Reset 6 - Narutovo rozhodnutie: Sasuke alias bodyguard

Keď som sa zobudila bolo pol piatej a už som sa cítila fajn.
Nemohla som ani ležať, ani sedieť.
Mala som v sebe neskutočne veľa energie a tak som si dala horúcu sprchu, obliekla som sa a vybehla som von z domu.
Vedela som, že Naruto nebude nadšený, že som odišla sama von, ale to sa nemusí dozvedieť. Pousmiala som sa nad predstavou, že sedí v kancelárii a vypisuje papiere. Nedozvie sa to. A tak som utekala na čistinku a tam som sa oprela o strom. Nebolo by od veci trochu si zacvičiť. Veď aj tak som posledné dni nič nerobila a ani na misie nechodím.
Oteckove rozkazy... uff – zamračila som sa a vystrela sa. Prešla som do stredu čistinky a koncentrovala chakru. Zapla som Byakugan a začala precvičovať techniky. Keď som skončila s Juukenom zasekla som sa. Ucítila som niečiu veľmi silnú chakru a tak som sa ohliadla. Videla som, že sa ku mne blíži Sasuke Uchiha a má zapnutý Sharingan. Preskakoval cez stromy a pohľad mal upretý na mňa, aj keď bol ešte tak ďaleko. Na chvíľu mi v hlave skrslo, že začnem utekať, ale iba by som všetko zhoršila. Stála som tam a čakala. Celý čas som ho sledovala Byakuganom a keď doskočil predo mňa, nevinne som sa usmiala.
,,Sasuke-kun.“ Zamrmlala som a vypla som Byakugan. Hneď na to učinil tak aj on a vypol svoj Sharingan.
,,Mala si byť doma.“ Povedal zostra až som sa stiahla.
,,H-hej, ale už sa ci-cítim dob-re... Takže...“ snažila som zo seba vyplodiť akúsi vetu, ale nešlo to. Ak poviem hocičo, Naruto sa to dozvie, že som bola vonku bez svojej ochrany... a to znamená, že bude naštvaný a možno bude schopný ma priviazať k posteli.
,,N-naruto-kun to nemusí vedieť.“ Ani sama som nevedela prečo som to povedala, iba som vedela, že sa tým prezradím a on to hneď pobeží povedať Narutovi.
,,Prečo by nemal?“ uškrnul sa. Očividne si užíval, že ma dostal do úzkych. Očervenela som.
,,L-lebo...bude naštvaný a...“ hlas sa mi zasekol v hrdle.
,,A?“ nabádal ma. Trošku menej arogancie by neuškodilo.
,,Ja..ja-“ snažila som sa nejako vykrútiť z tejto situácie, ale nič ma nenapadalo.
,,Hinata-chan!“ ozval sa krik za mnou a stuhla som. Blížil sa Naruto a usmieval sa. Dobehol nás a objal ma zozadu okolo pása. Ak som pred tým bola červená, tak teraz som musela vyzerať ako paradajka.
,,Sasuke, ďakujem, že si s ňou strávil celý deň.“ Poďakoval sa mu a Sasuke sa len prizeral. Odvrkol si a otočil sa na odchod. Počkať, Sasuke mu nepovie, že som odišla bez neho preč? On mu nepovedal ani to, že som odmietla jeho spoločnosť? To znamená, že... čo to znamená? Čakala som že ma podrazí... ale on to neurobil.
Nečujne som si vydýchla a červeň sa mi vytrácala z tváre. Chytila som Narutove ruky a oddelila ich od môjho pásu. Hneď si to uvedomil a odstúpil odo mňa o pár krokov.
,,Sasuke, počkaj.“ Ozval sa a pozrel sa na neho. Jeho hlas zrazu neznel tak veselo a to ma donútilo pozrieť sa na neho. Hľadel na mňa a bolo vidieť, že je nepokojný. Sasuke stál otočený chrbtom a čakal na ďalšie slová.
,,Musím odísť do zeme Bleskov. Máme tam stretnutie Kagov a musím tam ísť.“ Vzdychol si. To znamenalo, že pár dní budem bez neho, tým pádom si môžem chodiť kam chcem a robiť čo chcem, byť sama a nepretvarovať sa. Nadchlo ma to, aj keď som to na sebe nedala poznať.
,,Na ako dlho odchádzaš? A kto bude zatiaľ spravovať Konohu?“ spýtala som sa tichým hlasom, spojila som ukazováky a hľadela si na ne. Cítila som úľavu. A za to som si neskutočne nadávala.
,,Cesta do zeme Bleskov potrvá tri dni, čiže to je dohromady šesť dní ak počítam aj cestu späť a neviem ako dlho sa tam ešte zdržíme. A Konohu zatiaľ bude spravovať Kakashi a Shizune.“
Prinajmenšom týždeň slobody! Len nezačni výskať Hinata. - V duchu som sa usmiala pri tej predstave, že nebudem mať strach z každého jeho pohybu, tak ako vždy keď sme boli spolu. Obávala som sa toho, že ma pobozká, alebo sa o niečo pokúsi, a taktiež som mala strach z mojej reakcie.
,,No a tým pádom musím požiadať teba Sasuke, aby si sa po ten celý čas kým budem mimo Konohy držal pri Hinate. Nesmie sa jej nič stať.“ Zbledla som. Tak toto je omnoho horšie ako som si predstavovala.
Čože? Nie! Nie, nie, nie, nie! On sa zbláznil!
,,Č-čože?“ vyhŕkla som a Sasuke sa na neho otočil.
,,A čo môj tým?“ spýtal sa a prebodol Naruta pohľadom.
,,Vlastne, ja som to už vyriešil, tvoj tým je zatiaľ presunutý k Ino.“
Sasuke na to vôbec nereagoval, iba sa otočil a zrazu zmizol. Bral to ako misiu a ja ako nočnú moru. Pane bože. Otočila som sa na Naruta, ktorý stál predo mnou a očividne bol spokojný sám so sebou.
,,To nebolo nutné. Dokážem sa o seba postarať aj sama.“ Povedala som vážnym hlasom a pohla som sa pomaly smerom do Konohy. Chcela som ísť od neho preč. Ale on so mnou držal krok.
,,Ja viem, ale budem takto pokojnejšie spávať. Okrem toho ani tvoj otec nie je doma, a preto nebudem riskovať, že sa ti niečo stane.“ Hovoril a pri tom hľadel na skalu Hokage. Mlčala som a pokračovala ďalej v ceste. Chytil ma za ruku a otočil ma k sebe.
,,Ale no ták, Hinata, nehnevaj sa. Ide mi len o tvoje dobro.“ Rozhodil rukami a pretočil očami.
,,A to nemôžem mať radšej niekoho iného? Hocikoho iného ako Sasukeho?“ spýtala som sa zúfalo.
,,Prečo? Veď dnes si s ním bola celý deň.“ Spýtal sa prekvapene. Rýchlo som sa snažila vymyslieť nejakú výhovorku. Nechcela so počúvať výčitky.
,,J-ja... ano... ale, ani jeden z nás toho veľa nenahovorí, bolo to... divné.“ Snažila som sa pôsobiť presvedčivo.
,,Ale ja Sasukemu plne dôverujem a čo sa týka teba, je to najlepšia ochrana. Okrem toho musíš ho lepšie spoznať a uvidíš, že je skvelý človek.“ Usmial sa a tým dal najavo, že za touto témou spravil bodku.
Mala som chuť dupnúť nohou od hnevu, ale zdržala som sa.
,,Kedy odchádzaš?“ snažila som sa ho to spýtať príjemným tónom, ale očividne mi to nevyšlo, pretože si vzdychol.
,,Zajtra za úsvitu. Prišlo to nečakane.“ Zívol si a bolo na ňom vidieť, že je unavený. Až teraz som si uvedomila, že stojíme pred sídlom Hyuuga.
,,Tak sa poponáhľaj naspäť, dobre?“ povedala som úprimne, objala som ho a vydala som sa do domu. Keď som zatvorila dvere, a vykukla som potom oknom von, videla som, že tam stále stojí a zamyslene hľadí na dvere. Asi som to nemala povedať, ale v tom momente som si pomyslela, že čím skôr bude Naruto v Konohe, tým skôr sa strasiem Sasukeho.