Forever or never 58: Väzenský pochod...

Kagovia boli tak ako skupina, ktorá práve dobojovala s dvomi členmi Akatsuki, poriadne doriadená. Aj oni bojovali proti tejto organizácii a zanechalo to na nich stopy. Sora, a ani ostatní netušila, či ich všetkých pozabíjali, alebo Akatsuki na čas odohnali, avšak prikláňala sa k druhej možnosti.
Obe strany boli príliš poznačené predošlým bojom, aby sa teraz proti sebe pustili do bitky, lebo tá by znamenala veľké straty na oboch stranách, no potom spoza vodcov vyšlo niekoľko ninjov, ktorí tiež nevyzerali najlepšie. Doudieraní, spotený zo zaschnutou krvou, vlastnou alebo súperovou, podopierajúc svojich druhov. A potom vyšli aj traja muži v maskách. Hľadači, ktorí sa nezúčastnili na útoku na údajných zradcov.
„Budete musieť ísť s nami!“ burácajúcim hlasom zvolal Raikage smerom k malej skupinke, „Tentoraz aj Hľadači!“ dodal smerom k Hidanovi a starcovi. Sora sa zamračila. Možno ich prevyšovali počtom, ale pred chvíľou Sora všetkých vyliečila, čo bola ich výhoda. No nechcela si trúfnuť, a myslela si, že ani ostatní, bojovať proti Kagom. Práve teraz by mali všetci držať spolu a nie bojovať vo vnútri svojich oddielov, i keď sa Sora so svojou skupinou medzi tie oddiely nezaradzovala.
„A ak nebudeme súhlasiť?“ spýtala sa ho Sora. Vedela, čo by sa dialo, keby povedal, že ich odvedú násilím. Bojovali by, kým by sa odtiaľ nedostali. A ak by chceli zabrániť boju a obetiam, ktoré by z toho vzišli, tak by museli ujsť, ale nikto z nich sa neodvážil ani len hrubo odhadnúť, kam by asi tak došli a kedy by ich dostihli.
Raikage hodnú chvíľu mlčal, akoby zvažoval, čo im má povedať. Alebo ako im má povedať svoje rozhodnutie, aby sa nerozpútal boj alebo aby neutiekli. Nič z toho si nemohol dovoliť, a to si uvedomovali.
„Raikage nie je povinný sa o tom rozhodnúť práve tu a práve teraz,“ ozvala sa chladným hlasom Mizukage.
„A kedy teda?!“ zvolal Keita naštvaným tónom, lebo vedel, už z postoja Mizukage po boji s Hľadačmi, že aj ona si želá, aby boli za mrežami tak dlho, ako sa len bude dať alebo, aby ich postihol ešte horší osud.
„Drahá Mizukage,“ začal starec mierne úctivým tónom, lebo on sám patril pod ňu počas svojho dlhého života. Potom sa pozrel na Hľadačov, „spolubojovníci,“ kývol im hlavou a oni ten pohyb zopakovali, no bol to strnulý pohyb, akoby z donútenia. Bolo na nich vidno, na tvárach nie, lebo ich zakrývali masky príslušných krajín, ale z ich postoja, že starcom, nech bol akokoľvek dobrý Hľadač, pohŕdajú, „prepáčte mi moju opovážlivosť, ale Raikage musí odpovedať tu a teraz, pretože táto otázka je dosť dôležitá na to, aby sa odkladala a položená tak, že na odpovedi závisí, čo sa tu bude diať. Aj keby sa Raikage, vodca ASN, rozhodol, že s odpoveďou počká, čo je podľa mňa hlúposť, táto skupinka, vrátane mňa a môjho Nasledovníka, by musela niekde na jeho odpoveď počkať a podľa predošlého riešenia otázky o ich údajnej zrade usudzujem, že by ich znova posadil za väzenské múry a mreže, kde by oni dobrovoľne nešli, aj tak by odpovedal na Sorinu otázku. Čiže nie je načo odkladať túto odpoveď.“
Po tomto dlhom starcovom monológu bolo chvíľu ticho. Raikage sa nemračil, ako očakávali, ale tváril sa pobavene. Zato Mizukage zúrila. Už – už chcela otvoriť ústa a niečo na to povedať, alebo starcovi ako Hľadačovi, ktorý patrí pod ňu, udeliť trest, no jeden z Hľadačov, tiež z Kiri, sa ozval skôr.
„Čiže to je dôvod prečo si aj potom, čo si nesplnil danú úlohu, ktorú si prijal, stále nažive,“ poznamenal akoby to bola veľmi zaujímavá téma na rozhovor pri šálke čaju.
Starec sa uškrnul. „Hádam si si nemyslel, že by som niečo také urobil?“ spýtal sa ho posmešne a Riko sa zachvela spodná pera, keď jej to pripomenulo Naokiho a to, čo sa s ním stalo.
Hľadač, s ktorým sa rozprával, sa tlmene pod maskou zasmial. „Samozrejme, že nie. Len ma to prekvapilo a znepokojilo.“
„Myslím, že budete mať dosť času na to, aby ste sa o tom porozprávali,“ poznamenal Raikage, a tak ukončil ich rozhovor.
„Teda pokiaľ budú mať chuť sa s Hľadačom, ktorý sa stal náhodou súčasťou tejto malej skupiny, rozprávať cez mreže,“ neopustila si poznámku Tsunade, no Raikage sa nad tým iba uškrnul.
„To nebude potrebné, Hokage,“ odvetil, „pretože do nijakého väzenia nepôjdu.“
Toto vyhlásenie spôsobilo, že sa na každého tvári objavil šok a prekvapenie. Neboli si istí u Hľadačov, ale u ostatných to tak bolo.
„Raikage,“ ozvala sa prísne Mizukage, „to azda nemyslíte vážne!“
„Ale myslím, lebo nie je dôvod, aby sme ich zadržiavali, proti ich vôli.“
„Kde je háčik?“ ozval sa Hidan, ktorý mu neveril. Neveril, že im zrazu začal veriť, že ich, keď to budú najmenej čakať, dá zavrieť.
„Nijaký háčik,“ povedal absolútne vážne, „predtým som vám neveril a keď Akatsuki zaútočili, moja prvá myšlienka bola, že prišli zachrániť vás. No teraz viem, že som sa ....mýlil,“ Raikage bol hrdý muž, ktorý si nerád priznával chyby, ale aj tak to urobil, „pretože som ešte nevidel, aby niekto zabíjal svojich,“ pozeral sa na mŕtve tela Deidaru a Itachiho, „takže nemám dôvod vás zavrieť.“
„No to by som vám aj radil!“ zvolal niekto spoza Sory a on ten chrapľavý hlas, v ktorom bolo vždy cítiť sarkazmus z toľkého používania. Otočila sa a jej predpoklad bol pravdivý. Bol to Tieň. Vysoký statný muž okolo štyridsiatky, ktorého mastné a už viac sivé ako čierne vlasy siahali po ramená. Mal čierne oči a aj strnisko. A dôvod prečo si nechával tvár v tieni bol, že cez celú tvár mu križovali jazvy po tom, čo sa pokúsil utiecť, a nebol to najkrajší pohľad.
No za ním stála asi stovka väzňov a ako sa dostali z väzenia vedia len a len oni a Sora si povedala, že ak sa bude dať, tak to z neho hádam nejako dostane. Sora a ostatní zostali na chvíľu s otvorenými ústami. A nielen oni, ale aj Kagovia a ich ľudia.
„Tieň?“ zvolala naňho Sora prekvapene, aj keď tušila, že to je on, no chcela si byť istá.
„Osobne, cica,“ uškrnul sa a Sora sa zasmiala.
„Ty blázon! Ako sa ti podarilo ujsť?“
„To by som aj ja chcel vedieť,“ ozval sa Raikage a aj ostatní Kagovia mali na tvárach vážny výraz. To že mu pravdepodobne celá väznica ho vôbec netešila.
„Najprv povedzte, že ich za žiadnych okolností nezavriete!“ vyjednával.
„JA NEBUDEM ROBIŤ DOHODY S NEJAKÝM VŠIVAVÝM BASTARDOM SPOZA MREŽÍ!“ vrieskal.
Tieň sa nad tým iba uškrnul, akoby rozčúlenie Raikageho bol jeho dávny sen. „A čo keby ste sa dohodli s nami?“ ozvala sa Sora. Raikage sa na chvíľu zamračil a potom prikývol.
„Tak ako bude znieť naša dohoda?“ spýtal sa. Nechcel si ich pohnevať, keď sami porazili dvoch členov Akatsuki. V hlave mu prebehol nápad, že by z nich mohol urobiť malú špeciálnu skupinu, keď sú takí silní. A možno nejako získa ich schopnosti, ak sa bude dať.
„Chceme byť voľní...zo všetkým, čo k tomu patrí!“ zvolal Daisuke a ostatní súhlasne prikyvovali. Raikage sa zamyslel a tiež prikývol. Najprv si ich musí získať na svoju stranu a potom uvidí, čo s nimi.
„Tak to by sme mali,“ poznamenal Tieň, akoby to bola hračka a nebolo až také ťažké sa dohodnúť aj bez kriku.
„No a teraz zajmite tých väzňov a vráťte ich na miesta!“ rozkázal Raikage a ukázal na masu väzňov, ktorá nevyzerala, žeby sa tak skoro chcela vrátiť medzi kamenné steny a železné a elektrizujúce mreže.
„Moment!“ urobila Sora krok dopredu. Vedela, že asi došla priďaleko, ale bolo jej to jedno. Chcela vedieť, ako sa dostali z väzenia. Chcela vedieť či použili ten spôsob ako oni, alebo našli, či vedeli, iný a im to nepovedali. Toto sa ich týkalo a chcela to vedieť. Dúfala, že Raikageho svetlá chvíľka ešte trvá a že to pôjde.
„Čo je?“ spýtal sa jej hrubo a ona sa zamračila. Bola rada, že sa k nim nespráva tak ako predtým, no toto sa od toho veľmi nelíši.
„Chcem sa s ním porozprávať!“
„Načo?“ spýtala sa tentoraz Mizukage. Tsunade a Gaara boli ticho, zrejme boli spokojní, ako sa vodca ASN rozhodol a starý Oonoki vyzeral, že to, čo sa deje okolo neho ho zaujíma najmenej.
„Pretože nebyť Tieňa, tak sme ešte stále v tej väznici, pravdepodobne mŕtvi a neporazili by sme dvoch členov Akatsuki,“ odpovedal Keita, „je to dostatočný dôvod?“
„Ani nie,“ povedala sucho.
„Máte päť minút!“ hlasno hovoril Raikage, „Ak sa pokúsia o útek, nenecháme to len tak. A ak im budete pomáhať, stihne vás ten istý trest ako ich!“
Prikývli.
„Raikage!“ zasyčala Mizukage, no on ju odbil mávnutím ruky. Prekrížila si ruky na prsiach a mračila sa.
„Ak vám to nebude vadiť, porozprávam sa s Mizukage osamote,“ povedal ostatným Kagom, kým sa Sorina skupinka smerovala k väzňom. Prikývli, lebo v tom nevideli nijakú hrozbu ani nič podozrivé.
„Ako sa ti podarilo ujsť!“ spýtala sa ho hneď Sora bez pozdravu. „Aj ja som rád, že ťa zase vidím, cica!“ zvolal teatrálne.
„Ja to nemôžem povedať,“ zatváril sa..divne. Akoby ho to ranilo, „lebo predtým som ťa nevidela, len počula,“ dodala s úškrnom.
„Ty beťár!“ zasmial sa.
„Tak teda? Ako to bolo?“ spýtal sa ho Shinichi. Tieň naňho krivo pozrel, asi zabudli, že on sa rozpráva iba so Sorou, no ona sa nemala do toho, aby položila tú istú otázku. Tak potlačil svoju hrdosť a odpovedal aj jemu a neskôr aj ostatným.
„Nebolo to takým spôsobom, akým ste sa odtiaľ dostali vy,“ začal. Sora a ostatní sa zamračila a chcela mu na to niečo povedať. Napríklad, prečo ten nápad nepovedal aj im a nikto z nich nemusel riskovať život. A on vedel, že niečo také chce povedať, tak pokračoval, „bola to skôr náhoda ako plán. Proste, vieš, ako sa strážcovia rozhodli, že utečú?“ prikývla, „No tak jeden bol úplne vzadu väznice, nikto nevie prečo, a ako bežal, že aj on ujde, tak sa potkol, nemehlo, ale nesťažujem sa, lebo ako spadol a v ruke držal kľúče od pút a vchodov, vieš, na putá je univerzálny kľúč, a spadol tesne pred moju celu, ten kľúč aj ten chlap, vlastne to bol ešte chlapec, nemohol mať viac ako dvadsať, no a trochu som prestrčil prsty cez mreže, aby som sa ich nedotkol a potom sa oslobodil od pút! Potom som pomocou chakry, trvalo to dlhšie, ako som predpokladal, lebo už je do dlho, čo som používal chakru a ešte mi aj trvalo kým som našiel tú pečať, ktorou sa to otvára. No a oslobodil som ostatných a ušli sme pred smrťou, lebo neskôr sa zosypala celá väznica, takže som pekne zvedavý, kam nás mienia dať,“ a chrapľavo sa zasmial, „a zachránili sme aj toho strážnika, lebo keby niet jeho nešikovnosti, tak tu už nie sme.“
„A kde je?“ spýtal sa Seiichi a hľadal strážnika medzi desiatkami väzňov.
„Tam!“ ukázal na miesto, kde dvaja väzni podopierali strážnika, ktorý mal len pár škrabancov po páde na zem a rozbitú hlavu, ktorá bola tiež dôvodom jeho bezvedomia.
„Som zvedavý, ako si s vami poradí Raikage,“ zasmial sa Hidan.
„Teba som tam nevidel,“ poznamenal Tieň smerom k Hidanovi.
„Lebo som tam nebol. Raikage ma nedal zavrieť.“
„Čo sa týka Raikageho, mali by ste niečo vedieť,“ ozvala sa Riko znepokojene, čo neznačilo nič dobré, „a nie je to nič dobré.“
„Hovor,“ vyzvali ju a ona im porozprávala o Raikageho zámeroch.

„O čo ide, Raikage?“ spýtala sa ho, keď boli v takej vzdialenosti, že ich nik nemohol počuť.
„Nechaj ich tak.“
„Čože?“ vybuchla, „Ty ich chceš len tak nechať ísť?!“
„Nie!“ povedal rozhodne, „Samozrejme, že nie!“
„Tak potom....“
Nedokončila otázku, lebo ju prerušil. „Sú silní. Veľmi silní. Porazili Hľadačov a teraz dvoch členov Akatsuki. A ty ich chceš nechať zavrieť?“
„Lenže ak sú s Akatsuki...“začala protestovať, no on ju opäť prerušil.
„Nie sú,“ povedal presvedčene, „ešte som nevidel, aby niekto zabil svojich ľudí, a preto ti vravím, nie sú s Akatsuki. No nie sú tak úplne s nami.“
„Ako to myslíš?“ nechápala.
„Majú vlastný cieľ. Spomínaš si aký? Spomínala ho na Zhromaždení Kagov.“
Mizukage sa vrátila spomienkami k onému dňu. „Hľadajú portál.“
„Presne tak,“ prikývol, „čiže sú vlastne na svojej strane. Oni sa nechcú zúčastniť vojny, oni chcú ísť preč. A urobia pre čo čokoľvek.“
„A čo chceš ty?“ spýtala sa ho.
„Ja chcem využiť ich silu vo vojne. Zíde sa nám.“
„Preto si k nim taký zhovievavý? Čakáš, že pôjdu bojovať?“
„Tak trochu. Ak ich budeme väzniť, ujdú zas a zas. K ničomu to nebude. Ale ak sa s nimi dohodneme, že budú na našej strane a po vojne im dovolíme odísť a ešte im aj pomôžeme nájsť tú vec, tak to pôjde.“
„A ak nebudú súhlasiť?“
„Tak ich donútim.“
„Nemôžeš ich donútiť. Sám vravíš, že sú silní, tak aký má zmysel si ich znepriateliť? Načo to bude dobré, ak sa vo vojne otočia proti tebe?“ argumentovala.
„Tak im vezmem ich schopnosti!“
„Ako?“ zvolala prekvapene.
„Dozvedel som sa, že pomocou Susano´o dostal Itachi Uchiha zo svojho brata Prekliatu pečať. Oni ju majú tiež. Len je mierne vylepšená, no ten istý princíp,“ prezradil jej.
„A máš niekoho, kto to urobí?“
„ Nezabúdaj, že Sasukeho sme zadržali a držíme ho. Ešte nevie, že jeho brat je mŕtvy, čiže by sme mohli predstierať, že držíme aj jeho a pod hrozbou Itachiho smrti to urobí. S tým počítam.“
„To nie je vôbec zlý nápad,“ pochválila ho.
„Tak čo, budeš to hrať so mnou?“ s úsmevom prikývla, „Ale nezabúdaj, že ani ostatní Kagovia sa o tom nesmú dozvedieť. Oonoki by ani nebol problém, jemu sú tie deti ukradnuté, ale Tsuande a Gaara by to nenechali len tak. Bili by sa za nich a to teraz nepotrebujeme. Musíme byť silní vo vnútri a nedovoliť, aby nás niečo rozdelilo.“
„A ak kvôli nim zničíme väzby, ktoré sme nadobudli na Zasadaní medzi vodcami? Čo potom?“
„Tým sa budeme zaoberať, až taká situácia nastane. Teraz sa len snažme urobiť, čo bude potrebné.“

„Ak s nimi budeme súhlasiť, tak po vojne bude neskoro na hľadanie portálu. A ak ich odmietneme, tak nás zničia, lebo držia Sasukeho a on nám dokáže vybrať pečate. A možno sa bez tých pečatí ani nedostaneme domov,“ konštatoval Daisuke potom, čo im všetko Riko povedala. Bolo to skoro rovnaké ako to, čo povedal Raikage Mizukage.
„Budeme hrať ich hru,“ povedala Sora.
„Čože?!“ neveril vlastným ušiam Keita, „Zbláznila si sa?“
„Prečo nie?“ ozval sa Seiichi, „Ak ich utvrdíme v tom, že o ničom nevieme, tak nás nebudú podozrievať a my niečo vymyslíme. Vždy niečo vymyslíme!“
„A kým budeme u nich, najeme sa, umyjeme a oddýchneme si, lebo na úteku by sme si toto asi ťažko dopriali,“ hovorila im Sora.
„Jedlo?“ zareagoval Otany, „Som za.“
Ostatní to tiež odsúhlasili a vtom sa ozval Tieň.
„A čo my?“ myslel tým všetkých väzňov.
„Mám nápad, no najprv sa musíme porozprávať s Kage,“ keď videla, že väzni sa netvária príliš nadšene, dodala, „nezabudneme na vás. Pamätajte, že aj my sme si v tom väzení odtrpeli svoje.“
„Päť minút prešlo!“ skríkol niekto a predtým, ako sa vydali smerom ku Kagom, už prišli aj Mizukage s Raikagem, Sora na Tieňa žmurkla a on sa uškrnul. Budú musieť sakra dobre hrať, že o ničom nevedia, aby na seba nepútali pozornosť...