Always and forever 20 Smrť

Juugo zreval a zaťal obe päste. Rozbehol sa proti Sasukemu, ktorý pred seba vytasil katanu, aby sa mohol brániť. Napriahol ruku a tesne predtým, ako sa mohla dotknúť jeho tváre, Sasuke zmizol. Začal v mysli nadávať na jeho rýchlosť a obzeral sa kam zmizol, keď pocítil štipľavú bolesť v lýtku. Pozrel sa na ranu a všimol si zárez. Sasuke!
Keď sa otočil späť dopredu, videl záblesk ružových vlasov a potom päsť v svojej tvári. Prudký náraz ho odhodil a letel vzduchom. Ani nestihol dopadnúť na zem, keď ho niečí kop, usudzoval, že Sasukeho, lebo Sakura taká rýchla nebola, zrazil k zemi. Vyrazilo mu to dych a rozkašľal sa.
Chcel sa rýchlo posadiť, no Sasuke mu zasadil katanu priamo do srdca a on vykašľal krv a rukami prechádzal po hrudi a tie našli ranu, z ktorej sa mu valila krv. Zavzdychal a jeho forma prekliatej pečate mizla. Hlava mu s buchnutím klesla na zem a sťažka dýchal. Cítil chlad a triašku, ale na miestach, kde mu stekala krv cítil horúčavu, ktorá s tým ostro kontrastovala. Sasuke mu vytiahol katanu z tela a rinula sa po nej jeho červená krv. A jeho krvi už nič nebránilo, aby tiekla rýchlejšie. Dýchal čoraz rýchlejšie, akoby chcel do pľúc nabrať ten všetok kyslík, ktorý mal dýchať ešte niekoľko rokov. Hruď sa mu nepravidelne nadvihovala a jemu sa sem-tam začalo stmievať pred očami. Pohľadom našiel Sasukeho. Čupel pri ňom.
„Sa-suke,“ zachrapčal. Už nedokázal normálne rozprávať.
„Juugo,“ povedal Sasuke tónom, akoby tu pred ním ani nezomieral, ale akoby sa normálne rozprávali. Sasuke dokázal byť chladný vo všetkých situáciách. Teda až na jednu. Na tú, keď sa do ohrozenia dostal Sakurin život.
Juugo vedel, že bezpodmienečne zomrie. Obaja maskovaní padli. Karin aspoň zomrela bezbolestne. Netrpela ako on bolesťami v každom a jednom nerve, ktoré kričali, že toto sú posledné sekundy jeho života. Zomreli pre Orochimarov plán. Zomreli pre Orochimara. A načo vlastne? Aby zomreli ďalší a ďalší ľudia. Mnohí nevinní. Ako mohol byť taký zaslepený?
„Za-za-bi,“ zachrapčal znovu a Sasuke sa trochu zamračil a nahol sa mierne dopredu. Už mu bolo rozumieť čoraz menej.
„Koho?“ zaujímal sa Sasuke. Juugo vedel, že tá osoba musí byť zastavená. Že vraj si podmaní ostatné dediny strachom zo Smrtiaceho nástroja. Jasné. Že mu to nedošlo skôr. Príliš sa chcel pomstiť a príliš bol Orochimarovi vďačný za to, že ho vrátil medzi živých. Lenže on tu nepatril. To, že zomiera po takom krátkom čase tomu bolo len dôkazom.
„Oro-orochi...“ rozkašľal sa a po jeho tvári sa rozprskli kvapky krvi a nevládal hovoriť.
„Orochimara,“ dokončil zaňho Sasuke a prikývol, „Pokiaľ ešte žije, tak ráno už určite neuvidí,“ prisľúbil mu a Juugo bol spokojný. Pomaly sa mu privierali viečka a zmenšovali pohľad na Sasukeho.
„Pre- prepáč,“ hlesol ticho a nebol si istý či ho Sasuke počul, alebo nie. Snažil sa to vysloviť. Dúfal, že jeho slová našli poslucháča. Že ich Sasuke zachytil.
Odvrátil od neho hlavu a pozeral na tmavomodré neho posiate miliónmi hviezd. Zrazu pred sebou uvidel tvár Karin a Suigetsua a šťastne si povzdychol. Naťahovali k nemu ruky a hádali sa, kto mu pomôže. Pripomenulo mu to časy, keď boli tímom Hebi a neskôr Taka. Usmial sa. Nevedel či aj jeho telesná schránka, ale jeho duša určite. Naposledy vydýchol a prijal Karininu ruku, ktorá sa naňho usmievala od ucha k uchu a on našiel pokoj.

„TY!“ s vražedným pohľadom sa pomaly otočila k Orochimarovi a pohybom ruky si zotrela z líc slzy. Hruď sa jej rýchlo dvíhala a ešte stále mala pred sebou Atsushiho ako padá dole. Ako k nemu naťahuje ruku a nemôže nič urobiť. Postavila sa a zatackala sa pri tom. Do očí sa jej hrnuli nové slzy, no Mira sa ich snažila rýchlym žmurkaním zahnať. Pred sebou videla jeho hadiu tvár a tá sa jej tak hnusila, že jej túžba spôsobiť mu bolesť bola akosi väčšia ako smútok za Atsushim. Nečudovala sa tomu. Veď práve on mohol za to, čo sa mu stalo.
Absolútne vôbec ju neregistroval. Svojim pohľadom visel na kraji Hory odkiaľ pred chvíľou spadol Atsushi...a jeho Smrtiaci nástroj, samozrejme. Zaškrípala zubami a aj jej bol ten zvuk nepríjemný. Zaťala päste a rozbehla sa proti Orochimarovi. Ten bol z toho, čo sa s jeho milovaným prístrojom stalo úplne mimo, a tak sa Mire podarilo dôjsť až k nemu a poriadnu mu vraziť.
Dýchala pri tom sťažka a nemohla sa nabažiť pocitu, ktorý pri tom pocítila. Zadosťučinenie. Už chápala Toryne pocity, keď chcela zapnúť ten portál. Keď chcela pomstiť svojho brata. Zvláštne...že toto necítila, keď zabili Itachiho. To si neuvedomila, a preto týmto upovedomením o pár krokov cúvla od Orochimara. Ten trochu prehol krkom, aby si ho uvoľnil, akoby ho mal stŕpnutý, a potom zazrel na Miru.
„Ty malá...“ nedopovedal a ani nemusel. Mire došlo, že ju chce zabiť. Zrazu ju naplnil pud sebazáchovy a začala cúvať rýchlejšie. Ten pocit, keď mu vrazila vypršal. Vystriedal ho strach...tentoraz o seba. Do chrbta jej udrel vietor a ďalej už cúvnuť nemohla. Stála na kraji útesu a dolu sa zosypalo pár malých kamienkov. Nasucho preglgla a nevedela, čo má robiť. Mala by ho obísť? Snažiť sa ujsť? Alebo sa nebodaj prebojovať? Dych sa jej zrýchľoval a vytiahla kunai a vytasila ho pred seba, aby sa mala aspoň čím brániť.
Zostala jej síce ešte jedna možnosť a to skočiť dolu. No nemienila mu to uľahčovať. Zbabelcom sa nestane. Nemienila dovoliť, aby sa to stalo. Neutiekla preč, keď jej došlo, čo vlastne s Tory spôsobili. Neopustila Atsushiho ani keď zistila, kým je a čo priateľstvo s ním prináša. Nikdy necúvla späť a teraz už nepoloží nohu dozadu. Ani keby to bola jej posledná možnosť.
Prestala panikáriť a pevnejšie zovrela kunai. Prišiel čas na pomstu. Pomstí Atsushiho. A taktiež Itachiho. Veď práve Orochimarov portál sem priviedol Pútnikov a nebyť ich, Itachi by po nich nemusel ísť a nedostal by sa do potýčky s Hľadačmi, ktorí ho zabili. Nikdy jej nikto nepovedal o tom, ktorí to boli, no rada by to vedela. No jeho vina je počiatočná. Keď ho zabije, zabráni tým ďalším takýmto tragédiám.
Kvôli nemu ležala Tory na zemi v bezvedomí.
Začal skladať pečate a ona si začala uvedomovať, že proti nemu nemá šancu. On jej sannin a ona sedemnásťročné dievča. Zapla si sharingan, aby mohla aspoň prečítať tie pečate. No aký to malo zmysel, keď nepoznala jeho techniky? Nemala šancu tak rýchlo zistiť, čo má v pláne. Pravdepodobne by stačilo, aby použil niečo, čo by ju sotilo dolu. Zastal a zo seba vyvrhol ďalšiu katanu.
Koľko ich tam má? Znechutene pokrútila hlavou a urobila jeden trochu neistý krok dopredu. Švihol katanou, no vykryla to. Bolo to však len tak- tak. Potichu si vydýchla, že prežila jeho prvý útok. No rozhodne nebol posledný. Švihol ňou tentoraz na druhú stranu a Mira sa pri vyhýbaní trochu zatackala, ale vyrovnala to. Popri tom po ňom hodila kunai, avšak ten sa mu s elegantným pohybom vyhol, akoby to robil od narodenia. Rýchlo vytiahla ďalší a bránila sa pred jeho výpadmi. Nepoužíval na ňu žiadnu techniku. Zrejme mu za to nestála, ale všimla si, že ju tlačí viac a viac ku kraju a že o chvíľu nebude stáť na Hore, ale ležať kdesi pod ňom. Začala fučať pod jeho útokmi, no ešte stála na nohách a bola schopná brániť. Snažila sa mu vracať útoky, no vždy sa im vyhol, akoby on bol ten, čo mal sharingan a dokázal predvídať útoky. Na rad prišla úzkosť a zväčšovala sa čím viac sa zakláňala pred jeho útokmi a čím bližšie bol jej pád.
Švihol katanou tak, že sa musela trochu prehnúť dozadu, aby sa tomu vyhla, lebo jej už došli kunaie a jej telo zachvátila panika. Gravitácia ju ťahala dolu a tomu nemohla zabrániť. V márnej snahe mávala rukami, ale to nepomáhalo.
Orochimarova tvár bola v úplnom šoku a potom spadol na zem, ako vrece zemiakov. Za ním stála Sora a ľavú ruku mala celú od krvi. Rýchlo sa k nej rozbehla a vo chvíli, keď mala vo vzduchu už aj jednu nohu a vážne začala padať dozadu ju zachytila čistou pravou a dostala ju do bezpečia.
Naberala do pľúc vzduch a jednu ruku mala položenú na hrudi a to jej pomáhalo sa cez to rozdýchať. Trochu sa jej zahmlievalo pred očami a podlamovali sa jej kolená. Sora ju trochu pridržiavala až kým jej nebolo lepšie.
„Tory,“ zachrapčala a skoro hneď ju našla ležať v tráve. Chcela k nej podísť, no Sora sa jej s rozhodným pohľadom postavila do cesty a založila ruky v bok, čím si ľavú stranu tyrkysového trička pošpinila viac ako bolo.
„Žije. Bude v poriadku. Ty mi teraz vysvetli prečo si do ri*i útočila na Orochimara? Bol úplne mimo.“
„Ja...ja...“ začala habkať, „kvôli nemu Atsushi zomrel...a chcela som, aby aj on zomrel...čo s ním vlastne je?“ mávla rukou smerom, kde ležal. Prešla na tému, čo mu Sora urobila iba preto, aby nemusela myslieť na Atsushiho a ako letel dole. Ten jeho prestrašený výraz...
„Ty trúba!“ zvolala Sora a nápadne prevrátila očami, „Atsushi je Nasledovník, ktorý prijal svoj osud! Je nesmrteľný! Nič sa mu nestalo....dobre, asi bude lepšie keď poviem, že nezomrel. Určite sa mu niečo stalo. No aj keď to bolo smrteľné, tak to prežije. Však si videla, ako ho Orochimaru prebodol!“
„Ja...zabudla som na to,“ povedala zakríknuto Mira a trochu sa prikrčila. Ale tešila sa. Atsushi bude žiť. Bude žiť. Zato ona by nežila, keby ju Sora nezachytila, „Ďakujem, že si ma chytila.“
Tá nad tým mávla rukou. „V pohode. Bola by som prišla skôr, ale Hidan bol na tom vážne zle. Už je smrteľný, takže by to nemusel prežiť a ty si si viedla dosť slušne.“
„A kde vlastne je?“ rozhliadla sa po okolí, no nikde ho nevidela.
„Šiel si po svoju zbraň a potom určite bežal za Atsushim,“ povedala Sora a konečne jej uhla. Mira sa na ňu ani nepozrela a bežala za Tory. Hodila sa pri nej na kolená a obrátila ju na chrbát. Odhrnula jej oči z čela a odkryla ranu, ktorú utŕžila do hlavy.
„Tory,“ zašepkala. Kvôli nej sa rozbehla proti Orochimarovi. Zatriasla sa jej spodná pera.
„Nerev,“ Sora si kľakla na druhú stranu Torynho nehybného tela. Položila ruku na jej čelo a zablikala na nej zelená chakra. Toryna rana mizla ako vtedy tie rany, čo si spôsobila v chatrči. No tentoraz na nej nezanechala žiadne jazvy, „Bude v poriadku,“ a za chvíľu začala klipkať očami až ich napokon otvorila úplne.
„Vitaj, blondie.“
„Tory!“ hodila sa jej okolo krku Mira.
„Si...si v poriadku?“ okamžite sa jej spýtala Tory a prehliadala ju či nájde nejaké nové rany. Pár ich našla a tie boli od Orochimarovej katany.
„Jasné!“ rýchlo prikyvovala Mira.
„Len skoro spadla z útesu, ale nič hrozné,“ vložila sa do toho Sora a Mira na ňu varovne pozrela.
„Čože?!“ skríkla Tory a bola okamžite na nohách, „Kto to bol?! To je vlastne hlúpa otázka,“ zháčila sa, „Orochimaru! Ten hadí hajzel! Ten to bol! Kde je? Kde je?!“ vrieskala.
„Upokoj sa,“ dohovárala jej Mira, no ona ju nepočúvala. Očami ho našla na zemi.
„Čo sa mu stalo?“ chcela vedieť Tory.
„To by som aj ja chcela vedieť. Čo si mu urobila?“ obrátila sa k Sore.
Tá teatrálne prevrátila očami, čím zrejme chcela naznačiť, že je predsa úplná samozrejmosť. Mire a ani Tory to tak vôbec nepripadalo. Tory vlastne ani nevedela, ako skoro Mira spadla z Hory Kagov. No Mira si to veľmi dobre pamätala. Orochimaru zrazu zmeravel a potom padol na zem. Mira bola zaneprázdnená tým, že sa snažila nespadnúť dole. Nečudo, že si nevšímala detaily.
Zdvihla ľavú ruku, na ktorej jej ešte trochu stekala krv, no väčšina už zasychala. „Túto ruku som mu vrazila do hrude, milé dámy,“ povedala a samoľúbo nadvihla obočie.
„Nie sme dámy,“ ozvala sa oduto Tory, „a ak nás tak budeš nazývať, tak nebudeme ani milé.“
„Ty si mu vrazila ruku do hrude?“ otvorila ústa od prekvapenia Mira.
„Teraz som to povedala,“ odpovedala Sora netrpezlivo.
„Ako?“ spýtali sa naraz.
Na ruke jej znova zablikala zelená chakra. „Svojou lekárskou chakrou môžem rozrezať pokožku. Čo myslíte- aké ťažké asi bolo dostať sa do jeho hrude?“
„Človek ani nemusí mať veľkú predstavivosť, aby si to vedel domyslieť,“ poznamenala Tory pozerajúc sa na Sorinu ruku, kde zhasla jej chakra.
„Ešte nejaké otázky?“ spýtala sa ich s nadvihnutým obočím Sora, no nedala im ani len čas, aby si to premysleli, nieto aby ešte stihli otvoriť ústa, „Nie? Fajn, ideme dole.“
„Kam dole?“ nechápavo sa spýtala Mira.
„Kam dole? No asi kam dole by sme mohli ísť? Predsa tam, kde leží tvoj milovaný Atsushi,“ rozhodila Sora rukami a Mira sa pri spojení milovaný Atsushi mierne začervenala. Tory si to však nevšimla a hypnotizovala Orochimarovo telo na zemi.
„Je mŕtvy?“
„Ale kdeže! To by bola preňho rýchla smrť.“
„Takže ho tu necháme? Len tak?“ pýtala sa Tory ďalej.
„Jasné, že nie!“ predpažila ruku, ktorá znova žiarila jasnou zelenou chakrou, zo zeme vyliezli zelené nite a obmotali Orochimarove telo. Nadvihli ho a on visel nad zemou ako veľká bábka. Mira na to užasnuto pozerala a keď sa pozrela na Tory, tá nevyzerala prekvapene. Žeby to už videla?
„Toto si použila aj proti Karin,“ povedala a Mira si pomyslela, že hádala správne, ak si tipla, že Tory túto techniku pozná, „nechápem ako?“
„Každý Pútnik je jedinečný v tom, že má špeciálnu schopnosť, blondie.“
„To sme už okúsili,“ zahundrala Mira, lebo si spomenula, ako sa pokúsili prepadnúť Daisukeho v spánku.
„Ja dokážem liečiť. Jasné, možno si v tých malých hlavičkách myslíte, že som priemerná medička. To asi ťažko! Pretože moje liečiteľské schopnosti sú...oveľa silnejšie než tie obyčajné. Väčšina medikov vás už nezachráni, ak máte smrť na jazyku, to je fakt. A už vôbec nemáte šancu, keď zomriete. To však na mňa neplatí. Dokážem vyliečiť aj takého prípady.“
„Ty vieš odvrátiť smrť?“ Mirin hlas znel o oktávu vyššie.
„Presne tak. A svoju chakru viem formovať do takýchto nití, ktoré využívam pri boji alebo takýmto spôsobom.“
Mira sa zamyslela. Ak je Sorinou schopnosťou toto, tak potom prečo dokázala meniť počasie alebo sa dostať Tory do hlavy, či urobila neviditeľnú bariéru, ktorá im zachránila životy? Teda...ak je stopercentne jediný Pútnik v Shinobi svete, samozrejme.
„Akoto, že si používala aj iné špeciálne schopnosti, ak nie sú tvoje?“ spýtala sa jej nakoniec.
Sora vykročila dopredu a Orochimaru sa vznášal za ňou a hompáľal hlavou a naozaj vyzeral ako bábka. Cez rameno jej odpovedala: „To bude zaujímať viac ľudí a keďže to nemienim opakovať, tak to poviem potom naraz.“

„Atsushi!“ započul, keď ležal na zemi a Hidan vedľa neho kľačal prezerajúc si jeho telo nevediac, čo s tým robiť. Atsushi sa snažil nehybne ležať, lebo každý a jeden pohyb mu do tela vystrelil obrovské množstvo bolesti. No za tým hlasom, ktorý veľmi dobre poznal, pootočil hlavu a zatínal zuby, aby nekričal od bolesti. Hidan sa tiež vytočil tým smerom.
Bežala k nim Tory, Sora, za ktorou sa akosi divne vznášal Orochimaru a úplne vpredu Mira. Zoschnuté pery sa mu vykrivili do úsmevu a trocha mu popraskali. Ale on si to nevšímal. Pozeral sa na Miru tak uprene, že sa mu rozdvojovala a potom musel zažmurkať, aby ju videl znova normálne. Videl, že sa chce k nemu hodiť, no v poslednej chvíli ju Hidan zachytil a zabránil jej v tom.
„Hej, spomaľ, dračica!“ zvolal a držal ju vo vzdialenosti od svojho Nasledovníka.
„Mira,“ zašepkal potichu, lebo na hlasnejší zvuk sa nezmohol.
Sore stačil jediný pohľad na jeho telo na zemi a prudko zastavila. Zalapala po dychu a tvárila sa, akoby také niečo už niekedy videla. Začala rýchlejšie dýchať a Atsushi si to nevedel vysvetliť. Na rozmýšľanie bol však príliš ubolený. Jeho zrak opäť zaletel ku Mire, ktorá sa snažila vymámiť z Hidanovej paródie objatia, no nedarilo sa jej to.
„Naoki,“ hlesla Sora a jej zelené nite, ktoré obaľovali Orochimara zmizli a on sa zrútil na zem.
„Nie, to nie je tak ako predtým,“ dohováral jej Hidan a Atsushi nemal ani poňatia o čom to hovorí a ani kto je ten Naoki, „Atsushi to prežije,“ dodal a v jeho hlase rozoznal vieru. Uvedomoval si, že ako Nasledovník je nesmrteľný, ale teraz sa tak veľmi necítil. Bolelo ho...všetko. Cítil, že má dolámané nohy, lebo mu v nich pulzovala naozaj nepríjemná bolesť a nehorázne sa mu obe triasli. To však nebolo nič oproti dolámaným rebrám, ktoré mu bránili, aby sa mohol zhlboka nadýchnuť. Vedel, že keby tak aj urobil, tak by nezomrel na prepichnuté pľúca. Nechcel však riskovať, že pridá na intenzite bolesti, ktorú momentálne cítil a že sa mu jeho vnútro zaplaví krvou. Preto dýchal plytkejšie a už aj to mu spôsobovalo muky. Zatínal päste a to tým dráždil už aj tak citlivé ruky.
Pamätal si, že keď spadol, tak si ani nestihol uvedomiť, čo všetko si zranil, lebo hneď na to na jeho hornú časť tela dopadol Smrtiaci nástroj a vyrazil mu dych. Práve kvôli nemu mal dolámané rebrá. Až keď prišiel Hidan, tak ho zbavil toho bremena a on si mohol na malú chvíľku vydýchnuť. Potom sa dostavila bolesť jeho zranení a on nebol schopný ničoho. Hidan pri ňom bol a nadával na všetko naokolo, čo ho, sám sa čudoval, upokojovalo. Vedel, že ako Nasledovník sa dokáže vyliečiť aj sám, ale samoliečenie týchto zranení by trvalo...hrozne dlho. Ani sa neodvažoval odhadovať ten čas.
„Kto je Naoki?“ chcela vedieť Tory, no ani Sora, ani Hidan jej nevenovali pozornosť.
„To je jedno,“ na počudovanie jej toto povedala Mira, ktorá sa prestala vzpierať. Tory sa na ňu šokovane pozrela, „Prepáč, Tory,“ hlesla ospravedlňujúco a potom sa otočila k Sore, ktorej sa Hidanove slová dostali do mozgu, „Použi svoju schopnosť a pomôž mu. Ak si hovorila o svojej schopnosti pravdu, tak ho zbav bolesti,“ prosila ju a ona urobila krok dopredu, pri čom sa zamračila na Miru.
„Neklamala som,“ čupla si k nemu, predpažila ruky nad jeho hruď a zasvietila jej zelená chakra. Atsushi cítil, ako mu po tele prúdi teplo a spokojne si vydýchol. Bolesť začala ustupovať a jeho zranenia taktiež. Avšak, nepozeral sa pri tom na Soru. Celý čas visel pohľadom na Mire.

Poznámky: 

Žeby sa nám všetko obracalo na dobré? Vyzerá to tak, ale nezabúdajte, že máme ešte 6 častí
Čo mi pripomína, že týmto dielom sa končí už štvrtá časť AaF a ďalším sa začína piata, po ktorej nasleduje Fatal Finale- čiže posledná časť série
Ešte niečo som chcela...hmmm...už viem!
Otanym sa končili CP postáv, lebo tam boli Mira, Tory, Pútnici aj Hľadači- teda Atsushi, lebo som kreslila len OC Vraciame sa ku pôvodnému CP, lebo ja teraz vôbec nemám čas na to, aby som ku každej časti kreslila CP Sorr, ale Somča si urobila zoznam vecí, ktoré chce nakresliť a čo všetko ju už napadlo a nestihla to spracovať a fakt by som nestíhala (Nie, kvôli cvokhauzu, však je len druhý týždeň Nasrať! ) Mám tam okolo 13 vecí, vrátane CP ku Fatal Finale, takže si to asi viete predstaviť

Ponuka (Nič perverzné /.< )

Aj napriek tomu zoznamu, ktorý mám, rozhodla som sa vám niečo ponúknuť Toto je okrúhla 20. časť a hovorila som si, že keď ste to vydržali čítať až tu a do konca veľa nechýba (a ja jednoducho verím, že tých 6 dielov dočítate ), zaslúžite si niečo za to Nápad je taký, že si môžete vypýtať obrázok a ja vám ho proste čarovne nakreslím S tým, že by bol uprednostený pred zoznamom (až na Final obrázok AaF, lebo ten tu pri poslednej časti jednoducho bude musieť byť, to chápete )
Takže ak máte záujem, píšte do komentov alebo mi napíšte PM, kde sa dohodneme Ak vás to nezaujalo a nemáte záujem, proste sa na to vykašlite a zabudnite, že ste takéto niečo čítali Je to na vás (Akurát by som si nevyberala krajinky, tie mi nejdú dopredu upozorňujem Ale ak také niečo budete chcieť, ja do toho dám 100% a budem potiť kocky a krv )
Tak som zvedavá, čo na to poviete :3 :)

Dikičko za komenty a hviezdičky :33333333
EDIT: vymenený CP Namiesto názvu "Always and forever" je tam obrázok na želanie Keďže ja si osobne myslím, že FA editori by mi toto neschválili, tak to pridávam ku tejto časti Premýšľala som aj o špeciáli ku tomuto obrázku, ale keďže je vo hviezdach či vôbec bude, lebo ma absolútne nič nenapadá, tak som to poriešila takto
(Ten kývajúci idiot som akože ja, potom podo mnou je jashinistka Stanka 3010 a.k.a. Šiši- chan a Miru s Tory isto poznáte už z predošlých CP + kŕmia krvilačné kuratá Jop, a pink fluffy unicorn dancing on rainbow nemohol chýbať I keď zaberá polovicu obrázka. Tak dúfam, Tory, že je dosť veľký *tie je*áky som mu tam nedala....neviem prečo sú v PC, ale na origináli isto nie sú /.<"" * )
Dúfam, že sa vám páči *Obrázok si priala Tory :3 :3 *