Dva a pol promile

Kakashi bol ako elitný shinobi majstrom trpezlivosti. Ba dokonca si trúfal tvrdiť, že v trpezlivosti prekonával väčšinu ostatných elitných shinobiov a túto vlastnosť sa pokúšal vštepovať aj svojim študentom. Vzhľadom na podráždené reakcie po jeho neskorých príchodoch však vcelku neúspešne. Teda možno s výnimkou Sasukeho, ale v jeho prípade nikdy nebol schopný určiť, či je skutočne taký trpezlivý, alebo je jeho ľahostajné správanie prejavom obyčajného flegmatizmu. Ale sú proste chvíle, kedy pohár pretečie. Teda aspoň by si prial, keby pretiekol, ale pravda je taká, že pohár, ktorý stojí pred ním na stole je úplne prázdny a krčiažtek, z ktorého si chcel doliať evidentne tiež, pretože ho držal nad pohárom už viac než 15 minút a za celý čas z neho nevyšla ani kvapka.
Kakashi sa ako elitný shinobi nemal vo zvyku vzdávať. Na dôvažok, keby priznal, že sa mu minulo saké, musel by vstať a ísť si zaobstarať nové. Zatvoril sa však do svojej hokagovskej pracovne práve pre to, lebo sa dnes nechcel nikým stretnúť. Nie dnes, na Silvestra, na výročie smrti svojho otca. Tak sa rozhodol držať krčiažtek nad pohárom ešte chvíľu a medzitým pozrel na obrazovku svojho služobného laptopu, na ktorého obrazovke trónil obraz Gaia prekrytý nápisom NAČÍTAVAM. Zjavne je preťažená linka, čomu bol Kakashi vlastne aj rád, pretože prijal Gaiov videohovor iba pre to, aby ho nenapadlo k nemu zavítať osobne. Pri troche šťastia si do rána nevšimne, že je sieť zamrznutá.
„Kvap!“ ozvalo sa za Kakashim, no ten nedal na sbe poznať prekvapenie, hoci ruka s krčiažkom ako keby sa trocha zachvela.
„Čo, čo ti to tento rok tak trvalo?“ vysúkal zo seba trocha prekvapený, aký má zdrevenený jazyk.
„Mňa z toho neviň. Starneš, kamarát, vychádzaš z formy, nabral si 5-6 kíl a tak musíš vypiť o asi dve deci viac saké, aby som sa ti objavil,“ odvetil Obito.
„To nie je pravda,“ zaklamal Kakashi.
„Blbne ti technika?“ ukázal Obito na laptop. „Za starých čias sa také stať nemohlo.“
„Hovorí ten, komu zdochol poštový holub, lebo ho nekŕmil.“
„Zachránilo nám to život, keď sa nám na tej misii minuli potravin,“ protestoval Obito.
„Lebo nikto nevedel, že potrebujeme doplniť zásoby.“
„Krčiažtek v tvojej ruke je úplne prázdny.“
„Nemeň stále témy!“
„Tak fajn, naspäť k téme. Chceš skoncovať so životom?“
„Čo? Odkiaľ to berieš?“
„Som odraz tvojho podvedomia. Viem o všetkom na čo si kedy pomyslel.“
„Nezmysel!“
„Tak fajn. Pred tým, než sa Gai prihlásil na videohovor, si si plánoval pozerať Icha Icha online.“
„To by som v práci ne-...“
„Fakt? Tak prečo máš tú stránku v prehliadači medzi obľúbenými?“ prerušil ho Obito.
„V Konožskom Blesku som čítal, že bolo odhalené, kde má Tsunade materské znamienko a ...“
„… neodolal si, ty gerontofil. Unikol ti drobný nápis PLATENÁ REKLAMA.“
„Bolo tam dovedna asi päť tuctov rôznych Tsunade. Jedna prsatejšia ako druhá,“ povzdychol Kakashi nešťastne.
„A ty si sa pri každej zabudol. Preto máš na stole tie hory papiera.“
„Prečo si všetky dali umelecké meno Tsunade?“
„Asi kvôli takým, ako ty.“
„Ach Tsunade, Tsunade, prečo si Tsunade?“ dramaticky skríkol Kakashi, vstal z kresla a pritackal sa k obrazom kagov.
„No zbohom, už cituješ klasikov. Hej! Prečo objímaš Minatov obraz?“
„Mi-, Minatov? Táto blondínka nie je …?“
„Minato bol síce zženstilý, ale na tomto obraze vyzerá ako riadny lotor, takže neviem, ako si ho mohol, … hej Tsunade je opačným smerom.“
„Nie že to urobíš!“ ozval sa prísny hlas z obrazu na stene.
„Ale braček, však iba roztomilo blázni za mojou vnučkou,“ ozvalo sa zo susedného obrazu.
„Alkohol vyniesol na povrch jeho potláčanú sexualitu,“ vysvetľoval Obito.
„Nič neskrývam,“ bránil sa Kakashi, „pravidelne čítam originál Icha Icha a aj fanfinktiony,“ vyhŕklo z neho a hneď sa aj začervenal.
„Ilustrované verzie,“ dodal Obito.
„Tak on je proste iba perverzný?“ zatváril sa na obraze sklamane Hashirama. „Malá Tsu ostane na ocot?“
„Vôbec sa s tým úbožiakom nebav,“ upozornil ho Tobirama odvedľa. „Ako sa vôbec tento úbožiak mohol stať Hokagom? Veď v jedinom prste mám viac čakry než on v celom tele.“
„Už pre to rozmýšľal aj nad samovraždou,“ prisvedčil Obito.
„Vieme, sme predsa odrazom jeho podvedomia rovnako, ako ty.“
„Nechajte ma všetci už na pokoji!“ povzdychol Kakashi, posadil sa do kresla a zatvoril oči.
„Ahoj, linka je opäť voľná!“ ozvalo sa zrazu z laptopu.
„Ah, to bolo rýchle,“ prevrátil Kakashi sklamane zrak.
„Bola preťažená, ale stačilo obísť pár ľudí a presvedčiť ich, aby sa odpojili.“
„Fakt?“ začal mať Kakashi zlú predtuchu.
„Jasné, ale musím ťa varovať. Niektorí sa zastrájali, že sa budú sťažovať. Ale nevadí. Teraz môžeme až do rána hrať cez počítač kameň, papier, nožnice. Ak samozrejme nevieš niečo lepšie.“
Kakashi mal pocit, ako keby sa mu zamotala hlava a netušil, či to spôsobilo Gaiovo prehlásenie, alebo alkohol (jasné, že alkohol!), no zrazu sa mu zodvihol žalúdok.
„Nedívaj sa!“ zamumlal a Gai pohotovo odvrátil zrak od monitora, očakávajúc zjavne nejakú hru.
Strhol si masku a vyvrátil obsah žalúdka na klávesnicu laptopu, na čo ten vyskratoval.
„No, už ti bude lepšie,“ ozval sa ďalší známy hlas.
Utierajúc si ústa obrátil pohľad tým smerom a uvidel na stole Pakkuna s vyškerenou bezzubou papuľkou a stopami po pneumatikách tiahnúcich ponad ľavé oko. Presne, ako keď ho videl naposledy.
„Nevolal som ťa!“ vyletelo Kakashimu na prvý popud z úst. Asi to nebol práve najvhodnejšie oslovenie, no psíka to zjavne netrápilo, ba ako keby sa začal škeriť ešte viac.
„To nevadí,“ zamumlal napokon Pakkun, „toto je špeciálna príležitosť.“
„Prečo?“ minuli sa už zjavne Kakashimu všetky chytré frázy.
„Prednesiem ti teraz svoju prednášku o stave konožskej dopravy, doplnenú podrobnými plánmi na jej zefektívnenie.“
„Zabite ma niekto!“