Jirayia - Narutova možná katastrofa 4

„Ero-senin?!“ nieslo sa teplým vánkom do uší staršieho muža.
„Hm? Čo sa deje, Naruto?“ odvetil mu hlboký hlas bez väčšieho povšimnutia. „Nechcel by si mi náhodou povedať niečo o tej tvojej knihe?! Ak máme zhromažďovať informácie pre tvoje Icha Icha Paradise, veľmi by ma zaujímalo aký druh informácií to vlastne bude.“ Jirayia sa zarazil, tak o tomto ešte nestihol premýšľať. Ten chlapec možno nie je až taký hlúpy ako vyzerá?! V každom prípade musí rýchlo vymyslieť niečo, čo by efektívne zabralo na tú malú deravý hlavu a nezanechalo vážnejšie následky. „
Ehm...“ začal trocha nerozhodne, premýšľajúc si nový bojový plán. Určite mu nemôže povedať všetko, teda nie celkom všetko, zaškeril sa nad svojou
genialitou.
„Je to romantická kniha...“ začal sladko, skrývajúc pravý zmysel uberajúcich sa myšlienok.
„Takže sa bude týkať vzťahov medzi jednotlivými ľuďmi a tak podobne.“ Dokončil nakoniec veľavýznamne, čoby zlatý bod večera.
„Tak ma niečo napadlo, Naruto.“
„Niečo zvrhlé?“ nasledovala okamžitá odpoveď z chlapcovej strany. „Nie, nič zvrhlé.“ Upozornil ho nahnevane.
„Nechcel by si si zahrať v mojej knihe, nejakú postavu?!“
„He???“ nechápavo sa zadíval na Jirayiu. „Dobre si počul!“ povedal veselo. „Práve hľadám nejakú vedľajšiu, avšak kľúčovú postavu s podobnými vlastnosťami, aby trocha oživila celý dej.“ Narutovi zalichotili slová starého zvrhlíka, predsa len on a film? To by ho nikdy nenapadlo, o to viac sa cítil poctený.
„Takého malého otravného chlapíka s natvrdlým výrazom v tvári, ktorý by sa motal do života ostatných a znepríjemňoval im spoločne strávené chvíľky...“ Rozplýval sa, možno až príliš nahlas, ani si nevšimol, že ho celý ten čas počuje.
„Niečo ako teba, Naruto!“ To má byť teraz ako ohromený, alebo čo?
„Máš veľmi nepekný spôsob vysvetlenia, Jirayia.“ Predniesol nelichotivo s prižmúrenými očami, potom ako si uvedomil, čo sa od neho vlastne očakáva.
„A navyše nevyzeráš vôbec zle.“ Podotkol milo, pričom sa pri pohľade na vydeseného chlapca začervenal.
„Ako to myslíš?“ „Iba že máš skvelý charakter a silnú osobnosť, nič viac! Vážne, ver mi trochu...“ rýchlo zahovoril danú tému a ponoril sa do závažnejších vecí.
„Aha, a Ero-senin?“ nedal sa odbiť zvedavosťou naplnený Naruto.
„No čo zase chceš?!“
„Prečo potom zakaždým, keď sa snažíš robiť ten tvoj tzv. nevinný prieskum dostaneš do tváre alebo inej časti tela?!“ Jirayia rázom očervenal od končekov uší po päty, ohromne sa ovládajúc, aby sa neprezradil. Prekukol ho? Ale ako by to dokázal! Veď bol taký opatrný...
„To je iba nedorozumenie, nič viac, Naruto! Určite si iba zle pochopil danú situáciu, to je celé.“ A venoval mu nútený úsmev.
„Toľko nedorozumení naraz a zakaždým???“
„Bohužiaľ ľudia dnes nemajú žiadny zmysel pre pravé umenie.“ Odpovedal smutne a tváril sa nešťastne.“ Uistil ho, no nie práve najlepším spôsobom.
„To vidím...“ utrúsil na záver pomerne otrávene. Prišiel čas na jeho tajnú techniku, zaumienil si v duchu!
„Jirayia-sama...“ ozvalo sa spoza neho sladko. To bude dievča, pomyslel si natešene a otočil sa s vyplazeným jazykom k majiteľovi toho nežného hlásku. „Prosím, Jirayia-sama, nenapínaj ma toľko.“ Zahlásil Naruto po použití Oiroke no jutsu, zahalený v kúdele šedého dymu. Zlatovlasé dievča bolo také nádherné a zvrhlý pustovník taký očarený, že na rozhovor skrátka nezostávalo dostatok miesta.
„Krásna...“ vyrozumel spoza potoka pretečených slín.
„Ehm... Kam to siahaš, Ero-senin?“ Opýtal sa Naruto podozrievavo, no už vo svojej normálnej podobe. Jeho ruky sa náhle strnulo zastavili vo vzduchu. „Kde je to anjelské stvorenie?!“ vyzvedal bezradne, krútiac hlavou na všetky svetové strany a pretierajúc si zasnené oči. Jeho sprievodca sa po tom, čo si všimol, že sú znova sami nepekne uškrnul, a poškrabkal si líce.
„Naruto, to si ty?“ a vystrúhal nepodarenú grimasu nad chlapcovým znechuteným výrazom.
„Každý sa raz pošmykne...“ vydal zo seba zahanbene s narastajúcim smiechom. „Ale tebe sa to stáva pomerne častejšie než ostatným!“ odvrkol mu, mieriac na jeho slabosť pre ženy.
„Nepodceňuj, mudrca z ropuchovej hory, to by bola veľká chyba, Naruto.“ Odvrátil sa od neho a znova vykročil, nechávajúc ho za sebou. „Odkedy ťa poznám, robím samé chyby, počínajúc tebou.“ Zamumlal nezrozumi
teľne, aby ho však vysoký muž za ním nepočul pokračoval o niečo rýchlejšie. „Čaká nás dlhá cesta, Naruto a mne by sa zišla tvoja výnimočná pomoc...“ Prudký vietor sa rozfúkal a osvetlil Jirayiov vážny pohľad.
„Naozaj?!“ Vyriekol natešene, že aj on konečne zažije nejaké to dobrodružstvo, a nebude sa iba nepovšimnuto motať v tieni legendárneho sanína alebo skôr legendárneho zvrhlíka?!
„Keď si mal na mysli pomoc...“ začal otrávene, ľutujúc situáciu do ktorej sa svojím unáhleným správaním dostal, „predstavoval som si niečo trochu iné, ero-senín...“ zahundral napálene, priviazaný o strom a so zviazanými rukami. „Už som ti toľkokrát vravel, že ma nemáš takto oslovovať a navyše sľúbil si mi to pamätáš?!“ pripomenul mu ostro, snažiac sa ho čo najskôr umlčať. Chcel niečo namietať, no bolo neskoro neznámy predmet v jeho ústach mu nedovoľoval prehovoriť či si na čokoľvek sťažovať.
„A teraz ticho, už sa blížia...“
„Čo to tam je?“ opýtala sa neznáma postava oblečená v čiernom plášti svojho rovnako maskovaného spoločníka, pričom tváre mali zahalené.
„Netuším, možno nejaký nepriateľ?!“ odvetila druhá osoba obozretne a obe sa priblížili iba tak blízko, až kým nezbadali zmäteného Naruta.
„Veď je to iba malý chlapec a niekto ho pripútal o strom!“ „Musíme mu pomôcť.“ Zhodli sa na ďalšom kroku a šikovnými pohybmi sa ocitli pri nevinnej obeti niečej nepeknej hry!
„Kto si a čo sa ti stalo?“ Ako im len chcel odpovedať, no nemohol, Jirayia mu strčil do úst starú ponožku, ešte skôr než sa vyparil. Ten darebák, opakoval si.
„Presne som videl, čo sa tu stalo!!!“ ozvalo sa z neďalekého krovia a mocný Jirayia sa skotúľal z menšieho kopčeka, ktorý si ako inak predtým nevšimol?! Zase je namočený v liehu? To snáď ani nie je pravda, skonštatoval bezradne. „Jau!!!“ Toto asi nebolo súčasťou jeho plánu, pomyslel si ohúrene nad jeho štýlom zapôsobenia. A to má byť jeho ctihodný učiteľ? Tento šedivý blázon?! Vážne začínal pochybovať či si vybral svojho senseia správne! Sivovlasý muž sa pomaly pozbieral, pričom mu z vrecka vypadla menšia fľaška, kde podľa dojmu Naruta kedysi bývalo saké, sebavedomo sa pretlačil k dvom tajomným cudzincom a na perách sa mu roztiahol široký úsmev. Osoby si pomaly zložili nevkusné plášte a ťažké kapucne.
„No, že ma to nenapadlo skôr...“ uvedomil si, keď sa pred ním z ničoho nič objavili dve pôvabné kunoichi z neznámej dediny. Hnedovláska a červenovláska vyzerali celkom prekvapene, Jirayia sa však tváril nadmieru spokojne. Takže to celú tú dobu plánoval?! A jeho využil iba ako návnadu, ten starý prešibaný kocúr!!!
„Chúďa chlapec, ktovie čím všetkým si musel prejsť, vyzerá tak zúbožene!“ odvetila žena s červenými vlasmi, smutne si vzdychnúc, hnedovláska k tomu vzápätí dodala: „Určite je vystrašený a premočený, mali by sme sa o neho postarať.“ Tento chlapík rozhodne neprospieva môjmu duševnému zdraviu, súhlasi s nimi v duchu.
Jirayia jedným očkom pozoroval nahnevaného Naruto, ktorý išiel priam z kože vyskočiť.
„To je v poriadku dámy, ja si ho vezmem so sebou, nemajte o neho starosti.“
„Vy ste taký gentleman, a je vidieť, že máte srdce na správnom mieste...“ odvetili naraz obe. Naruto chcel vypľuť tú bagandžu, čo mal v hube, ale jeho sensei, mu ju jednou rukou pridržiaval na mieste.
„Hmm... mm..mmm.....“ bránil sa zubami nechtami.
„To nemá zmysel, Naruto.. a díky, že si sa mi postaral o príjemný večer!“ pošťuchol ho od nastaveného chrbta.
"A teraz k tomu dámy prečo sme sa tu dnes takto stretli... To musel byť osud, čo skrížil naše cesty dohromady, nemyslíte?!“
Rýchlo obe schytil za pás a a ruka v ruke odchádzali preč v objatí, nechávajú bezmocného Naruta priviazaného ku stromu a s pekelnými bleskami sršiacimu z rozzúrených očiach.