Zmätený Kazekage 88.

Ubehlo niekoľko dní od toho, čo Inuzuka sa vrátila do domoviny a aj niekoľko dní, čo Uchihu odviezli do nemocnice v zlom stave. Zápal pľúc ho nakoniec dohnal. Choroba sa ukázala, ako veľmi zákerná, no zase nič, čo by silné antibiotiká nevyriešili. Avšak hospic bol nezbytný.
V Listovej sa za jeden jediný deň rozkríklo, že sa Tanaris so Sasukem vrátili, čo bolo o dôvod naviac chodiť von v prestrojení. Navštevovala Uchihu niekoľko krát denne ešte stále ako Seyu Uzumaki.

Tanaris bola vôbec prvý krát sama bez prítomnosti Sasukeho. Odkedy sa narodil Segawa, nikdy ich neopustil na viac ako hodinu. A aj to už bolo moc. Hrdlo jej sťahovalo, myseľ mala nesústredenú, dom zíval pustotou. Na druhej strane bol zase naplnený plačom malého stvorenia, ktoré cítilo neprítomnosť svojho „otca.“ Sasukeho deficit bol príliš intenzívny a dostatočne ho nevnímala len ona. Už dva dni nepočul jeho hlas, nehladil ho, nešteklili ho jeho vlasy na drobných Inuzukovských znakoch. Nemusím hovoriť, že prereval polku noci a dňa. Používateľka ohňa bola už z toho maximálne unavená, vyčerpaná a ohučaná. Popravde si pripadala ako zlá matka, keď nebola schopná poriadne ukolísať svoje vlastné dieťa.

Cítila sa neskutočne stratená. Nevyspanej jej kruhy pod očami svietili ako reflektory, keď Segawa ručal v malej kolíske v kuchyni a ona ho po asi pol hodine konečne uspala. Sadla si na stoličku a vyvalila sa na stôl, čo to najviac dalo.
Kopa negatívnych emócií ju lisovala za studena. K tomu ju ešte otravovali oprané veci z batožiny, stále zložené v obývačke na gauči. Neuložila ich do skríň a ani neutrela prach na všetkých poličkách, ktorý narúšal snehobielu krásu ich nábytku. Chystala sa na to, rovnako ako na pečenie koláču, či varenie večere, aby ďalší deň nebola o pečive. Po náročných dňoch však jediné, čo bolo pre ňu dôležité, bol Sasuke v nemocnici a staranie sa o jej syna. I keď z neho bola trocha na prášky.

Spustili sa jej slzy. Zmočili ruky, na ktorých ležala, keď niečo zašramotalo. Kým si uvedomila pôvod zvuku a jeho smer šírenia, otvorili sa dvere a v nich zarazene stála vysoká, mužská postava. Hnedé krátke vlasy, vyhúkaný výraz. Ashi Inuzuka. Žena okamžite vystrelila a hodila sa do náruče, smrkajúc: „Oci...“
„Tanaris,“ spustil ruku z kľučky a objal dcéru.
Ona mu plakala do hrude, zatiaľ čo on ešte nestihol spracovať, že ju vidí a v kuchyni sa nachádza jeho spiace vnúča.
„Zlatko, si v poriadku?“ odtiahol si od seba dcéru, ktorá absolútne nezaregistrovala, že za Ashim stojí zvyšok rodiny.
„Nie,“ poutierala si tvár celá doslzená, „potrebujem ho, potrebujem ho u seba.“
„To bude dobré, čoskoro budete spolu,“ pritisol si ju znova k sebe a pohladil po vlasoch.
Prišlo mu jej veľmi ľúto. Bola tak mladá a už čelila niečomu takémuto. Mladá mamička, mimo svojej polovičky ešte k tomu ďaleko od domova.

„Haló, čo sa tam deje? Aj ja chcem vidieť!“ ozvalo sa spoza Ashiho chrbta, bol to Kiba.
„Pozrite sa, kto je doma!“ ustúpil muž a Tanaris uvidela všetkých, čo jej v tom veľkom bielom dome tak schádzali.
„TANARIS!!!“ skríkol Nagaya a hodil sa na sestru, že skoro spadli na zem, „panebože!!! Nemôžem tomu uveriť!“
„Naga-ya...dusíš m-ma...“
„Prepáč!“ vyhŕkol a líca sa mu až červenali od toľkej radosti.
„Uhni, uhni!“ odstrčil ho Yochi a dvihol sestru do výšky, „no pozrime sa, riadne si opeknela!“
Vystískal ju, chvalabohu tento krát mohla dýchať a už len videl mihnúť sa Tsumine vlasy pred jej tvárou. Toto objatie bolo opäť tuhé, no hlas mala roztrasený: „Som šťastná, že si v poriadku.“
Pusa na čelo od Kibu, ako to mal vo zvyku a Hanine zo všetkých najnežnejšie objatie.

Než sa so všetkými zvítala, Ashi sa premiestnil pred vnúča. Tanaris sa obzrela po ňom a uvidela ho, ako si jemne drží ruku pred ústami a hnedé oči mu zvlhli. Všetkým doplo, že malý spí a rodina sa stíšila a rozmiestnila okolo Segawu. Našťastie ho hlučná família nezobudila a v tichu bolo počuť jeho vydychovanie.
„Tanaris,“ šepol otec, „je krásny...“
Horúci prameň mu stiekol po líci a znova schoval Tanaris vo svojej chuuninkej veste. Bol šťastný, dojatý, plný eufórie.
„Má naše znaky,“ nadšene šepla Tsume.

„Volá sa Segawa...“
Všetky pohľady sa na ňu upreli. Úplne všetky, až sklopila zrak.
„Uf,“ jej rodič si usušil slzy, „nemám slov. Krásna pamiatka, už chápem, prečo som sa mal nechať prekvapiť.“
„Nikdy nezabudnem na jeho čin. Chcem, aby jeho odkaz žil ďalej...“
„Ľúbim ťa, Tanaris,“ vtisol jej bozk do vlasov a potom sa narovnal, "bože, ja som dedko.“
„Dosť mladý dedko,“ Tanaris dvihla na neho kútiky.
Rodina sa zachichotala.
„Kedy zaspal? Tak rád by som si popestoval.“
„Pred chvíľou, no v noci sme obaja boh vie ako nespali, takže možno chvíľku potrvá, než sa zobudí,“ hánky jej pomasírovali viečka, „aj ja som riadne rozbitá...Sasuke tu teraz nie je, tak som musela k nemu chodiť len ja.“
Hmknutie zo strany Tsume bolo počuť viac, než chcela.
Prehovoril Nagaya: „A kde je?“
„V nemocnici, má zápal pľúc...“

A že nejaký ten týždeň si tam poležal. Tanaris ho chodievala každý deň pozerať, aby ho Segawa videl, lebo to s ním bolo na nevydržanie. Uchihovi sa vďaka Sakure veľmi rýchlo podarilo vyzdravieť. Opustil tie pre neho nechutné a dezinfekciou zasmradené priestory a namieril si to do bytu, kde sa neobjavil takmer rok. Bola to doba, ktorá utekala tak pomaly, že mu to prišlo, ako jeho minulý život. Dvere zacvakali a on rozsvietil. Značná vrstva prachu všade, kde sa pozrel mu len potvrdzovala jeho dojmy. Mĺkve, mŕtve miestnosti naňho prehovárali nepríjemným hlasom, ktorý sa snažil zahnať rádiom v kuchyni. Zapojil chladničku do elektriky a pozrel sa dovnútra. Logicky tam nič nebolo. Vnútro spotrebiču žiaril čistotou a neviem povedať, či sa mu to zdalo alebo nie, ale voňala po rajčinách. Pri Sasukem je to dosť pravdepodobné. Nemal na pláne nič kupovať, lebo bol pozvaný k Inuzukovcom na večeru.

Rodinnú večeru. S povzdychnutím šmaril dverami, až sa spätne otvorili. Rodinná. Čo tam čo mal robiť on, keď nie je rodina? Nešťastne pozrel na hodiny. Nechcel sa k nikomu cpať. Bol si vedomý, že keby aj neprišiel, Tanaris by ho osobne k nim dotiahla. Počkal hodinku bezduchým zízaním do stropu spálne a pobral sa k domu krotiteľov psov.

Štekanie hneď nejedného psa bolo počuť už z susednej ulice a keď sa mu na pohľad naskytol veľký dvor Inuzukovcov, zbadal Tanaris, ako hádže klacky presne ôsmim psom. Jeden cez druhého skákali a ona mala čo robiť, aby všetkých stíhala zamestnávať. Husky Katonmaru s jeho železnou nohou behal ako divý a nebolo nijako poznať, že labka nie je jeho. Tento ninken bol to všetkých najviac natešený. S vyplazeným jazykom skákal, olizoval Tanaris ruky. Aj ona mala na tvári krásny úsmev. Tancovala medzi nimi ako nežná šelma a hrala sa s nimi. Sasuke sa pousmial a upútal jej pozornosť tým, že vošiel cez bránku.

„Sasuke,“ rozbehla sa k nemu, oblapujúc ho okolo krku.
Nič nepovedal, len zachumlal tvár do jej závoja, siahajúceho po zadok.
„Hladný?“
Jemne prikývol a vzali sa dovnútra. Do chodby sa pohotovo premiestnila Tsume so zásterou, pozorne skladajúc mu čierny plášť: „Ahoj Sasuke, rada ťa vidím už zdravého.“
„Ďakujem, Tsume-san,“ opätoval jej podanie ruky a už musel kráčať do kuchyne, lebo ho hnala.
„Vitaj u nás,“ Ashi sa postavil od stola a prešiel k nemu, „som rád, že si prišiel.“
Sasuke sa skoro zaškaredil, ale úspešne to potlačil. Celej jej rodine chýbalo nejaké pohŕdanie jeho osobou. Opačne, oplývali neskutočnou srdečnosťou, i keď o ich klane je známe, že sú to drsné povahy. Inuzuka Tsume bola typickým príkladom. Na to sa formálne zvítal so zvyškom v kuchyni.
„Poď, tu sa posaď,“ najstaršia žena v dome mu jemne odsunula stoličku, „je mi ľúto, ale Kakashi dnes nepríde. Má zase nejaké vodcovské povinnosti.“
„Ani si nepamätám, kedy bol u nás naposledy, odkedy je Hokage,“ posmutnel Yochi a zdieľal obdobné pocity s Nagayom.
Sasuke ich sledoval. Ľudské vzťahy boli poprepetané. Jeho prvý učiteľ a jej strýko. Ďakujúc sa posadil na miesto vedľa Kibu a voľného miesta pre Tanaris, keď sa daná osoba objavila v zárubni bielej miestnosti: „Sasuke, chceš za malým?“
Bez slova dvihol zadok a odišli spolu schodmi do izby.

Segawa si bľabotal a zazerajúc havranie vlasy sa rozrehotal. Natiahol k nemu rúčky a on si ho vzal do náruče. Malé packy mu zakvačil do trička s dlhým rukávom a oslintal mu ho, hihňajúc sa od radosti. Pre jeho obmedzenú schopnosť vnímať mu prišlo, že ho Sasuke nedržal celú večnosť a on sa nemohol nabažiť jeho vône. Podľa nej a ešte veľkostí dlaní rozoznával v tme jeho od Tanaris.
„Chýbal si mu,“ mierne dvihla kútiky s pažami spojenými pred lonom „posledné dni bol veľmi nekľudný.“
Očarovaný jeho reakciou ho pohladil po hlavičke a so zavretými očami mu venoval na ňu pusu. Zaklepal mu ukazovákom na nos a vyhľadal zrenicami Tanaris. Hrala šťastným výrazom.

Nedokázala sa na nich v takejto situácií vypozerať. Boli zlatý, nádherný, na zožratie. Milovala sledovať ich, ako sa spolu hrajú. Ako sa obom líca čechrajú dobrou náladou. A to sa dialo aj teraz. Keďže Sasuke blbnul, Segawa sa rehotal, až musel dospelák prestať, aby sa malý mal kedy nadýchnuť.

„Na toto by som sa pozerala celý deň,“ vydýchla potichu žena, ktorá sa objavila v jeho blízkosti.
Nevadilo mu to. Naopak. Napravil si Segawu, aby mohol okúsiť jej pokožku. Vždy ju mala hebkú. Roztrasene prestúpila z nohy na nohu a ťažko prehltla. Prepadali ju zase veci, ktoré nemali. Jeho tiež. Pocit, ktorý ho ťahal k nej bol tak silný, že ho až tá sociálna gravitácia drvila vnútri. Chcel odolať. Musel. Mal by. Bolesť, ktorá dunila v jeho srdci mu presiakla na tvár.

Nemohla vidieť to, čo videla a na to ho pobozkala. Zadržiavaný dych jej skoro roztrhol hrudník. Obzvlášť, keď jej Sasuke prešiel ku temenu. Bol to bozk úplne iný, aké zažili doteraz. Pomalý, nežný, plynulo prechádzajúci jeden do druhého a bez jazykov. Počas ich vymieňania sa Tanaris ukľudnila. Teda len z časti. Srdcia oboch pumpovali litre krvi.
„Sasuke...“ trasľavo zašeptala, keď oddelil ich pery a spojil ich čelá.
Stisol ústa v neznámom pocite, pričom jeden z nich spôsoboval rast šťasteny a druhý mu ťahal srdcové komory jednu po druhej von z tela. Palcom jej niekoľko krát prešiel po líci a venoval jej ešte jeden krátky, no milý bozk. Nezvyklé na neho, na čo sa naraz usmiali.
„Pôjdeme?“
„Akurát som sa chcela spýtať.“
Zišli spolu schody, na ktorých si Inuzuka navodzovala pocit výčitiek z toho, čo práve robila...

„...chutí ti, Sasuke?“ prežúvajúca Tsume pohliadla na osloveného.
„Ďakujem, výborné.“
„Naschvál som robila tonkatsu s rajčinovou omáčkou.“
Pri jej slovách sa muž prestal hýbať, na čo sa táto prísna žena primračila: „Dobre si pamätám, že miluješ rajčiny, nie?“
Súhlasne kývol hlavou a ostal sa pozerať do taniera. Ako to, že niekto pre koho nie je ani trocha dôležitý si spomína na taký detail o jeho osobe? A navyše si robí námahu uvariť jedlo len jemu vyhovujúce. Ucítil dotyk na kolene. Horúce prsty Tanaris sa preplietli s jeho, lebo jej neušlo tornádo myšlienok nebadateľne pohrávajúce sa s jeho obočím. Zazrel do jej hnedých dúhoviek a v bujarom počasí vlastnej mysle našiel pokoj. Dokončoval jedlo, kedy sa pohľadom stretol s Ashim, ktorý mal nastolený zaujatý výraz.

„Zjedenééé!“ zavrešťal Kiba, dlaňami mávajúc nad sebou, „chcem ešte!“
„Prosím máš kde, ty hovado nevychované?!“ zahriakla ho matka.
Zatváril sa dôležito a nevinne: „Však ty si ma vychovávala!“
Prítomní sa rozosmiali a uchechnutie ušlo aj jedinému ne-Inuzukovi. Empatický Segawa na to reagoval vískaním a tak si vyslúžil pozornosť viacerých, hlavne Tanaris a Sasukeho. Ten na stoličke vytiahol dieťa z kolísky. Usadil ho na stehnách a spratal posledné kúsky mäsa. Slušne, utierajúc kútiky úst, jednou rukou elegantne zložil servítok do kocky a položil ho na tanier, ktorý odsunul: „Ďakujem veľmi pekne za jedlo.“
Tsume sa postavila a brala keramiku od neho: „Nemáš zač, som rada, že si si pochutnal.“

Yochi sa začal vypytovať Sasukeho na umenie klanu Uzumaki. Novozvolený vodca ich klanu sa venoval pečateniu a preto bol zvedavý. Medzitým, ako viedli dialóg, všetci pozorne počúvali. Bolo to zaujímavé téma a dokonca tak zaujímavé, že aj malé bábo vytočilo hlavu, aby naňho videlo. Ústočka mal pootvorené, čo tak musel vykrivovať krk, aby dovidel na neho. Sasuke viedol teraz viac menej monológ, počas ktorého sa zasekol. Väčšina z nich totižto sa začala škeriť a pozerať mu na hrudník. Nechápavejšie sklonil hlavu a drobátko urobilo krátke híííí, ktoré prešlo do smiechu.
„Čo ty škero?“
Obrátil si ho na seba a trocha dvihol do výšky. Segawa zažmúril očami a ďasienka odhalil pri ďalšom radostnom híkaní. Malý našiel mamu a tá ho poškrabkala na brušku. Dvojica na seba spokojne zažmurkala a to už si Uchiha uložil dieťa tam, kde ho mal predtým. Malý sa zahnal rúčkami a tresol s nimi po stole.
„Wou, bojovník,“ ozvala sa Tanaris a prichytila mu dlane, „netrieskaj tu. Ešte stále piješ mlieko z detskej fľašky.“
„Je zlatýýý,“ zamojkala Hana, „úplne zlatíčko.“
„Uvidíš, keď bude hladný,“ Sasuke na ňu pozrel, „škaredo bude na teba krčiť nos.“
„Vážne?“ pridal sa do rozhovoru otec živelnej štvorky, „presne to robila Tanaris, keď bola bábo.“
Mladá mama na neho vypúlila oči: „Fakt?“
Uchiha poznamenal: „Máš dosť dominantné gény. Segawa má mnohé z teba.“
Zapozerali sa na seba. Nepotrebovala vysvetlenie, vedela že naráža na spolucítenie. Ešte pár krát zaklipkala očami, keď si všimla otcov výraz. Skúmavý. Cítila sa, ako by jej videl až do žalúdka. Prehltla, skláňajúc zrak od neho. Zvýšený tlak narušil jej existenciu spolu s triaškou a nepríjemným ťaživým závažím, čo na ňu pokladali otcove oči...