ opakoval a pomaly sa približoval k pečati.
„Áno, presne tak, nikto,“ usmial sa naňho väzeň.

Sakra! Štyri chvosty. Zhrozil sa Kakashi, keď zazrel čo sa deje. Musím to použiť skôr ako bude neskoro. Poobzeral sa a zbadal, že jeho jediný spojenec v tejto situácii nie je schopný zrealizovať svoju úlohu.

„Myslíte, že je vhodné mu dať katanu a povedať mu o jeho matke?“ Opýtal sa vážne. Stáli v kancelárii, Tsunade, Jirayia a Kakashi. Preberali návrh Sannina predať Narutovi jeho majetok po rodine Uzumaki.
„Som si tým stopercentne istý,“ potvrdil pustovník.
„Stopercentne?“ nechápavo sa opýtala Hokage, „Čo sa stalo počas tréningu?“ obozretne sa opýtala.
„Vidím, že si ma zase odhadla.“
„Čo? Pri tréningu sa niečo stalo?“ divil sa Hatake.
„Videli ste ho na chuuninskej skúške a to nie je všetko čo dokáže-“
„To je nám jasné Jirayia, ale-“
„Nie vy to nechápete, to čo ukázal nie je ani zďaleka to čo dokáže alebo by niekedy v budúcnosti ešte mohol dokázať.“
„Jirayia, o čo ide?“ naliehala blondína.
„Ako si uhádla ide o jeho tréning. Vlastne o tú časť keď sa prejavil Kyuubi.“ Žabí pustovník si začal vyzliekať vrchnú časť oblečenia aby tak ukázal svoje zranenie.
„Kyuubi?“
„Toto mi spôsobil keď nadobudol štyri chvosty.“ Tsunade a Kakashi s hrôzou pozorovali výjav pred sebou. Hruď mal pokrytú jazvami, hlbokými jazvami, ktoré by len tak ktokoľvek neprežil. Jedného z troch Sanninov z Listovej dokázal takto zraniť Kyuubi so štyrmi chvostami. Čo by sa stalo ak by ich mal viac? Proti tomuto musel bojovať Yondaime.
„Vtedy som ho ešte dokázal zmeniť naspäť, lepšie povedané to je maximálne množstvo, ktoré dokážem zastaviť,“ poznamenal smutne.
„Čo sa stalo?“
„Raz sme skúšali pokročiť ďalej,“ spomínal, „S piatym chvostom som to už nedokázal zastaviť a tie rástli rýchlejšie. Mal ich už osem a nechýbalo veľa do deviateho. Vtedy sa to stalo.“
„Stalo čo?“
„Objavil sa Minato.“
„Minato?!“ zvolali zmätene.
„No vlastne niečo ako spomienka, kúsok jeho chakry, ktorý zanechal v Narutovi. Nebol som pri tom, ale podľa toho čo hovoril, mu okrem iného povedal, že je jeho otec a znovu zapečatil líšku.“
„Minato, čo? Prekvapuje aj po smrti,“ usúdila Piata a vydýchla si.
Sensei...
„Takže vždy keď sa o to pokúsi, tak ho zastaví?“
„Nie, už to nie je možné. Nemal veľa chakry keď to spravil a po pečatení zmizol,“ vysvetlil, „Kakashi ak sa niečo stane tak ho za každých okolností musíš zastaviť kým nebude mať viac ako štyri chvosty.“
„Ako?“
„Týmto,“ podával mu lístok s pečaťou, „a ty Tsunade,“ obrátil sa na ňu. „V tej chvíli bude okolo seba spaľovať všetko k čomu sa priblíži bez ohľadu na to či sa toho dotkne alebo nie.“
„Chápem.“

Tsunade-sama ma v situácii ako sa nachádza zrejme nebude môcť liečiť, ale musím to spraviť. Rozhodol sa.
„Groaar!“ ďalší hrozivý rev. Tentokrát zaútočil. Mieril na jedinú vec, ktorá by mu mohla ublížiť alebo ho spomaliť v premene. Zozbieral chakru a pohltil. Po tomto nasledovala tá najstrašnejšia scéna zo všetkých súbojov. Vyslal obrovské množstvo zhustenej chakry o veľkosti hlavy. Jeho cieľ bol piesočný štít visiaci pár metrov od zeme, z ktorého už presakovala modra žiara. V dráhe, ktorou prechádzala technika po sebe zanechala spálený vzduch a zmrzačené bábky, ktorých sa ani nedotkla, nič čo sa jej postavilo do cesty nevydržalo nápor jej sily. Výbuch spolu so žiarov zmiešaných jutsu sa niesol niekoľko desiatok kilometrov späť k ním.
Čože?! Päť? Neveriacky pozeral Hatake keď žiara pominula.

„Čo ak ich bude mať viac?“
„Aj tak ten lístok použi a dúfajte.“

„Tak idem na to,“ rozhodol sa a už sa pripravoval vyraziť.
„Akahigi: Hyakki no Souen!“ Do cesty sa Kyuubimu postavil Sasori, „Si môj.“ Všetky svoje zostávajúce bábky vyslal na líšku, zasypali ju. Červenovlasý mladík pohol prstami a všetky bábky, ktoré bolo vidno smerovali svojou jedovatou zbraňou do svojho cieľa.

„Potrebuješ moju silu aby si sa vyrovnali s týmito červami,“ presviedčal ho ďalej.
„Áno potrebujem,“ opakoval si Naruto.

Cez pár z nich preniklo červené svetlo, chvíľu na to sa všetky v okamihu spálili a nezostal po nich ani popol. Kyuubi sa vrhol na ich tvorcu.
Šesť?! Nestačil sa čudovať bielovlasý shinobi. Z hlbín chakry sa vynorili kosti. Postupne pokrývali celé jeho telo kým sa neobjavila celá kostra líšky.
„Guukami no Tate!“ Sasori neváhal, vytiahol ďalšie dva zvitky a ihneď po ich otvorení ovládol oba časti štítu boha bábok, spojil ich a postavil do cesty svojmu súperovi. Štít tam stál ako neprierazná stena, mal obdĺžnikový tvar, týčil sa do výšky päť metrov. Celý ho pokrývali pečate vzniknuté spojením oboch strán. Obrázky na ňom znázorňovali osobu ovládajúcu Zem. Kyuubi tvrdo narazil.
„Groaar!“

„Poď... bližšie... ešte kúsok a tvoji súperi pocítia silu tvojej pomsty.“
„Pomsta... moja pomsta,“ rozprával ako v tranze.

Sedem! Naozaj rastú rýchlo. Nečudujem sa, že ho Jirayia-sama nedokázal zastaviť.
Líška sa troma chvostami zaprela a zvyšné štyri zabodla po okrajoch štítu. Sasori mal čo robiť aby ho udržal na mieste. Kyuubi hrozivo vrčal, vyzeralo to, že sa snaží vyvolať ďalšiu techniku.

„Ideme, Kisame,“ oznámil.
„Hai, Itachi-san.“ Chvíľu po tom už bolo o dvoch členoch Akatsuki v aréne menej.
„Oboznámte ma zo situáciou,“ žiadal novopríchodzí.
„Akatsuki,“ odpovedal na vysvetlenie a obzrela sa aby zistil stav, „dvaja zmizli, jeden mŕtvy a jeden bojuje s Kyuubim,“ odpovedal.
„Čo navrhujete Kakashi-dono?“
„Vy, Anbu, sa postarajte o zranených a okamžite ich premiestnite do nemocnice. Ja si vezmem na starosť Naruta.“

„A teraz ju odlep. Odlep ju a zbavíš sa všetkých svojich starostí,“ uisťoval ho väzeň.
„Všetky starosti... budú... preč...“
„Áno, stačí len odlepiť tento kúsok pečate.“

Osem! To je vážne.
„Groaar!“ Tento rev bol iný ako predchádzajúce, celým jeho telom prešlo niečo čo sa nedalo definovať, ako had to obtáčalo jeho skelet, iste dalo sa predpokladať, že čím viac chvostov bude mať tým viac sa bude podobať na deväťchvostého, takže surové mäso, ktoré mu obnažilo kosti nebolo ničím prekvapivým, ale to čo sa dialo bolo niečo viac. Bol to jeho útok, ktorým sa chystal preraziť štít. Akási neviditeľná sila prešla jeho telom, pod nohami mál tekuté sklo plné nečistoty, to vo chvíli akoby zmrzlo, spevnelo. V tom istom okamihu prešla tá sila do jeho chvostov a rozdrvila protivníkovu obranu. Jeho ôsmy chvost zaútočil ako žihadlo osy a zasiahol súpera do jediného živého miesta na tele, do srdca. Po Sasorim neostal ani popol.
„Kage bunshin no Jutsu!“ Kakashi sa rozdvojil.
„Raiton: Bannin Ookami!“
„Raiton: Is'sen!“
Husté mraky, ktoré ešte stále zakrývali oblohu sa znova nabíjali. Výboje medzi nimi boli tentokrát silnejšie, technika každým použitím silnela. Takisto sa aj doba skrátila o pár sekúnd. Znenazdania udrel do líšky blesk. Elektrické výboje prúdili jej telom a šľahali všade okolo nej. Kyuubi tento útok vydržal zatiaľčo sa všetky iskri okolo neho pospájali a vytvorili dvoch väčších a jedného malého bleskového vlka. Príkaz ich pána bol vyslovený vo chvíli keď vyslovoval názov ich jutsu. Ani jeden neváhal a vrhli sa na besniace zviera.
„Groaar!“ Jeden chvost chňapol po malom tvorovi, ale ten ho svojim zničením nechal pocítiť milióny voltov prechádzajúce jeho telom, v tej chvíli sa doňho zvyšný dvaja zahryzli a držali na mieste.
„Puf!“ klon zmizol. Kakashi sa zmenil na blesk a zastavil sa až zoči-voči Kyuubimu, číra energia zmizla a Hatake prilepil Jirayiovu pečať na čelo líšky. Tvor zreval a tlaková vlna odhodila bielovlasého shinobiho, ktorý nemohúcne dopadol na stenu arény po ktorej sa skĺzol na zem. Kakashiho vlky zmizli a nechali ohnivého tvora napospas ich bleskovej podstate. Bolesť bola cítiť v každom tóne jeho revu, no neublížilo mu to dostatočne aby ho to zdolalo. Rozzúrený sa vrhol na svoju obeť.

„Strhni ju,“ pobádal ho. Naruto stál pri bráne s rukou na pečati a váhal. Niečo mu vravelo, že to čo robí nie je správne.
„Ale je mojou povinnosťou sa pomstiť,“ presviedčal sám seba.
„Áno, áno, musíš sa pomstiť,“ pritakával mu Kyuubi.
„Pomstiť...“
„Znovu to robíš?“ opýtal sa ho neznámy hlas. Otočil sa a nemohol uveriť tomu, že ho zase vidí.

„Kage nui uspelo,“ zhodnotil. Shikamaru kľačal s jednou nohu na zemi a ledva ovládol triašku svojho tela, no smutným úsmevom sa díval na Hatakeho. Pri nohách mu ležal kamarát, ktorého opatrovali Anbu a jeden zo špeciálnej jednotky ho podopieral. „Choujiho smrť nebude zbytočná.“
„Shanaró!“ úder zasiahol zem s takou razanciou až líška stratila rovnováhu, „My Naruta...“ začala s úsmevom. Popri nej sa tajné jednotky starali o Hokage.
„...určite...“ pokračoval Gaara so zaťatými zubami a oboma rukami prikazoval piesku, ktorý obaľoval nepríčetné zviera. Jeho súrodenci vyčerpaný ležali v bezvedomí pri ňom.

„...zachránime,“ dopovedal. „To si teraz hovoria všetci v aréne, všetci tvoji priatelia.“
„Ale-“ bránil sa blondiak.
„Chceš ich sklamať?“ opýtal sa vážne.
„Sensei...“ padol na kolená.
„To je tuším prvýkrát čo si ma nenazval Ero-sennin,“ usmial sa Jirayia.
„Veď som to videl, ste... ste... spolu s...“ hlas mu zlyhal.
„Áno som mŕtvy,“ odpovedal smutne, „ale Hinata žije, je len v bezvedomí.“
„Čože?“ prekvapene dvihol hlavu.
„Ochránil som ju ako si chcel,“ pyšne mu oznámil, „Aspoň to som pre teba mohol spraviť, bol som to dĺžny tvojmu otcovi.“
„Môjmu otcovi?“ reagoval omámene.
„Áno, Minato bol mojim žiakom, to si nevedel?“
„Aha. Ale je Hinata naozaj...?“
„Áno, je síce vyčerpaná z boja, ale inak je v poriadku.“
„Ale vy...“
„O mňa sa neboj, teší ma, že som zomrel ako pravý ninja, pri ochrane svojich priateľov a svojho žiaka. A teraz to zastav,“ pokynul hlavou ku klietke.
„Ale ako ste sa tu objavili?“
„Požiadal som o to Kakashiho keď som ho oboznámil s tvojim stretnutím s Minatom.“
„Ale ako ste...“
„Ale, ale, ale, ale. Môžeš s tým už prestať? Toto nie je tvoja cesta ninju!“ okríkol ho.
„Cesta ninju,“ ticho po ňom opakoval.
„Vieš tak trochu som počítal s tým, že by som sa nemusel dožiť tvojej ďalšej premeny. Vložil som do teba svoju chakru, ale nie som v pečatiach taký dobrý ako tvoj otec. Nevedel som iný spôsob iba to aktivovať z vonku. Pečatiacim lístkom, ktorý som dal Kakashimu.“
„Prepáčte, nedokázal som to,“ ospravedlňoval sa Uzumaki.
„Nie je čo prepáčiť, to sensei má chrániť svojho žiaka, nie opačne.“
„Napriek tomu-“
„Zabúdaš na svoje nindo, na cestu ninju, pre ktorú som si ťa vzal za svojho žiaka. Tak v nej pokračuj aby si mi nerobil hanbu!“
„Hai, sensei!“
„Na to by som si aj zvykol,“ uškrnul sa Jirayia, „myslím, že nadišiel môj čas.“ Pozeral sa na ruky a postupne mu mizli spoločne s ostatnými časťami tela. „Musíme sa rozlúčiť. Sprav to, ovládni sa... Verím ti.“
„Hai, sensei.“

Piesočná guľa sa rozbila, výbuch naplnil zvyšky arény, Chvíľu na nich hľadel Naruto so smutným úsmevom a očami plnými zúfalstva, nato ich zavrel a nekontrolovateľne padol na zem.