Forever or never 3: ASN...

Ubiehali sekundy, minúty a Sore sa to zdalo ako večnosť, čo Raikage odišiel.

„Ja to už nevydržím!“ postavila sa Sora. „Nemôžem tu len tak sedieť.“
„Musíš!“ dohováral jej Tsushikage.
„Idem tam!“ rozhodla sa akoby ho nepočula.
„Nie!“ vstal Gaara, „Idem ja!“
„Kazekage,“ ozvala sa Mizukage, „To snáď nemyslíte vážne!“
„Myslím.“ povedal.
„Tak potom idem tiež!“ povedala rozhodne Sora.
„Idem. Len. Ja.“ odsekávala tie slová Gaara.
A už aj odchádzal. Sora by sa mohla aj na hlavu postaviť.

„Trvá to až príliš dlho!“ sťažovala sa Sora. Už dobrých desať minút chodila hore-dole po miestnosti.
„Už sa dopekla upokojte!“ povedal Tsushikage, ktorý už bol od Sorinho chodenia po miestnosti nervózny.
Zrazu bolo počuť výbuch. Niekde v budove spadla strecha.
„Čo to bolo?“ spýtala sa Sora. Nikto jej nevedel odpovedať.
„Idem tam!“ ozvala sa znovu.
„Nie!“ povedal Mifune a tváril sa smrteľne vážne, „Počkáme.“
„A na čo chcete čakať?“ spýtala sa Sora, ktorá bola bez správ viac než nervózna.
„Už sa blíži.“ ozvala sa zrazu Mizukage tajomným hlasom.
„Čo sa blíži?“ ustráchaným hlasom nefalšovaného strachu sa spýtala Ino.
„On sa blíži.“ povedala Mizukage.
„Kto je ten on?!!“ Sorina nervozita sa premieňala na hnev.
„Uchiha.“ povedala a pozrela sa hore. Všetci ju nasledovali. Hore bol Sasuke a očami jastril po miestnosti.
Jeho objavenie spustilo súhrn udalostí. Najprv každý prekrikoval každého nadávkami. Sasuke ostával pokojný, čím sa počet nadávok zdvojnásobil. Do miestnosti vletel Gaara spolu s Raikagem bez ruky.
„A dosť!“ skríkol Mifune a krik utíchol. I keď nastalo ticho, všetky oči sa stále pozerali na Sasukeho.
„Čo tu chceš?“ spýtal sa ho Tsushikage. Sasuke ho dokonale ignoroval, „Prečo si sem prišiel?“ spýtal sa ho znova.
Sasuke odpovedal otázkou: „Kde je Danzou?“
„Ten tu už nie je.“ odpovedal jeden z Raikageho bodyguardov.
„Ak si prišiel preto, aby si sa porozprával s Hokage, Sora ti určite dá trošku svojho času.“ povedal posmešne Tsushikage a Sora sa naň vražedne pozrela.
„Neprišiel som sa porozprávať.“ povedal pomaly, ale jasne Sasuke. „Prišiel som zabiť.“
„No super.“ zamrmlala Sora, „To situáciu rozhodne zlepšuje.“
Všetky oči sa upierali na ňu.
„No čo je?“ spýtala sa, „Keď tu prišiel, myslel si, že Danzou je Hokage, z čoho vyplýva, že ja nie som tá, ktorú chce zabiť. Mýlim sa, Sasuke?“
„Odhadla si to presne. Ako za starých čias.“ odpovedal Sasuke.
„Keď sme už pri starých časoch, niečo mi dlhuješ.“ pripomenula mu.
„Samozrejme.“ prikývol, „Prepáč, že si kvôli mne takmer zomrela.“
„Odpustené.“ uškrnula sa, „I keď som sklamaná výberom strany, Sasuke.“ povedala vážne.
„To ty si si vybrala zlú stranu, Sora.“
„To je tvoj názor.“ povedala mu.
„Už stačilo.“ ozval sa zrazu Raikage, „Priateľských rozhovorov bolo až-až. Teraz prejdeme na vec, kvôli ktorej sme tu.“ povedal a skočil po Sasukem.
To ostatných neudržalo v pokoji dlho. Všetci sa dali do pohybu.
Ďalej by po sebe skákali a snažili by sa zabiť Sasukeho, kým Sora nezacítila nejaký čudný zápach. Chcela nájsť zdroj tohto nepríjemného zápachu, ale všetci sa začali dusiť.

Po chvíli bol vzduch opäť dýchateľný. Sora, tak ako aj všetci ostatní, sa postavila.
V miestnosti nemohla nájsť Mizukage ani Sasukeho.
„Aj vy ste si všimli ich neprítomnosť?“ spýtal sa jej Tsushikage.
„Zmizli?“ spýtala sa Sora, i keď vedela, že nemohli len tak zmiznúť.
„Pst.“ povedal Raikage a v miestnosti nastalo hrobové ticho.
Z vedľajšej miestnosti bolo počuť čudné zvuky.
„Sú vedľa.“ zašepkal Gaara.
„Prekliata Mizukage. Čo si myslí, že robí?“ spýtal sa sám seba Raikage.
Hneď ako to dopovedal, stena, ktorá oddeľovala tie dve miestnosti vybuchla. BOOOOOOOM!
„Čo to, do r*ti, je?!“ rukami si bránila tvár Sora.
„Pozor!“ skríkol Tsushikage,
Urobil zopár pečatí a v jeho rukách rástla takmer priesvitná kocka, ktorej rozmery sa čoraz viac zväčšovali. Hodil ju na Sasukeho a nastal ďalší výbuch. Ďalšie BOOOOOOOM!
Sora už mala tých výbuchov pokrk.
Keď otvorila oči a prach usadol, všimla si, že Sasuke v miestnosti nie je.
„Kde je Sasuke?“ spýtala sa.
„Sasuke je tu.“ spokojne sa usmieval Tsushikage a Sora nechápala, ako môže byť Sasuke v miestnosti, keď nie je.
„Ja nerozumiem, čo tým chcete povedať Tsushikage.“ priznala Sora.
„Je tu,“ povedal znova, „lenže roztrieštený na milión kúskov.“
„Čo?!“ skríkla Sora.
„Ani by som si nebol taký istý.“ ozval sa neznámy hlas nevedno odkiaľ.
Zrazu sa hore na plošine objavil maskovaný muž. Tá maska bola oranžová. Úplne jej pripomínala tekvicu.
„Najprv Burina a teraz Tekvica?“ spýtala sa Sora nahlas i keď nechcela.
„Tekvica?“ spýtali sa všetci prítomný v miestnosti.
„No,“ povedala Sora, „chcete mi povedať, že vám to tak nepripadá?“
Stále na ňu čudne pozerali. Ona len pokrčila plecami a ďalej sa venovala Tekvičákovi, ktorý mal cez rameno prehodeného Sasukeho.
„Moje meno je Uchiha Madara.“ Predstavil sa.
„Čo chceš?“ spýtal sa ho Gaara.
„Hachibiho a Kyuubiho.“ Odpovedal prosto.
Tak ako predtým, keď sa objavil Sasuke, každý prekrikoval každého. Počas tohto momentálneho odpútania pozornosti sa Sora naklonila k Hinate a Ino a pošepkala im svoj „geniálny“ nápad.
„Čo?!“ nechápala Ino.
„Nie!“ nesúhlasila Hinata.
„Ale no tak!“ presviedčala ich Sora, „Kým sa tu pekne hádajú, my zdrhneme.“
„Nie!“ tentoraz, keď už konečne pochopila o čo ide, protestovala Ino. „Časy zdrhania sú už dávno preč.“
„Hej, upokoj sa, láskavo. Ty si nikdy z Akadémie neutiekla. A náhodou, ten čas, čo som nebola na vyučku som rozhodne využila lepšie.“ Namietala a šermovala jej prstom pred očami.
„Vážne? A ako?“ zaujímala sa Ino. Hinata ich (ako inak) mlčky sledovala.
„Určite niečím iným ako spaním na lavici.“
„Prosím ťa.“ Povedala Ino, „Akadémia nebola taká zlá. Bola tam aj sranda.“
„Hmm? Počujem tvoje slová, ale nechápem ich.“ Povedala jej na to Sora a už sa neobťažovala počúvať ich. Radšej sledovala zmätok okolo nich. No to netrvalo dlho. Po tom čo zavládol ako taký kľud sa ozval Raikage.
„Môjho brata ste už predsa dostali!“
„Vážne?“ naklonil Madara hlavu trochu doprava. „Lebo, podľa mojich informácií, je stále na slobode.“
„Čo?!“ skríkol Raikage a vyzeral pri tom trochu komicky. Tak nie trochu, ale dosť.
„A na čo ich potrebuješ?“ spýtala sa Sora.
„Na plán Mesačné oko.“ Odpovedal.
„Znie to ako Plán Valkýra, či jak sa to volalo.“ Zamrmlala Sora.

Ďalej to pokračovalo normálne. Zostra si vymenili svoje názory, sem- tam niekto po Madarovi hodil kunai, čo bolo na nič platné pretože cez neho len tak prechádzali, zase sa hádali, potom im dopodrobna vysvetlil plán Mesačné oko, po ďalšej krutej výmene názorov im vyhlásil vojnu a aj so Sasukem odišiel. Teda zmizol. Úplne normálna konverzácia.

„No, nechcem byť zlá, ale vyzerá to, že máme problém.“ Ozvala sa Sora.
„Ó, vážne Hokage? Bez vás by sme si to vôbec nevšimli.“ Sarkasticky poznamenal Raikage, ktorý stále akosi nemohol stráviť fakt, že jeho brat nie je mŕtvy, ale prosto zdrhol.
„Ešteže ma tu máte.“ Kontrolovala mu Sora.
„Takže, čo budeme robiť?“ spýtal sa Gaara skôr akoby sa Raikage so Sorou slovne zbombardovali.
„Nemôžeme bojovať každý sám za seba.“ Skonštatovala Mizukage.
„Akože by sme sa spojili?“ spýtala sa Sora, ktorá silne pochybovala, že niečo také by bolo možné.
„Nemáme na výber.“ Povedal Tsushikage.
„Myslím, že máme na výber.“ Povedala Sora.
„Aký?“ spýtali sa ostatný naraz.
„Vydáme im Kyuubiho a Hachibiho,“ prezradila im svoj nápad Sora.
„Čo!?“ spýtali sa opäť naraz.
„Ale ne....robím si srandu.“ Rýchlo zahovárala Sora, „Tak, a už ste vymysleli, ako sa budeme volať?“
„Vyhlásili nám vojnu a vy tu riešite, ako sa budeme volať?!“ neveril vlastným ušiam Raikage.
„Neberte to osobne Raikage. Ona proste niekedy rieši nepodstatné veci. Totálne nepodstatné veci.“ Vysvetlil mu Gaara.
„Oni sa volajú Akatsuki, takže my by sme sa mali volať tiež nejak na A.“ rozmýšľala nahlas Sora a ostaných ignorovala.
„Budeme sa volať Spojené národy.“ Uzavrel to Raikage.
„Povedala som na A!“ vyštekla naňho Sora. „Spojené národy. Pána, to znie ako z treťotriedneho filmu.“ Hundrala.
„Tak niečo navrhnite vy, Hokage.“ Povedal Tsushikage, ktorého nič na A nenapadalo.
„Aliancia.“ Povedala Sora.
„Aliancia Spojených Národov. V skratke ASN!“ povedal Raikage.
„ASN?“ zamyslela sa nad týmto nápadom Sora, „Neznie to zle.“
„Dobre. Takže meno už máme.“ Uzavrela túto debatu Mizukage.
„Fajn.“ Povedala Sora, „Takže už môžeme ísť domov.“
„Ešte nie.“ zamietol to Mifune.
„Prečoooooooo?“
„Lebo ešte musíme vyriešiť niekoľko vecí, ako napríklad, kto povedie ASN.“ Vysvetlil.
„Však Kagovia.“ Povedala jednoducho.
„Lebo vy sa na všetkom zhodnete, že?“ povedal sarkasticky.
„Aj na to mám riešenie.“ Povedala Sora, „Kameň, papier, nožnice.“
„Berte to aspoň trochu vážne, Hokage.“ Napomenula ju Mizukage.
„Dobre.“
„Ale vážne.“ Pozrela ňu prísnym pohľadom.
„Však dobre!“
„Hokage!“ napomenul ju Mifune.
„Veď som povedala, že dobre!“ bránila sa Sora.
„Tak, koho navrhujete Mifune?“ spýtala sa ho Mizukage.
„Mne je to jedno!“ povedala Sora a sadla si na stoličku, ktorá mala všetky štyri nôžky.
„Ako ti to môže byť jedno, Sora?“ nechápal Gaara a Ino si za Sorou dramaticky vzdychla.
„Pretože som Hokage len dočasne.“ Povedala Sora. Keď na ňu všetci pozerali ako mucha puk, doplnila: „Keď sa Tsunade prebudí z kómy, ja budem mať niečo iné na práci.“
„A čo také?“ zaujímal sa Tsushikage. Bol veľmi zvedavý, čo môže byť pre Soru dôležitejšie ako blížiaca sa vojna.
„Budem hľadať portál.“ Oznámila im.
„Čo budete hľadať?“ spýtali sa všetci v miestnosti okrem Ino, Hinaty a Gaary.
Sora sa postavila a popri opisovaní portálu názorne gestikulovala: „Veľká železná konštrukcia v tvare kruhu s množstvom gombíkov.“
Stále na ňu porezali ako kozľatá na otvorené vráta, ale Sore sa už nechcelo im to znova vysvetľovať. „Videli ste niekedy niečo také?“ spýtala sa ich.
Naraz pokrútili hlavami na znak nesúhlasu.
„Sakraaaaa!“