Forever or never 4: Story menom Sora...

Zvyšok meetingu prebiehal celkom v pohode. Mifune, po objasnení všetkých argumentov, vyhlásil ako vodcu ASN Raikageho. Sora bola s výberom celkom spokojná. Zatiaľ sa nedohodli na žiadnej stratégii vo vojne, ale jej to neprekážalo. Kým toto budú musieť riešiť, hádam bude Tsunade zasa v pohode a ona bude hľadať portál, o ktorom nik nepočul. Sakra, Shizune ju pekne oklamala.
Hneď ako Mifune meeting ukončil, Sora sa pobrala s Ino a Hinatou do Konohy.
Ino, ako inak, celou cestou kecala. O tom, čo sa stalo i možno nestalo v Konohe počas jej neprítomnosti. Ale väčšinu svojho rozprávania venovala chlapcovi menom Sai.
Nakoniec padla téma menom Sorina minulosť.
„Ale Sora, o tvojej minulosti vôbec nič nevieme.“
„Nechápem, prečo by ste mali?“ spýtala sa ich počas cesty.
„Prosíííííííííím!“ zakvílila Ino.
„Sora- chan, vážne takmer nikto nevie o tebe skoro nič.“ Povedala Hinata po dobrej polhodine, čo odišli zo Zeme Železa. Ešte nech Šunka začne chudnúť a môžeme to považovať za zázrak.
„Možno by to tak malo ostať.“ Povedala Sora.
„Ale no tak, nebuď labuť!“ štuchla ju Ino.
„Fajn.“ Odsekla Sora a pustila sa do rozprávania.
„Môj príbeh začína ďaleko predtým ako sme sem prišli. Vlastne ešte skôr ako sme vedeli o nejakom portáli. Bolo to ešte v škole, keď sme chodili do 9.A triedy...“
Ino ju prerušila.
„Triedy? Niečo ako na Akadémii?“
„Trieda, skupina, miestnosť, klan....nazvi to ako chceš. Takže, chodili sme do 9.A triedy. Končili sme ročník a zároveň aj školu. Náš fyzikár, vtipný to učiteľ, vymyslel koncoročný projekt. Vlastne koncoročný projekt sme robili každý rok, ale tento mal byť niečím výnimočný...“
Ino ju znova prerušila.
„Akože iný ako tie, čo ste doteraz robili?“
„Presne. Preto som to nazvala výnimočný. Pokračujem. Boli sme rozdelený do skupín po troch....“
Tentoraz ju prerušila Hinata.
„A ty si bola, predpokladám, s Keitom a Šunkom.“
„Presne tak. Keďže na zhotovenie projektov sme mali len týždeň do konca školského roka, nemali sme čas na to vymýšľať niečo vlastné. A tak si učiteľ pripravil niekoľko nápadov a každá skupina si mala vybrať.“ Sora schválne nepovedala, že sa v skutočnosti nevolajú Sora, Keita a Otany (áno Šunka sa ináč volá Otany. Neskôr mu dala Sora prezývku Šunka, kvôli kilečkám navyše. Najskôr bol poriadne naštvaný, no neskôr tú prezývku prijal. Nemal na výber.) Ako by na nich pozerali ľudia na Slovensku? „Ale mohli si vyberať iba tímy, ktoré boli kompletné, čiže všetci členovia boli prítomný (duchom aj telom). A keďže Šunka zaspal, dostali sme najťažší projekt. Časostroj.“
„Časostroj?“ spýtali sa tentoraz obe, no nie naraz, takže to znelo ako ozvena jednej otázky.
„Portál, časostoj, stoj medzi priestorom a časom....iný názov jedna vec s jednou vlastnosťou.“ Vysvetlila im ten pojem.
„Ahá. A tá vlastnosť jeeee...“ nabádala ju Ino.
„Prenášanie vecí, zvierat a ľudí na rôzne miesta a dokonca do minulosti či budúcnosti.“ Povedala im. „Vráťme sa k môjmu story, keď už ste ho toľko chceli. Takže dostali sme návod a začali stavať konštrukciu. Samozrejme, dokončili sme ju poslední. Vďaka Šunkovi. Tie jeho kecy, že my to robíme zle a len jeho rady sú naj, naj, naj....stále sa robil šéfom, pokiaľ tie jeho úžasné rady a rozkazy skoro nezabili jedno dievča.“
„Čože?“ zhíkla Ino a Hinata si priložila ruku na ústa, aby nezavzlykala.
„Ale len skoro. Našťastie. Ale potom už držal zobák a dokončili sme to. Prirodzene, ani jeden z nás nemal tušenie, že to bude fungovať.“
„A fungovalo to?“ spýtala sa Ino plná očakávaní.
Sora prevrátila oči. Neverila na vtipy o blondínkach, ale pri Ino nemala niekedy šancu o nich pochybovať.
„Jasné, že fungovalo. Ako inak by som sa s tebou mohla teraz rozprávať?“
„Hm, niečo na tom bude.“ povedala Ino a poškrabkala sa po brade.
Sora musela strašne bojovať proti tomu, aby zasa prevrátila oči hore stĺpikom.
„Radšej pokračujem,“ povedala napokon, „Takže, posledný deň sme to mali odprezentovať. Samozrejme, jednému spolužiakovi to nedalo pokoja a tak v kuse džubal so tých tlačidiel a gombíkov až nastal skrat. V tom sa stalo niekoľko vecí naraz. A nakoniec nás to vcuclo a my sme vôbec nežili šťastne až do smrti.“ Dokončila príbeh o tom ako sa sem vlastne dostali.
„Stalo sa v ten deň aj niečo pozitívne?“ spýtala sa Hinata, lebo Sora hovorila o tom dni len samé negatívne veci.
Sora naklonila hlavu a vrátila sa spomienkami do oného dňa. Usmiala sa pri spomienke na pozitívnu vec.
„Takže sa stalo niečo dobré.“ Začala rozmýšľať Ino, „Hmm...pobozkala si nejakého chalana,“ Sora pokrútila hlavou, „Nejaký chalan ťa pobozkal?“ hádala znovu.
„Čo máš s tým bozkávaním?“ spýtala sa jej Sora. Prečo by mala, sakra, niekoho bozkávať, keď sa toho dňa stalo niečo oveľa lepšie.
„Tak, čo sa teda stalo?“ spýtala sa Hinata. Aj ona bola zvedavá, čo mohlo byť pre Soru také dobré.
„V zadnom vrecku riflí som našla desať eur.“ Zatajila dych Sora. Ino s Hinatou na ňu šokovane pozerali. Toto vážne nečakali.
„A pointa?“ spýtala sa Ino, ktorá pomaly začala pochybovať o Sorinom zdraví.
„Pointa?“ pozrela sa na ňu Sora. Však, keď nájdete desať éčok tak vás netrápi nejaká pointa. Ale chcela pointu, tak ju bude mať.
„Bol to akoby darček pre mňa.....odo mňa!“
Ino na ňu čumela tak intenzívne až narazila do stromu. Sora sa na tom smiala tak, že ju stihol ten istý osud ako Ino. Zošuchla sa po strome na zem. No ani to jej nebránilo sa smiať ďalej.
Sora sa na zemi smiala cca celých desať minút. To znamenalo, že prekonala svoj rekord v smiatí. Potom sa postavila sa šli ďalej.
„Takže takto si sa tu dostala.“ Vrátila sa k téme Sorina minulosť Hinata.
„Takto sa to stalo. Potom nás našiel Tretí Hokage; trénoval nás, aby sme dobehli žiakov v akadémii; poslal nás do akadémie; tam sme stretli vás; odmaturovali sme; šli sme na chuuninskú skúšku; potom Tretieho Hokageho zabil Orochimaru, my sme chceli pomstu, pochopiteľne; prišla diktátorka Tsunade a zatrhla nám to; Sasuke dostal mega super nápad, že opustí Konohu; my sme sa to dozvedeli až päť hodín po jeho odchode, no i tak sme si vydrankali misiu; to sa skoro stalo osudným; na pokraji smrti sme našli portál zaparkovaný v lese a odišli sme s pocitom, že sa tu už nevrátime. Koniec.“ Zrekapitulovala v rýchlosti život v Konohe.
Hinata si odkašľala. „Sora- chan, nemohla som si nevšimnúť tú značku na tvojom krku.“
Sora si mimovoľne siahla na šiju.
„To patrí do kategórie viac vecí naraz.“ Povedala. a potom pokračovala. Veď, keď ju majú chrániť (i keď už je po misii) mali by vedieť všetko. „Niekde tu je takzvané dvojča portálu. Tou dobou, keď sme tu prišli ho mal Orochimaru. Nejako sa mu podarilo prejsť na druhú stranu a označil nás.“
„To znamená, že keď ste prešli tak ste boli niekde, kde aj Orochimaru, že?“ spýtala sa Ino. Sora jej, pochopiteľne, odpovedala. Odpoveď bola čudná, takže v tomto by logiku hľadať vážne nemohli.
„Nie. zvláštne je, že portál ťa nevyhodí tam, kde sa momentálne nachádza. Preto ho ani teraz nemôžeme nájsť. Ale i tak sa nejakým spôsobom Orochimaru dostal cez portál úplne normálne.“
„Takže ste vyleteli niekde úplne inde, ako keď vás to vtedy vcuclo?“ spýtala sa zasa Ino a predstavovala si veľkú púšť, kde z neba dopadajú tri postavičky a lámu si kosti.
„Ocitli sme sa v New Yorku. Najkrajšia dovolenka v živote.“ Zaspomínala Sora.
„A to sa nečudovali vaši priatelia, rodina, učitelia a ostatní, že ste zmizli na takú dlhú dobu?“ čudovala sa Hinata, ktorej to proste nešlo do hlavy.
„Vieš, keď cestuješ priestorom a časom vždy to má nejaké riziká. A to, čo sa stalo po našom odchode bolo hrozné,“ Ino s Hinatou na ňu zvedavo pozerali, „Tam, odkiaľ pochádzam, sa zastavil čas.“ Povedala s vážnou tvárou. Predstava, že by vtedy bola počas toho zastavenia času v normálnom svete ju desila. Všetko stojí, nič sa nehýbe...proste mala z toho čudný pocit, keď vedela, že práve toto sa u nej doma deje. Ten pocit, ako by mala motýle v bruchu, bol čoraz viac intenzívnejší čím dlhšie tu bola.
„Ale ako sa tu dostal ten....akože si hovorila, že sa volá ten malý chlapec?“ spýtala sa Ino.
„Nehovorila,“ povedala jej Sora a horúčkovito rozmýšľala nad menom.....Ino jej nedala pokoj a znova sa spýtala na meno. V takomto tlaku trepla prvé meno čo ju napadlo. „Daisuke.“
„Daisuke?“ zopakovala Ino.
Sora si v duchu nadávala a predstavovala hororové scenáre, čo sa stane, keď to novovymenovaný Daisuke zistí. Má síce dvanásť, ako jej sám pripomenul, ale hádať sa vedel ako dospelák.
„No...ten Daisuke tu predtým s vami nebol.“ Povedala Ino, pre ktorú to meno bolo normálne.
„Jáááj,to,“ Pochopila na čo Ino naráža. A vedela jej to aj objasniť. „Ako som hovorila, vtedy sme končili školu. Teraz to už sú tri roky a naša bývala škola mala niečo ako pamätný deň, či čo. Bol tam aj náš portál. A bol tam aj ten de*ent, čo džubal do tých tlačidiel. A takisto Daisuke. A povedzme, že história sa opakovala.“
„Znova sa objavil Orochimaru?“ zatajila dych Ino a napäto čakala.
„Nééé!“ upokojila ju Sora. Už len to jej tak chýbalo k tomuto „dokonalému“dňu.
„Tak čo sa teda stalo?“ spýtala sa Hinata a Sora bola polichotená, že niekoho jej život zaujíma.
„No ten chalan zasa spôsobil skrat.“ Povedala namrzene Sora a zapísala si za uši (nie doslova), že keď sa vráti tak ho zmláti. „Daisuke bol blízko portálu a vtiahlo ho to s nami.“
„Ale však nemá pečať.“ Aplauz. Hinate a Ino sa podarilo povedať otázku naraz.
„Preto sa chcem dostať čo najskôr domov, lebo vážne neviem akú reakciu na to môže mať jeho telo.“ Sora si hrýzla zvnútra líce, lebo vážne nevedela čo sa stane ak jeho telo začne odmietať toto prostredie.
„Aha. Chápem.“ Povedala úprimne Hinata, „A vy ste jediný, kto môže prejsť cez portál?“
„Neviem, donedávna som si to myslela, ale teraz je tu s nami aj Daisuke, takže si nie som istá.“ Soru toto trápilo. Ak môže prechádzať ktokoľvek, tak to potom nie je problém a Daisuke by mal byť v pohode, no ak nie...
Chvíľu bolo ticho. Ale vážne len chvíľu pretože Ino sa začala znovu pýtať.
„Vy končíte školu v dvanástich?“
„Nie. v pätnástich.“ Opravila ju Sora a zároveň si spomenula na detail, na ktorý zabudla.
„Ale vy ste mali dvanásť, keď ste prišli.“ Protestovala Ino a Hinata sa na Soru nechápavo pozerala.
„To síce hej, ale, neviem ako je to možné, pri prechode portálom omladneme o tri roky.“
„To znamená...“ začala Hinata, no Sora ju prerušila.
„..., že nemáš žiadne vrásky, ani hlúpe vyrážky,“ a prešla si rukami po tvári.
„To som presne nemyslela,“ priznala Hinata, „Myslela som či ste ako dvanásťročný aj vyšli vtedy z toho portálu?“
„Nie,“ povedala Sora a bola vážne rada, že nevyšla ako dvanásťročná....to by bolo problémov. „Vrátili sme sa normálne pätnásťročný.“
„To znamená, že ty máš teraz...“ začala Ino, ale Sora už bola taká rozkecaná, že znova prerušila jednu zo svojich bodyguardiek.
„Osemnásť.“
Tým sa ich rozhovor skončil, pretože sa pred nimi črtala diera, kde momentálne ležala Konoha...