Always and forever 19 Súboje

Mira tomu nemohla uveriť. Áno, Tory zapla portál s tým, že chce zabiť Pútnika, ktorý jej zabil brata, ale toto určite nechcela. O tom sa nikomu z nich ani len nesnívalo. Akoby Tory mohla chcieť niečo také? To vôbec nedávalo zmysel.
Sorin pohľad sa však zmenil. Už nebol chladný a nebolo v ňom vidieť túžbu po zabití Orochimara. Nahradilo to niečo iné a ju to vydesilo. Sora uverila tomu, čo im Orochimaru povedal. Možno nie úplne, ale aspoň trochu. No to úplne stačilo, aby poľavila na pozornosti. Premeriavala si Tory a vyzerala, že nad niečím premýšľa. Mira na ňu prosebne pozrela, avšak Sorin pohľad sa zabodával do jej najlepšej kamarátky. Mira sa pozrela na Tory. Tá sa tiež mračila. Mira si nevedela domyslieť nad čím Tory premýšľa, lebo to bolo ťažké aj na ňu.
„Sora,“ oslovila ju, Orochimaru sa však zrazu prudko postavil a menovanej vrazil svoju katanu, ktorá mu predtým vypadla z ruky a on ju rýchlo schmatol, do brucha až sa prehla a zalapala po dychu. Mira tomu nerozumela, keďže ešte pred chvíľou sa skoro plazil po zemi a zomieral. Určite zomieral. Hidan mu prebodol brucho a krvácal. Sora mu ranu ešte rozšírila....tak ako dopekla?!
Mira sa chcela pohnúť ku Sore, ktorú rana očividne bolela, no nezabránilo jej to, aby sa krivo pozerala na Orochimara. Aspoň preniesla svoj hnev na niekoho iného, pomyslela si Mira, na niekoho, kto nie je Tory a kto je ich nepriateľ. Neurobila ani jeden krok dopredu, lebo sa o ňu opieral Atsushi. Videla na ňom, že rana, ktorú mu spôsobil Orochimaru ho bolí. Možno bol nesmrteľný, no aj toto bolo naňho priveľa. Vedela, že Hidan si bolesť užíval, no Atsushi nerobieval také rituály ako jeho Predchodca. Aspoň o nich nevedela, takže na bolesť nebol zvyknutý. Aspoň nie na takúto veľkú bolesť.
Pozerala sa z Atsushiho na Soru a uvažovala, kto z nich viac trpí. Nakoniec zakvačila pohľadom na Sore, ktorá si pomaly začala vyberať katanu z brucha a zatínala pri tom zuby a viečka mala tuho zavreté. Orochimaru sa k nej pomaly blížil vyrovnaným krokom. Nepripomínalo to chôdzu raneného človeka.
„Hidan,“ obrátila sa naňho, „musíš jej pomôcť!“
Na jej prekvapenie nepovedal ani jedno neslušné slovo a ani neprotestoval. Iba jednoducho prikývol. „Daj naňho pozor,“ opatrne predal Atsushiho celú váhu na ňu a Mirou zatackalo, no udržala rovnováhu a pomáhala Atsushimu stáť na nohách.
Mira sa otočila k Tory. „Podopri ho z druhej strany,“ požiadala ju a trochu odfukovala. Tory rýchlo prešla k Atsushimu a pomohla mu. Mira si vydýchla.
„To nie je tuk, to je všetko svalová hmota,“ bránil sa Atsushi. Mira si všimla, že Tory nápadne prevrátila očami na spôsob- tak určite! Mira sa iba krátko zasmiala a potom sledovala súboj pred sebou.
Sora už mala katanu v rukách a mierila ňou na Orochimara. Brucho jej žiarilo na zeleno a Mire došlo, že si ho práve lieči. Hidan stál za Orochimarom s pripravenou katanou. Napätie medzi nimi bolo priam viditeľné a Mira sa v duchu tešila, že sa k súboju nemusí pripojiť. Ešte ani jedného z nich nevidela bojovať, no bola si celkom istá, že sú to silní protivníci.
Orochimaru im už ukázal, že je nebezpečný. A to, že prežili výstrel zo Smrtiaceho nástroja neznamená, že si pre nich ešte niečo nepripravil. Nikde nevidela Juuga ani Karin, takže nebolo isté či sa k svojmu Majstrovi nepripoja.
Hidan bol Hľadač a niekoľko rokov pracoval pre Akatsuki, takže Mira si bola úplne istá, že s ním by sa do potýčky dostať nechcela. Preto si bude dávať do konca života pozor na to slovo na B.
A Sora? Podľa toho, čo počula, tak zažila naozaj veľa a všetko to prežila. Aj to, čo nemala. Raz sa Hidan preriekol, že Tsunade sa bála, aby ten prvý Pútnik, ktorý prišiel sem nebola Sora. Určite bola nebezpečná, keď bola naštvaná a teraz rozhodne bola. Mira preglgla, keď Sora uprela na Orochimara vražedný pohľad a vážne bola rada, že tam nie je na jeho mieste.
Kútikom oka sa pozrela na Tory a uvažovala či jej kamarátke chce ešte stále bojovať proti Sore. Tory vyzerala rozhodnutá a pohľadom skenovala každý ich pohyb, akoby chcela odhaliť, kto z nich sa pohne prvý a čo urobí. Po čele jej stiekla kvapka potu.
Orochimaru urobil pár krokov do boku až sa dostal do bodu, keď všetci traja tvorili trojuholník. Sora uchopila katanu oboma rukami a urobila krok dopredu. Orochimaru sa uškrnul a švihol tou svojou, ktorú pred chvíľou vyvrhol zo svojho žalúdka, kde ich asi uchovával, a keď Sora urobila výpad, aby sa ubránila, odleteli od nich iskry. Do toho sa zapojil Hidan, no Orochimaru bol rýchlejší ako on. Svojím dlhým jazykom mu obmotal katanu a vymrštil ju do vzduchu.
Atsushi vedľa nej zaúpel.
Mira už mala skúsenosť s Hidanovou katanou. Dokázala sa premeniť na štít a to by im mohlo veľmi pomôcť, avšak odletela príliš ďaleko. Počula ako Hidan zahrešil a zaujal bojovú pozíciu. Snažil sa priblížiť k Orochimarovi no ten ho odkopol preč. Sora oslobodila svoju katanu a urobila výpad dopredu, no Orochimaru to znova vykryl. Urobila otočku a pokúsila sa o to ešte raz. Zasa nič. No neprestávala. Pokračovala a snažila sa ho unaviť. Orochimarovo zranenie možno zázračne zmizlo, no podpísalo sa na ňom. Postupne bol viac a viac zadýchaný.
Zrazu sa za ním objavil Hidan a zablokoval mu ruky šikovným výpadom. Orochimaru sa nemohol pohnúť a ešte mu k tomu mu z ruky vyletela katana. Sora sa k nemu pomaly ako šelma blížila a usmievala sa.
„Pustite ma,“ povedal im pošepky Atsushi a Mira tomu nerozumela. Prečo by ho mali púšťať? Azda sa nezbláznil...
„Už mi je lepšie a mám nápad.“
„Si si istý?“ spýtala sa ho Mira a nechcela ho veľmi púšťať. Bol ešte taký zraniteľný! No keď sa mu pozrela do tváre už nebola taká biela ako jeho vlasy. Už nabral trochu farby a pod jej drobnohľadom aj trochu ružovej. Prikývol. Prvá ho pustila Tory a potom aj jemne Mira. Pozrela sa mu pevne do jeho hnedých očí a úplne vážne sa ho spýtala: „Potrebuješ s tým tvojim nápadom pomôcť?“
Pokrútil hlavou a trochu sa zatackal, no nadobudol rovnováhu skôr ako mu stihla pomôcť. „Nepôjdem ďaleko,“ ubezpečil ju a neistým krokom smerom k stroju. Nechápala, čo má v pláne, no zrazu začula krik.
Hidan ešte stále držal Orochimara pred sebou, no v chrbte mal zabodnutú jeho katanu. Ako sa tam dostala, bolo pre Miru záhadou, no neubránila sa šokovanému pohľadu a otvoreným ústam. Sora sa pohla smerom k Orochimarovi a jej výraz tváre hovoril, že toto si Orochimaru odtrpí!
Mira sa rýchlo pozrela na Atsushiho a ten stál ako obarený. Potom pokrútil hlavou, akoby sa o niečom presviedčal a kráčal k stroju rýchlejšie.
„Tentoraz som minul srdce,“ povedal Orochimaru slizko a Atsushim striaslo, no neotočil sa. Zato Mira áno. Hidan mal na tvári skrivenú grimasu, no nepustil Orochimara. Zdalo sa jej, že ho chytil ešte pevnejšie, „ani krok Sora, lebo to Hidan neprežije,“ varoval ju.
Tá sa uškrnula. „Všetci vieme, že Hidan si bolesť užíva a že ho môžem vyliečiť, tak načo toľko námahy, Orochimaru? Načo si sa namáhal chakrou hýbať katanou a prebodnúť ho, keď to vlastne ani nemá cenu?“ rozhodila rukami. Takže takto to urobil, prešlo Mire hlavou. Jedno musela Sore uznať. Vedela byť pekne arogantná a tým pádom ju takéto situácie veľmi nezaskočili. Alebo to tak dobre hrala? Predsa len. Keď videla, čo sa deje tým piatim Pútnikom, bola celá bez seba. Podľa Tory ťažko niesla aj Daisukeho smrť. Po tom, čo jej povedal Hidan o Tieňovi, nech to bol ktokoľvek, bola trochu mimo. A aj na Hidanovi jej záležalo. Žeby si dala takúto masku, aby ho tým nejako ochránila. Aby si Orochimaru myslel, že nemá cenu ho mučiť a nabodávať, lebo to s ňou nič nerobilo?
Sora urobila krok dopredu a z Hidanovho chrbta vyletela katana a zostala visieť do vzduchu. Kde je Daisuke, aby použil tú svoju bariéru, ktorou ich už raz zachránil? A kde je Otany? Prečo nebojujú s nimi?
„Drž sa ďalej!“ zavrčala Sora a Mira nechápala, komu to hovorí. Otočila sa a všimla si, že Tory podišla pár krokov dopredu. No necúvla späť. Zostala stáť tam.
„Pusť ho!“ namierila katanu na Orochimaru a ten vykrivil pery.
„Donúť ma,“ vyzval ju a ona rýchlo ako had vrazila katanu do jeho hrude. Aspoň si to myslela. Všetci si to mysleli. No Orochimaru bol zasa raz o krok pred nimi a zrazu trčala katana z Hidanovej hrude, ktorý na to pozeral rovnako vyjavene ako Sora. Orochimaru si s ním musel prehodiť miesto. Sviniar jeden!
Sora prekvapene cúvla a bola taká šokovaná, že pustila katanu, ktorá zostala v Hidanovi. Priložila si ruky k ústam a krútila hlavou nad tým čo urobila. Hidanovi z kútikov úst tiekla krv a na nohách ho držal Orochimaru, ktorý ho zozadu zvieral. Potom ho odhodil aj s katanou ako odpad a pohol sa smerom k Sore, ktorá si okamžite vybrala kunai a vytasila ho pred seba, aby sa ním mohla brániť.
Orochimaru sekol katanou a Sora to nejako vykryla, lietali iskry a jej kunai bol omnoho kratší ako katana, takže sa jej muselo ťažko bojovať. Zaprela sa pravou nohou do zeme a odbila jeho katanu nabok a zaútočila na nekryté miesto. Mira musela uznať, že Sora bola rýchla a ohybná a rýchlo sa vedela prispôsobiť situácii.
Pozrela sa ponad rameno a Atsushi konečne došiel k Smrtiacemu nástroju. Zrejme sa počas cesty nútil neotáčať, lebo nijako na sebe nedal znať, že vedel, čo sa stalo Hidanovi. Zrazu sa však otočil a zalapal po dychu. Hidan ležal v bezvedomí a keby sa mu nenadvihovala hruď, tak by naozaj vyzeral ako mŕtvy.
„DOSŤ!“ vykríkol Atsushi a Sora s Orochimarom zastali v pohybe zaskočený náhlym výkrikom. Atsushi zhlboka dýchal a prechádzal pohľadom po každom z nich. Bol spokojný s tým, že získal ich pozornosť, „Dosť!“ zopakoval o niečo pokojnejšie.
„Atsushi?“ opatrne sa ho spýtala Mira.
Atsushi sa k nej neotočil, pohľad sa mu zasekol na Orochimarovi. „Už ani krok, lebo to zhodím dolu,“ vyhrážal sa a Orochimaru ho nebral vážne. Iba si pobavene odfrkol.
„Na to si slabý.“
Atsushi sa vystrel do svojej plnej výšky a Mira v ňom videla bojovníka, ktorý urobí všetko pre to, aby splnil to, čo si zaumienil. „Som Hľadač,“ vyhlásil hrdo, „som silnejší ako si myslíš. A to zranenie rozhodne nie je až také vážne. Ešte krok a skončí to dole ako kopa šrotu,“ ukázal na Smrtiaci nástroj pri ňom.
„Myslíš si, že takto zachrániš Hidana?“ spýtal sa Orochimaru posmešne, „Tomu sa počítajú posledné sekundy. Svoj osud už naplnil.“
„My môžeme a nemusíme prijať svoj osud! Hidan tento neprijal! Ani ja takýto osud preňho nechcem!“ kričal Atsushi a Orochimaru sa pohol o kúsok k nemu, „Varoval som ťa,“ zasyčal a zaprel sa do stroja. Orochimaru od šoku vykríkol a chcel sa k nemu rozbehnúť, no Sora mu zahatala cestu.
Vedľa Miry nastal pohyb. To sa Tory ponáhľala pomôcť Atsushimu. Aj Mira chcela, no akosi sa nemohla donútiť pohnúť z miesta.
„Uhni mi z cesty!“ kričal Orochimaru ako bláznivý na Soru, no tá mu vykopla z ruky katanu, ktorú akosi neudržal v rukách a teraz bojovali v taijutsu. Orochimaru nechcel Soru poraziť, iba cez ňu nejako prejsť, no nedarilo sa mu, lebo práve toto mu Sora nechcela dovoliť. Nakoniec jej pri jednom útoku schytil ruku a vykrútil. Sora vykríkla a on ju schytil a odhodil preč. Pri dopade si udrela hlavu o kameň a on mohol prejsť až k nim. Mira sa postavila medzi neho a jej najlepšiu kamarátku a kamaráta. Nechcela mu dovoliť, aby cez ňu prešiel.
Uvedomovala si, že je slabšia ako Sora alebo Hidan, no musí sa o to aspoň pokúsiť. Ochráni ich. Nedovolí mu, aby im...nie...už nikomu neublíži. Ten však nepohol ani brvou. Nepovažoval ju za súpera. Zrazu, keby nemala aktivovaný sharingan, tak by to ani nezaregistrovala, jej obmotal jazyk okolo krku a začal ju dusiť. Do pľúc jej neprúdil kyslík a pomaly sa jej začalo zahmlievať pred očami. Klesla na kolená a snažila sa aspoň trochu nadýchnuť. No čím viac sa snažila, tým horšie to bolo.
„MIRA!“ započula Atsushiho výkrik a potom Toryn: „Ty ču*ák! Pusť ju! Okamžite!“ a potom niekto behal a musel skočiť na Orochimara, lebo počula, ako sa uchechtal a potom tvrdí dopad na zem, na ktorú o chvíľu klesla aj ona. Potom ju už pustil.
„Odstúp od toho, Hľadač!“ zahrmel.
„Nie!“ bránil sa Atsushi. Mira rýchlo naberala kyslík po pľúc a zrak sa jej rozjasňoval. Neďaleko nej ležala Tory, ktorá sa hodila na Orochimara, aby prestal. „Tory,“ hlesla a po líci jej stiekla slza. Pomaly sa doplazila k nej a skontrolovala jej pulz. Žila. Vydýchla si a pomaly sa posadila. Stroj už z polovice trčal z Hory Kagov a už chýbal len kúsok, aby spadol. Lenže aj Orochimaru bol veľmi blízko.
A vtom mu do hlavy niekto hodil kameň a on sa otočil. Takisto aj Mira. Sora stála na nohách a akurát mala krvavú škvrnu na hlave, kde dopadla. Sťažka vydychovala, no inak bola v poriadku. Hodila po ňom ešte jeden, ktorý mala v ruke, no Orochimaru ho ľahostajne odbil rukou a otočil sa späť k Atsushimu, akoby mu Sora nestála za pozornosť.
Mira sa postavila a trochu ňou zatackalo. Musela sa poriadne nadýchnuť, aby nehodila tyčku. Ústami naznačila Sore nech sa postará o Hidana, kým nie je neskoro. Najskôr si myslela, že bude protestovať, no nakoniec prikývla. Mira si vydýchal. Chvalabohu. Nie, musí si dávať pozor na slová na B! Zahriakla sa.
Atsushi s bojovým výkrikom zhodil stroj dole (Orochimaru: „Niéééééé!“), no nevšimol si, že sa mu oň zakvačil lem trička a stiahol ho zo sebou. Hoci Mira vedela, že mu už asi nepomôže, potkýnajúc sa rozbehla ku kraju Hory, prebehla aj popri Orochimarovi a ani si to neuvedomila, a hodila sa na brucho s vystretou rukou smerom dole dúfajúc, že ho možno ešte zachytí. No bolo neskoro. Atsushi už letel dole a nikto mu nemohol pomôcť.
„ATSUSHI!“ zrevala a po lícach jej v potokoch tiekli slzy.

Juugo rýchlo mieril k úkrytu, kde predtým, ako odovzdal Orochimarovi kódy, odniesol Karinino telo. Nemohol ju len tak niekam odhodiť, keď sa v podstate obetovala pre získanie Sorinho kódu. Tešil sa na vystrelenie kanónu už len kvôli Karin. Pretože kvôli tomu zomrela a teda dúfal, že to bude fungovať tak, ako má. Kanón síce vystrelil, ale nezasiahol cieľ. Radšej by šiel po tom ninjovi, čo zabránil zničeniu Konohy ako po ďalšiu dávku Narutovej krvi.
Tesne pred vchodom do úkrytu pri kmeni širokého a vysokého stromu pred neho skočil Sasuke so Sakurou. Od prekvapenia o krok cúvol, no hneď na to zaťal päste pripravený na útok. Nechcel veľmi bojovať proti Sasukemu. Predsa len kedysi tvorili jeden tím. Spolu so Suigetsuom Karin. Telom mu prešla zlosť pri pomyslení, že mohol Sore spôsobiť ešte väčšiu bolesť. Trochu ju ešte mučiť. Zhlboka si vydýchol, aby sa upokojil.
Čo sa Sakury týkalo, tú by dokázal zabiť bez výčitiek svedomia. Preňho to bolo len dievča, do ktorého sa Sasuke zamiloval a opustil Akatsuki. Opustil ich tím. Nebol pri tom, lebo zomrel ešte predtým, ako Sakuru zajali a väznili ju spolu so Sorou. Zabil ho jeden z Pútnikov. Aj to bol dôvod prečo sa opäť pridal k Majstrovi a jeho plánu.
Pamätal si ako mu Karin porozprávala, čo sa dialo po jeho smrti. Sore a Sakure sa podarilo ujsť, no Soru znova zajali a väznili ju. Potom ju prišli zasa zachrániť jej priatelia z Konohy a tentoraz sa jej podarilo, aj keď v pomerne bezvládnom stave, opustiť sídlo Akatsuki. Neskôr sa cesty jej skupiny a Akatsuki skrížili, keď zabila Sasoriho.
Pokrútil hlavou. Nechcel spomínať na Soru. Ona bola tá posledná na koho by chcel v tej chvíli myslieť. Musí sa sústrediť na to, čo príde. Sasuke nebude pozerať na to, že kedysi boli v tíme. Bude mu to úplne jedno, lebo aj jeho príčinou skoro Sakura zomrela. A jeho príčinou skoro Konoha padla. Bude sa chcieť pomstiť a poznal ho natoľko dobre, že vedel, že Sasuke za svojou pomstou pôjde až kým ju nevykoná. Postavil sa pred Sakuru, akoby jej chcel naznačiť, že toto je jeho boj, no ona aj tak vytiahla kunai a vystrela ho pred seba. Juugo sa zamračil.
Sasukemu v ruke zablikal blesk a formoval sa mu chidori. Rýchlo sa vymrštil dopredu a Juugo sa v tom momente uhol. Chcel použiť prekliatu pečať, no na aktiváciu potreboval aspoň chvíľku na sústredenie, ktorú mu Sasuke nemienil dopriať, lebo dobre vedel, že Juugo čaká len na to. Kým sa Juugo vyhýbal chidori, Sasuke zvládal siahnuť rukou na katanu, ktorú mal za fialovým opaskom a vybrať ju. Chidori síce pohaslo, no hrozba z jeho strany určite nie. Juugo mal čo robiť, aby sa vyhýbal jeho katane a chcel odskočiť tak ďaleko z jeho dosahu, aby mal aspoň pár sekúnd na aktiváciu, avšak Sasuke bol odjakživa najrýchlejší z ich tímu a ľahko ho dobiehal. Juugova chakra bola nižšia a nižšia, lebo jej veľa minul pri boji proti Sore a Daisukemu. Hoci ich porazil, boli to silní súperi.
Pri ďalšom švihnutí katanou sa musel prehnúť dozadu, urobiť mostík a odraziť sa. Pri tom sa mu akosi náhodou podarilo vraziť pravou nohou Sasukemu do sánky a to ho vyviedlo z rovnováhy. Uškrnul sa a potešil sa času, ktorý sa mu naskytol. Zaujal bojový postoj a pocítil to známe mravčenie v krku v prekliatej pečati a cítil, ako sa mu šíri od šije ku chrbtu a pleciam a ešte ďalej. Zrazu sa pod ním zatriasla zem a jeho sústredenie trochu opadlo, no pečať sa nezrušila úplne. Zatackal sa a všimol si, že zem sa pod ním akosi rozdrobila a keď sa pozrel ponad plece, videl Sakuru, ktorá prikrčeným postojom mala päsť v čiernej rukavici pri zemi a on nej sa ťahala čiara popukanej zemi.
Za tie tri roky iste zosilnela. Prešlo mu mysľou. Našiel stratenú rovnováhu a to už pri ňom stál Sasuke. Bojovali bez slov, no nikto k tomu nemal čo dodať. Ich slovami boli päste, a tak by to v súboji aj malo byť. Žiadne rečičky okolo. Tie boli nepotrebné. Za ninju majú hovoriť činy!
Zaprel sa nohami o zem a čakal Sasukeho útok. Ten švihol katanou, Juugo sa jej vyhol a schytil mu zápästie, v ktorom ju držal. Vykrútil mu ho, ale Sasuke katanu nepustil. Iba mu v druhej ruke zabliaklo chidori a to mu vrazil do pleca. Cítil bolesť, no tá o chvíľu pominula, lebo pomocou prekliatej pečate sa mu rameno zocelilo. Neubránil sa úškrnu. Týchto pár sekúnd potreboval. Napriahol ruku a vrazil Sasukemu do brucha a ten odletel niekoľko metrov. Pred neho sa postavil Sakura, ktorá však dopadla rovnako ako jej priateľ. Juugo sa mimovoľne zasmial. To sa v ňom prebudila beštia.
Sakura zaskučala od prívalu bolesti, no zviechala sa na nohy. Juugo pomaly kráčal k nej, že ju dorazí, ale zabudol na Sasukeho. Všimol si ho, keď započul pukanie elektriny a zrazu sa objavil v jeho zornom poli. Juugo sa opäť zasmial a znovu chytil Sasukeho za predlaktie, ale ten, akoby to čakal, len čo sa dotkol nohami opäť zeme, jednu vymrštil do vzduchu a trafil Juuga do spánku. Jeho zrak sa zastrel a videl akési svetielka a v hlave mu trochu hučalo. O chvíľu to však prešlo a on bol v poriadku. Keby mal viac chakry, tak by necítil ani toto. Musí ukončiť tento súboj čo najskôr, lebo takto môže Sasuke vyhrať. Juugo nemal inú možnosť ako Sasukeho zabiť.