Forever or never 59: Zasadanie rady...

„Teraz sa bude konať Zasadanie rady,“ oznamovala im Tsunade, ktorá spolu s Gaarom kráčala popri nich. Zasadanie rady sa konalo v jednej veľkej miestnosti, kde sa nachádzal veľký drevený okrúhly stôl. Zasadanie trvalo väčšinou okolo hodiny, najmenej. Riešili sa na ňom podstatné veci, momentálne vojna.
„Prečo to hovoríš, akoby sme tam mali ísť,“ poznamenala Sora, „nie sme členmi a máme dôležitejšie veci na práci, ako...“
Nedokončila vetu, lebo do nej Keita štuchol. „Kde by si chcela vyjednávať o väzňoch a o tom, čo nás čaká?“ spýtal sa jej Keita potichu, že to počula len ona. Prikývla. Na Zasadanie tej rady sa nejako musia dostať, aby sa mohli s Kagmi porozprávať a vyriešiť všetko potrebné, aby sa mohli dostať ku portálu a potom domov.
Odkašľala si. „Chcela som povedať, že: nemôžeme ísť na to Zasadanie aj my?“ a nevinne sa na Tsunade pozrela.
„Pred chvíľou si zo Zasadania nemala najväčšiu radosť,“ prísne sa na ňu pozrela a Sora sa tvárila, že nevie o čom hovorí.
„Vážne?“ spýtala sa jej prekvapene, „Si si istá?“
„Nerob zo mňa idiota!“ sykla na ňu, „Z nejakého dôvodu chceš ísť na to Zasadanie, aj keď ti to je proti srsti, a ja chcem vedieť ten dôvod! Inak sa tam nedostaneš, to ti môžem sľúbiť!“ Tsunade vyzerala už na prvý pohľad vážne a zrejme nemala o nič ľahšiu noc ako oni.
„Dobre,“ prevrátila očami Sora a ostatní si už mysleli, že jej povie o sprisahaní Raikageho a Mizukage, „chceme vedieť, ako to je s portálom a tak. Vieš, už by sme sa radi dostali domov a táto vojna nám v tom veľmi nepomáha. Preto musíme hodiť reč so všetkými Kagmi,“ vysvetlila jej to a pri tom jej nepovedala pravdu, no ani neklamala.
„Ani to nebolelo,“ povedala sucho, „vybavím vám miesta pri stole, no nie všetkým. Z vás,“ ukázala na Soru, Keitu, Daisukeho, Otanyho, Riko, Seiichiho a Shinichiho, „budú môcť ísť maximálne dvaja, takže sa rozhodnite. A čo sa týka vás,“ ukázala na Hidana so starcom, „myslím, že vy by ste tam mohli byť tiež. Hľadači majú medzi nami svoje miesto. Lenže zástupcu Hľadačov už v rade máme, takže uvidíme či to bude možné. Zatiaľ si vyberte dvoch, ktorí sa Zasadanie azda zúčastnia,“ a s týmito slovami odišla do jedných z mnohých dverí.
„Takže, kto pôjde?“ spýtal sa hneď Shinichi, „Viem, že ja nie, ale zaujíma ma to.“
„To by tam bol bodrel, kebyže tam dôjdeš ty,“ povedal s úškrnom Seiichi a jeho dvojča malo čo robiť, aby mu na to niečo neodseklo. Dali si záväzok, že sa navzájom nenechajú vyprovokovať, no ktovie ako dlho im to vydrží, „ale, myslím si, že ani ja tam nepôjdem. Takže, kto to bude?“
„Mala by ísť Sora,“ vyhlásil Daisuke a menovaná sa naňho zamračila.
„Prečo ja?“
„Pretože vieš najlepšie argumentovať a nedávaš si servítku pred ústa...“
„...čo by mohol byť miestami problém, ale do sa vyrieši...“ vsunul poznámku Keita s úškrnom.
„...čiže ak chceme niečo vybaviť, tak s tvojim slovníkom a prístupom. Všetci vieme, že ak si niečo zaumieniš, tak pre to urobíš všetko. Tak čo? Pôjdeš?“ spýtal sa jej opatrne. Vedel, že Sora je aj tvrdohlavá, takže kebyže povie nie tak tam nepôjde. No ona prikývla.
„Dobre teda. A kto bude ten druhý?“ spýtala sa.
„Daisuke?“ povedal druhé meno Otany a keď sa naňho všetci pozreli, iba pokrčil plecami, „Všetci vieme, že je veľmi chytrý, tak by sme to mohli využiť.“
„Lenže Daisuke bude v ich očiach iba decko a jeho názory nebudú brať vážne,“ poznamenala Riko.
„Preto pôjdeš ty,“ rozhodla sa Sora a sledovala Rikinu reakciu. Nadvihla obočie a pozerala na ňu ako na blázna.
„Ja?“ ukázala na seba, „Prečo?“
„To je azda jasné! Dokážeš čítať myšlienky a keďže už len ty a Sora máte čierne oko,“ posledné slová Daisuke zašepkal ako keby ich mohol niekto počuť, aj keď na chodbe boli sami, „môžete medzi sebou komunikovať bez toho, aby niečo vedeli.“
„Presne!“ potvrdila Sora.
„Tak dobre teda,“ súhlasila Riko napokon zaskočene, lebo ani ona, ako aj dvojčatá, nečakala, že si vyberú jedného z nich. Že im budú veriť. No potom si pomyslela, že po toľkých veciach, čo prežili si naozaj navzájom dôverujú a nepozerajú sa na minulosť. Majú čistý štít, „ak ostatní súhlasia.“
Všetci prikývli, že sú za a tým boli vybraný dvaja, ktorí sa možno dostanú do miestnosti Zasadania rady.
„Prinajhoršom použijeme Rikinu schopnosť čítať myšlienky a Shinichiho schopnosť zvuku, aby sme sa dozvedeli, čo sa tam deje,“ povedala optimisticky Sora.
„Lenže nebudeš môcť vyjednávať,“ pripomenul jej Keita.
„To je pravda,“ pripustila, „ale dali sme im na výber. Mohli nás vypočuť a dohodnúť sa s nami. Keď to odmietnu, urobíme si, čo budeme chcieť.“
„A čo väzni?“ spýtal sa Otany.
„Povieme im, že Rada sa rozhodla, že sú voľní a že môžu ísť. Kým sa to Rada dozvie, už budú ďaleko.“
„Potom nechápem prečo na to Zasadanie ideme. Teda idete,“ spýtal sa Shinichi nechápavo.
„Lebo si potrebujeme oddýchnuť a nabrať sily. Ak po nás ASN pôjde, bude nám dlho trvať kým nájdeme portál a zaberie nám to veľa síl.“
A v tom prišla Tsunade. Povedali jej, koho si vybrali a ona im zas povedala, že môžu byť na Zasadaní aj oni, aj Hidan so starcom. Hidan nechápal prečo by tam mal byť, ale nikto si ho nevšímal. Do Zasadania mali hodinu na to, aby sa najedli a umyli. Tí, čo nebudú na Zasadaní si môžu oddýchnuť.

„Otváram Zasadanie Rady!“ zvolal Raikage a všetci sa posadili. Sora sedela vedľa Riko a Hidana. Hidan so starcom boli jediní Hľadači bez masiek. Oproti nim sedeli Hľadači z Konohy a Suny. Určite budú na ich strane, lebo sú na strane Tsunade a Gaaru a tí sú na ich strane.
„Na dnešnom Zasadaní sa k nám pripojili Sora a Riko, ktoré boli nedávno vyhlásené za zradkyne, no toto obvinenie sa stiahlo. A taktiež bývalí Hľadač s jeho Nasledovníkom,“ ukázal na nich Raikage, no oni sa ani nepohli. Všetci si ich premeriavali. Slovné spojenie údajné zradkyne pre nich asi nič neznamenalo. Slovo zradkyne bolo podstatné. A aby sa bývalí člen Akatsuki, s ktorou sú vo vojne, stal Hľadačom? Pre nich opovrhnutia hodné.
Bude ťažké ich presvedčiť, aby nás pustili, povedala Riko Sore cez myšlienky, budú si myslieť, že je to pokus o útek.
Pokus o útek? Spýtala sa posmešne Sora, to by som tu už nesedela.
Presvedčíš ich? Spýtala sa mierne pochybovačným tónom Riko a Sora sa jej nečudovala.
Skúsim, nič iné jej na to povedať nemohla. Nemohla jej sľúbiť, že to vyjde, keď to nie je isté, no priprav sa na útek, ak to nevyjde.
Dobre, Riko prijala túto správu lepšie ako čakala.
„Prečo ste chceli byť na Zasadaní Rady?“ spýtala sa ich Mizukage.
Sora jej pohotovo odpovedala. „Pretože chceme vyriešiť otázku našej účasti vo vojne.“
Toto chce riešiť aj Raikage s Mizukage, informovala ju Riko, presne toto chceli s nami preberať, keď sa dozvedeli, že budeme dnes v Rade. Dávaj si pozor, ako budeš formulovať vety. Čakajú kedy urobíš chybu a to by nás mohlo stáť život, upozornila ju Riko.
Preto tu si. Aby si mi povedala, čo chcú počuť a ja to sformulujem tak, že sa im to bude páčiť.
Pochybujem. Oni chcú, aby sme vo vojne bojovali a my pravý opak.
To bude trochu problém.
Trochu?
„Tak nám povedzte, ako si to predstavujete a potom sa o tom bude rokovať,“ vyzval ju Raikage pohybom ruky.
Bacha na to, čo povieš, varovala ju Riko sediaca vzpriamene vedľa nej.
„Viete, vo vojne by sme vám naozaj radi pomohli, ale vyskytol sa jeden problém,“ začala.
„Aký problém?“ reagovala hneď Tsunade.
„Portál. Máme len dva dni na to, aby sme ho našli a prešli ním.“
Musíš im toto povedať? Spýtala sa nesúhlasne Riko.
Áno, ak majú pochopiť našu situáciu. Ale trochu im to vykreslím, aby pochopili, že ak neprejdeme a zostaneme, budeme im na nič.
Ako to chceš urobiť?
Pozeraj sa, povedala jej Sora a mala čo robiť, aby sa neuškrnula. To by vyzeralo naozaj divne.
„Naše schopnosti by zmizli a my by sme nemali toľko síl na boj.“
Pekne! Pochválila ju Riko, Myslia si, že nie sme až taký užitoční vo vojne. Vyzerá to dobre....ajaj!
Čo je?
Mizukage a Raikage sa pohľadom dohodli na druhej perspektíve. Že nám zoberú naše schopnosti, kým ich máme.
Ku*va!
„A ešte by som chcela navrhnúť riešenie s väzňami,“ povedala rýchlo Sora a všetci vrátane Riko na ňu prekvapene pozreli. Nahla sa dopredu a položila ruky na stôl.
Čo to robíš? Sykla na ňu.
Nemôžu nám vybrať schopnosti! Vyberú pečate a možno sa bez nich nedostaneme domov, ako povedal Daisuke! Niečo skúsim.
Aby nás to nestálo krky!
Ver mi!
„Čo tým myslíte?“ spýtal sa Hľadač z Konohy.
„Dopočula som sa, že väznica spadla...“
„Sú aj iné väznice!“ prerušil ju Raikage.
Nepáči sa mu to, lebo nevie kam tým smeruješ.
„Tu?“ spýtala sa Sora.
„Nie , ale...“
„Transport väzňov by trval dlho. A ostatné väznice tiež nie sú prázdne. Preto mi napadlo jedno využitie týchto konkrétnych väzňov.“
„Aké?“ spýtal sa so záujmom Gaara.
„Mohli by sme ich využiť vo vojne,“ navrhla.
Ľudia pri stole sa začali prekrikovať. Niektorým sa tento nápad páčil. Iným nie. No spôsobilo to zmätok.
Spôsobuješ zmätok. To bol tvoj nápad?
Áno, a fungovalo to. No to s tými väzňami myslím vážne. Sľúbila som Tieňovi, že aj ich budem riešiť s Kagmi a to aj robím.
Začínam sa báť, kam to smeruje...
Pokoj...
Vrava utíchla.
„Čo tým presne myslíte?“ spýtal sa jej Oonoki.
„Vytvorili by sme vojenský oddiel. Alebo by sme väzňov rozdelili do jednotlivých oddielov. Ak sa s nimi rozumne dohovoríme, bude to fungovať. Len sa im nesmieme vyhrážať, toho sa už napočúvali až-až. Nefungovalo by to.“
„Ten nápad sa mi páči!“ súhlasila Tsunade.
Začalo to dobre. No potrebuješ aspoň tri hlasy Kagov. Máš jeden...
„Mne tiež,“ pridal sa Gaara.
Tak dva...no Raikage sa rozhodol. Nebude s tým súhlasiť kým ho neprehlasujú. A Mizukage je s ním. Je to na Oonokim. Musíš ho presvedčiť. Momentálne je nerozhodný. No zaujalo ho to, a to je dobre. Len pokračuj!
„Podľa mňa by sme sa ani nemuseli báť, že sa pripoja k nepriateľovi, lebo kvôli nim boli vo väzení!“
Povedz, že sa chcú pomstiť! Povedz to!
„A túžia po pomste.“
„Nezabúdajme, že väzni majú v sebe čipy, čiže aj keby sa o niečo pokúsili, chytíme ich,“ skonštatovala Tsuande.
Toto Sora nevedela. Majú aj oni také čipy? Nepamätala si, že by im niečo také dávali.
Nie, my ich nemáme. Riko si to isto prečítala v jednej z prítomných myslí.
„Ja s týmto nápadom súhlasím tiež,“ povedal jasne a zreteľne Oonoki, čo spôsobilo, že Sora s Riko sa na seba usmiali a Kagovia, ktorí nesúhlasili sa tvárili akoby zjedli citrón.
„Dobre!“ zvolal Raikage, „Vytvoríme oddiel, ktorý sa bude skladať s väzňov. No prehovoríte k nim vy a vy budete vodcom oddielu! Inak zamietam!“
Čo teraz? Spýtala sa Sora Riko.
Musíš súhlasiť. Inak to bude brať tak, že sa vojny nezúčastníme a zoberú nám naše schopnosti. A ak ty budeš vodca oddielu, tak ťa bude musieť počúvať. Môžeme ísť na miesto, kde je portál, a ver mi nie je najbezpečnejšie, a môžu nám kryť chrbát. Keď im povieš, ako si to vybavila, budú mať k tebe rešpekt a budú ťa počúvať. Videli a počuli, čo si urobila vo väzení. Vedia, že máš guráž, pôjde to. Ten oddiel môžeme využiť!
A čo ak odídeme. Čo bude s ním?
Velenie predáš Tieňovi.
„Dobre. Súhlasím s touto podmienkou.“
„Navrhujem ešte, aby tam bol jeden z Hľadačov,“ povedala zrazu Tsunade.
Šibe jej?! Zvolala Sora v duchu.
Dúfajme, že vie, čo robí.
„Ktorého?“ spýtal sa Raikage.
Pozrela sa na starca.
„Na mňa nepozerajte, drahá Tsunade- hime. Ja som svoju energiu spotreboval na boj s Akatsuki. A aj tak odchádzam. K tomu, ani nie som vo vašich službách.“
„Chápem,“ prikývla, „tak teda Hidan, ktorý je v mojich službách a dôverujem mu, pretože sa podieľal na zabíjaní nepriateľov, čím dal jasne najavo, že k ním už nepatrí.“
Toto vyhlásenie neznelo tak zle, ako by znelo, keby nedodala viacero vecí. Stretlo sa to so súhlasmi.
A vedenie dáš potom Hidanovi. Alebo Tieňovi. Ako uznáš za vhodné.
Dopadlo to lepšie, ako som si myslela. Čo si myslí Raikage?
Nie je nadšený, že nám nemôže zobrať schopnosti, no je spokojný, že sme s nimi vo vojne. Mizukage je dosť mrzutá. Chcela nás za mrežami alebo naše schopnosti. No má smolu!
Výborne!
Potom už len preberali niekoľko vecí, ktoré využijú vo vojne. Sora, Riko, Hidan a starec sa tiež dozvedeli, že po útoku Akatsuki na Oblačnú, zahynula Konan a Kakuzu, ktorému pri oslobodzovaní Sory zničili tri z piatich sŕdc, prišiel o ďalšie. Čiže už mal len jedno. Z celej organizácie Akatsuki zostal už len Pein, Madara, Kisame, Kakuzu a Zetsu. Hidan sa stal Hľadačom a ešte predtým sa pridal na stranu bojujúcu proti Akatsuki. A Orochimaru je zapojený na hadičky a vo vojne je nepoužiteľný. Sora si spomenula, že sa ešte musí spýtať Daisukeho na tú jeho teóriu ohľadom Orochimara. Po hodine a pol sa Zasadanie skončilo a Sora šla povedať väzňom, ktorí čakali vonku o tom, ako sa rozhodlo. Tak, ako jej povedala Riko, boli spokojní a nadšení.
„A po vojne budeme voľní?“ spýtal sa jeden.
„Ty sa hlavne staraj o to, aby si bol po vojne nažive!“ odbila ho Sora, lebo odpoveď na jeho otázku nevedela.
Kagovia sa zhodli, že Sorina skupina, vlastne už oddiel, ktorého bola súčasťou, musí vyjsť na cestu hneď a nie o niekoľko dní. Mali šťastie, že miesto portálu sa nachádza neďaleko miesta, kde ich poslali útočiť. Odídu za dve hodiny a všetci sa mali ísť pripraviť. Nemôžu si dovoliť strácať čas.
„Musím s Hidanom hodiť reč,“ povedal starec skupinke, ktorá sa bavila o Zasadaní rady. Prikývli a on odišiel s Hidanom.
„O čo ide?“ nechápal jeho Nasledovník.
„Je čas, by si si splnil svoju povinnosť voči mne.“