Lord Pein a Prostitútka 01: Dievča z Autobusu

„Lord Pein, kde to sme?“ spýtala sa ho jeho spoločníčka Konan, obzerajúc si staré zašlé mesto.
„V Kyomu!“ odpovedal tajomne.
„V Kyomu, ale veď by sme mali byť v inom meste?!“ začala dobiedzať, pretože sa jej to tu nepozdávalo.
Chcela čosi povedať, no zbadala, že má opäť v tvári ten smutný výraz a tak radšej mlčala. Bola s ním dostatočne dlho, na to aby vedela prečo sem prišiel a tak ho tíško nasledovala.
Lord Pein bol tajomný, samotársky boháč, ktorý prichádzal do dievčenskej cirkevnej školy, v ktorej Konan dospievala. Prichádzal a vyberal si pekné dievčatá, ktoré ho sprevádzali na jeho cestách. Dievča ho sprevádzalo na pár cestách, vrátilo sa späť a on si vybral ďalšiu. A tak sa stalo, že si jedného dňa vybral Konan.
Konan bolo krásne dievča, no bola to samotárka, ktorá nedokázala nadväzovať vzťahy s ostatnými dievčatami a navyše sa nevedela radovať. Jednoducho nevedela čo je to radosť. Matka predstavená vravievala: „Konan tvoja duša trpí chorobou, na ktorú môžeš nájsť liek iba ty sama.“ A tak sa jej začali ostatné dievčatá strániť. Keď potom prišiel Lord Pein a vybral si ju za spoločníčku dosť tým všetkých prekvapil. Tentokrát však dievča nezobral iba na pár ciest ale začal sním cestovať po svete. Roky ubiehali a ona bola stále s ním. Stále je však pre ňu rovnako záhadný ako vtedy keď si ju vybral.
„Objednal som nám dve, prepojené izby, v miestnom hotely Zenryou. Je dosť od ruky, takže pôjdeme autobusom!“ povedal vyrušiac ju z myšlienok.
Autobusom, veď si môžeme zobrať taxík alebo že by to bolo kvôli tomu?! pomyslela si a nasledovala ho na zastávku.
Keď prišli na zastávku, Lord Pein sklonil hlavu s klobúkom a robil sa, že číta noviny. Konan si radšej sadla, pretože vždy keď to spravil chvíľu to trvalo a niekedy aj hodiny. O hodinu, unavená z cesty, zaspala. Po troch hodinách ju zobudil, ich autobus prichádzal. Nastúpili, kúpili si lístky a sadli si úplne dozadu. V autobuse bolo dosť ľudí a bol tu aj jeden slepý starček ktorý hral na harmonike. Medzi cestujúcimi chodilo mladé, vychudnuté, trochu špinavé dievča a žobralo o pár drobných, pre toho starčeka. Pri mužoch sa pristavovalo a ponúkalo im svoje telo.
„Pane nechceli by ste onnanoko?“ spýtala sa nebezpečne vyzerajúceho chlapa, s palicou.
„Odpáľ!“ zreval a odsotil ju, tak že spadla.
„Neznášam k*** ako si ty!“ povedal postaviac sa.
„Ale ja som iba chcela.....Sklapni!“ zreval na ustráchané dievča, zdvihol palicu a udrel.
Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa zrazu pred ním objavil Lord a s vytaseným bodákom. Dokonca ani Konan si nevšimla ako rýchlo sa premiestnil.
„Nesiahajte na niečo, za čo ste nezaplatili!“ prehovoril Lord pokojným hlasom.
„Č...čo si doriti zač?“ vydralo sa s prekvapeného chlapa.
„Povedzme.....nový zákazník. Takže pokiaľ by vám to nevadilo rád by som ju prebral v čo najlepšom stave!“ odpovedal s mrazivým úsmevom.
„D...Dobre, pokojne si ju vezmite, bolo to len malé nedorozumenie.“ povedal bojazlivo chlap a sadol si späť na sedadlo.
Lord zasunul bodák späť do palice a obrátil sa k ustráchanému dievčaťu. Ponúkol jej ruku a ona ju bojazlivo prijala.
„Ďakujem pane, keby nebolo vás asi by to skončilo veľmi zle.“ A vykročilo k starčekovi.
V tom sa otočila: „Mysleli ste to vážne s tým zákazníkom?“ spýtala sa s nádejou v hlase.
„Iba pokiaľ prijmete pozvanie na večeru!“ odpovedal s vážnou tvárou.
„Rada, najprv to však poviem ojiisanovi.“ povedala a chcela k nemu vykročiť.
„Pokiaľ vám to nebude vadiť môže ísť tiež.“ zastaviac ju v kroku.
„To myslíte vážne?“ pýtala sa neveriacky.
„Isteže, ale pokiaľ vám to bude vadiť.....Nie, nie to nie!“ prerušila ho a utekala k starčekovi.
Kľakla si k nemu a niečo mu hovorila. Ten zdvihol ruku, našiel jej hlavu a pohladil ju po nej. Potom sa postavila a potlačila ho na vozíku, k dverám.
Cestujúci iba neveriacky poškuľovali aby im nič neušlo.
Konan pozorovala celú scénu, ktorá sa pred ňou odohrala a keď usúdila, že je jej koniec vstala a kráčala k Lordovi Peinovi. Podobné scény ju už neprekvapovali, akosi totiž tušila, že Lord nieje tak celkom obyčajný človek. Tiež vedela, že má rád pekné, mladé dievčatá, no napriek tomu jej sa nikdy nedotkol. Vždy keď si našiel nové dievča v jej srdci sa objavila závisť, no podarilo sa jej ju zahnať. Tentokrát už nie. Nedokázala pochopiť, čo má to dievča a ona nie a tak s kamennou tvárou kráčala za nimi.
O chvíľu dorazili do hotela. Lordovi spoločníci vyvolali menšie pozdvihnutie ale nikto by si netrúfol povedať to otvorene.
Lord podišiel k recepcii, s peknou, mladou recepčnou. Konan zachytila jeho skúmavý pohľad a zaťala päste. Všimla si, že už dlhší čas je precitlivená na akúkoľvek ženu v Lordovej prítomnosti, no zatiaľ nevedela prečo. Lepšie povedané nechcela si to priznať. Z nenávistných myšlienok ju vytrhol Lord.
„Dobrý deň slečna, mám tu rezervované dva apartmány na meno Pein Nagato. A chcel by som sa spýtať, či by bolo možné vziať si ešte jeden navyše.“
Recepčná sa pod jeho skúmavým pohľadom trochu začervenala a pozrela do počítača.
„Áno sú tu dve rezervácie, s prechodom, podľa želania, na najvyššom poschodí. Čo sa týka apartmánu navyše voľné sú obidva susedné apartmány. Ktorý si budete želať?“ spýtala sa recepčná a pri pohľade na Lorda sa opäť trochu červenala.
Ten na ňu chvíľu pozeral a potom povedal: „Chcel by som ten na pravo. Môžete mi povedať, čo váš hotel ešte ponúka.“
„Isteže pane, náš hotel ponúka....,“ trvalo asi päť minút kým recepčná všetko vymenovala.
„Dobre.....,“ povedal Lord a vymenoval, čo všetko chce.
Recepčná si to zapísala a privolala dvoch sluhov, ktorý vyviezli ich kufre a starého pána do izby. Lord podal Konan kabát a klobúk a poslal ju do izby vybaliť. On a mladé dievča odišli na obhliadku obchodov. Celé prízemie hotela tvorili značkové obchody. Konan nevraživo hľadela za dievčaťom.
Prečo ona...prečo?! pýtala sa v mysli.
Pretože si to zaslúži! ozval sa jej v hlave Lordov hlas.
Ja...ja...prepáčte! habkala.
Pokojne Konan, chcem si spraviť menšiu dovolenku. Záležitosť s dievčaťom vybavím behom pár dní a potom tu budeme iba mi dvaja, ozval sa zase Lord.
Ste komplikovaný, ste....ten koho miluješ! dokončil za ňu.
Ja vás ne... ,vykríkla v mysli, no nakoniec si to priznala, ...milujem!
Lord sa však už neozval a zostala opäť sama, zo svojimi myšlienkami.
Milujem ho! Všetko sa tým vysvetľuje, moje pocity, moje správanie, veci ktoré som spravila, hoci by som ich inak nikdy nespravila, hovorila si v mysli, keď v tom si všimla recepčnú ako si ju obzerá.
„Deje sa niečo?“ spýtala sa chladne.
„Nie nič, ja len...nechceli by ste masáž?“ pípla recepčná bojazlivo.
„Čo prosím?“ odpovedala Konan prekvapene.
„Viete ja som aj masérka a tak ma napadlo či by ste nechceli masáž?!“ spýtala sa a začervenala sa viac ako pri lordovi.
„Nie vďaka!“ povedala chladne a chcela odísť, keď zbadala sklamanie na tvári recepčnej.
„Tak dobre, príď večer do 203.“ A odkráčala preč, kútikom oka si všimnúc recepčnej radosť.

„Tak, ktorý obchod navštívime ako prvý?“ spýtal sa Lord dievčiny, popíjajúc kávu.
„Ste ku mne až príliš láskavý, to si nezaslúžim!“ odpovedala, vyhýbajúc sa jeho pohľadu.
„Žena, s ktorou strávim dlhší čas musí byť patrične oblečená. Mimochodom ako sa vlastne voláš?“ spýtal sa upokojujúcim hlasom.
„Ešte som sa vám nepredstavila? Ospravedlňujem sa, volám sa Zetsubou a môj starý otec Mekura. Mala som aj kamarátku Kodoku, no počula som, že odišla z jedným mužom a už sa nevrátila. Dúfam, že sa má dobre a že je aspoň ona šťastná.“ odpovedala a zamyslela sa.
„Chcela by si ju vidieť?“ spýtal sa Lord nečakane.
„Vidieť ju, ale ako veď neviem kde je?“ zvolala.
„Ja viem kde je, chceš ju vidieť?“ spýtal sa opäť záhadne.
„Áno, ale ako?“ v jej hlase začul radosť.
„Pozeraj sa mi do očí!“ povedal a sám sa jej zahľadel do tých jej.
Ako sa mu pozerala do očí, objavili sa mu v nich špirály a mať pocit akoby do nich padala. Padala a padala až sa ocitla opäť oproti Lordovi, mala však zvláštny pocit. Špirály sa z jeho očí stratili a ona sa mohla konečne rozhliadnuť okolo. To čo zbadala ju šokovalo. Stály totiž v Kyomu, no toto vyzeralo ako po vojne, budovy boli poškodené, neďaleko sa povaľovalo pár mŕtvol a zo všadiaľ bolo cítiť smútok, bolesť, strach a smrť.
„Kde to sme?“ zvolala a pozrela na Lorda, ktorý vyzeral úplne inak.
„Kto si a kde je Lord?“ zvolala a v ruke sa jej objavil kunai.
Odkiaľ sa vzal, nedržala som ho už dva roky a čo to mám na sebe? vírilo jej hlavou. Mala oblečený čierny plášť s červenými obláčikmi. Pozrela si na nechty, natreté na čierno, roztvorila plášť a hľadala niečo čo by jej pomohlo určiť kým je, keď ju neznámi neoslovil: „Konan prestaň sa obzerať, vyzeráš dobre. Pohnime sa, ešte sa máme postarať o Mikomiho!“
Prečo ma oslovil Konan, veď Konan je Lordova spoločníčka? A Mikomi je predsa starosta, to ho chcú zabiť? To nemôžu, to nejde! pomyslela si celá rozrušená, keď si jej telo začalo robiť, čo chce, dokonca prehovorila na neznámeho Konaniním hlasom: „Pokojne Naraka, dáma musí vždy vyzerať dokonale!“
Takže sa volá Naraka a ja som v tele Konan, ale prečo by ma do nej Lord Pein dával? Počkať toto môžu byť niečie spomienky a jediný spôsob ako ich sledovať je stať sa ich súčasťou. Nuž zdá sa, že to bude chvíľu trvať, tak sa pozrime čo mi chce Lord ukázať. Pomyslela si už pokojnejšie, v kráčajúcom tele, nasledujúc Naraka.

Lord si užíva nákupy s tou štetkou a ja trčím tu, pomyslela si Konan rozhliadnuc sa po apartmáne. Na druhú stranu môj apartmán je celkom pekný. Celý v modrom, s veľkými oknami, pomysliac si a odhrnúc závesy, dokonca i s vlastným balkónom. Bar je tu tiež. Ako asi vyzerá Lordov?
Podišla k prechodovým dverám, otvorila ich a vstúpila dnu. Prvé, čo ju napadlo bolo, že sa ocitla v inom svete. Lordova izba bola zariadená v stredovekom štýle. Na oknách boli ťažké tmavé závesy, takže dnu neprenikol ani jeden lúč svetla a apartmán osvetľovali svietniky so žiarovkami v tvare sviec. Dokonca sa jej zdalo, že sa ich svetlo mihoce rovnako ako skutočné sviece. Apartmán bol zariadený v krvavo červenej farbe. Dokázala si v nej živo predstaviť romantickú večeru pre dvoch, ako aj rozkoš v tej najprimitívnejšej a najzverskejšej podobe. Nedokázala v ňom už dlhšie vydržať a doslova vletela do svojho apartmánu a hlasno zabuchla dvere, zamknúť však nedokázala, Lord ju predsa môže kedykoľvek potrebovať. Pozrela na hodiny.
Dofrasa za chvíľu sa môže Lord vrátiť a ja som mu ešte nevyložila veci, pomyslela si a rozbehla sa ku kufrom.
Vyzliekla si plášť, zavesila ho na vešiak pri dverách, vzala jeho kufor, zhlboka sa nadýchla a opäť vošla do jeho apartmánu.