Bábkarka 2

V izbe bolo prekvapivo chladno. V ruke nepokojne zvierala čelenku s pomyslením, či si vybrala správne. Pohladila kov a vec odložila na posteľ vedľa seba. Prešla chuniinskou skúškou. Nikdy si nemyslela, že má vôbec na to byť čo len geninom, ale červenovlasý chlapec jej zmenil život. Naučil ju bábkarstvu a všetko bolo... Lepšie. Nebola pri zmysloch, nebola v tomto svete, v realite, keď vyrábali bábky spolu a rozprávali sa. Bolo to niečo, čo milovala, ako hodiny strávené s ním. Už sa poznali skoro dva roky. Bolo to pre ňu zvláštne, mať naozajstného kamaráta. A trúfala si povedať, že ho pozná. Chiyo ju mala rada, vedela ju zniesť, ale Aneko mala pocit, že jej stará žena stále neverila. Nemohla ju viniť. Ku jej vnukovi sa len tak pri prvom stretnutí nedostal nikto. Jej samej to pripadalo zvláštne. Videla, ako sa tvárili, keď hovorili o Sasoriho rodičoch. Babka mu dávnejšie zaklamala, že sa vrátia a on bol nahnevaný. Chiyo toho stále ľutovala. Niekedy počula ich hádky a starkú hovoriť, že mu odvtedy nikdy, nikdy nepovedala ani jedinú lož. V takej situácii Aneko len odišla a za chvíľu sa vrátila. Snažila sa mu pomôcť sa dostať spod tých vecí, čo ho ťažili, ale v tých okolnostiach ignoroval aj ju. Všetkých. Nemohla uveriť, že ten Sasori, ktorého poznala bol raz života plné, milé dieťa. Prišlo jej to zvláštne. Ale on sa len zháčil a pohŕdal len tou predstavou. Pohŕdal sebou samým. Prečo musel dospieť tak skoro?

Boli tu svetlé momenty, kedy sa usmieval a bol šťastný. Naozaj šťastný. V poslednej dobe ale nemohli poriadne tráviť čas spolu, pretože sa mu hromadili misie. Niekedy zabúdala na realitu, že on je ninja a ona tiež. Rozdiel bol ale v tom, že on má povinnosti a denne riskuje svoj život v naozajstnom nebezpečenstve. A teraz to čaká aj ju. Nedalo sa odstúpiť. Zaujímalo ju, s kým bude v tíme, keď ju preraďovali. Dúfala v ale aspoň trochu normálnych ľudí. Kľúčové slovo: dúfala. V Sune mala naozaj málo možností a preraďovanie bola normálna udalosť. Prečo? Všetci zomreli. A ona si ani nepamätala ich mená a tváre. Prestala ich po istej dobe vnímať.

Postavila sa a pozrela na hodiny. Za pár minút sa mala stretnúť s novým senseiom. Pomaly sa rozišla na miesto stretnutia. Nervózne chvíľu postávala a rátala pri tom sama čas. Za sedem minút a dvadsaťosem sekúnd sa ukázal muž v strednom veku, v obleku Suny a keď zachytil jej pohľad, mlčky si ju premeral pohľadom. Mal čierne vlasy, hnedé oči a na tvári sa mu usadil trpezlivý výraz.

„Renge Aneko?“ ozval sa prvý. Prehltla a prikývla. Jediná reakcia, ktorú od neho dostala, bolo podráždené pozdvihnutie obočia.
„Hai,“ skúsila to inak a tentoraz už nič nepovedal. Dobré znamenie. Otočil sa na odchod a rukou jej pokynul, nech ho nasleduje. Ticho prišli až na cvičisko.
„Tvoji partneri. Dúfam, že budete vychádzať,“ ukázal na zmienené osoby. „Ja som Chiharu. Toto sú Ishi a Sasori.“
Pri poslednom mene sa lepšie zapozerala na chlapcov, ktorých predtým nijak poriadne nevnímala. Sasori vyzeral...ako Sasori a Ishi mal blonďaté vlasy s tmavými očami. Zvedavo si ju prezeral a červenovlasý ku nej len zablúdil pohľadom, až prekvapene nadvihol obočie. Očividne boli kamaráti šťastní, že sú spolu.

„Toto má byť náhrada za Sayu?“ opýtal sa Ishi až opovržlivým tónom. Sayu musela byť predo mnou s nimi. Pravdepodobne... Nie, určite mŕtva. Súdila podľa jeho konania.
„Toto je vaša nová partnerka, Aneko. Viem, že Sayu vám možno chýba, hlavne tebe Ishi, ale snažte sa aspoň trochu vychádzať,“ nepreskočil chlapcovu poznámku Chiharu a posledné slová smeroval menovaného, ktorý si len odfrkol.
„Ideme na prvý tréning, nech vieme, ako na tom si, Aneko. Bolo mi povedané, že vieš dobre hádzať zbraňami, boj na blízko a bábkarstvo. Pôjdeš proti Ishimu na skúšku. Veľa šťastia.“
On a Sasori odstúpili niekoľko krokov od nich a Aneko pravou rukou zovrela kunaj, ktorý mala vo vačku vzadu. „Môžete začať.“

Ani jeden sa nepohol a len niekoľko sekúnd stáli, kým blondiak nevyštartoval a neohnal sa po nej kunajom. Ten jeho odrazila svojim vlastným a pokúsila sa ho kopnúť do boku. Rýchlo skĺzol dozadu a vyhol sa. Hodila po ňom pár shurikenov, ale keď sa do neho zabodli, ozvalo sa hlasité „Puf“ a Ishi tam už nebol. Klon? Inštinktívne sa skrčila k zemi a spravila kotrmelec dozadu práve včas, aby sa vyhla chlapcovmu útoku. Postavila sa a z pečatí na zápästiach vybrala niekoľko ihlíc, ktoré na neho ihneď leteli. Niekoľkým nestihol uhnúť a zapichli sa mu do ramena. Neboli otrávené, ale vyzeral, že ho to iritovalo a tak zbrutálnel a zosilnel. V sekunde bol u nej a zahnal sa po nej naraz päsťou a aj kopom. Uskočila dozadu a pokúsila sa ho zraniť kunajom. Ako tak uhol, ale odsekla mu pár vlasov. A takto to išlo stále dookola.

Zrazu spravil niekoľko pečatí, položil ruky na zem a pred ňou zo zeme vyrástla stena. Ishi už nebol tam, kde predtým a zozadu ju udrel do hlavy. Udržala si rovnováhu a otočila sa. Chlapec sa chystal k ďalšiemu úderu, ale Aneko len vytiahla dva kunaje a začala útočiť. Pokúsila sa ho bodnúť do ramena, ale čepeľ sa o neho len ošuchla a odrezala kus trička. Chytil jej ruku a skrútil jej ju. Ignorovala krátkodobú bolesť, pretočila sa tak, aby končatinu opäť mala v normálnej polohe a bodla ho do zápästia, dúfajúc, že netrafila žilu. S tlmeným výkrikom prerušil zovretie, ona rýchlo pristúpila ku nemu a lakťom mu z celej sily udrela do čela. Zapotácal sa dozadu ako opilec, ale nespadol. Jednou rukou si pridržiaval poranené miesto a Aneko už nečakala, zvolila ďalší útok.

Ale tento krát ju prekvapil; vrhol sa vpred, vyhol sa kunajom a zvalil ju k zemi. Jednu zbraň pustila pri páde a druhú jej z ruky vytrhol. Práve tou sa zahnal po jej hlave, ale pridržala pred sebou ruku, z ktorej jej na tvár vyprsklo pár kvapiek krvi. Hovoril, že na skúšku...
Zatiaľ využila jeho prekvapenia a rýchlo vybrala z rukávu niekoľko ihlíc a čepelí, ktoré mu aj hneď bodla do chrbta. Odskočil od nej a dopadol tvrdo na zem. Aneko sa nadvihla na lakti a teraz ležala na boku. Hlava jej ovisla k zemi.

„Dobre, stačí!“ zakričal na nich sensei a dobehol ku nim. Pomohol Ishimu zo zeme a prehodil si chlapcovu ruku cez ramená. On sa od neho ale odstrčil a skúsil odpochodovať sám. Zranenia mu to ale nedovolili a podlomili sa mu kolená. Muž ho znovu zachytil. Aneko situáciu potichu sledovala. Cítila sa previnilo.
„Bola si dobrá,“ povedal Chiharu a odkráčal aj on.
Sasori ku nej podišiel a sledoval, ako vstáva. Skoro zabudla, že tam bol aj on.
„Prečo ma neznáša?“ spýtala sa, v mysli sa jej vybavila zbrutálnená tvár chlapca.
„Nie, že by ťa neznášal,“ pokrčil plecom jemne, „berie ťa ako náhradu za Sayu. Bola jeho najlepšia kamarátka a on si len potrebuje na niekom vybiť hnev. A ty si bola prvá, kto mu prišiel do rany. Len nevie, čo robí. A teraz si ho len nahnevala ešte viac.“ Poslednú vetu si poznamenal viac-menej pre seba.
„Vyzerá to tak, že ma každý nenávidí,“ povzdychla si smutne.
„Neboj,“ jemne sa uškrnul. „Ja ťa mám rád.“