Reset 32 - Špeciál 2.

Odpovede na komentáre k 31. :)

Takže vám ďakujem za záujem a prečítanie ďalšej časti, som potešená a nadšená vašimi komentármi a a naozaj som rada, že ste ma neukameňovali a opäť ste ďalej čítali túto poviedku.
Eli-chan - som rada, že sa mi podarilo naviazať ten koniec ako sen, takže je to hladký prechod Ďakujem za komentár a za to, že sa ti to skutočne páčilo
Kaya_. - Neboj sa, celé to nejako dopadne, uvidíme čo bude netuším aký bude ten druhý koniec, ale opäť moja fantázia vymýšla Ďakujem veľmi pekne, som rada, že túto poviedku vidíš v takomto svetle, a že sa rozvíjala to bol môj zámer a som rada, že to vyšlo. Že to nebolo nejako moc nudné Neboj sa, určite neprestanem písať a aj keď táto séria skončí, určite prídem sem s novou, a už aj tuším že o čom bude, takže ak sa ju rozhodneš prečítať a bude sa ti páčiť, tak to budem len rada. Osobne tie pocity mávam aj ja keď prečítam knihu alebo poviedku do konca, takže ťa chápem treba si potom nájsť náhradu
Yumiko-chan - jeej, ďakujem som rada, že sa ti jeden koniec páčil. Avšak upozorňujem, že ja tu vidím viac reálnych koncov takže sa nechajme prekvapiť ďakujem ti za komentár a zastavenie sa
Kami-chan - Keď si odmyslíš to niečo hore, tak v podstate tak vyzerala ako na tom obrázku som rada, že máš rada, keď pridávam obrázky, ale niekedy sa naozaj ťažko hľadajú dosattočne vyhovujúce scénky V každom prípade ti ďakujem za každý jeden komentár a každé prečítanie Som zvedavá na tvoju reakciu keď nastane koniec, ktorý sama ešte netuším aký bude
lunaru-lucita-lusa - Obdivujem ťa, že si celú moju sériu prelúskala za jeden deň, muselo ti to trvať celý deň, je dosť dlhá ale som rada, že sa ti očividne tak páči, že si to s ňou vydržala A áno, pochopila si to úplne správne! neboj sa, ono sa to nejako vyrieši, uvidíš a ďakujem za posledný bod si milá!
A! Keďže máš môj obdiv a prečítala si moju sériu za jeden deň - venujem ti tento diel! Takže dúfam, že si ho užiješ :)
Zina 296 - Nemusíš ďakovať A ešte neviem čo bude na konci, ale viem, že už sme k tomu blízko Prídávam dieliky nové ako mi to len ide, ale keďže je to len raz do týždňa, tak sa snažím. Zatial sa mi to darí!
Sayuri Rin Yium - Ďakujem veľmi pekne! Naozaj si cením, že si mojim poviedkam verná a dúfam, že si ďalšie užiješ
yukiKATEKA - ĎAKUJEM! Som rada, že som ťa prekvapila
Sarah Nara - v tom je tá sranda A máš pravdu, nehanbím sa Aj ja dúfam, že ťa prekvapím ĎAKUJEM za komentár a prečítanie ;)

Ruky sa mi potili a snažila som sa udržať si akú takú dôstojnosť. To, že som sa celá chvela a slzy sa mi spustili prúdom som nechala tak. Naruto stále mlčal a ja som ešte vždy dívala na zem. Neodvážila som sa pozrieť sa mu do očí. A ak sa aj pozriem... budú červené?
,,Naruto, ak chceš odvolať svadbu... ja s tým nič nespravím. Vybrala som si... pravdu.“ Dodala som, aby to nepochopil zle. Stále nič.
,,Nehnevaj sa na Sasukeho, on sa snažil tomu zabrániť... a ja som si povedala, že radšej ti to poviem teraz, ako by som to mala tajiť a klamať ťa do konca života. Hovorím ti to, pretože viem, že na to máš právo a musíš to vedieť. Som hrozná. Áno, viem, ale nebudem taká mrcha a nepriznám sa ti s tým až budeme svoji, len kvôli tomu, že nás dali zosobášiť. Keď si ma aj po tomto budeš chcieť brať, tak s tým, že budeš o mne vedieť všetko. “ Vyhŕkla som rýchlo a mala som čo robiť, aby sa mi slová neplietli jedno cez druhé.
,,Skutočne ma to mrzí. Nechcem ničiť vaše priateľstvo a so Sasukem to skončilo. Bolo to niečo ako ty a Sakura.“ Ucítila som, ako sa strhol a priala som si vziať tie slová späť. Boli príliš tvrdé a pripomínali mu, čo mi on kedysi urobil. Len s tým rozdielom, že ja už som bola sľúbená nemu.
,,Naruto... prepáč... prosím, nehnevaj sa na neho.“ Zopakovala som a to už som nahlas vzlykala, lebo sa to zo mňa dralo a srdce som cítila až v krku.
Zrazu som zacítila, ako ma chytil jedným prstom za bradu a zaklonil mi hlavu, aby som sa mu mohla pozrieť do očí. No ja som zanovito držala očné viečka zatvorené. Tak hrozne som sa bála tej líšky v jeho vnútri, toho hnevu v jeho očiach a ublíženého výrazu.
,,Pozri sa na mňa.“ Zašepkal tichým hláskom a to ma prinútilo otvoriť oči. Jeho oči boli modrej farby ako ten najchladnejší oceán. Nedokázala som mu z nich vyčítať žiadnu emóciu.
A odrazu ma pobozkal. Neuvedomovala som si kedy sa to stalo. Utápala som sa v jeho očiach a v tom som bozkávala jeho pery. Snažila som sa do toho vložiť všetku lásku, každý jeden cit, ktorý som k nemu prechovávala. Neobjal ma, iba bol naklonený ku mne a dobíjal moje ústa. Po chvíľke sa trochu odtiahol, ale neprerušil úplne náš bozk. Obtrel svoje pery jemne o tie moje a spojil naše čelá. Mala som zatvorené oči a vnútri som sa ešte viac chvela ako pred tým. Počula som, ako vydýchol. Odlepila som od seba zlepené mihalnice a opäť som sa dívala do jeho tváre, ktorá bola tak blízko pri mne, že som videla ryhy, ktoré mal na každom líci. Cítila jeho horúce čelo opierajúce sa o to moje.
,,Máš odpustené... nezazlievam ti to.“ Smutne sa usmial a potom sa odo mňa odklonil. Stála som tam ako prikovaná a zízala som na neho.
,,Každý chybuje. Sme len ľudia.“ Ozval sa znovu po chvíľke, keď som mu na to nedokázala nič povedať. Pohladil ma po mokrom líci a nadvihli sa mu kútiky úst.
,,Nechcem o teba prísť.“ Nežne mi zotrel slzu a odstúpil o niekoľko krokov ďalej v tej sekunde, keď sa otvorili dvere a dnu vbehol môj otec.
,,Naruto, čo tu robíš? Nemal by si Hinatu vidieť pred svadbou.“ Zamračil sa, ale ani jeden z nás sme ho nepočúvali. Naruto sa otočil jeho smerom a odkráčal až ku dverám. Tam sa zastavil a chytil kľučku.
,,Budem ťa čakať pred oltárom.“ Otočil na mňa len hlavu a zazubil sa. O sekundu na to už bol preč a ja som zostala sama v miestnosti s otcom. Rukou som si siahla na pery, aby som sa uistila, že sa to všetko naozaj stalo. Potom som sa pozrela na seba do zrkadla, lebo som si uvedomila, že som určite celá rozmazaná, ale na mojej tvári nebol ani fľak. Ino určite rátala, že budem plakať nad týmto dojímavým dňom a nababrala na mňa make-up, ktorý sa mi nezmyje. Vďaka jej za to.
,,Čo plačeš? Už si dojatá?“ ktosi ma chytil za plecia a otočil k sebe. Otec sa usmieval od ucha k uchu a vyzeral ako človek, ktorý práve vyhral v lotérii.
,,Áno...“ zamrmlala som potichu, asi mi nebolo ani rozumieť, ale to on nepotreboval. Chytil mi ruku a viedol ma cez celú miestnosť von. Ale skôr než otvoril dvere, zastal a premeral si ma.
,,Si krásna. Dcérka.“ Asi po prvý raz som v jeho hlase počula nehu a hrdosť. Samozrejme, prečo by na mňa nebol pyšný, keď som spravila po jeho.
,,Ďakujem.“ Zmohla som sa len na toľko a zhlboka som sa nadýchla.
Už sme vychádzali na chodbu, keď som sa zarazila a zastala som.
,,Otec? Kde je Sasuke? Má naše svadobné obrúčky a Ino mi prišla povedať, že chýba. Bez obrúčok-“
,,Ten mladý Uchiha? Už je v miestnosti s ostatnými. Prišiel asi pred desiatimi minútami.“ Skočil mi do reči, aby ma upokojil a ja som sa musela uvoľniť. Je tam. Nechce mi zničiť svadbu. Teraz je všetko presne tak ako má byť.
Prešli sme cez chodbu a zastali sme. Iba raz som sa nadýchla, keď v tom sa otvorili obrovské dvojkrídlové dvere a počula som úvodné tóny svadobného pochodu. Všetci v kostole sa postavili a upriamili svoju pozornosť na mňa. Videla som usmievavé pohľady ľudí, úškrny na tvárach rady starších, Mikoto ako sa na mňa povzbudzujúco usmieva, Fugaku sa tváril vážne, ale v tvári mal akýsi uznanlivý pohľad, Sakura hľadela niekam úplne inam, Ino stála pri oltári a kývala mi. V tvári mala rumenec od vzrušenia. A bolo tam mnoho iných ľudí, ktorých tváre som nestihla zaznamenať. Mala som pocit, že mi nohy vrástli do zeme a keby sa nebol otec pohol ako prvý, asi by som z toho šoku zostala stáť. Jemne mnou trhlo a rýchlo som mu prispôsobila svoju chôdzu, aby ľudia nič nespoznali. Cesta k oltáru sa mi zdala byť tak neskutočne dlhá a zároveň hrozne krátka. Ino vo fialových šatách stála bokom a priam žiarila. Naruto sa nervózne ošíval a keď ma zbadal, usmial sa, akoby sa mi snažil dodať odvahu. Sasuke stál vedľa neho, ale nehľadel na mňa, ale do zeme a ja som tiež odvrátila pohľad. A odrazu som bola na mieste a otec bral moju ruku a podával ju Narutovi. Niečo mu povedal a Naruto si ju opatrne vložil do svojej. Potom sme sa otočili ku kňazovi, hudba stíchla a dav ľudí si posadal.
,,Drahí snúbenci, prítomní...“ všetko sa mi zlialo do jedného a nedokázala som sa sústrediť na slová, ktoré nám kňaz adresoval. Po celý čas som cítila, ako sa mi ruky viac a viac potia, vnímala som každý Narutov nádych a pohyb a v tom som mala nehoráznu chuť utiecť. Bála som sa a nevedela som sama v tej sekunde, že čoho. Cítila som sa taká maličká v tomto obrovskom dave ľudí čakajúcich na moje rozhodnutia. Mierne som naklonila hlavu a pozrela som sa na Naruta, aby som sa uistila, že je v takej pohode, aby ma to mohlo ukľudniť. Až teraz som si uvedomila, že má nagélované vlasy, čo ma celkom zarazilo. Vedela som, že si ho do parády zobrala tetina kamarátka, ale to, že mu bude gélovať vlasy som netušila.
Proti mojej vôli som sa pozrela aj na Sasukeho, ktorému vlasy vzadu viac stáli ako inokedy a ofinu mal uhladenú. Tak preto sa mi zdal byť iný na prvý pohľad. Tiež mu upravovali vlasy. Potlačila som menšie zachichotanie sa, pretože mi prišlo celkom vtipné, že oni dvaja boli tak upravení.
Sasuke zrejme počul, ako mi cez pery prešiel menší sykot, ktorému som nestihla zabrániť a pozrel sa na mňa. Svoje čierne oči zapichol do mojich a mňa oblial chlad. Toľko bolesti a zúfalstva z neho sršalo, že som musela odvrátiť zrak, ale on bol rýchlejší a opäť sa zadíval do zeme.
Aké strašné pre neho musí byť pozerať sa na toto tu. Aké zlé to musí byť pre Naruta stáť tu a usmievať sa, aj keď už vie, že jeho najlepší priateľ a svedok sa do mňa zaľúbil a ja som mu podľahla. Aké hrozné to bolo pre mňa tu stáť a vedieť, že už niet úniku a priať si rozdeliť sa, utiecť, zomrieť, zachrániť čo sa dá, obom dať to, čo chcú, pomôcť Hanabi. Bolo mi už prirodzené cítiť zúfalstvo a triasť sa nervozitou. A vo vnútri som aj tak bola prázdna. Dutá... Cítila som všetko a zároveň nič.
,,Hinata Hyuuga, beriete si Naruta Uzumakiho za svojho právoplatného manžela, budete ho milovať v dobrom i zlom, v zdravý aj v chorobe, v bohatstve aj chudobe pokiaľ vás smrť nerozdelí?“ keby kňaz nepovedal moje meno, ani by som nezaznamenala, že na mňa hovorí. Počkať. To sme sa už dostali až sem? A kde je – Zišli sme sa tu...? To som tak rýchlo prepásla? Na sucho som prehltla a vyvedená z miery, - že už musím povedať konečný verdikt, ktorý všetko spečatí - som nebola schopná otvoriť ústa.
Všetci čakali čo poviem a cítila som napätie z Naruta, ktorý možno v poslednú chvíľu zapochyboval a bál sa, že nakoniec ucuknem, zo Sasukeho, ktorý asi dúfal, že je to celé len zlý žart, nočná mora a preberie sa. Z otca, ktorý sa mi myšlienkami určite snažil vsugerovať to slovo.
Nie – bolo toľko dôvodov, aby som ho povedala.
Nie – kvôli mojej slobode, slobodnej vôle.
Nie! – kvôli Sasukemu. Pre to všetko, čim sme si prešli a čo sme spolu zažili.
Nie! – aby som sa vzoprela svetu a dokázala, že som hodná toho, rozhodovať sa sama za seba.
Nie! – kvôli Hanabi, aby vedela, že aj ona mu môže povedať to jednoduché slovko. Vzoprieť sa všetkým. Celému svetu, otcovi a bojovať sama za seba. Ja som bojovala za ňu – aby ona už nemusela.
Nie !!! – kričalo moje vnútro.
,,Áno,“ Ucítila som, že pery sa mi pohli sami od seba i keď s námahou. Počula som, ako z mojich úst vyšiel hlas.
Áno, kvôli Narutovi a kvôli nám. Niečo v našom živote, náš slepý bod do ktorého sme sa dostali nás zblížil. Určite áno, lebo mi bol schopný odpustiť. Áno – pretože aj on je v tom so mnou a budeme bojovať každý deň, držať sa zubami nechtami. Nechceme stratiť jeden druhého. Ešte vždy pre mňa znamená veľa. Áno – lebo to zachráni moju mladšiu sestru. Áno – kvôli svojmu klanu, ktorý o pár dní padne na moju hlavu. Áno – lebo mi toto všetko bolo predurčené.
A v tom všetko som postrehla, ako si Naruto vydýchol s úľavou a Sasuke sklonil hlavu. Myslím, že som videla ako mu spadla slza a zaleskla sa v priestore. Zatvorila som oči. Snažila som sa tváriť, že som to nepostrehla. Možno sa mi to zdalo.
,,beriem.“ Zatriasol sa mi hlas a pozrela som sa na kríž, ktorý visel za kňazom. Nechcela som sa na nikoho dívať. Nechcela som vidieť otcov samoľúby úsmev, Narutovu šťastnú tvár, Sasukeho uplakané oči. Kňaz sa obrátil k vycerenému Narutovi, ktorý sa až triasol, aby mohol odpovedať. Nahmatal moju ruku a stisol mi ju. Tak sa chvel šťastím, až sa mi rozvibrovali kosti až niekam po rameno. Vysielal ku mne pozitívnu energiu. Cítila som ju. Zapĺňala mi telo a mala som dojem, akoby som počula Naruta. Tak ma držal za ruku, že som mala pocit, že ku mne prehovára a ďakuje mi. Znovu som zatvorila oči a pousmiala som sa. Všetko čo robím od dnešného rána je správne. Takže ma čaká naplnený život. Už žiadne chyby. Začnem ako nový človek. A s novým menom.