Zmätený Kazekage 85.

Tanaris blaboce

Dobrý večer všetkým... Zase som letela jak šialená zo školy (opakujem to znova - neznášam utorky!), ale nakoniec som stihla diel. Pôjdem ho ešte prečítať a keď tak dačo opraviť.
Je možné, že presuniem vydávanie na iný deň, lebo fakt mám rozvrh šialený a ešte som začala pracovať na jednom projekte s naším fyzikom (Ále...bude z toho publikácia a možno budem ocenená!) Takžeeee hlava úplne mimo! :D

Dúfam, že sa Vám dielik bude poľubovať. Je taký fillerovejší, ale myslím že Vám to vadiť nebude. Myslím, že dvojka Uchiha vs. Inuzuka sa vám páči.

Ďakujem vrúúcne za komentáááriky!

Vaša Sabaku

Listová bola takmer na dosah a s ňou aj chrípka. Sasuke s lícami červenými od horúčky, hlienmi ktoré cítil pomaly už aj v očiach a bolesťou hlavy, ktorá prikazovala viečkam padať dole. Tanaris so Segawom v šatke nepokojne sledovala Uchihu, snažiaceho sa udržať bdelý. Ráno, než odišli z Tanzaku, dostal silnú teplotu. Inuzuka chcela zostať a počkať, kým to prejde, no on apeloval s tým, že sú na príliš nebezpečnom mieste.

„Žiješ ešte?“ opýtal sa potichu Morimaru, opäť cestujúci s nimi.
„Nepýtaj sa blbosti,“ zavrčal jeho smerom.
„Sasuke,“ rys ho oslovil miernejšie, „ak by sa som premenil do človeka, môžem ti vziať ten batoh.“
„Nie som nemohúci. Až už sa nevypytuj.“
„Fajn,“ urazene sa otočil na svoju ľavicu, kde bola Tanaris, ktorej sa čudoval, ako to s ním vydržala tak dlho pod jednou strechou.

Vyzerala, že nevnímala ich rozhovor a v hlave si ide svoje. A to, že šla. Nemohla sa dočkať svojej rodiny. Otca, až uvidí svoje prvé vnúča. Bratov, až uvidia prvého synovca.
Segawa. Ten ho nikdy neuvidí. Prebodol ju smútok. V hlave, ako ničivý blesk počas búrky, sa jej vyjavil obraz, kedy sa jej brat postavil holým životom medzi ňu a Orochimara.
Tep sa jej zvýšil a pot pomaly vyplavovaním na jej pokožku neprehlušoval hroznú spomienku. Malý na jej hrudníku sa pomrvil, lebo silne tlčúce srdce jeho matky mu opakovane búšilo do líčka. Zamumlal dačo, situácia sa mu nepáčila a ona ho s nežnosťou pohladila. Neušiel jej úsmev nad takou rannou empatickosťou.
Segawa. Keby nie je jeho obety, jej syn by nemal jeho meno. Nenapadlo by jej dať to isté, ako mal brat. Nevedela si však predstaviť, že by jej dieťa sa volalo inak. Zamračila sa nad zvláštnym myšlienkovým pochodom.

Život bol divný...
Keď sa pozrela na verného zvieracieho spoločníka, vzhľadom na zážitky s ním, bytie sa jej zdalo zase nepredvídateľné a keď pohliadla na Sasukeho ešte ďalej, názov pre toto by bol asi divoký. Zakázaný. Nereálny. Reálny. Vášnivý. Hlboký.

Prehltla zmesku pocitov, sálajúcu k jedincovi s momentálne chabým zdravím. Venovala sa radšej ceste a chvalabohu, netrvalo zas tak dlho, čo sa brány Konohy vykukli spoza stromov na nich a tam sa rozlúčili s členom rysieho národa. Ako Seyu a Dotemo Uzumaki prešli cez brány Konohy, aby sa vyhli pohľadom a prípadným stretávkam. Obaja boli v celej Konohe známy, taktiež sa o nich vedelo, že Uchiha má Inuzuku pod krídlom, takže sa ani jeden z nich nechcel zdržovať.
Čiernovláska so synom na bruchu sa obzerala. Listová jej chýbala, útulné domčeky, pobehujúce deti, nádherné počasie a tváre Hokage vytesané do skaly nad dedinou. Čistý, svieži vzduch ich zaniesol až ku sídlu najznámejšiej a najviac váženej rodiny z klanu Inuzuka. Tanaris dúfala, že všetci budú doma i keď absencia ninkenov v ich dvore tomu moc nenasvedčovala. Srdcom jej mierne otriasalo sklamanie, keď sa premenili do svojich podôb a ona zaklopala.

Nič.

Nervózne sa kusla do pery a skoro až zatrieskala. Nebolo to nič nezvyčajné, keď ste sa chceli ku nim dostať. Dom mali veľký a tiché klopanie nie je takmer počuť na druhé poschodie domu, nie to ešte tretie.
Doma nikto nebol. Zložila opatrne zo seba batoh a čupiac, sa v ňom začala brodiť po kľúče. Sasuke sa otrávene oprel o dvere a položil si čelo na čierny rukáv. Chytali ho závraty, že sa mu až pred očami zahmlievalo.
„Mám ich!“ žena sa vystrela na nohy a vsunula oceľ do kľúčovej dierky.
Tiché cvaknutie ich pozvalo dovnútra interiéru s prevažne bielym nábytkom a vôňou, ktorá sa pohybovala medzi vypraným prádlom a orgovánom. Tanaris naviedla klony do svojej izby a tam zmizli.

„Hmpf,“ Sasukeho hodilo do strany, no našťastie ho zachytila skriňa hneď vedľa dverí do jej izby.
„Pomôžem ti,“ pristúpila k nemu, no on ju od seba odohnal.
„Najprv Segawa,“ vydýchol a šúchal si hrudný kôš, „prebal ho a rozlož mu posteľ.“
„Al-“
„Ja to vydržím. Hádam ho nenecháš vo vlastných hovná-“ zasekol sa, lebo zrak z koberca venoval jej zamračenému obočiu, „...hovienkach.“
Inuzuka sa zvonivo rozosmiala a Sasukemu sa na studeným potom obliate líca a bradu vydralo uchechtnutie.
„Tak dobre, počkaj kým ho prebalím...ty hovienko.“
Chichotajúc sa, začala robiť čo mala, následne vytiahla uteráky a napustila Uchihovy vaňu.

Sasuke sa ponoril do horúcej vody. Medzitým Tanaris nakŕmila Segawu a uložila ho spať, lebo už bol večer. Inuzuka zbehla dole schodmi pozrieť do chladničky, lebo aj ju sužoval hlad a Sasukemu by sa určite zišiel slepačí vývar. Nízka teplota naježila jej pokožku a trocha aj nervy, lebo v chladničke skoro nič nebolo. Presnejšie...nič v nej bolo. Tanaris si porazenecky vzdychla a preskúmala mraziak. Tiež tomu moc nedával a žena, vzpriamujúc sa, vedela že jej rodina musí byť preč dlhodobejšie. Existovala len jediná možnosť a to nákup. Tanaris oboznámila Sasukeho so situáciou a ako Seyu sa vybrala do obchodu. Nikto si nič podozrivé nevšimol a ona po pár minútach bola naspäť.

Muž ani nevedel, čí je a padol do čerstvo prezlečených, červených obliečok. Jesť zatiaľ nechcel, ale bol si istý, že ho hlad určite čoskoro zobudí. V ten moment však túžil po posteli a zaslúženom oddychu. Žena, čo ho prikryla svojou perinou, ktorú ešte stihla prezliecť dokiaľ sa kúpal, mu svojim spôsobom závidela, že konečne odpočíva. Ona sa musela postaviť k hrncu. Respektíve, chcela. Jej spoločník bol hladný a chorý a potreboval po toľkých namáhavých hodinách niečo teplé do žalúdku.

Po hodine, čo si tvár naparovala nad vývarom, celé prízemie zaplavila vôňa polievky. Bola tak intenzívna, že molekuly zvyčajne prvého chodu obedu, zaleteli až do nosa Uchihu. Jeho telo bolo tak vyhladované, že mu spánok narušila oná aróma. Vytackal sa z postele a drkotajúc aj napriek tomu, že mal svoju mikinu a Yochiho hnedý župan, vošiel do kuchyne presvietenou bielym svetlom.

„Sasuke,“ Inuzuka sa otočila od linky a pokladajúc varešku, prešla k nemu, dlaňami šúchajúc oblasť kľúčnych kostí, „ako ti je?“
Uchiha si chrbtom ruky mnul viečka a sadajúc na lavicu, zívol: „Stále rovnako. Navyše sa mi úplne zle polyká.“
„Chúďa moje,“ skrčila obličaj ako psík a pohladila ho po chrbte.

Až teraz na ňu pozrel s rozostretým zorným polom. Vyzeral fakt zničene. V tvári nemal farbu, teda nie že by jej normálne mal nejako extra veľa, ale momentálne vyzeral mimoriadne bledo. Ani sa ho nepýtala, naložila mu plný tanier polievky a položila ho pred neho. Roztrasenou dlaňou prijal lyžicu spolu s tichým ďakujem. Ťažkopádne prehltol a snažil sa ignorovať pálčivý a tupý bôľ na mandliach.
Sebe naplnila misku a posadila sa na stoličku naproti nemu. So smútkom sledovala, akosi fúka mililitre na príbore. Oči mal prižmúrené, riasy mokré od karpín a pery vysušené. Dokonalý výzor maroda dokončovala jeho zhrbená póza a štyri vrstvy oblečenia. Bol temer väčší, než Chouji.
Inuzuka sa naňho úpornejšie zadívala. Pôsobil snáď úplne opačným dojmom. Choroba ho musela fakt zmôcť, lebo jej pripomínal poslušne sediaceho malého chlapca. Dokonca ani nejaké slušnosti pri stolovaní dnes neplatili. Žiadna žiadosť o servítku na utretie kútikov úst, či nezakladanie lakťov na stôl.

„Chutí aspoň?“ ozvala sa potichu a trocha sklonila tvár, aby lepšie videla cez jeho hustú ofinu.
Zmätene ju vyhľadal a mlčky prikývol. Priedušky a hrdlo ho na toľko boleli, že nechcel hovoriť.
„Pôjdeš do postele a pozriem sa ti na to, dobre?“ do hlasu pridala rozveselovací tón, no on nijak zvlášť na ňu nereagoval.
„Mrknem sa aj po nejakých liekoch,“ znova žiadna reakcia.

Po jedle sa chorý došuchtal do postele. Pevnejšie si zaviazal župan a celým svojím povrchom tela sa snažil, čo najrýchlejšie vstrebávať teplo z prikrývky.
„Tak pozrieme sa na teba,“ Tanaris si prisadla k nemu s baterkou, „veľkú pusu, áááá.“
Sasuke na ňu hodil pobavený a zároveň rozladený pohľad: „Nie som malé dieťa.“
„Ale ši cholučkýýý,“ našpúlila pery a zaklipkala očami, „tak, veľkú pusu.“
„Tanaris...“ vzdychol a nevedel, či sa má smiať alebo jej radšej vynadať.
„Áááá,“ nastavila svietidlo v zelenom plaste na neho.
Zložil jej ruku do lona aj s baterkou: „Inuzuka.“
„Uchiha,“ nastolila dôležitý ráz, „necháš ma hrať sa na pani doktorku?“
A bolo rozhodnuté. Marod v jej posteli dvihol kútiky a učinil, ako chcela.

Chvíľku okukovala jeho ústnu dutinu a podľa jej nakrčeného výrazu to asi nebolo dobré. Šťukla tlačidlom na konci valcovitého predmetu a začala: „No...stihlo sa ti to dosť hnusne zapáliť. Oblúky máš riadne červené, mandle biele a spuchnuté, to isté aj uvulu a tkanivo vzadu. Ak to máš na prieduškách, musíme ti okamžite zohnať poriadneho lekára. Ešte donesiem teplomer...“
Vzala sa niekam preč a on si medzitým ľahol. Ani netušil, ako sa ponoril do snov.

Tanaris mu nenápadne odmerala teplotu a neskôr ho zobudila kvôli pirulkám na zníženie teploty, no bol tak ospalý, že si to ani nepamätal. Sama bola zničená a unavená, no Sasukeho teploty nedali pokoj. Bolo už cez desať hodín večer, kedy pokožka Uchihu večne ako ľadové skupenstvo sa teraz skôr podobalo teplotou inému stavu vody. Každú chvíľu mu menila obklad, na fázy vetrala celú noc, lebo hrial jej izbu viac, než dokázala pochopiť. V kúpeľni našla aj nejakú bylinnú masť, ktorú mu rozotrela po prieduškách a krku, keď sa zvalil na chrbát. Jeho chrčivé nádychy jej trocha drásali uši. Tie dostali na chvíľku pokoj, až keď Tanaris zišla do kuchyne sa znova najesť. Bezducho vkladala kúpené pečivo nakrájané na koliečka so šunkou do úst...

Hlboká noc naplňovala dom, kedy Tanaris učičíkala zobudeného Segawu a do toho sa zo Sasukeho smeru šírilo bolestivé sykanie. Ihneď sa k nemu premiestnila a naklonila sa nad neho. Mračila sa, líca mal prekrvené zvýšenou teplotou a spánky sa mu trblietali pod slanou tekutinou. Niečo zlé sa mu snívalo. Bol neskutočne horúci. Ako by sa karta obrátila a ona bola tá, kto chutil na dotyk ako prvý sneh. Skúsila ho liečiť medickým jutsu, no po tom, čo ho nepoužívala veľmi dlhú dobu, mu nič nepomohla. Nebola v tom až tak dobrá. Skleslo prisunula dlaň k svojmu telu.

Chcela mu pomôcť, no nemala moc ako. Pomyslela si, že nedostatok spánku a živín za posledný rok ho definitívne zložil. Imunitný systém dostal zabrať asi ako nikdy a nezabránil tak agresívnej angíne. Tanaris sa obzrela za Segawom v postieľke a sondovala. Na to sa venovala naďalej Uchihovi s obkladmi...

Na druhý deň Sasukeho budilo slnko. Vyspaný, leč s dráždivým suchom v zapálenom krku. Hlieny mu zazdili nosné dierky a tak musel dýchať ústami. Vdýchol trocha väčšie množstvo vzduchu, čo okamžite spustilo dusivý kašeľ, ktorý ho až donútil sa posadiť. Priedušky, na ktoré si tlačil mu horeli a brneli pod septickými mikróbmi. Rukávom vyhnal slzy z očí a uvidel dlhočízne hnedé vlasy rozliate na obliečke. Inuzuka zaspala sediac pri lôžku a trupom viac menej položeným pri jeho nohách. Rozhodne zaspala a určite od vyčerpania. Kútiky mierne stiahol so seba a zhodil chodidlá na zem.

Prechádzajúc okolo postele k nej, jeho čuchové bunky indikovali Segawovu plienku. Bola toho plná izba...a nielen izba. Vzal Inuzuku do náruče. Jemne sa pohmýrila a Uchiha sa pozastavil, keď sa podvedome natisla na neho. Tvár zabrodila do prepoteného županu. Inklinovala k nemu dokonca aj keď spala. Túto myšlienku aspoň na teraz vytriasol z mysle a už ju nerušene nechal spať.

Otvoril ventilačku a obmotal si okolo pusy šál, aby nedýchal priamo na Segawu. Musím poznamenať, že kým ten štrikovaný kus našiel, stihol totálne rozobrať dva batohy a na zemi zostal značný neporiadok. Jemu netypické, no mal v paži. Dôležitejšie bolo, že sa malý prebudil a mal svoje potreby. Uchiha ho vzal do kúpeľne, kde ho umyl ešte po včerajšej ceste. Čistučký, voňavučký a zabalený v tenšej deke sa hmýril v malej kolíske, ktorú Sasuke položil do kuchyne na stôl tak, ako to mali vo zvyku vo Vírivej.

Akurát včas pripravil mlieko, lebo Inuzukovské stvorenie už mrnčalo a typicky krčilo nos pre jeho hladové stavy. Sasuke sa posadil do lavice a držal mlieko v dostatočnej vzdialenosti, aby ho nenakazil. Po tom, čo sa malý najedol a odgrgol si, Uchiha sa nacpal polievkou a vytvárajúc klon ho nechal, aby strážil, lebo nevládal stáť na nohách. Zaľahol vedľa Tanaris a ďakoval Božstvám, v ktoré neveril, že má tak veľkú posteľ. Bol by ešte viac dolámaný, keby sa musel krčiť na obyčajnej...