manga_preview
Město beze mne 14

Hrob nemŕtveho 02 – Démoni minulosti

hrob nemrtvého 2.png

Cesta prebiehala bez komplikácií, ale mimo stručného popisu misie toho celý čas veľa nenahovorili. Hana sa priblížila ku kapitánovi, pozrela mu do očí a kývla smerom k Tenten.
„Až budeme ďalej od Konohy.“ odpovedal.
K večeru našli vhodné miesto na táborenie a rozložili oheň. Nebolo sa čoho báť, k hraniciam medzi Ohňovou zemou a Zemou horúcich prameňov to bolo ešte dosť ďaleko.
„Ešte stále si nepovedal, čo ťa žerie.“ začala Hana. „Myslím, že máme právo to vedieť.“
„Iba nepríjemné spomienky, nič viac.“ Nebola to lož, ale ani úplná pravda.
„Už ste niekedy v Zemi horúcich prameňov boli?“ vyzvedala sa Tenten.
„Áno. A zhodou okolností išlo tiež o misiu súvisiacu s kultom Jashina. Práve preto dúfam, že sa podozrenie znovuobnovenia kultu nepotvrdí.“
„Bolo to natoľko zlé? O čo vlastne išlo?“
„Traduje sa, že zakladateľ kultu, ktorý je svojimi stúpencami považovaný za boha, sídlil kedysi, ešte pred vznikom štátu, práve tam a so svojimi vernými šíril teror až do doby, kedy prišla zo severu jedna žena a zapečatila ho. Keď bola založená Yugakure, jednou z jej úloh bolo strážiť miesto, kde je Jashin zapečatený. Touto úlohou bol poverený klan Surejji, odvodzujúci svoj pôvod práve od onej tajomnej ženy. Po skončení Tretej veľkej vojny ninjov sa krajina stala neutrálnou a začala prosperovať z turizmu. Shinobiovia sa stále viac venovali podnikaniu. Práve ten okamih využili stúpenci Jashina. Zišli sa, aby sa pokúsili svojho boha oslobodiť. Konoha poslala oddiel na pomoc zostávajúcim miestnym shinobiom. Skrátim to! Podcenili sme situáciu. Bol s nami iba jeden jonin, protivníci mali dobrú obranu a boli v značnej presile. Porazili sme ich iba za cenu 80 percentných strát. Ani ja by som neprežil, keby som nemal pri sebe túto vecičku.“ a vytiahol z pošvy svoj meč.
Hana sa usmiala. „Tak takýto bol tvoj plán?“ pomyslela si v sebe. „Počkať, kým budeme dosť ďaleko od Konohy na to, aby sa Tenten zmierila s misiou a zároveň si ju získať ukazovaním svojej výnimočnej zbrane? To bude fungovať, ale s jednou vecou si, môj drahý, nerátal.“
Hanine psy ako na povel zdvihli hlavy, zavetrili a túžobne upreli svoje zraky na zbraň.
Kapitán pokýval zbraňou v ruke, „Videla si niečo podob...“
Nedohovoril, lebo zrazu psy vyrazili ako o závod, aby sa zbrane zmocnili. Zabrániť im v tom vyžiadalo mnoho zručnosti, ba aj použitia násilia, no nakoniec ich Hana s Tenteninou pomocou upokojila. Stále však sledovali zbraň a vrteli chvostmi.
„Čo to malo znamenať? Je ten meč z toho, z čoho myslím?“ čudovala sa Tenten.
„Áno, je kostený.“ prisvedčila Hana, nedokážuc sa prestať smiať. „A dokonca v ňom cítiť špik. Keď ním tak potriasal, vyzeralo to, ako keď sa psom núka šťavnatá kosť.“
„Zbraň s kostenou čepeľou je predsa v boji nepoužiteľná.“ konštatovala sklamane Tenten.
„Toto je kostený meč Kaguya.“ začal poučovať kapitán takmer urazene. „Je to starobylý artefakt, údajne vyrobený z démona, ktorý bol predkom klanu Kaguya. Je pevnejší než oceľ a môže smelo konkurovať aj čakrovému ostriu.“
„Nemožné! Môžem sa pozrieť zblízka?“
„Jasné, v pohode.“ odvetil kapitán a podal jej ho, podozrievavo sledujúc Haniných psov.
„No, nesadne mi úplne ideálne do ruky, ale vyvážený sa zdá byť dobre.“
„Veľkosť, tvar a čiastočne i hmotnosť dokáže užívateľ regulovať pomocou čakry. Umožňujú to pečate na rukoväti.“ poučoval ju kapitán a dotkol sa rukou rukoväte. Meč okamžite zmenil svoju veľkosť.
„S-U-G-O-I!“ zvýskla Tenten. „Ako sa dá takýto meč získať?“
„Je to jedinečný kus s príbehom siahajúcim do ďalekej minulosti. Len dôkladným výskumom písomných prameňov ...“
„Chceme tejto noci aj spať.“ skočila mu do reči Hana
„Náhodou som naň narazil v jednom starožitníctve.“ dokončil kapitán namrzene. Ale viac ani nebolo treba. Spor z rána, ako i Tentenina nechuť k misii bola razom preč. Takto bude tím lepšie fungovať. Už musí urobiť iba niečo so sebou. Ale to vydrží do zajtrajška.
„Hana, zoberú tvoje psy na striedačku hliadku?“
„Áno, môžeme spať pokojne.“ znela odpoveď.
„Snažte sa poriadne vyspať, kto vie, čo nás čaká, keď zajtra prekročíme hranice.“

Strhol sa na výkrik. Okolo neho zúril boj. Jedného z dvojice geninov, čo bojovali po jeho pravici, práve strhlo niekoľko jashinistov k zemi a ťahali ho preč. Druhý sa ho snažil oslobodiť, ale jeho údery a kopy nemali žiaden viditeľný efekt. Spolu s jedným shinobim z Yugakure mu priskočili na pomoc. Mečmi svojho druha doslova vysekali z moci protivníkov. Bolo už žiaľ neskoro. Niekto z jashinistov mu stihol kameňom preraziť lebku. Ale aspoň odvrátili hrozbu prelomenia svojej formácie.
„Prečo si na nich nepoužil aspoň kunai?“
Táto výčitka bola dosť bezzubá. Pravda je taká, že aj ľahšie zbrane sú proti týmto protivníkom skoro rovnako neúčinné ako boj holými rukami. Musia byť pod vplyvom nejakej drogy, alebo ovládaní niečím iným, lebo útočia, kým nie sú doslova rozsekaní.
„Sú to predsa obyčajní civilisti. Ani nemajú zbrane.“ bránil sa genin.
„Oni sami sú zbraňami.“ okríkol ho shinobi Yugakure, odraziac mečom dvojicu útočníkov. Vzápätí bolestivo skríkol. Ohnal sa po protivníkovi, čo ho bodol do nohy, ale v polovici sa zarazil. Bolo pred ním malé dievčatko, držiace zaostrenú vetvičku, ktorou ho práve bodlo. Zvrtlo sa a s krikom zmizlo medzi ostatnými útočníkmi. Jeho útek kryla žena, ktorá sa bezhlavo vrhla na shinobiho a, hoci ju prebodol mečom, zvierala mu hrdlo, kým jej neusekli ruky. Napriek týmto zraneniam znova zaútočila, teraz už spolu s ďalšími troma jashinistami.
„Tak vidíte, čo som hovoril?“ ozval sa zadychčaný shinobi z Yugakure, keď odrazili aj túto útočnú vlnu.
„Ale prečo utieklo preč to dievčatko? Nemalo aj ono útočiť až do posledného dychu?“ oponoval genin, ktorý už držal v oboch rukách zakrvavené kunaie.
„To je dobrá otázka.“ pomyslel si. „Bojujeme tu v pre nás nevýhodných, relatívne stiesnených priestoroch, kde nemôžeme použiť výbušné lístky, či deštruktívnejšie techniky, inak sa to tu na nás celé zrúti. Napredujeme pomaly a krvavo, počet protivníkov akoby nebral konca – akákoľvek informácia o slabinách protivníka by pre nás mala cenu zlata.“
Zotrel krv zo svojho kosteného meča a zmenšil ho na veľkosť tesáka, aby znížil jeho váhu. Musí do nasledujúceho útoku šetriť silami. Protivníci aj inde ustúpili. Čo chystajú?
Shinobimu z Yugakure zrazu vypadol meč z rúk a skríkol. Ohol sa v páse a spod taktickej vesty sa mu začala rinúť krv. Spolu s geninom mu ju dali dole a zhrozili sa. Jeho brušná dutina bola prerezaná skrz naskrz.
„Tak aj tu sa to stalo?“ ozval sa niekto nad nimi. V rozrušení si ani nevšimli príchod veliaceho jonina v sprevádzaného dvojicou chuuninov. „Ak sa nepreskupíme,“ pokračoval, „budeme mať pri ďalšom útoku v obrane medzery.“
A práve vtedy na nich vybehla ďalšia vlna jashinistov.
„Ako to robia?“ prebehlo mu hlavou, kým čakal na nápor nepriateľa. „Protivníci, s ktorými doteraz bojovali, sú na niečo také prislabí a útočia výlučne fyzicky. V blízkosti sa musia skrývať aj protivníci používajúci nejakú formu jutsu. Tým pádom by ich malo prezradiť používanie čakry, ktorú na svoje techniky nepochybne potrebujú.“ Meč si vložil medzi zuby a urobil pečať. Veliaci jonin si to všimol a s dvoma podriadenými sa snažil držať protivníkov od neho ďalej. Po chvíľke sústredenia zaregistroval tri silné zdroje čakry. Ako sa dalo predpokladať, držali sa mimo bojisko. „Ale ako si takto dokážu vyberať obete?“
Otvoril oči práve včas, aby na zemi zaregistroval pohyb. Bielemu hadovi už nestihol zabrániť, aby pohrýzol jedného z chuuninov do nohy, no prebodol ho skôr, než stihol uniknúť. Rozpadol sa na niekoľko kúskov snehobieleho papiera. Iba na miesto, kde mal zuby, bolo stmavnuté od krvi. Krv!
„Veliteľ, prišiel som na to!“ skríkol. „Veliteľ?“
V tom okamihu mu všetci spolubojovníci zmizli spred očí on uvidel priamo pre sebou Tenten obkľúčenú jashinistami.
„Nesmiete je skriviť ani vlások na hlave!“ ozval sa odniekiaľ hlas a skutočne na ňu nikto neútočil. A ona tam iba nehnute stála. „Čo tu Tenten robí?“ prebehlo mu hlavou.
Chcel na ňu zavolať, ale z hrdla mu nevyšiel ani hlások. Alebo to iba on nepočuje? Zvuky boja predsa vnímal úplne zreteľne.
„Prepáč!“ zaznelo po jeho pravici. Ten hlas poznal. A vôbec sem nepatril. Obrátil sa za hlasom.
„Prepáč, nedokázala som tomu zabrániť.“ povedala Hana znova, no o dosť tichšie. Rukami si stláčala hruď a cez prsty sa jej rinula krv. Padla na zem a zavíjanie, ktoré sa spustilo, mu trhalo ušné bubienky.

Strhol sa zo spánku a poobzeral sa okolo seba. Hana aj Tenten pokojne spali na svojich miestach. To ho upokojilo. Ale iba na okamih. Začul zvuk podobný smiechu a náhle ho pochytila úzkosť. Nedokázal sa pohnúť. S námahou otočil hlavu a zistil, že Tenten aj Hana zmizli. Na mieste, kde ležala Hana teraz stál asi 8-9 ročný chlapec. V ruke držal zakrvavený nôž a lomcoval ním nekontrolovateľný záchvat. Smeje sa alebo plače? Náhle, ako keby na sebe zacítil jeho pohľad, zvážnel. Odtrhol svoj zrak od noža a uprel svoje purpurové oči naňho.
„Vítaj späť, nii-san!“

„Kapitán, ste v poriadku? Zobuďte sa!“ kričala naňho Tenten.
„Jasné, jasné, v pohode. Už nespím!“ vyrazil zo seba, hneď ako sa mu ju podarilo odtlačiť. Triasla ním totiž tak, že skoro z toho dostal ľahší otras mozgu.
„To je dobré, lebo my zasa nemôžeme spať od vás. Vykrikujete zo sna často?“
„No jasné, sen.“ pomyslel si. Vyplavili sa na povrch spomienky na to, čo prežil pred desiatimi rokmi. Aj keď nie tak úplne. Hana v tom čase chodila ešte iba na akadémiu a na tej misii samozrejme nebola. A Tenten tiež nemohla mať vtedy ešte viac než tri roky. Bola to iba nočná mora. Ale keď sa tak díval na Tenteninu tvár, v ktorej sa ešte stále zračili pochybnosti, či je skutočne v pohode, ako hovoril, prebehla mu hlavou absurdná myšlienka.
„Skutočne tam Tenten vtedy nebola?“

Poznámky: 

Obrázok prosím komentovať tu: Výzva: Ja v Narutovi

5
Průměr: 5 (5 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Kyell
Vložil Kyell, Út, 2018-08-07 03:27 | Ninja už: 4067 dní, Příspěvků: 1358 | Autor je: Adept na chuuninskou zkoušku

Mise L3: Panečku, tak tohle je jiné kafe slintani Strašně jsem se tlemil u faux pas s kostní zbraní, to by mě opravdu nenapadlo, ale úplně vidím Tenten se slinou u pusy a hvězdičkami v očích, když si meč prohlížela.
Oproti tomu druhá část tohoto dílu je velmi temná a nebojím se říct, že až brutální. Velmi temná atmosféra a dokonale popsaná tísnivá situace, opravdu nádhera!!!
Co se týče zmínky o bráškovi, nečíst komentář od Somče, Hidan by mě nikdy nenapadl, je brzo ráno Laughing out loud
O to zvědavější teď jsem! A v neposlední řadě musím ještě vyzdvihnout poznámky, i když to není úplně součást povídky, velice si cením autorů, kteří nad svou prací takto uvažují a vše důkladně promýšlí dopředu.
Navíc i zde, palec nahoru za doprovodnou ilustraci. Je to radost číst!
Cookie 1 hihihi

Obrázek uživatele Palantir
Vložil Palantir, Čt, 2015-10-01 12:30 | Ninja už: 3634 dní, Příspěvků: 5060 | Autor je: Moderátor, Editor fóra, Oinin

Somča: Čítala si Zmar, takže vieš, aký dokážem byť záludný, keď chcem čitateľa zmiasť. Laughing out loud V Hrobe nemŕveho som to až v takej miere neaplikoval, ale aj tu také vaeci nájdeš. Eye-wink
Ohľadom záhady ktorú splietam (alebo nesplietam Laughing out loud ) okolo Tenten - myslím, že ti v predošlej kapitolke niečo uniklo. Sticking out tongue Ale nevadí, neskôr sa ten motív objaví znova.

Edit: zasa som namiesto odpovedať dal nový komentár ... áááh.

Obrázek uživatele Som čarovná
Vložil Som čarovná, Čt, 2015-10-01 12:41 | Ninja už: 3608 dní, Příspěvků: 1957 | Autor je: Tsunadin poskok

No však práve! Aj keď si myslím, že viem, v skutočnosti neviem Laughing out loud Ahááá, hej! Už viem, len som na to zabudla.

♥ I believe in unicorns, bitch! ^.~

~ ~ ~

~ ~ ~

Obrázek uživatele Som čarovná
Vložil Som čarovná, Čt, 2015-10-01 12:11 | Ninja už: 3608 dní, Příspěvků: 1957 | Autor je: Tsunadin poskok

Nice! Smiling Pekne sa to zamotalo, to teda. Páči sa mi, že si príbeh o minulosti prerozprával cez Palantirov sen (je divné písať o Palantirovi práve Palantirovi :DD) a nie ako nejaké rozprávanie. Dosť to obživilo dej a urobilo to také tajomno- dramatické.
A takto to zakončiť! Tým Hidanom (na 99,999% som si istá, že to bol on, i keď vždy si mohol vymyslieť niečo iné, čím by si nás zmiatol) a Tenten....úplne whooo. Som naozaj zvedavá, čo bude ďalej.
(Ale ako by tam Tenten mohla byť? WTF? Veď mala tri roky, ako si písal)

♥ I believe in unicorns, bitch! ^.~

~ ~ ~

~ ~ ~