Romakčný príbeh 08 Domnienky?

„Sadni si,“ ukázala na stoličku, na ktorú si Sakura opatrne sadla. Čo od nej môže Tsunade chcieť? Celú cestu s ňou neprehovorila ani slovo a keď zazrela jej tvár, tak bolo jasné, že sa mračí. Čakala kým si sadne aj Tsunade a určite nemienila rozhovor začať prvá. No Tsunade sa postavila k oknu a pozerala sa von, chrbtom otočená k Sakure.
„Musím s tebou prebrať dôležitú vec,“ začala Tsunade.
Sakura prikývla, ale potom jej došlo, že ju Tsunade nemôže vidieť, a tak povedala: „Áno.“
„Ráno sa ku mne doniesli znepokojivé správy a bola som šokovaná, že som sa o tom nedozvedela ako prvá,“ mračila sa von oknom, ale videla v ňom aj Sakurin odraz, a preto presne vedela, ako sa tvári – zvedavo. Vôbec nie znepokojene, rozrušene, nervózne. Hľadela na ňu s neskrývanou zvedavosťou, pretože si myslela, že ju Tsunade nevidí.
„Aké?“ spýtala sa a dávala si pozor, aby to neznelo dychtivo.
„Niečo, čo sa týka Naruta,“ na chvíľu sa odmlčala, „a teba.“
„Mňa?“ nechápala. Ona predsa nemá s Narutom nič, iba priateľský vzťah. To iba Hinata sa pohráva s oboma jej tímovými kolegami- tak si aspoň myslela Sakura.
„Áno, teba,“ povedala pomaly Tsunade, akoby Sakura potrebovala čas na vstrebanie tejto informácie. A Sakura bola ešte zvedavejšia ako predtým.
Sakura sa nič nepýtala, iba hľadela na Tsunadin chrbát, a tak pokračovala. „Keď ste prišli z misie, tvrdila si, že Naruto je mŕtvy.“
„Áno,“ povedala Sakura a prikývla.
„A potom som sa dozvedela, že si si udrela hlavu a máš to trochu popletené,“ pokračovala a Sakura jej to opäť potvrdila, „tak mi vysvetli, prečo si za mnou neprišla hneď, keď si začínala byť neistá ohľadom Narutovej smrti?“ spýtala sa jej zostra Tsunade a otočila sa jej tvárou.
Sakura na ňu pozerala so široko otvorenými očami a nevedela, čo povedať. Najprv jej napadlo spýtať sa ‚Čo?!‘, ale to by znamenalo prezradenie, že absolútne nevie o čom jej tu Tsunade hovorí. Mohla by si samozrejme vyhovoriť na zranenie, ako to robí od začiatku, ale aj to jej nebude prechádzať večne. Trochu sa naklonila dopredu a so slušným výrazom v tvári sa jej spýtala: „Nechápem, kam tým mierite?“
Tsunade na čele navrela žila, ale nechcela sa rozčuľovať hneď zrána. Nadýchla sa a na chvíľu privrela oči, aby sa upokojila. Zdalo sa to iba jej alebo sa Sakura od toho zranenia hlavy zmenila? Poriadne sa na ňu pozrela a vyzerala presne tak ako vždy. Možno je len zmätená, pomyslela si. Hádam sa len nemýli.
Tsunade si sadla za stôl a ruky si spojila, akoby sa chystala modliť, a podoprela si nimi bradu a pozerala sa Sakure do očí. No tá odvrátila pohľad. Tsunade sa na ňu zamračila. Skrýva snáď pred ňou niečo?
„Ty jediná si tvrdila, že Naruto je mŕtvy,“ začala jej to vysvetľovať a Sakura na ňu pozerala. Avšak nie do očí, ale niekde na jej ústa, „ale teraz, keď vyšlo najavo, že si si udrela hlavu a niektoré veci si zabudla a máš to v hlave mierne popletené, si tvojou verziou nie som istá a ani ty nie, však?“ nadvihla blond obočie, čím chcela Sakure naznačiť, že má na toto nejako reagovať.
Sakura pomaly prikývla, ale vyzeralo to skôr ako: ‚no tak asi áno‘ , ako stopercentné ‚áno‘.
„A tak sa pýtam: prečo si za mnou neprišla hneď?“ prebodávala ju hnedými očami a Sakura sklopila hlavu.
„Ospravedlňujem sa,“ pozerala si na ruky položené na stehnách, „nebola som si tým istá, a tak som nechcela zbytočne otravovať.“
„Práve preto, že si si nebola istá si za mnou mala prísť,“ zvýšila hlas Tsunade a Sakura stiahla plecia, „a takýmito vecami by si ma neotravovala.“
„Naruto je kvôli mne pravdepodobne mŕtvy,“ začala fňukať Sakura, ale po slzách ani stopy.
„Naruto je silný a on sa len tak nevzdáva,“ povedala silným a pevným hlasom Tsunade, na čo sa Sakura vzpriamila.
„Ale už je to niekoľko dní, čo...“ začala Sakura, ale Tsunade ju prerušila.
„Naruta prinesieme späť. Živého alebo mŕtveho, ale vráti sa domov,“ vyhlásila Tsunade štýlom, že to urobí aj keby to bola posledná vec, čo urobí.
Sakura iba prikývla a mlčala.
„Ak si na niečo spomenieš, čokoľvek,“ zvýraznila posledné slovo, „tak za mnou okamžite prídeš!“ rozkázala jej a Sakura rýchlo prikývla.
„Môžeš odísť,“ mávla rukou Tsunade, „a keď stretneš Sasukeho, povedz mu nech za mnou príde,“ dodala, keď mala Sakura ruku na kľučke a ona prikývla a vyšla z kancelárie Hokage.
Ktovie čím je teraz Sasuke zaneprázdnený, pomyslela si Sakura. No nie nahnevane, žiarlivo alebo smutne. Zase to bola skôr zvedavosť.

„Kam to ideme?“ spýtala sa Hinata Sasukeho po raňajkách, ktoré boli podľa nej úžasné, keď vedľa neho kráčala. Ale boli úžasné, pretože jej naozaj chutili, alebo boli úžasné preto, lebo bola so Sasukem? Hinata bola zmetená už len sama zo seba. A ešte stále jej nepovedal nič o Narutovi, ako jej sľúbil. Keď sa ho na to spýtala, odpovedal jej, že po raňajkách. Nevedela či to chce vedieť, alebo nie.
„Už sme skoro tam,“ povedal Sasuke tajomne a zrýchlil. Musí nájsť nejaký spôsob, ako jej to všetko povedať bez toho, aby ju vystrašil alebo jej dal priveľkú nádej. Oba varianty by mohli spôsobiť strašné veci.
Keby sa priveľmi vystrašila, tak by to s ňou bolo ako nazačiatku. Bola by s nej ľudská fontána a prestala by veriť, že sa Naruto vráti a tým by prestala veriť aj v seba.
Keby jej dal priveľkú nádej, zistenie, že to môže skončiť inak ako šťastne, by ju zničilo. A bolo by to isté, ako keby ju vystrašil. Bude musieť voliť tie správne slová, nič sa nedá robiť.
Ani sa nenazdali, stáli na hore Kagov ako v ten deň, keď sa Hinata rozhodla utiecť pred všetkým a všetkými. Sasuke si sadol a spustil svoje nohy tak, že viseli nadol a Hinata si k nemu prisadla. Nie príliš blízko, no ani nie tak ďaleko, ako to by to urobila kedysi.
Už otvárala ústa, že sa ho spýta na Naruta, keď ju prerušil.
„Neboj sa. Ja ti to poviem,“ uškŕňal sa na ňu, „len som to nechcel vyťahovať, keď by nás mohol ktokoľvek počuť.“
Hinata iba prikývla a čakala, čo jej povie. Keď vydržala doteraz, tak pár sekúnd nebude problém.
„Včera za mnou bola Sakura,“ začal a začínal pekne naokolo. Hinata sa chcela spýtať, čo s tým má Sakura, ale on by ju isto odbil, že má počkať a počúvať, a tak bola ticho, „a povedala mi, že si nie je Narutovou smrťou istá,“ Hinata sa prudko nadýchla. To ich celé dni ťahala za nos? „a tak som sa jej spýtal či bola za Tsunade a predstav si, že nebola.“
„Čože?!“ zhíkla Hinata prekvapene. Ona si to nechávala pre seba a ju bude obviňovať, že zrádza Naruta. Zrazu pocítila voči Sakure hnev.
„Poriadne ma to vytočilo,“ priznal Sasuke a zaťal päste, „dohodol som sa s ňou, že pôjdeme spolu za Tsunade, aby som si bol istý, že jej to povie, ale ráno, keď som po ňu prišiel, mi jej matka povedala, že celú noc nebola doma.“
„Ale kde mohla byť celú noc?“ nechápala Hinata.
„Videl som ju, ako ide smerom do lesa.“
„Do lesa?!“ zhrozila sa Hinata, „Ale Sakura by nešla sama do lesa v noci!“
„Myslíš, že to neviem?“ spýtal sa jej a vôbec to neznelo drsne alebo sarkasticky. Skôr ako len taká poznámka.
„Ale dnes si tvrdil, že ste sa mali niekde stretnúť,“ poznamenala Hinata, ktorá si spomenula na rannú hádku, „išiel si za ňou, pretože neprišla?“ spýtala sa.
„Nie,“ pokrútil hlavou, „šiel som za ňou, pretože sme sa nedohodli na žiadnom mieste.“
Hinata bola šokovaná. „Čože?“ nechápala, „Ale ráno...“
„...som ju skúšal,“ dokončil vetu úplne inak, ako mala ona v pláne.
„Prečo?“
„Už včera večer sa mi nezdala a ráno vravela veci, ktoré prichádzali do konfliktu s tými, čo povedala včera a niektoré si pre istotu ani nepamätala.“
„Ale udrela si hlavu,“ argumentovala Hinata.
„Ale tomu je už niekoľko dní,“ nadvihol tmavé obočie, „beriem, že zabudla veci, čo sa stali predtým, ale aby zabúdala ešte aj teraz, keď jej to zranenie vyliečili?“
„To je tiež pravda,“ prikývla.
„A k tomu, akoby sa jej zmenila osobnosť,“ poznamenal.
„Zmenila osobnosť?“ zopakovala Hinata.
„Keby to bola stará Sakura, tak by v záchvate žiarlivosti, že sa objímam s iným dievčaťom, rozbila všetko v dosahu a dotyčnú aspoň prizabila,“ poznamenal a keď videla vystrašený Hinatin výraz dodal: „Niežeby som chcel, aby to urobila,“ upokojil ju a ona si vydýchla.
„Takže ráno bola ešte úplne v pohode,“ dokončil myšlienku.
„A nemohla sa jej zmeniť osobnosť tým, že dostala ranu do hlavy?“ spýtala sa Hinata..
Sasuke sa zamyslel. „Pamätáš sa, ako vkuse mlátila Naruta?“ spýtal sa jej aj on.
Prikývla.
„A zmenila sa mu osobnosť?“ pokrútila hlavou. Niečo na tom bude, pomyslela si.
„Čo si o tom myslíš?“ spýtala sa ho.
Chvíľu rozmýšľal, čo jej odpovedať.„Že to nie je Sakura,“ povedal napokon.
Hinata otvorila dokorán ústa. Čo to práve povedal? Toto nie je Sakura? Tak potom, kto je to? A kde je pravá Sakura?
„To je samozrejme iba môj odhad,“ povedal, keď videl, ako sa tvári, ale ju to veľmi neupokojilo.
„Ako to súvisí s Narutom?“
„Bol som dnes ráno za Tsunade a povedal som jej, že Sakura si nie je istá Narutovou smrťou a že sa jej neráčilo jej to povedať. Tsunade to šokovalo, samozrejme, a rozhodla sa, že tam niekoho pošle.“
„Tam?“ kam?
„Na miesto, kde nás napadli, aby ho našli,“ odpovedal jej.
„Takže Naruto má nádej,“ povedala s úsmevom.
„Takže Naruto má nádej,“ povedal potichu Sasuke ako jej ozvena a sledoval jej blažený výraz. Výraz plný nádeje. Možno to mal povedať inak. Aby až tak nedúfala, že sa vráti živý. No kebyže jej to povie teraz, tak mu nebude veriť, lebo na to bola až príliš šťastná. Sledoval, ako sa pozerá na Konohu a usmieva sa pri tom. Hlboko vo vnútri verila, že Naruto je nažive a že jedného dňa opäť prejde bránami Konohy, a tak sa neubránil úsmevu ani on. Keď sa nad tým tak zamyslel, aj on veril, že Naruta len tak nič neskolí. Pozrel sa na Konohu a sledoval, ako niekoľko ninjov vošlo do budovy Hokage. Zrejme začali prípravy na záchranu Naruta. Znova sa otočil k Hinate, keď počul jej šťastný vzdych. Zrazu sa rozfúkal vietor a jej vlasy v ňom viali. Sledoval tu scenériu a nemohol z nej spustiť oči. Jeho srdce začalo biť silnejšie. Čo to robí? Chce azda dostať infarkt? Čo je to za pocit? Nepozná ho. A prečo sa, dopekla, červená?
„Ehm, ehm,“ ozvalo sa zrazu za nimi. Hinata sa prudko nadýchla, lebo si nemyslela, že by sem niekto mohol prísť a Sasukem trhlo, akoby mu niekto strelil. Obaja sa naraz otočili dozadu. Stála tam Sakura a zdalo sa, že prišla len teraz. Prečo ich musí vždy vyrušiť v tom najlepšom? Trénuje si to alebo čo? Robí to schválne? Z jej kamennej tváre nevedeli nič prečítať, ale Sasuke si bol istý, že ich nepočula. Predsa len tu ticho sedeli aj niekoľko minút.
„Čo chceš?“ hrubo sa jej spýtal Sasuke.
„Tsunade ťa volá.“