Reset 28 - Gaara, najlepší priateľ

Skrytý obsah

Opäť raz ĎAKUJEM za čas, ktorý ste si našli, aby ste si prečítali ďalšie moje vymýšlance Veľmi si to cením. Viem, že ten diel pred tým bol kľudný, aj tento bude a možno aj ten ďalší. Ale potom príde poprask, ticho pred búrkou a to je dôležíté dúfam, že vás do dovtedy neomrzí. Pekný deň
A diel je venovaný opäť Kami-chan za jej rozsiahle komentáre, ktoré ma vždy pobavia Ďakujem ;)

Na druhý deň som vstala okolo obeda našťastie bez bolesti hlavy, ale s menšou traumou. Nebola som zvyknutá na také výjavy, aké som videla v ten posledný večer rozlúčky so slobodou. A pochopila som jedno. Dievčatá sú v niektorých prípadoch fakt horšie ako chalani.
A v tom ma napadlo, ako to asi vyzeralo u chalanov? Určite o nič lepšie. Alkohol a rozlúčka so slobodou – najhoršia kombinácia aká môže existovať. Hlavne, keď sú tam ženy. A ešte k tomu také ženy, ako vravela Temari. A na každej rozlúčke bývajú. Ja som sa snažila samu seba presvedčiť, že Naruto by na niečo také nikdy v živote nepristúpil.
Hlúposť. Bože, Hinata. Ty si tak naivná a hlúpa, až to boli! Urobil to raz s najlepšou kamarátkou, môže to urobiť znovu! – vynadala som si v duchu a rozčúlene sa vyhrabala z postele. Musím to vedieť. Musím vedieť, čo tam včera robil. Cítila som tú nutnosť, mala som strach. Čo ak sa tam s nejakou... kto vie čo tam s nejakou Naruto robil? Možno bol zasa tak na mól a nebude si to pamätať. Od koho sa to dozviem? Kiba...? Nie, ten mu to zradí. Shikamaru určite celú rozlúčku prespal na stole. Sai? Ten ani sám nevie kde mu hlava stojí. Predpokladám, že pozeral von oknom a sníval o Ino. Kakashi a Ibiki boli určite v nejakej osemstej dimenzii a možno aj otrávení alkoholom. Hm... Gaara. On mi všetko povie. Jasné! Veď on predo mnou nemá tajnosti a ani ja pred ním. Pochopí môj záujem. A nie je ako oni. Ha!
Len čo som sa naobedovala – s otcom som sa rozprávala zasa iba o svadbe – vybrala som sa prezliecť sa. Dnes som sa rozhodla pre biele kraťasky, levanduľové tričko na ramienka a žabky. Vlasy som si nechala rozpustené, ale gumičku som si natiahla na ruku. Vedela som, že v tejto horúčave to dlho nevydržím. A mala som pravdu. Prešla som asi dvadsať krokov od domu a musela som si vlasy zviazať do konského chvosta. Nedalo sa v tejto horúčave poriadne chodiť po slnku. Cítila som, ako mi praží na hlavu a mala som pocit, že vlasy mi horia. V jednej ruke som držala peňaženku –neobľubovala som kabelky – a kráčala som za Gaarom. Až po chvíli som si uvedomila, že vôbec netuším kde býva. A tak som sa rozhodla v prvom rade zabehnúť k Narutovi do bytu a spýtať sa ho na to. O desať minút som stála pred jeho bytom a vyšla som desať schodov len aby som sa ocitla pred hnedými dverami. Zaklopala som a čakala. Nič. Zaklopala som znovu, ale nikto neotváral a zvnútra sa neozývali žiadne zvuky. Že by ešte spal? Kto vie do kedy sa zabávali. Skúsila som to tretí raz, ale nakoniec som to vzdala. Buď spí najtvrdším spánkom, aký kedy u neho nastal, alebo je v Ichiraku rámen a obeduje. V kancelárii nebude... veď vravel, že tento víkend má úplne voľno a tak som sa rozhodla pre jedinú možnosť a to skúsiť Ichiraku.
Kráčala som po ceste plnej rodinných domov, keď som zbadala Kakashiho dom. Ten bol v... otrasnom stave. Po celom dvore sa váľali plechovky, rozlámané stoličky, rozhádzané papiere a na dverách bolo kunaiom vyryté... radšej som sa tvárila, že som to ani nečítala. Hneď som vedela, že Kakashi bol tak ožratý, že nevedel nájsť pergamen a pero. A očividne ho netrápilo, že niečo také napísal na vchodové dvere. Premýšľala som nad tým, či chcem vedieť príbeh toho, ako sa to stalo.
Chcem. Rozhodla som sa po chvíľke s úsmevom. Okno - zrejme do obývačky - bolo rozbité a črepiny sa váľali na zelenom trávniku. Vedela som, že v dome sa nenachádza ani myš, lebo som necítila ničiu chakru a byakuganom som to rýchlo presnorila. Hľadala som len telesné schránky, lebo som rátala s tým, že viac z nich neostalo, ale nikoho tam nebolo. Najskôr som zvažovala, že pôjdem tam, ale keď som zbadala prerazenú bránku, pridala som do kroku a rozhodla som sa, že nechcem vidieť zvyšok. Zahla som na hlavnú ulicu a pri tom som hľadela na stánky len nech vymažem ten výjav zo svojej hlavy. Sem-tam som sa pristavila a pozrela som si veci, ktoré ma zaujali, ale potom som pokračovala v ceste. Priala som si byť či najskôr v tej malej reštaurácii, lebo to slnko bolo tak doterné a unavovalo ma. Konečne som zbadala svoj vysnívaný cieľ a pridala som do kroku. Čím bližšie som tam bola, tým viac som počula hlasný rehot chalanov. Odhrnula som záves a naskytol sa mi pohľad na plné Ichiraku. Shikamaru, Kiba, Kankurou, Lee a Iruka veselo jedli a rehotali sa. Na druhej strane Kakashi, Gai a Sai sedeli pri bare a držali sa za hlavy. Pred každým bol pohár vody. Boli bledý a unavení. Gaara, ktorý sedel na boku sa občas usmial a usrkával si z kávy.
,,Hinata!“ zvolali, keď ma zbadali a hneď ma vtesnali vedľa seba skôr, ako som sa nazdala.
,,Kedy si vstávala?“
,,Mali ste aj vy divokú noc?“
,,Ako bolo včera? Užila si si to?“ vyzvedali jeden cez druhého a nevedela som, komu mám odpovedať skôr.
,,No bolo to...“ očervenela som, keď som si spomenula na ten večierok.
,,Iné...“ doplnila som a radšej som si rýchlo objednala niečo na pitie.
,,Ale vidím, že ste sa vy zabávali. Teda... videla som. Kakashi, uvedomuješ si, že máš vyryté na dverách – Som úchyl?“ spýtala som sa potichu a zároveň zhrozene. V miestnosti sa ozval výbuch smiechu. Kakashi sa na mňa pozrel a prikývol. Rýchlo sa chytil za hlavu a ubolene vzdychol.
,,Prečo si si to tam napísal?“ chcela som chalanov nejako odtrhnúť od otázok na našu párty, a očividne sa mi darilo.
,,Stávka.“ To bolo jediné, čo dokázal povedať a potom si ľahol na bar.
,,Teším sa, keď to tam budeme musieť upratať.“ Poznamenal sucho Kankurou, načo sa ozval Kakashi, ktorý sa ani neunúval zdvihnúť hlavu. ,,A kúpiť nové dvere. A okno.“ Všetci chalani sa pozreli do svojich misiek. Vedela som, že sa im to platiť nechce. Smola, mali žúrku, tak musia niesť následky.
,,Takže vidím, že bolo dobre.“ Zasmiala som sa, lebo som nevedela udržať smiech.
..Dobre?! Slabé slovo! Super bolo. Fakt skvele, veď niektorí z nás ešte ani nespali.“ Pochválil sa Lee a buchol sa do hrude. Sai, Kakashi a Ibiki si zúfalo vzdychli.
,,Vidím, že ste to včera riadne prehnali.“ Ako tak som sa ešte držala, aby som nevyprskla ešte do väčšieho smiechu, ale nakoniec som sa tomu nemohla ubrániť.
,,Bola to divočina. Počuj, správala sa Ino... nooo, veď vieš.“ Sai sa na mňa zničene pozrel a videla som, že mal problém poskladať jednu súvislu vetu.
,,Všetky zadané dievčatá sa správali slušne. O tom ani nepochybujte.“ Rozhodla som sa, že ich ukľudním naraz, než aby som každému dávala hlásenia zvlášť.
,,O Temari sa ja nebojím. Mám v nej plnú dôveru.“ Zívol si Shikamaru a odpil si z kávy.
,,A čo Naruto, ako si to užil?“ musela som sa spýtať a uistiť. Všetci sa zasmiali a mne v hrdle navrela hrča.
,,Myslím, že dobre, dokonca by sme povedali, že Sasuke si užíval viac ako náš ženích. Že Sasuke?“ ozval sa Lee a ja som zvrtla pohľad k novému príchodziemu, ktorý vyzeral úplne normálne ako každý iný deň. Práve odhrnul látku a ruku mal ešte stále zdvihnutú a pridržiaval ju. Sasuke pozdvihol obočie a zadíval sa na neho. Mňa prehliadol, akoby som tam ani nebola.
,,Dobre, dobre. Robím si srandu.“ Zafrflal Lee a rýchlo sa zhrbil nad svoju misku. Okamžite som sklopila pohľad. Strašne som sa hanbila za ten posledný raz čo ma videl opitú. A naozaj si Lee robil srandu? Čo ak...? Mal na to plné právo... veď je slobodný a nemá voči nikomu záväzky. Môže si robiť čo chce s kým chce. Ale aj tak som sa neubránila tomu nepríjemnému pocitu, ktorý na mňa doľahol, keď som si spomenula na kopu ženských so Sasukem a Narutom. U oboch mi to vadilo!
Sasuke niečo rýchlo povedal Gaarovi - nestihla som to zaznamenať - a rýchlo odišiel. Pozrela som sa na Gaaru, pretože som sa chcela s ním rozprávať.
,,Počkať. A kde je Naruto? Myslela som si, že bude tu.“ Povedala som celkom prekvapeným hlasom, keď som si uvedomila, že tu vlastne nie je. Že by tak tvrdo spal a neotváral mi?
Nikto ma očividne nepočúval a tak som očakávala odpoveď od Gaary, ktorý bol jediný, kto mi venoval pozornosť. Kývol mi hlavou smerom von a odhrnul látku, aby mi dal prednosť. Pohla som sa z miesta a vydala som sa von na ulicu Konohy. Gaara ma nasledoval a vydal sa pomalým krokom na prechádzku. Starostlivo som s ním držala tempo. Bol nezvyk vidieť ho bez tej nádoby, ktorú večne nosil všade so sebou.
,,Naruto je v kancelárii. Aj včera tam bol celý deň až do večera. Úplne zabudol, že má rozlúčku so slobodou, až kým ho chalani nenašli a nepripomenuli mu to.“ Povedal a založil si ruky za chrbát.
,,Nevravel náhodou, že tento víkend nemá žiadnu prácu?“ spýtala som sa ľútostivo a pozrela som sa na jeho červené vlasy povievajúce vo vetre.
,,Ja si ani nechcem predstaviť čo ma čaká keď sa vrátim. Kage nemá nikdy pohov. Ani sa nenazdáš a behom pár sekúnd sa ti na stole nakopia aj štyri veže papierov.“ Usmial sa na mňa jemným pohybom pier a potom sa zahľadel pred seba. Vzdychla som si. Ach, chudák Naruto.
,,A čo robil na večierku?“ spýtala som sa ho trochu nezaujato. Dobre, dobre. Snažila som sa tak tváriť.
,,Predpokladám, že stále riešil v hlave veci ohľadne Konohy, lebo bol trochu nesústredený. V podstate mal Lee aj pravdu. Sasuke si to užíval viac ako Naruto a to už je čo povedať.“
Žmurkla som a potriasla hlavou, aby som si bola istá, či som dobre počula.
,,Prosím? Čo tým chceš povedať? Mali ste tam... ženy?“ spýtala som sa nevinne. Nemohla som byť hneď podozrievavá, nie?
,,Samozrejme. Kakashi a Ibiki bez žien?“ nadvihol obočie, aby mi dal najavo, že moja otázka bola úplne od veci. Sama som si to uvedomovala.
,,Sasuke tam so žiadnou...“ Upokojil ma rýchlo, keď videl môj výraz,
,,Len to prehnal.“ Videla som ako ho striaslo a mne sa zježili všetky chĺpky na tele.
,,To nemyslíš vážne. Vysvetlíš mi to prosím lepšie?“ Povedala som s úžasom v hlase a radšej som sa zadívala na zaprášenú cestu.
,,No, vypil si. Mohol by oponovať Tsunade. Musel som ho neskôr zobrať do bytu a Naruto bol taký milý a pomohol mi.“ Trvalo mi najmenej desať minút než som vstrebala tieto slová. A v tom ma napadlo, či sa náhodou neprebral, keď ho niesli do bytu.
,,A... Sasuke... on, no... nehovoril nič?“ spýtala som sa ho s obavami a zahryzla som si do spodnej pery. To som robila vždy, keď som bola s nervami v koncoch.
,,Nie. Chvíľu som mal obavy, že mu niečo povie a zvažoval som alternatívu ucpania úst pieskom, ale on očividne vie čo robí. Teda, až na to opitie sa. V každom prípade Sasuke nie je hlúpy a nezradil by ťa, aj keď ho stojí veľa úsilia tváriť sa v pohode hoci vie, že zrádza najlepšieho priateľa.“ Ani som sa na neho nemohla pozrieť. Prestala som premýšľať. Nechcela som nad ním premýšľať, ani nad nikým a tak som sa sústredene dívala pred seba a rátala som. No srdci sa mi opäť usadil tlak, ako to býva keď je človek v úzkych. Jeden...dva... tri... šty-...
,,To je hrozné... úplne som to pokašľala Gaara.“ Nevedela som, čo mám robiť. Chcela som sa hneď v momente rozbehnúť za Narutom a povedať mu to. Ale Gaara ma zatiahol do uličky a objal.
,,Zvládneš to. Neboj sa. S Narutom to... ustojíš. Možno naozaj tie city sú niekde dnu. A Sasuke... budete to mať všetci ťažké.“ Veľmi mi tým čo povedal nepomohol a asi si to aj uvedomoval, lebo sa naštvane udrel do čela keď som začala poťahovať nosom.
,,Hin... bude to dobré. Naozaj bude. Viem to. Veríš mi?“ chytil ma za plecia a pozrel sa na mňa.
,,Áno... vždy si mal pravdu. Nemýliš sa. Všetko dobre dopadne. Románik sa zabudne, manželstvo sa vyplní.“ Usmiala som sa na neho a vtedy som pochopila jedno. V núdzi spoznáš priateľa. Podržal ma tak ako nikto iný. Bol ku mne úprimný a snažil sa mi pomôcť. Bol jediný, kto ma mohol pochopiť a jediný, kto pri mne mohol stáť. Objala som ho a neho to očividne zaskočilo.
,,Ďakujem, že ťa mám.“ Zašepkala som mu niekde na úrovni pliec, lebo vyššie som nedosiahla presne ako u Naruta. Cítila som ako sa uvoľnil a jemne ma objal.
,,A Naruto? Čo robil celý večer?“ spýtala som sa ho keď som sa odtiahla a vybavila som si jeho tvár a hlavne ten jeho dobre známy úsmev. Začal mi chýbať. Mal v sebe energiu, ktorá ma vedela dobiť a potrebovala som sa dostať do jeho blízkosti. Potrebovala som sa presvedčiť, že skutočne... skutočne čo? Že mi naozaj chýba tak veľmi, ako som to v tejto sekunde pociťovala?
,,Sedel a popíjal šampus. Konverzoval, ale občas odpovedal úplne inak, ako sa očakávalo. Čiže bolo jasné, že premýšľa nad inými vecami.“
,,A čo ženy?“ bola som tak hrozne zvedavá. Chcela som vedieť, čo robil, kde robil, ako robil, prečo robil a hlavne s kým robil. Hrdlo mi stiahlo a čakala som na odpoveď.
,,Vyhýbal sa im oblúkom. Aj keď ho nasilu posadili na stoličku, on sa postavil a povedal niečo v zmysle, že to nie je pre neho a tak si to užil Ibiki za neho. Nechutné.“ mala som pocit, že bude vracať, lebo sa tak zatváril a ja som ho chápala. A zároveň som pocítila hrdosť a radosť nad Narutovým konaním.
,,Ďakujem Gaara. Veľmi pekne ďakujem. Idem za Narutom. Treba ho vytiahnuť z tej kancelárie.“ Povedala som, keď som vykukla z uličky na ulicu a už som sa ponáhľala za ním. Chcela som ho objať. Tak veľmi som po tom túžila, že som sa po chvíľke rozbehla jeho smerom.