Forever or never 2: Problémy, to dievča robí problémy...

„To je všetko, čo o ich schopnostiach viete?“ spýtala sa Sora.
„Presne tak.“ povedala Hinata.
„A predsa ste nikoho z nich nezabili.“ Skonštatovala Sora.
„Chceš naznačiť, že sme neschopní?“ spýtala sa Ino.
„Presne.“
Ino odfrkla.

(Pred dverami budovy, kde sa koná zraz Kage)
„Tie dvere sa nedajú otvoriť!“ trhala nimi Ino, „Prečo?!“
„Asi sú zamknuté.“ Tipla si Sora.
„Zamknuté?“ spýtala sa Ino.
„Keď nejdú otvoriť, tak sú asi zamknuté. Logika nepustí.“ Krútila hlavou nad blondínami Sora.
Hinata sa radšej nevyjadrovala. Sora si hrýzla spodnú peru a vymýšľala plán, ako vstúpiť. V tom ju niečo napadlo.
„Hinata, pozri sa či hore nie je komín.“ A ako povedala, tak Hinata urobila.
„Nie. Ale na niektorých miestach je strecha tenšia.“ Povedala Hinata, po tom ako svojím byakuganom preskúmala strechu.
„Výborne.“ Uškrnula sa Sora, „Za mnou!“ zavelila a vyskočila na strechu. Ino s Hinatou ju nasledovali.
Ino sa na streche šmykla a bola by spadla, keby ju Sora s Hinatou nechytili. No nešmýkalo sa len Ino. Zraz sa konal v zemi Železa, kde panovala tuhá zima a to znamenalo ľad na streche.
Došli na miesto, ktoré Hinata označila za najtenšie.
„Tak,“ povzdychla si Sora. „tu urobím dieru, cez ktorú prejdeme.“
Obe prikývli. Nemali totiž lepší nápad. Iba tento lacný nápad, ktorý ich vyjde draho.
Sora kopla do strechy a vytvorila sa tam diera dostatočne veľká na to, aby cez ňu mohol prejsť človek.
„Ino, ty pôjdeš prvá.“ Povedala Sora a Ino prikývla. Vedela, že keď už bude dole má dať vedieť, čo sa tam deje. Sora chcela ísť prvá, ale ony ako tvrdohlavé bodyguardky trvali na tom, že pôjdu prvé. Že, keby náhodou.
Tak Ino skočila. Sora s Hinatou si ľahli na strechu cez dieru pozorovali, čo sa dole deje. Videli Ino. Pristála v nejakej kruhovej miestnosti a otvárala ústa ako ryba na suchu.
„Niečo tam nesedí.“ Povedala Sora. „Idem tam.“ A už sa chystala vstať, ale Hinata ju zastavila.
„Pôjdem ja.“ Povedala a už skákala dole. Sora ju nestihla zastaviť.
Pozrela sa dolu. Hinata a Ino stáli chrbtami k sebe a ani jedna nevydala ani hláska.
Tak toto sa mi nepáči, pomyslela si Sora. Skočila dolu.
Sora bola taká šikovná a Hinata taká presná, že trafili presne do miestnosti s Kage. That‘ s so random!
„Dobrý!“ pozdravila sa Sora po dlhom tichu.
„Kto ste?“ spýtal sa Raikage. Sora musela uznať, že je to kus chlapa.
Ona mu však odpovedala otázkou: „Kto to tu celé vedie?“
„Ja!“ ozval sa fúzatý muž.
„Na!“ hodila mu zvitok. A kým on čítal, ona si sadla na stôl pred Danzoa. Ten sa zatváril pohoršene, čo zapríčinilo, že jeho tvár vyzerala viac deformovane ako zvyčajne.
„Aha, chápem.“ Mrmlal si fúzatý muž, „Raikage, Mizukage, Tsushikage a Kazekage, predstavujem vám novovymenovanú Hokage!“
Všetci na ňu pozerali šokovane. Najviac Danzou(ani to jeho tvári nepomohlo).
„JA som Hokage a nie nejaká mladá žaba!“ vstal a tresol po stole. Všetkými trhlo, len Sorou nie. Tá sedela pokojne a uvoľnene, ba až flegmaticky ako predtým.
Otočila sa k nemu a s milým úsmevom mu povedala: „Ako nefalšovane mladá žaba vám hovorím, že ste z tejto funkcie boli zosadení a ja teraz za to musím trpieť. Ale my sa upokojíme a budeme sa tváriť, že nám je to, do p***, jedno.“ Sora začínala hrešiť, čo neveštilo nič dobré. „Lenže určite sme tu neprišli riešiť toto.“
„Presne tak.“ pridal sa Gaara. Aj on rád videl Soru.
„Prišli sme sem riešiť Sasukeho Uchihu.“ Povedal Raikage pre neinformovaných. Ale všetci boli dobre informovaný.
Sora sa prihlásila.
„Áno, Hokage.“ Vyzval ju Raikage, keď päť minút v kuse držala ruku vo vzduchu.
„Ako sa volá ten fúzatý muž?“ spýtala sa a ukázala naň.
„Mifune. Volám sa Mifune.“ Predstavil sa.
Sora sa znova prihlásila.
„Nemusíte sa hlásiť ako v škôlke Hokage.“ Povedal jej Raikage.
„Fajn.“ Zložila ruku, „Čo presne máte so Sasukem v úmysle?“ spýtala sa ho.
„Zabiť ho.“
„Zabiť ho? Len tak?“ spýtala sa Ino, ktorá bola do Sasukeho stále buchnutá.
„No nie. Najprv ho pozve na saké, zahrá si z ním karty a pokiaľ bude Sasuke ožratý spať na barovom pulte tak ho podreže.“ Sarkasticky poznamenala Sora.
„Ďakujem za nápad Hokage, ale ja s ním chcem bojovať ako chlap z napodobeninou chlapa.“ Odvetil Raikage.
„A ktorý z vás dvoch bude tá napodobenina?“ spýtal sa s úškrnom Tsushikage.
„Samozrejme, že on, drahý Tsushikage.“ Odpovedal mu.
„Myslela som si, že na to, aby ste mohli zabiť niekoho z Konohy potrebujete súhlas Hokage.“ Povedala Sora. A nemýlila sa.
„Ja som mu dal svoj súhlas.“ Ozval sa spoza nej Danzou.
Sora sa k nemu opäť otočila a s úsmevom mu povedala: „Lenže vy už nie ste Hokage.“
„Tak sa k tomu vyjadrite.“ Vyzval ju Mifune.
„Fajn. Viete, ja si nemyslím, že je potrebné Sasukeho zabíjať.“ Povedala.
„Čo?!“ vstal Raikage a pri tomto pohybe rozbil stôl. „Zabil môjho brata!“
„Súhlasím s Raikagem.“ Ozvala sa Mizukage. „Je súčasťou Akatsuki.“ Argumentovala.
„Tak tak.“ súhlasila s ňou nateraz Sora. „Hmmm....“ zamyslela sa, „Akatsuki, nebezpečná skupina zločincov....“ otočila sa k Mizukage. „Ale nedoniesli sa ku mne správy, že by ste už niekoho z nich zabili.“ Nadvihla jedno svoje hnedé obočie.
„Preto by sme mali začať.“ Trval na svojom Raikage.
„A čo ste robili doteraz?“ spýtala sa ho priamo Sora.
Všetci zmĺkli. Až po chvíli sa ozval Gaara.
„Kedy si prišla?“
„Je to hodina. Možno hodina a pol.“ Odpovedala mu.
Zasa trápne ticho.
Tentoraz sa ozval Danzou.
„Navrhujem, aby názor novovymenovanej Hokage nebol schválený.“
„A to už prečo?“ bola zvedavá Sora.
„Pretože si stará Sasukeho kamarátka.“ Povedal.
„Na to, že ste sa doteraz skrývali máte dosť dobré informácie.“ Ocenila Sora. „Ale akosi ste pozabudli zmieniť, že som kvôli nemu skoro zomrela.“
„Nezabudol som.“ Povedal pokojne. „Ale svoju smrť by si si zapríčinila sama. To ty si sa vtedy vydala do Údolia Konca.“
„To je pravda.“ Prikývla Sora. „Zase ste však pozabudli na jeden detail.“
„O akom detaile hovoríš Sora?“ spýtal sa Gaara.
„Bola to moja misia. Musela som tam byť.“ Odpovedala Gaarovi a znova sa otočila k Danzovi. „A prečo tu ešte stále sedíte?“
„Dobrá otázka, Hokage.“ Povedal Tsushikage.
Danzou sa postavil. Znova.
„Nechápem prečo počúvate jednu malú mrchu! Všetko, čo poviete obráti proti vám! Čo to nevidíte? Je to drzá, arogantná, egocentrická, obmedzená, lenivá....arogantná som už spomenul?......mrcha!“ chrlil zo seba.
„Ešteže tak.“ povedala pokojne Sora.
Jednu jej strelil. Sora sa chytila za miesto, kde to schytala. Prebodávala ho svojimi modrými očami.
„Prisahám, Danzou, že keby pohľad zabíjal, už ste dávno mŕtvy.“ Precedila pomedzi zuby.
„Danzou, ste normálny?!“ jačal po ňom Mifune.
„Mali by ste si uvedomiť, že táto tu,“ ukázal na ňu, „tu bude iba na obtiaž.“
„Jasné!“ povedala Sora, „Už viem čo vás s*re! Vá s*re to, že vás z funkcie Hokageho odvolali!“ kričala po ňom.
„To, že ma zosadili z funkcie by som ako tak predýchal, ale to, že namiesto mňa zvolili teba?! To už nie je normálne!“ už kričal aj Danzou.
„Vypadnite!“ skríkla naňho Sora, ktorú už museli držať Hinata s Ino.
„Vidíte? Nevie sa kontrolovať!“ povedal, obliekol si svoj plášť a spolu so svojím doprovodom odchádzal.
„Klobúk.“ povedala Sora.
„Čo?“ otočil sa Danzou.
„Klobúk Hokageho.“ ukazala naňho. Držal ho v ruke, „Teraz patrí mne.“
Danzou sa pozrel na klobúk, potom na ňu a následne na to jej ho hodil.
Mlčky odišiel.
Konečne odišiel, pomyslela si Sora. Neznášala starých ľudí, ktorí si myslia, že len preto, že sú starší a skúsenejší sú pánmi sveta. A taktiež sa ich nebála. Vždy povedala Tretiemu Hokagemu, ako aj Tsunade, čo si myslí bez ohľadu na problémy, ktoré nasledovali.
„Venujme sa tomu, prečo sme tu.“ povedal Raikage a za nedávnymi udalosťami dal jasnú bodku.
„OK.“ povedala Sora a sadla si na miesto, kde predtým sedel Danzou. Za ňu sa postavili jej bodyguardky. „Aby bolo jasné, svoj názor zastávam a nemienim ho zmeniť“
„Mali by ste vedieť, že sme v dosť nepríjemnej situácii.“ pripomenula jej Mizukage. „Povedzte aspoň, stačí jeden, dôvod prečo by sme ho nemali zabiť.“
„Pretože ho môžeme použiť inak.“ uškrnula sa Sora.
„Nerozumiem, čo tým chceš naznačiť, Sora.“ ozval sa Gaara.
„Chytíme ho, zajmeme, budeme vypočúvať a vuala, informácie o Akatsuki!“ povedala im svoj nápad Sora.
„Každý člen Akatsuki by radšej zomrel, ako by ich zradil.“ povedal Tsushikage.
„Ale skúsiť to môžeme!“ trvala na svojom Sora.
„Beriete to príliš osobne, Hokage. Poznali ste ho a preto nechcete, aby zomrel.“ povedal Raikage a tým dal najavo, že to len emocionálne prežíva.
„Takže ja to beriem prílš osobne?!“ vybuchla Sora a postavila sa. „To VY to beriete príliš osobne! Chcete o zabiť hlavne preto, lebo vám zabil brata!“ kopla do stola a ten letel do protiľahlej steny, kde sa rozbil na kúsky
„Upkojte sa!“ skríkol Mifune. „Všetci! Raikage, Hokage má pravdu! To vaším bratom beriete veľmi emocionálne....
Bol by aj pokračoval, ale bolo počuť výbuch. Nie v tej miestnosti, kde sedeli, ale niekde v budove.
A k tomu do miestnosti prikvitla(a to takmer doslova) nejaká burina.
„Počul som, že sa rozprávate o Sasukem. Možno by vás zaujímalo, že Sasuke je tu, v tejto budove. Možno ste ho už aj počuli!“ vysmieval sa.
„Chod do r*ti!“ kopla ho a skončil tak ako stolík predtým.
„Č-čo?“ nechápal Raikage, „Prečo ste to urobila?“
„Potrebovala som niekoho nakopať do zadku a tak som to urobila.“ pokrčila plecami.
„Vy nie ste normálna.“ vyčítal jej Mifune,
„Takže Sasuke je tu.“ zamyslene hovoril Raikage. „Idem za ním a,“ pozrel na Soru, „áno, budem sa snažiť ho zajať a až ked to nepôjde tak ho zabijem.“
„Idem s vami!“ rozhodla sa Sora.
„Nie,“ povedal Raikage, „idem sám.“
„Ale-“ začala Sora, ale Mifune ju prerušil.
„Hokage, vy tu zostanete.“
Sora už otvárala ústa, že bude argumentovať.
„Nie!“ uzavrel to Mifune a Raikage sa vybral na súboj so Sasukem....