Kto druhému jamu kope...časť 01: Spolok

Žltovlasý element si to naštvane štrádloval ulicami Konohy. To, že pritom vrážal do všetkých naokolo mu bolo vcelku jedno. To nieje možné...Zase! Urobil to Zas!
Naruto zaškrípal zubami. Čo si o sebe vlastne myslí?! Že je lepší ako my ostatný?
Možno má trochu bledšiu pleť, to je pravda ale veď štýl „Gejša“ už je dávno passé!
„Pííííí!“ vytrhla ho z myšlienok pískajúca loptička na ktorú stúpil. Bohužiaľ, stratil rovnováhu a zvalil sa tvárou na betónová chodník. „Uuuuf...“ zafučal nasrdene, zdvihol sa a upravil si nos do pôvodnej polohy.
„Ktorý ďas to bol?!“ zrúkol celý červený. Nevšimol si, že ten „ďas“ stojí ani nie meter od neho. „Čo si to dovoľuješ?!“ sykla postaršia pani a našpúlila narúžované ústa.
„Čo si to dovoľujem?! To váš blbý čokel za to môže!“ nedal sa Naruto.
„Och! Aká hrubosť!“ zvolala pani a vzduchom prešlo nepríjemné plesknutie. Narutovo líce naňho odpovedalo neobyčajným sčervenaním...
„Poď Gertrúda...“ zavolala dáma panovačne na jej pudla ovešaného mašličkami. „A nezabudni si svoju loptičku!“ rozkázala ešte. Gertrúda pricupkala k Narutovi a z pod nôh mu zobrala loptičku. Ako inak, ružovú. Potom sa aj s majiteľkou vzdialili...
Naruto bezradne stál na ulici, líce ho štípalo a premýšľal, aký je toto deň blbec.
Potom sa znova v myšlienkach vrátil k pôvodnému objektu jeho zlosti...
„Sasuke! Ty...ty...ty jeden špinavý narcista!“ zvolal rozčúlene prvú nadávku čo mu zišla na um. Asi ho nenapadlo že slovo špinavý a narcista sa k sebe moc nehodia. Každopádne bol na neho naštvaný. Okolo Sasukeho sa totiž motali všetky dievčatá s Konohy a on s tým nemohol nič urobiť. Dokonca aj jeho milovaná Sakura-chan! Dnes ráno dobre videl, ako sa s ním pokúšala flirtovať. A ten Sasuke ani vrbou nepohol! Až keď zbadal že sa približujem, začal sa jej naoko líškať. Urobil to aby ma naštval! Zúril Naruto v duchu a bežal zase preč. Vtom zastal a poobzeral sa okolo seba. Kam by mal ísť? Nemocnica, knižnica, potraviny...
„Ah...“ vzdychol. „Nieje tu žiadne mieste kde by som mohol utíšiť svoj žiaľ!“
Potom mu pohľad padol na starú, schátranú budovu asi sto metrov od neho. Že by...
S očakávaním sa k nej rozbehol. Keď prišiel bližšie, nevidel žiadny vchod. Iba jedno zamrežované okno pod ktorým stála bednička. Na nič nečakal a vyliezol na ňu aby mal výhľad do vnútra. Opatrne sa chytil kovových mreží, predsa len, boli už staré. Pozrel dovnútra a to čo uvidel mu vyrazilo dych. Vnútri bolo dosť priestorná miestnosť zo stolíkom a stoličkami. A na nich sedeli ...
„Kiba, Lee, Shikamaru a...Neji! Neji tiež!“ Naruto užasnuto sledoval svojich priateľov.
Rýchlosťou blesku zliezol z bedničky a išiel hľadať vchod. Ale žiadny nevidel...
Podarilo sa mu ho nájsť až po štyroch obchôdzkach okolo budovy. Bol tesne vedľa okna pri ktorom stál.
„Ako som si ho mohol nevšimnúť?“ zamrmlal si pre seba a pohol sa k dverám. Tie však nešli odomknúť akokoľvek sa snažil...Búchal do nich, trieskal ale nepohli sa ani o centimeter. Čo sú tí vnútri hluchý?! Nakoniec si urobil ešte jednu obchôdzku a zistil že za budovou je ďalší vchod. Tajný.
„Hahahaa,“ zasmial sa diabolsky a pomädlil si ruky. Potom vyšprintoval ku vchodu. Neboli tam dvere, iba akási diera zakrytá kríkmi. Ale nášmu Narutovi asi nedošlo, že keď sa prudko rozbehne k tajomnému vchodu môže byť s toho nešťastie...Na začiatok sa parádne pooškieral od kríkov -teraz už vedel že sú šípkové- a hneď keď vbehol do vnútra skotúľal sa zo zradne ukrytých schodov. Z aukaním a syčaním spadol na dlážku. V miestnosti odrazu ostalo úplné ticho a všetky pohľady sa upriamili na klbko rúk a nôh pod schodmi. Naruto sa chvíľu spamätával a keď si uvedomil čo sa vlastne stalo, rýchlosťou blesku sa postavil na nohy.
„Mám vás! Pristihol som vás!“ začal hulákať po ostatných. „Táák! Hneď sa priznajte! Čo tu robíte?“ posmešne preskakoval pohľadom s jedného na druhého.
„Naruto, ukľudni sa. Nerobíme tu nič zakázané.“ Schladil ho Neji.
„He? Nič zakázané? Ste zašitý v starej rozpadnutej búde a chcete mi povedať, že tu máte debatný krúžok?“ neprestával Naruto.
„Ehm...Presne tak.“ Pokrčil Lee plecami. Naruto si ich zamračene premeriaval.
„A čo tu vlastne robíš ty Naruto?“ spýtal sa Kiba.
„Ja? No...Ja...ja...“ pohotovo sa snažil vymyslieť nijakú výhovorku. „Viete...išiel som okolo a...“
„Naruto, buď radšej ticho. Toto ti nikto nezožerie.“ Pravil Neji. Naruto vzdychol, sklopil oči a sadol si na jednu zo stoličiek. Chvíľu panovalo trápne ticho...
„Takže...vy tu máte niečo ako spolok hej?“ spýtal Naruto sa s iskrou v očiach, takže sa ho všetci strašne zľakli a desili sa čo príde.
„No...áno.“ poškuľoval po ňom Kiba.
„A aký je jeho cieľ?“ vyzvedal ďalej Naruto.
„Nemáme cieľ. Proste sa tu len tak stretávame a...“ nedokončil Neji. Povedať „kecáme“ mu prišlo trápne. „Naruto, rovno povedz o čo ti ide.“
Naruto sa diabolsky usmial a odkašlal si. „Tááákže...určite všetci viete aký je Sasuke,“
Pri povedaní toho mena sa všetci napriamili na stoličkách. Naruto sa v duchu pousmial a pokračoval. „Je to tupý imbecil, narcista, myslí si o sebe aký je úžasný, balí moju Sakuru-chan...“ zarazil sa a prihlúpla zasmial.
„Tvoju Sakuru?“ zaškeril sa Kiba.
„No...ja som to tak nemyslel...viete...“ vykrúcal sa.
„Naruto všetci vieme ako sa snažíš získať jej pozornosť...a ona ťa stále odmieta.“ Povedal na rovinu Neji.
„No dovoľ!“ vybuchol. „Náhodou! Minule so mnou išla na rande...skoro...“
„Myslíš to minule, keď sme ťa museli zoškrabávať zo sôch Hokagov? Vlastne máš pravdu...to už vyzerá nádejne. Už ťa odpálkovala iba do vzdialenosti v okruhu 5 km.“ Poznamenal Neji ironicky. Naruto si len odfrkol.
„No o to teraz nejde. Chcel som vám povedať...Počkať, čo som to chcel?“ spýtavo pozrel na ostatných členov. Tí sa rozbehli hľadať žiletky alebo niečo iné, čím by sa mohli podrezať...
„Ahaa! Jasné!“ osvietilo ho náhle. „Ide o to že Sasuke nám všetkým lezie na nervy. Všetci na to máme iné dôvody...“
„Porazil ma! A urazil Gaiia-senseia! Za to zaplatí!“ vykríkol Lee s odhodlaním.
Naruto ho počastoval naštvaným pohľadom, že mu skáče do reči. „Eeeh...no tak napr. toto je dôvod Leeho. Takže je na čase aby zaplatil za všetko čo...
„A mne ukradol moje tarotové karty! A neverí na osud...“ povedal Neji ufňukane.
Naruto vzdychol a premýšľal nad tým prečo do pekla do tejto diery liezol.
„Počul som že mal raz topánky z králičej kožušiny! Neviem, či sú to klebety, ale ak nie...“ nedopovedal Kiba a zaťal päsť. Akamaru ( záhadne sa tam zjavil xD) pohotovo zaštekal.
Diskusia sa začala búrlivo obracať. Všetci sa prekrikovali aby mohli povedať svoje názory, čo a kedy im Sasuke urobil. Naruto to sledoval a po chvíli zatlieskal ako na prípitok.
Všetci sa naňho otočili.
„Takže súhlasíte s tým, že založíme spolok ktorý, bude robiť Sasukemu napriek? Že sa mu pomstíme?!“ povedal svoj bojový prejav.
Ostatní okamžite súhlasili a zatlieskali. Potom sa začali baviť čo všetko by Sasukemu mohli vyviesť...
„Ale...je tu jeden problém.“ Začal zadumane Lee.
„Aký zas problém?“ vybehol naňho Naruto.
„Sme spolok ale...nemáme názov.“
„To...to je pravda. Každý spolok musí mať názov...Má niekto nijaké nápady?“ obrátil sa Kiba na ostatných.
„To je otrava...“ zazíval doteraz spiaci Shikamaru a hneď sa zase vrátil k jeho obľúbenej činnosti.
„Síla mládí víťazí!“ zrúkol Lee a postavil sa na stôl.
„Osud! Náš spolok sa bude volať „Veštiareň u 4 kamarátov!“ navrhol Neji.
„Ramen- ramen- ramen- ramen...“ opakoval ako v tranze Naruto, ktorému tiekli od úst sliny.
Kiba sa zrútil na stôl v predsmrtnom kŕči...
„Vy idioti! Našim cieľom je Sasuke...tak v názve musí byť niečo také nie?!“ poučil ich.
Ostatní sa zamysleli. Vlastne...mal pravdu. Ale nikoho nič nenapadalo...
„Čo takto spolok za zabitie Sasukeho s.r.o?“ vybafol zúfalo Lee po polhodine ticha. Kiba ho zato trepol po hlave Akamarovou dekou. „Si normálny? To musí mať úroveň!“ vyhlásil.
Keď ich po ďalšej polhodine nič nenapadlo Kiba sa zdvihol.
„Myslím že na dnes toho bolo dosť. Zajtra o 18:00 sa tu stretneme sa dohodneme sa.“
Všetci vrelo súhlasili a pobrali sa domov